Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11Csp/102/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: Viktória Miklošová, nar. 24.1.1971, bytom Mokrance 362, 045 01 Mokrance, zastúpená Občianskym združením OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o neplatnosť právnych úkonov, vydanie bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa takto

rozhodol:

I. Konanie o určenie, že úver zo zmluvy č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov - zastavuje.

II. Určuje, že zmluva o úvere č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

III. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 371,25 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť finančné zadosťučinenie v sume 1 000,00 eur žalobkyni do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v žalobe podanej na tunajší súd dňa 28.2.2017 žiadala, aby súd určil, že úver zo zmluvy č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005, uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, určil, že zmluva o úvere č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 bezdôvodné obohatenie vo výške 1 371,25 eur a aby súd zaviazal žalovaného uhradiť trovy tohto konania a priznal finančné zadosťučinenie žalobkyni vo výške 1 000,00 eur na tom základe, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Jej nároky sú odôvodnené aj s cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, žalobkyňa dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu 1 Mcdo/1/2009. Poukázala, že je nesporné, že medzi žalovaným a ňou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej žalovaný jej

poskytol spotrebiteľský úver (revolvingový úver, kartu vedenú pod č. 5704054050) č. 3512138007 dňa 13.12.2005. Zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa, žalovaný použil pri jej uzatváraní predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho bol spotrebiteľ nútený podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak, ako aj ostatné dodatky. Tvrdil, že zmluva o úvere je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom, tak je neplatná od počiatku. Zmluva v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je písaná písmom voľným okom prakticky nečitateľným a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takým písaným textom, nieto ešte mu porozumieť. V danej zmluve absentuje úplne RPMN alebo je zavádzajúce, čo má za následok, že spotrebiteľský úver aj kreditná karta sú bezúročné a bez poplatkov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnila tým, že bola vystavená hrubo nemorálnym a znevažujúcim zmluvným podmienkam, ktoré založili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto žiadala, aby jej bolo vydané bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa obohatil žalovaný, keďže zmluva o úvere bola pre porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov. Žalovaná uviedla, že využila peňažné prostriedky vo výške 1 298,14 eura, zaplatila splátky 2 669,39 eur a tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 1 371,25 eura. Žalovaný stále trvá na vrátení ešte sumy 377,97 eura, s čím určite nesúhlasí. Na záver dala do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré si ona prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosti práva, na ktoré poukázali verejní činitelia SR, nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov, preto zdôraznila, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR a únijným právom.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.3.2017 doručeným súdu dňa 23.3.2017 žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju nepovažuje za dôvodnú, lebo žalobkyňa nepreukázala, z akého dôvodu by mala byť predmetná úverová zmluva vyhlásená za neplatnú a ani bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobkyne, žalovaný uzatvorenie zmluvy žiadnym spôsobom jej nevnucoval. Taktiež neprejavila žiadny záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení a je preto nanajvýš nedôvodné, aby po 12 rokoch od uzavretia úverovej zmluvy namietala, že zmluva nebola individuálne dojednaná a nevedela si ju z dôvodu veľkosti písma prečítať. Pokiaľ ide o veľkosť písma v úverových zmluvách, to bolo upravené až nariadením vlády č. 41/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto nariadenie bolo schválené dňa 28.5.2014, pričom účinnosť nastala 1.1.2015. Veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve a v súvisiacich dokumentoch bola upravená tak, že jeho výška mala byť najmenej 1,9 mm. Podľa prechodného ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, alebo vznikne pred 1.1.2015, písmo v ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj v ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Čiže predmetné ustanovenie o veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách sa týka zmlúv, ktoré boli uzavreté po 1.1.2015. Čo sa týka vytýkaného nedostatku, a to neuvedenia výšky RPMN, poukázal žalovaný, že ide o revolvingový úver, a teda zmluvné strany nemôžu vedieť ani nevedia pri uzatváraní zmlúv určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané a nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru. Táto absencia RPMN v zmluve je riešená v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/95/2010 zo dňa 27.1.2011, kde jednoznačne súd stanovil, že: „Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov.“ Žalovaný je presvedčený o tom, že žalobkyni nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo: 1. ani k plneniu bezprávneho dôvodu - žalobkyňa plnila na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom; 2. ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú; 3. ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol

- úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa uhrádzala jednotlivé splátky úveru v období rokov 2007 až 2016, a preto vzniesli námietku premlčania na časť žalovanej sumy, a to na splátky uhradené pred dňom 28.2.2014. Základným predpokladom na finančné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobkyňa v danej žalobe však nepreukázala, ktoré konkrétne ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného

právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá ujma.

3. Žalobkyňa je zastúpená právnickou osobou založenou na ochranu spotrebiteľa na základe plnej moci zo dňa 27.8.2018, a to Občianskym združením OPOS, Andreja Hlinku 24/A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, ktorá časť žaloby, a to nárok na určenie, že úver č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 je bezúročný a bez poplatkov vzala späť. V tejto časti žiadala konanie zastaviť.

4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby čo sa týka nároku na určenie, že úver zo zmluvy č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 je bezúročný a bez poplatkov došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, a preto sa stalo účinným aj bez súhlasu žalovanej strany, súd konanie vzhľadom na vyššie citované ustanovenia v tejto časti zastavil.

8. Vo svojej výpovedi uviedol zástupca žalobkyne, že trvá na podanej žalobe a poukázal na to, že zo strany žalobkyne nebola spísaná žiadna žiadosť a nebol predložený návrh ani zo strany žalovaného na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a nie je možné, aby v zmluve o splátkach na nejaký tovar bolo zakomponované zmluvné dojednanie o revolvingovej karte alebo nejakom inom úvere, pretože takéto zákon neakceptuje, ani nikde v zákone nie je uvedené, že takáto zmluva môže byť akceptovaná. Taktiež poukázal na beh plynutia premlčacej lehoty, nakoľko tvrdil, že žalobkyňa je bez právnického vzdelania a pri podpisovaní zmluvy nebola oboznámená o tom, že je včlenená aj zmluva o kreditnej karte a že nie je možné, aby premlčacia lehota plynula pri každej splátke osobitne, musí byť vyplatená istina celej pôžičky a odvtedy že plynie premlčacia lehota.

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu: s úverovou zmluvou zo dňa 13.12.2005, úverovými podmienkami, celkovým rozpisom účtovného príslušenstva a prijatých splátok úveru, výpisom z účtu (č.l. 19, 30, 62-63-65 spisu), aktiváciou karty a zistil tento skutkový stav veci:

10. Zo zmluvy č. 3512138007 zo dňa 13.12.2005 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 7 980,- Sk (264,88 eura). Zo žaloby však jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha určenia jej neplatnosti a vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý získal toto bezdôvodné obohatenie splatením revolvingového úveru, ktorý je súčasťou zmluvy a je začlenený do textu zmluvy. V spodnej časti listiny, na ktorej sa nachádza úverová zmluva sa po ustanoveniach o úverových podmienkach v súhlase so spracovaním osobných údajov nachádzajú ustanovenia, podľa ktorých spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom 30 000,- Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami 1 200,- Sk. Táto časť zmluvy je napísaná výrazne menším a ťažko čitateľným písmom ako zvyšná časť zmluvy. Osobitne súd hodnotil tie časti zmluvy, ktoré sa týkajú jednotlivých úverov, a to časť úveru na spotrebný tovar, ktorá je umiestnená v strede väčším písmom a časť týkajúca sa revolvingového úveru na spodnej časti, ktorá je umiestnená nižšie s nepomerne menším písmom a nie je od textu nijako odčlenená. Žalobkyňa tvrdila, že úver poskytnutý na kúpu tovaru vo výške 7 980,- Sk (264,88 eura) splatila. Žalovaný nerozporoval toto tvrdenie žalobkyne. Z celkového rozpisu účtovného príslušenstva a prijatých splátok úveru súd zistil, že táto listina obsahuje rozpis debetných a kreditných operácií týkajúcich sa kreditnej karty. Z rozpisu je zrejmé, že prvá debetná operácia, ktorá predstavuje výber z karty alebo platba kartou sa realizovala dňa 16.5.2007 a posledná dňa 26.8.2012. Po tomto dátume sa vo výpise uvádzajú len nabiehajúce úroky a iné poplatky.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. Citované ustanovenia ukladajú orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky aplikuje právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalobcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ako skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samotným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

14. V danom smere nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodného záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, lebo je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

21. Z predloženej zmluvy možno ustáliť, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 7 980,- Sk (264,88 eura), pohľadávka vyplývajúca z tohto úveru však predmetom žaloby nie je. Touto zmluvou však v ďalšom vnútil žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu (získanie úveru). Ako totiž vyplýva z danej predtlačenej úverovej zmluvy (návrh na uzavretie úverovej zmluvy) sa konajúca osoba - žalobkyňa

súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť predtlačenej listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má nadobudnúť účinnosť až v budúcnosti. Teda ak chcela žalobkyňa získať klasický spotrebiteľský úver, ktorý bol jasne a zreteľne obsiahnutý v časti zmluvy označenej ako úver, čo bolo primerané jej pohnútke k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu.

22. Predmetná úverová zmluva je tzv. formulárovou úverovou zmluvou, ktorá má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, prehľadná a logicky usporiadaná. V danom prípade ustanovenia o revolvingovom úvere nemajú dostatočnú veľkosť písma. sú výrazne menšie ako text samotnej úverovej zmluvy, sú umiestnené v časti, ktorá vzbudzuje dojem nepodstatného charakteru, ktorá nie je oddelená nadpismi alebo iným označením, predstavuje jeden súvislý text delený iba odsekmi. Pre úplnosť je nutné konštatovať, že ustanovenie o zmluve bolo aj pre súd takmer nečitateľné a bolo nutné vyvinúť značné úsilie na samotné oboznámenie sa s predmetnou listinou.

23. Na základe uvedeného sa tak dá usudzovať nedostatok vôle spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na priamy právny úkon vo veci získania úveru na zakúpenie tovaru, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ zrejme vopred kalkuluje. S prihliadnutím na uvedené dôvody je takýto právny úkon žalovaného týkajúci sa zmluvy o revolvingovom úvere neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo súd ustálil. Predmetom ďalšieho skúmania preto ostal samotný nárok žalobcu, nakoľko z predložených listín, najmä prehľad operácií na karte je nepochybné, že žalobca kreditnú kartu využil a čerpal finančné prostriedky formou platieb a výberov. Uvedenú skutočnosť žalobca nijako nespochybnil.

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Vychádzajúc z absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa z karty čerpala finančné prostriedky tak, že prvá debetná operácia, ktorá predstavuje výber z karty alebo platba kartou sa realizovala dňa 16.5.2007 a posledná dňa 26.8.2012. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od samého začiatku, je akékoľvek plnenie poskytnuté na jeho základe od tohto okamžiku plnením z neplatného právneho úkonu zakladajúcim bezdôvodné obohatenie a objektívna premlčacia doba na jeho vydanie začína plynúť týmto okamžikom. Skutočnosti potrebné pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v tomto prípade ale oprávnený subjekt môže ale nemusí dozvedieť už v čase uskutočnenia absolútne neplatného právneho úkonu. K uvedenému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline - viď rozsudok 6Co/123/2015.

27. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou, preto súd dospel k záveru, že ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak aj svoj samostatný právny osud. Premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním.

28. Žalobkyňa podala žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 28.2.2017. Súd vyššie ustálil, že právny úkon vznikol dňom prvého čerpania z karty, t.j. od 16.5.2007 a bezdôvodné obohatenie vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť už od vzniku takého právneho úkonu.

29. Čo sa týka námietky premlčania všeobecnej 10-ročnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z toho, že úverové zmluvy sú žalovanou poskytované dlhodobo. Pri poskytovaní úveru je spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. často kritizovaná za neférové zmluvné podmienky vo vzťahu k spotrebiteľom, za zneužívanie práva, a preto pri bezdôvodnom obohatení pri spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. je potrebné vychádzať zo všeobecnej objektívnej 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods. 2 OZ, že ak ide o úmyselné a bezdôvodné obohatenie, kde právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. Ak bola podaná žaloba dňa 28.2.2017 a úverový vzťah vznikol dňa 16.5.2007, tak právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčané. Podľa tvrdenia žalobkyne sa dňa 15.1.2017, asi jeden mesiac pred vypracovaním žaloby dozvedela z médií, sociálnych sietí, rozhovorov v zamestnaní s kolegami, že na jej úkor získal žalovaný obohatenie, že ak sa poskytuje taký úver, tak sa na úkor občanov obohacujú inštitúcie, ktoré tento úver poskytli. Preto právo žalobkyne nie je premlčané ani v subjektívnej 2-ročnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie nároku v čase plynutia premlčacej lehoty súd posúdil aj výšku neoprávneného prospechu získaného žalovanou stranou, ktorej vyčíslenie nebolo žalovaným rozporované. Sám žalovaný v celkovom rozpise účtovného príslušenstva a prijatých splátok uviedol, že žalovaná čerpala sumu 1 298,14 eura, zaplatila bankovým prevodom 2 669,39 eur, a teda žalovaný získal obohatenie vo výške 1 371,25 eura, ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie.

30. Žalobkyňa si uplatnila taktiež nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,00 eur. Súd posúdil tento nárok podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

33. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 9.6.2013 osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

34. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

35. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. či už v pôvodnom alebo terajšom znení možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmenilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

36. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

37. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možno v budúcnosti, ale išlo o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný prijímal od žalobkyne peňažné prostriedky nad rámec toho, na čo mal právny nárok. V dôsledku toho nemohla žalobkyňa disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale aj jej rodiny.

38. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadnil rôzne kritériá, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia bude pre žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,00 eur, ktorá suma nedosahuje ani výšku, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Teda v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatnými uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.