Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/119/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému W.. K. K. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/37/2018 zo dňa 23. 10. 2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 4. februára 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému W.. K. K., nar. XX. 3. XXXX v D., bytom L. O. č XXX

u k l a d á

podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na dobu 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 3T/37/2018 zo dňa 23. 10. 2018 uznal obžalovaného vinným pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obvinený ako štatutárny zástupca - konateľ spoločnosti G. A., s.r.o., so sídlom T.. L. č. XX, C., W.: XX XXX XXX, zabezpečil elektronické podanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobia mesiacov september a december roku 2014 a za zdaňovacie obdobia mesiacov január až december roku 2015 na Daňovom úrade Košice, so sídlom na ul. Rozvojovej č. 2, v ktorých neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH z deklarovaného nadobudnutia nešpecifikovaných tovarov a služieb od tuzemských dodávateľov a to tak, že

- v zdaňovacom období mesiaca september roku 2014, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 27.10.2014, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2.531,66 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Y. J. Q., s.r.o., J. č. XX, za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb z faktúry interné číslo V v celkovej výške základu dane 116.666,67- €, z ktorej si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 23.333,33 € a to aj napriek tomu, že zo strany deklarovaného dodávateľa k dodaniu deklarovaného zdaniteľného plnenia nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenie,

- v zdaňovacom období mesiaca december roku 2014, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 26.1.2015, uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 138,76 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb a to z faktúr interné číslo V V a V v celkovej výške základu dane 146.750 €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 29.350 € a to aj napriek tomu, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla žiadna daňová povinnosť a k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca január roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.2.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 307,30 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb z faktúr interné číslo V V a V v celkovej výške základu dane 125.834,66 €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 25.166,93 € a to aj napriek tomu, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla žiadna daňová povinnosť a k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca február roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.3.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 221,99 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb a to z faktúry interné číslo V v celkovej výške základu dane 59.838,20 €, z ktorej si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 11.967,64 € a to aj napriek tomu, že dodávateľovi nevznikla žiadna daňová povinnosť a k dodaniu deklarovaného zdaniteľného plnenia nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenie,

- v zdaňovacom období mesiaca marec roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 27.4.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 418,23 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Y. J. Q., s.r.o., J. č. XX a to z faktúr interné číslo V V aV v celkovej výške základu dane 190.578,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 38.115,60 € a to za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb a to aj napriek tomu, že zo strany deklarovaného dodávateľa k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca apríl roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.5.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 556,89 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Y. J. Q., s.r.o., J. č. XX a to z faktúr interné číslo V V V aV v celkovej výške základu dane 308.140,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 61.628,- € a to za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb a to aj napriek tomu, že zo strany deklarovaného dodávateľa k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca máj roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.6.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 756,83 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Y. J. Q., s.r.o., J. č. XX a to z faktúr interné číslo V V a V v celkovej výške základu dane 356.300,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 71.260,- € a to za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb a to aj napriek tomu, že zo strany deklarovaného dodávateľa k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca jún roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 27.7.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 300,12 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb z faktúry interné číslo V v celkovej výške základu dane 25.437,50 €, z ktorej si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 5.087,50 € a to aj napriek tomu, že zo strany dodávateľa nedošlo k dodaniu deklarovaného zdaniteľného plnenia , teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenie,

- v zdaňovacom období mesiaca júl roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.8.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 326,90 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov, resp. služieb a to z faktúry interné číslo V v celkovej výške základu dane 27.633,65 €, z ktorej si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 5.526,73 € a to aj napriek tomu, že zo strany dodávateľa nedošlo k deklarovanému zdaniteľnému plneniu, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenie,

- v zdaňovacom období mesiaca august roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.9.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.236,85 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov, resp. služieb a to z faktúr interné číslo V V V V V V a V v celkovej výške základu dane 335.000,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 67.000,- € a to aj napriek tomu, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla žiadna daňová povinnosť a k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca september roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 26.10.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 804,47 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti S. K., s.r.o., K. č. 2, C. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov, resp. služieb a to z faktúr interné číslo V a V v celkovej výške základu dane 139.990,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 27.998,- € a to aj napriek tomu, že zo strany dodávateľa nedošlo k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca október roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.11.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.990,07 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti K. - S., s.r.o., G. č. XX/B, T. za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb z faktúr interné číslo V V V V V V V V V a V v celkovej výške základu dane 398.101,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 79.620,10- € a to aj napriek tomu, že zo strany dodávateľa nedošlo k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca november roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 28.12.2015, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 988,93 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti K. - S., s.r.o., G. č. XX/B, T. a to z faktúr interné číslo V V V V V a V v celkovej výške základu dane 249.597,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 49.919,40- € a to za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb napriek tomu, že zo strany dodávateľa k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

- v zdaňovacom období mesiaca december roku 2015, v daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.1.2016, priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 3.236,94 €, pričom neoprávnene deklaroval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti K. - S., s.r.o., G. č. XX/B, T. a to z faktúr interné číslo V V V V V V V a V. v celkovej výške základu dane 722.969,- €, z ktorých si tak uplatnil odpočítanie DPH vo výške 144.593,80- € a to za dodanie bližšie nešpecifikovaných tovarov a služieb a to aj napriek tomu, že zo strany dodávateľa k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, teda išlo o predstierané zdaniteľné plnenia,

takže neoprávneným uplatnením nároku na odpočítanie DPH z príslušných faktúr v elektronických výkazoch k daňovým priznaniam vo vyššie uvedených dielčich skutkoch, v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ku škode Štátneho rozpočtu SR, v zastúpení Daňovým úradom Košice, skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 640.428,27 €.

Súd mu za to uložil podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na dobu 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a to do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný sa priznal k uvedenému skutku, na súde urobil vyhlásenie, že je vinný a preto súd nevykonal dokazovanie, čo sa týka uznania jeho viny. Zo spisu je zrejmé, že obžalovaný sa priznal ku skutkom aj ohľadne iných daňových subjektov, pre ktoré mal tiež vystavovať fiktívne faktúry na dodávku tovaru a služieb. Tieto informácie boli odstúpené na ďalšie operatívne rozpracovanie. Vzhľadom na jeho výpoveď možno ustáliť, že svojou výpoveďou významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného aj inými daňovými subjektmi, čo bude predmetom iného trestného konania. Poukázal nato, že z obžaloby a z protokolov o výsledkoch daňových kontrol za obdobie rokov 2014 až 2015 je zrejmé, že správca dane vzhľadom na výsledky týchto kontrol neuznal uplatnené odpočty DPH. Z uvedeného je zrejmé, že nadmerný odpočet vo výške 640.000 € nebol obžalovanému vyplatený. Možno ustáliť, že ide len o fiktívnu škodu. Z uvedeného dôvodu si poškodený, t. j. správca dane v tomto trestnom konaní ani neuplatňuje náhradu škody, čo je zrejmé zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 15. 3. 2018. Z tohto záznamu je zrejmé, že poškodená nemá žiadne návrhy na doplnenie vyšetrovania a náhradu škody si neuplatňuje. Iná by bola situácia, ak by správca dane obžalovanému vyplatil na vrátkach DPH sumu 640.000 € a obžalovaný by ju použil na osobné účely. Táto suma tvorí výšku DPH, ktorú správca dane viacerými rozhodnutiami dovymeral obžalovanému na základe vystavených faktúr, kde sa neskôr preukázalo, že išlo len o predstierané zdaniteľné plnenia, čiže faktúry boli fiktívne. K dodaniu služieb a tovaru v skutočnosti nedošlo. Obdobná je situácia aj pri trestnom čine porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Tr. zákona, keď colníci zaistia väčšie množstvo cigariet. Prokurátor obžaluje páchateľa a v obžalobe vyčísli škodu aj na sumu 600.000 €. Ani pri tomto skutku si poškodený, t.j. správca dane v trestnom konaní neuplatňuje náhradu škody, lebo ide len o fiktívnu škodu. Všetky zaistené tabakové výrobky sú zhabané a neskôr zničené pod colným dohľadom v spaľovni. Podľa colných predpisov zhabaním zaniká colný dlh, ktorý pozostáva aj zo spotrebnej dane. Colný dlh by vznikol v prípade, ak by sa cigarety vyfajčili a štátu by sa neodviedla spotrebná daň. Ďalej poukázal na to, že dňa 8. 2. 2018 vyšetrovateľ vypočul zástupcu poškodeného a na str. 4 zápisnice o výsluchu poškodeného uviedol, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR o uplatnení nároku na náhradu škody v adhéznom konaní pri daňových trestných činoch, ak je v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnený daňový majetkový nárok ako nárok na náhradu škody proti obvinenej fyzickej alebo právnickej osobe, súd poškodeného nepripustí na hlavné pojednávanie len s uplatneným nárokom na náhradu škody. Týmto stanoviskom je Stanovisko č. 71 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017 sp. zn. Tpj 39-60/2017, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2017. Toto stanovisko zjednocuje výklad a aplikáciu § 46 ods. 3, § 256 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov na náhradu škody a to v tzv. adhéznom konaní a to z hľadiska obsahu konkurujúcich si rozhodnutí. Majetkové nároky štátu vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku, vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku. Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku - tzv. adhézne konanie (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku, nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Je teda vylúčené prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a súdu), resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku. Ak je v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní uplatnený daňový majetkový nárok štátu, súd poškodeného nepripustí na hlavné pojednávanie (len) s uplatneným nárokom na náhradu škody uznesením podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku, použijúc reštriktívny výklad tohto ustanovenia. Taký postup sa aj v prípade, ak o nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní podľa Daňového poriadku, uplatní namiesto postupu podľa § 256 ods. 4, § 46 ods. 4 Trestného poriadku (keďže prekážka res iudicata sa týka len nároku na náhradu škody, o ktorom už bolo rozhodnuté, nie iného nároku). Má zato, že obžalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že je živiteľom rodiny, t.j. dvoch maloletých detí, vrátane svojej priateľky X. E.. V prípade, ak by mu bol uložený trest odňatia slobody, tak jeho najbližšia rodina by nebola schopná zabezpečiť výchovu a výživu maloletých detí vo veku 4 mesiacov a 2 rokov. Mama obžalovaného je už v dôchodkovom veku a jej zdravotný stav jej nedovoľuje vychovávať dve maloleté deti. Otec obžalovaného je nebohý. Priateľka obžalovaného má len 22 rokov a trpí duševnou poruchou, ktorá jej tiež neumožňuje samostatne vychovávať dve maloleté deti. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by obžalovaný nastúpil do výkonu trestu, tak súd by nemohol zveriť jeho dve maloleté deti do pestúnskej starostlivosti najbližším príbuzným. Vzhľadom na horeuvedené obžalovaný žiadal, aby mu súd mimoriadne znížil trest podľa § 39 Tr. zákona a to na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, uložený trest podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Uviedol, že súd pochybil, keď nezistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na záverečnú reč prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2018, kde sám prokurátor uviedol, že významným spôsobom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní aj v inej trestnej veci, v ktorej v súčasnosti prebieha vyšetrovanie týkajúce sa daňových trestných činov a ktoré bolo postúpené krajskému úradu vyšetrovania z dôvodu možného stíhania obvinených ako organizovanej skupiny, kde obžalovaný svojimi výpoveďami významným spôsobom napomáha pri objasňovaní trestnej činnosti. Krajský súd v Košiciach vo svojich rozhodnutiach už viackrát judikoval právny názor, že v oblasti konania pred súdom platí v našom trestnom konaní princíp kontradiktórnosti strán, modifikovaný aktívnou vedúcou úlohou súdu, ktorý konanie riadi a sám, za účasti strán môže vykonávať dokazovanie. Rekodifikácia Trestného poriadku zaviedla v Slovenskej republike kontradiktórne konanie, ale nie v plnom rozsahu. Platí ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por.; § 1 Tr. por. a § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.

V tejto súvislosti podrobne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sám v iných trestných veciach, ktoré sa v súčasnosti vedú napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, na čo poukázal aj v záverečnej reči prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2018.

Obhajoba v rámci podaného odvolania predložila konkrétne uznesenia o trestnom stíhaní ďalších osôb a obhajoba poukázala v konkrétnosti na :

1/ V trestnej veci vedenej na OR PZ v Michalovciach pod ČVS : ORP-684/2-VYS-MI-2017 dňa 25. 10. 2017 na pokyn prokurátora bol vykonaný výsluch obžalovaného za účasti vyšetrovateľov a počas tohto výsluchu obžalovaný oznámil trestný čin - fingované verejné obstarávanie a pokus o subvenčný podvod a zároveň zmluvy týkajúce sa spoločnosti G. A. J. s.r.o. s Y. D. a Y. SK týkajúce sa projektu k žiadosti o nenávratný príspevok z poľnohospodárskej platobnej agentúry. Následne bolo oznámenie obžalovaného postúpené na ďalšie operatívne rozpracovanie, kde ho koncom roku 2017 kontaktovala finančná polícia. V tejto trestnej veci sú uznesením vyšetrovateľa zo dňa 13. 4. 2018 ČVS : ORP-684/2-VYS-MI-2017 obvinení aj ďalší obvinení J.F. a G. Š.

2/ Vec vedená na OR PZ Michalovce, ČVS : ORP-1001/2-VYS-MI-2016, kde uznesením vyšetrovateľa zo dňa 26. 3. 2018 sú obvinené aj ďalšie osoby a to J. F. a M. V.

3/ Vec vedená na OR PZ Michalovce, ČVS : ORP-959/2-VYS-MI-2016, kde uznesením vyšetrovateľa zo dňa 12. 4. 2018 sú obvinené aj ďalšie osoby a to J. F. a M. V.

4/ Vec vedená na OR PZ Michalovce, ČVS : ORP-1029/2-VYS-MI-2017, kde uznesením vyšetrovateľa zo dňa 3. 7. 2018 je obvinená aj ďalšia osoba a to JUDr. G. Š.

5/ Vec vedená na OR PZ Michalovce, ČVS : ORP-84/2-VYS-MI-2017, kde uznesením vyšetrovateľa zo dňa 17. 8. 2018 je obvinená aj ďalšia osoba a to P. G.

6/ Vec vedená na OR PZ Michalovce, ČVS : ORP-737/2-VYS-MI-2016, kde uznesením vyšetrovateľa zo dňa 22. 3. 2018 je obvinená aj ďalšia osoba J.F.

V prílohe obhajoba predložila predmetné uznesenie o vznesení obvinení.

Je toho názoru, že aj horeuvedené konanie obžalovaného, ktorý významným spôsobom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 Tr. zákona.

Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona a to trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, uložený trest podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, tiež výrok o zákaze činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2018 podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného W.. K. K. o jeho vine s tým, že vykonal dôkazy do rozhodovania o treste.

Na hlavnom pojednávaní tak vykonal dokazovanie významné pre ukladanie trestu a to prečítal správy o povesti obžalovaného, odpis registra trestov, obsah pripojeného spisu sp. zn. 1T/64/2016 a po vykonaní týchto dôkazov udelil slovo k záverečným rečiam.

Krajský súd ako súd odvolací na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, v rámci podaného odvolania preskúmaval len napadnutý výrok o uloženom treste, pretože rozhodnutie o vine obžalovaného nadobudlo právoplatnosť.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadal na osobu obžalovaného a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a v odôvodnení zároveň uviedol, že nezistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu. V danej veci podľa názoru okresného súdu, vzhľadom k okolnostiam prípadu, resp. pomerom páchateľa a to konkrétne, že sa stará o dve maloleté deti, ako aj vzhľadom k zdravotnému stavu družky obžalovaného a jeho matky, ako aj úmrtia jeho otca, nie sú tak závažné skutočnosti pri posudzovaní pomerov obžalovaného, aby odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu, keďže okresný súd má za to, že aj napriek deklarovaným diagnózam sú tieto osoby spôsobilé postarať sa o maloleté deti obžalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody.

Z vykonaného dokazovania, ako to zistil krajský súd, obžalovaný sa stará o maloletého R. K., nar. XX. 4. XXXX a maloletého K. K., nar. 2. 6. XXXX spoločne s družkou X. E.. Zo zdravotnej dokumentácie družky obžalovaného na č.l. 898 vyplýva, že družka obžalovaného navštevuje psychologickú ambulanciu od roku 2015 pre úzkostné stavy a v klinickom obraze dominuje úzkostná porucha a zvýšené intrapsychické tenzie, obavné ideácie a znížená frustračná tolerancia.

Krajský súd v rámci odvolacieho konania sa dôsledne zaoberal aj obhajobnou námietkou prednesenou v podanom odvolaní, ktorá by podľa názoru obhajoby mala byť použitá pri úvahách o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a oboznámil sa s pripojenými uzneseniami o vznesení obvinení ďalších osôb, na ktoré poukázala obhajoba a zistil nasledovné :

Z uznesenia ČVS : ORP-684/2-VYS-MI-2017 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie tak, ako na to poukázala obhajoba v inej trestnej veci ďalším osobám a zo samotného odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že obžalovaný Ing. K. aktívnym spôsobom a to svojou výpoveďou, ako aj predkladaním príslušných dokladov napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní majetkovej trestnej činnosti a to konkrétne zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Obdobne z uznesenia o vznesení obvinenia ČVS : ORP-1001/2-VYS-MI-2016 krajský súd zistil, že bolo vznesené obvinenie aj ďalším osobám a z obsahu pripojeného uznesenia z č.l. 7 vyplýva, ako to zistil krajský súd, že obžalovaný W.. K. podrobne vypovedal k prípadnej trestnej činnosti iných osôb a predkladal aj príslušné doklady.

Z uznesenia ČVS : ORP-959/2-VYS-MI-2016, ako to zistil krajský súd taktiež vyplýva, že na základe výpovede W.. K. K. ako svedka boli obvinené ďalšie osoby v súvislosti so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Konkrétne z č.l. 972 trestného spisu a z tohto uznesenia vyplýva, že obžalovaný W.. K. K. dňa 9. 11. 2017 a 15. 11. 2017 sa dobrovoľne dostavil na výsluch, ktorý vykonal vyšetrovateľ a podrobne uvádzal konkrétne skutočnosti vo vzťahu k spoločnostiam S. s.r.o., S. R. s.r.o. a S. D. s.r.o. o prípadnej trestnej činnosti ďalších osôb.

Obdobne krajský súd zistil z uznesenia ČVS : ORP-1029/2-VYS-MI-2017 a z pripojeného uznesenia na č.l. 983 a aj z obsahu tohto uznesenia, že obžalovaný W.. K. K. podrobne vypovedal k skutočnostiam vo vzťahu k iným osobám a týmto uznesením tak bolo vznesené obvinenie aj inej osobe za prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák.

Obdobne krajský súd zistil tieto skutočnosti z pripojeného uznesenia o vznesení obvinenia ďalšej osobe pod č. ČVS : ORP-737/2-VYS-MI-2016.

Po vyhodnotení týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný sám a dobrovoľne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní zistení a objasnení ďalšej daňovej trestnej činnosti, na ktorú v záverečnej reči poukázal aj okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní 23. 10. 2018. Krajský súd sa stotožnil v tomto smere s obhajobnou námietkou obžalovaného, že toto konanie obžalovaného treba kvalitatívne posudzovať v rámci priznanej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože podľa názoru krajského súdu toto jeho konanie z formálneho hľadiska spĺňalo kritériá poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. o/ Tr. zák., keďže prichádza do úvahy v citovaných trestných veciach, v ktorých aktívne napomáhal obžalovaný W.. K. odhaľovanie ďalšej trestnej činnosti ako organizovanej skupiny (vyjadrenie prokurátora na č.l. 924), keďže trestná vec ďalších obvinených bola postúpená krajskému úradu vyšetrovania z dôvodu možného stíhania obvinených ako organizovanej skupiny.

Krajský súd po zvážení všetkých okolností rozhodnutia o druhu a výmery trestu a zaoberajúc sa konkrétnou obhajobnou námietkou pri ukladaní trestu, t. j. aby trest bol mimoriadne znížený dospel k záveru, že prichádzalo do úvahy mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd sa dôsledne zaoberal osobou obžalovaného a jeho rodinnými pomermi a v súlade so zistením okresného súdu mal preukázané, že obžalovaný má v opatere a starostlivosti dve maloleté deti vo veku do dvoch rokov, o ktoré sa stará so svojou družkou, u ktorej boli objektívne preukázané zdravotné problémy.

Podľa názoru krajského súdu sú tu také okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré bolo potrebné zvažovať pri osobných a rodinných pomeroch obžalovaného a to v priamej a kontinuálnej súvislosti aj s ďalšou poľahčujúcou okolnosťou a to konkrétne, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní aj inej trestnej činnosti a napomáhal a aj bol súčinný pri objasňovaní trestnej činnosti, za ktorú bol uznaný vinným.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na zaužívanú súdnu prax, ako aj stanovisko Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine má možnosť, nie však povinnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. V trestnej veci obžalovaného W.. K. tak, ako to krajský súd vyššie citoval, obžalovaný vyhlásil uznanie viny, čím vlastne vytvoril na základe tohto svojho vyhlásenia zjednodušený proces v tak rozsiahlej trestnej veci, pre ktorú bol trestne stíhaný, kde v rámci prípravného konania boli nazhromaždené dôkazy vo veľkom rozsahu (spis obsahuje do hlavného pojednávania 873 strán) a o jeho trestnej činnosti v podstate bolo rozhodnuté na hlavnom pojednávaní 23. 10. 2018, pretože obsah prípravného konania, listinné dôkazy vo vzťahu k vine obžalovaného, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného nebolo potrebné jednotlivo vykonávať.

Krajský súd preto oproti názoru okresného súdu pri úvahách o druhu a výmery trestu, vzhľadom na osobné pomery, ako aj zistené poľahčujúce okolnosti, ktoré podrobne vyššie rozviedol, dospel k záveru, že je možné použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a preto sám vo veci rozhodol a obžalovanému na podklade podaného odvolania mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby a uložil trest vo výmere troch rokov s probačným dohľadom a trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na obdobie 6 rokov.

Krajský súd pri úvahách o použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. tak konkrétne zohľadňoval osobné pomery obžalovaného, ktorý sa stará o dve maloleté deti, prihliadal k zdravotnému stavu matky maloletých detí a v tejto súvislosti prihliadal a pričítal aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorú kvalitatívne vyhodnotil v zmysle obhajobných námietok obžalovaného a to konkrétne, že obžalovaný napomáhal zisteniu a odhaleniu ďalšej závažnej trestnej činnosti.

Krajský súd má zato, že uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s probačným dohľadom v trvaní troch rokov splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom.

Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na obdobie 6 rokov, pretože mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný teraz posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a práve uložením trestu zákazu činnosti vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť v súvislosti aj s uloženým trestom odňatia slobody sa posilní účel trestu sledovaný Trestným zákonom, aby obžalovaný v rámci podnikateľskej činnosti už nepáchal ďalšiu trestnú činnosť.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.