Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoCsp-16-2021.pdf
PDF · 105.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin proti žalovanému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený občianskym združením Právna pomoc poškodeným, IČO: 50 951 947, so sídlom Janka Kráľa 12, 082 71 Lipany o zaplatenie 10.144,58 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/187/2020-83 zo dňa 8.2.2021 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 780,19 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy O 23,60 € od 21.01.2020 do 20.02.2020, O 79,59 € od 21.02.2020 do 20.03.2020, O 143,01 € od 21.03.2020 do 20.04.2020, O 200,50 € od 21.04.2020 do 20.05.2020, O 262,03 € od 21.05.2020 do 20.06.2020, O 321,02 € od 21.06.2020 do 20.07.2020, O 384,02 € od 21.07.2020 do 20.08.2020, O 444,54 € od 21.08.2020 do 20.09.2020, O 505,83 € od 21.09.2020 do 20.10.2020, O 571,08 € od 21.10.2020 do 20.11.2020, O 633,96 € od 21.11.2020 do 20.12.2020, O 700,77 € od 21.12.2020 do 20.01.2021, O 765,28 € od 21.01.2021 až do zaplatenia, O 14,91 € od 03.04.2018 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.144,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 3.4.2018 až do zaplatenia. Skutkovo
prvoinštančný súd uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou CFH ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 17.12.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur, pričom do podania žaloby žalovaný vrátil žalobcovi 1.731,57 eur. Žalovaný svoj záväzok riadne neplnil, žalobca úver predčasne dňa 19.3.2018 zosplatnil. Prvoinštančný súd zistil, že medzi spoločnosťou CFH, a.s. ako veriteľom a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 10.000 eur s tým, že RPMN bola určená na 15,9 %, prvá splátka bola splatná 20.1.2017, ďalšie splátky 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.12.2026. Ročná úroková sadzba predstavovala 15,9 %, a výška splátky 165,37 eur, pri počte splátok 120. RPMN bola priemerná 9,27 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 9.248 eur. Celkovú čiastku, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť, predstavovala 19.248 eur. Žalobca vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 26.1.2018 žalovaného na okamžitú úhradu omeškanej sumy 608,24 eura s upozornením možného predčasného zosplatnenia úveru. Ďalej bolo predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.3.2018 bez dokladu o doručení žalovanému. Žalovaný doručenie však nepoprel. Prvoinštančný súd vyzval žalobcu na preukázanie skúmania bonity žalovaného. Žalobca potvrdil, že bonitu žalovaného skúmal, avšak žiadne doklady, okrem príloh k žalobe ďalej nepredložil. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej aplikoval ust. § 7 ods. 15, 16, 19, 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 11 ods. 2 tohto zákona. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18, na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR týkajúce sa skúmania bonity spotrebiteľa, na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 v súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa a dospel k záveru, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný je podnikateľom. V rámci kontraktačného procesu predložil žalobcovi daňové priznanie. Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že príjmy žalovaného síce boli 44.194,32 eura, ale jeho výdavky boli 44.168,94 eura. Rozdiel predstavuje 25,38 eur. Žalovanému daňová povinnosť uložená nebola. Žalobca súdu žiadne ďalšie doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil. Súd vyhodnotil, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval. Nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru. Nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch. Preto súd urobil záver, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov. K platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Predčasné zosplatnenie úveru je neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov, na čo súd prihliada ex offo. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu. Uvedené zároveň znamená, že v rámci námietky premlčania, ktorú vzniesol v priebehu konania žalovaný, sa súd mohol zaoberať iba premlčaním jednotlivých splátok. Súd dospel k záveru, že k žiadnemu premlčaniu nedošlo. Prvoinštančný súd uzatvoril, že žalobca má nárok iba na vrátenie istiny splatnej ku dňu rozhodnutia súdu po odpočítaní istiny už zaplatenej. Zaplatená suma je 1.731,57 eur, z toho 54,67 eur predstavuje poistné. Zaplatená istina je teda vo výške 1.676,90 eura, čo podľa amortizačnej tabuľky predstavuje istinu splátok až po splátku č. 36, splatnú dňa 20.12.2019. Z nasledujúcej splátky č. 37, splatnej 20.1.2020, je zaplatená suma 31,69 eur. Aj započítanie platieb žalovaného iba na istinu splátok vedie k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nemohlo dôjsť, pretože v čase výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaný v omeškaní so žiadnou istinou nebol. Ku dňu 8.2.2021 mala byť podľa amortizačnej tabuľky zaplatená istina 10.000 eur mínus 7.557,82 eur = 2.442,18 eur. Teda, pokiaľ ide o dlžnú istinu, ktorá vznikla vo výške 2.442,18 eur po odpočítaní už poskytnutého plnenia na istinu vo výške 1.676,90 eur, dlh predstavuje 765,28 eur. Z toho dlžné poistné 14,91 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako predčasnú zamietol. O priznaní nároku na úroky z omeškania prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania tak, ako to podrobne uviedol vo výroku napadnutého rozsudku, vrátane dlžného poistného. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa § 262 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobca požadoval zaplatenie sumy 200,51 eur, priznaná mu bola suma 183 eur, preto úspech žalobcu 91,50 %, úspech žalovaného 8,50 % a čistý úspech žalobcu a nárok na náhradu trov konania predstavuje 83 %.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok napadnutého prvoinštančného rozsudku. Namietal postup prvoinštančného súdu, keď žalobca v žalobe skutkovo aj právne vyjadril svoj uplatnený nárok a vymedzil predmet konania. Prvoinštančný súd sa týmto nezaoberal a nezohľadnil ani skutočnosť, že žalovaný počas konania skutkové okolnosti prejednávanej veci nenamietal. Prvoinštančný súd bol viazaný vymedzeným skutkovou a právnou stránkou nároku žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný vo vyjadrení namietal premlčanie takto zažalovaného nároku žalobcom, prvoinštančný súd najskôr začal skúmať bonitu spotrebiteľa, teda žalovaného, ktorú okolnosť ani sám žalovaný vo svojej obrane nenamietal. Ako rozhodujúcu skutočnosť, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nárok v žalobe, žalobca neuviedol, že neskúmal bonitu spotrebiteľa a ako okolnosť odôvodňujúcu obranu žalovaného, ani žalovaný túto okolnosť nenamietal. Preto prvoinštančný súd nemal sa zaoberať uvedenými okolnosťami a zisťovať skutkové závery na základe vlastnej iniciatívy. Ak súd prvej inštancie vyvodil záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, mal, vzhľadom na vymedzený predmet konania v žalobcom návrhu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tak prvoinštančný súd z vlastnej iniciatívy poskytol čiastočnú ochranu žalobcovi s tým, že mu priznal nezaplatené splatné splátky s úrokom z omeškania spolu aj s omeškaným poistným. Iniciatíva súdu prvej inštancie k vykonanej zmene obsahu uplatneného nároku žalobcom by mohla obstáť vtedy, ak by žalovaný ako spotrebiteľ nebol zastúpený, resp. ak by žalovaný z vlastnej iniciatívy namietal neplatné zosplatnenie úveru a neskúmanie bonity, čo však žalovaný neučinil a ani nemal v úmysle učiniť. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca hrubo porušil povinnosť odborne skúmať bonitu klienta, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to zosplatnenie dlhu. Tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, zmluva je absolútne neplatná a vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré sa vydáva v dvojročnej lehote od získania bezdôvodného obohatenia. Keďže bezdôvodné obohatenie žalovaný mal získať dňa 17.12.2016, do 17.12.2018 ho mal vydať. Keďže žaloba nebola podaná včas, nárok je premlčaný. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne žiadal, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, zmluva bola žalovaným uzatvorená dobrovoľne, nepodpísal ju pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. S parametrami zmluvy bol žalovaný riadne oboznámený. Zmluva je platná, a preto nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku. Tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalobca upozornil žalovaného podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne pristúpil k aplikácii ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.11.2017, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr, ako po troch mesiacoch od danej splátky. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát, teda aj súdne, uplatniť najskôr dňom 21.2.2018, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Je neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Z predloženého prehľadu splátok a úhrady je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Právnym posúdením súdu by tak došlo k skráteniu zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby, čo by malo za následok porušenie princípu právnej istoty. Pokiaľ sa týka overovania bonity žalovaného, právny predchodca žalobcu neposudzoval bonitu žalovaného bez akýchkoľvek údajov a príjmov, výdavkov a rodinnom stave spotrebiteľa, ale mal tieto informácie overené. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd s poukazom na podané odvolanie rozsudok zrušil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca namietal všetky výroky prvoinštančného rozsudku. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo, pretože žalobca nepredložil súdu doklady o skúmaní bonity žalovaného. Súd uviedol, že žiadne doklady o skúmaní bonity žalobca nepredložil a je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka nepostupoval.
S týmto zisteným skutkovým stavom sa žalobca nestotožňuje, a naviac sa nestotožňuje ani s tým, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatným právnym úverom bez akýchkoľvek účinkov, naviac, keď súd bol povinný na to prihliadnuť ex offo vzhľadom na to, že postup žalobcu nebol v súlade s § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. Pokiaľ sa týka bonity žalovaného, žalobca poukazuje na skutočnosť, že totožnosť žalovaného a jeho osobné údaje boli vyžiadané a žalovaný ich riadne uviedol v žiadosti o pôžičku - údaje potvrdzuje i k žiadosti priložená kópia občianskeho preukazu. Žalovaný podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy. Žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Žalovaný z titulu podnikania preukázal výšku príjmu a mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný spočiatku riadne uhrádzal predpísané mesačné splátky. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver. O týchto nemohol mať vedomosť. Žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Zo strany žalovaného neboli prednesené žiadne žiadosti o zníženie mesačnej splátky. Pokiaľ by aj bol posúdený úver ako bezúročný a bez poplatkov, v takom prípade zo sumy 10.000 eur už žalovaný uhradil 1.731,57 eur, a preto žalobcovi ostáva nárok na zaplatenie 8.268,43 eur. Žalobca dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu, že sa dostal do omeškania s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace. Nepoprel, že žalobca mu zaslal výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tieto okolnosti je potrebné považovať za nesporné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
6. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že v priebehu konania preukázal správnosť svojho tvrdenia a zotrval na vznesenej námietke premlčania. Premlčacia lehota na uplatnenie práva uplynula 20.10.2020. Žiadal prvoinštančný rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, resp. rozsudok bude zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe, okrem všeobecných náležitostí podania, sa uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Osobitnou náležitosťou žaloby okrem všeobecných náležitostí podania je okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Uvedená okolnosť predstavuje samotný základ žaloby, kde sa má zrozumiteľne a určito opísať okolnosť, ktorá viedla k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Z tvrdení skutkového deja má vyplynúť opodstatnenosť žalobného návrhu - petitu. Žalobca musí skutkový dej riadne opísať tak, aby ho nebol možné zameniť s iným. Pokiaľ žalobca sa rozhodne neskôr svoj nárok oprieť o nové skutočnosti, ide o zmenu v skutkovom stave žaloby a tým aj o zmenu žaloby. Pokiaľ súd prekročí skutkové okolnosti uvedené v žalobe, prizná alebo neprizná plnenie na základe iného skutkového stavu, ako ho tvrdil žalobca v žalobe, rozhodol tak, že prekročil žalobu a porušil dispozičný princíp žalobcu. Pre spotrebiteľské veci v prípade, pokiaľ sa koná so spotrebiteľom ako slabšou stranou sporu platí tento dispozičný princíp žalobcu špeciálne, dokonca ust. § 294 nepripúšťa v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ tak, ako v prejednávanej veci, zmenu žaloby, a to len preto, aby bol spotrebiteľ chránený po celú dobu sporu, aby žalobca ako dodávateľ nemohol v priebehu konania skutkovo meniť svoje žalobné tvrdenia a tým sťažovať postavenie spotrebiteľa a jeho obranu proti pôvodne nedôvodnej žalobe. Tento princíp je dôležitým princípom spravodlivého súdneho konania a platí najmä vzhľadom na špeciálne ustanovenie postavenia spotrebiteľa podľa § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch. Prvoinštančný súd, ako to namietal žalovaný a nakoniec aj žalobca v svojom odvolaní, nevylúčil aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia, skutkové okolnosti v prejednávanej veci jednoznačne popísal zo skutkových tvrdení žalobcu. Platí však, že súdy sú povinné pri konaní v spotrebiteľských veciach prihliadať bez ohľadu na námietky strán sporu na okolnosti, ktoré by spôsobovali porušenie práv spotrebiteľa dodávateľom. Takýmto
spôsobom prvoinštančný súd postupoval, keď skúmal okrem skutkových tvrdení, ktoré boli opísané v žalobe, aj bonitu spotrebiteľa, teda posudzoval schopnosť žalovaného poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu riadne splácať a informácie, ktoré mal k dispozícii pri rozhodovaní o poskytnutí úveru a pred uzatvorením zmluvy o úvere žalobca, resp. jeho právny predchodca. Podľa Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-679/18 platí, že čl. 8 a 23 Smernice európskeho parlamentu a rady 208/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. V takom prípade, pokiaľ strany sporu namietali prekročenie žalobného skutkového stavu prvoinštančným súdom, odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Bolo povinnosťou súdu skúmať, či v kontraktačnom procese nedošlo k porušeniu povinnosti skúmať úverovú bonitu spotrebiteľa.
9. V prejednávanej veci však odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd pochybil, pokiaľ svoju úvahu o tom, že poskytnutý úver žalovanému je bez úrokov a bez poplatkov a nedošlo k platnému predčasnému zosplateneniu úveru pre nedostatočné skúmanie bonity spotrebiteľa náležitým spôsobom skutkovo ani právne neodôvodnil, a preto nenašiel ani zákonnú odpoveď na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu, uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý súdny proces. Nevyžaduje sa však, aby každý argument strany bol v rozhodnutí uvedený a odôvodnený. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument. Obdobným spôsobom je postavená aj judikatúra Ústavného súdu SR, kde riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súd je povinný uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré sa týkajú skutkovej aj právnej stránky rozhodnutia. V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd musí dbať o presvedčivosť rozhodnutia. Obdobným spôsobom je vystavaná aj judikatúra Najvyššieho súdu SR. Napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu však nie je možné považovať za súladné s vyššie uvedenými kritériami. Závery prvoinštančného súdu vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku žalobcu a vyriešenie otázky bonity spotrebiteľa a následkov spôsobu skúmania bonity spotrebiteľa nie sú v prvoinštančnom rozsudku odôvodnené, a to ani skutkovo a ani právne. Potom závery prvoinštančného súdu o výške dlhu žalovaného sú nepreskúmateľné. Je nepreskúmateľné ani rozhodnutie prvoinštančného súdu v zamietavom výroku. Dôvody výroku o trovách konania sú zmätočné.
10. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, v skutkovom odôvodnení rozhodnutia niet skutkových zistení o výsledkoch skúmania úverovej bonity žalovaného tak, aby bolo možné jednoznačne právne vyhodnotiť, aké následky má prípadné náležité neskúmanie tejto povinnosti dodávateľa, na ktorú je povinný súd prihliadať ex offo vo vzťahu k úveru, a teda či úver je možné považovať za úver, kde žalobca nemôže od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, alebo či došlo k hrubému porušeniu povinnosti dodávateľa a to spôsobom vymedzeným v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ nebude jednoznačne zistené, ktorá zákonná sankcia v prípade nedostatočne skúmanej úverovej bonity spotrebiteľa žalobcom zaťažuje úverový vzťah, nebude možné sa náležitým spôsobom vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a nebude možné ani správne o uplatnenom práve žalobcu, s poukazom na skutkový dej opísaný v žalobe, rozhodnúť. Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného, ale aj žalobcu vo vzťahu k premlčaniu, plynutiu premlčacích lehôt, ale aj skúmania bonity spotrebiteľa za námietky, na ktoré nenachádza v dôvodoch súdneho rozhodnutia, a to ani v skutkovom, ale ani v právnom zistení, náležité odpovede. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Bude úlohou prvoinštančného súdu sa opätovne zaoberať uplatneným nárokom žalobcu tak, aby prvoinštančný súd jednoznačne mal zistené skutkové okolnosti týkajúce sa bonity spotrebiteľa, aby svoje zistenia mohol náležitým spôsobom aj právne posúdiť a v závislosti od uvedených okolností následne aby mohol posúdiť aj námietku premlčania žalovaného a vysporiadať sa so skutkovými tvrdeniami v žalobe ohľadne dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom. Rozhodnutie prvoinštančného súdu musí byť však náležite odôvodnené a musí byť daná odpoveď na základné námietky procesných strán vznášané v priebehu konania, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie o veci.
12. Prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách konania podľa § 396 ods. 3 CSP. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že odvolacie námietky strán sporu vo vzťahu k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania sú dôvodné. Prvoinštančný súd výrok rozhodnutia, ktorým uviedol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, odôvodnil spôsobom, ktorý nie je kompatibilný s citovaným výrokom. Preto aj v tejto časti bude úlohou prvoinštančného súdu sa trovami konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP náležitým spôsobom zaoberať a svoje úvahy aj vysvetliť.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.