Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_34Ek-158-2018.pdf
PDF · 119.7 KB
No categories available
34Ek/158/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinným 1) Ľ. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M.. P.. Š. XXX/XX, XXX XX G. M. G. Z., 2) Q. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M.. P.. Š. XXX/XX, XXX XX G. M. G. Z., spol. zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO 50 252 151, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2180,36 eur s prísl., vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Šteinerovou, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorá ju vedie, pod sp. zn. 171EX 185/18 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných I a II na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a. II. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 131,65 EUR. III. Súd povinným I a II nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.01.2018 domáhal od povinného vymoženia 2180,36 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 776/07/15 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. zo dňa 09.03.2016 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2016 a vykonateľnosť dňa 09.08.2016. Súd dňa 27.03.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. 2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 1 prevzal dňa 21.05.2018. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 2 prevzal dňa 21.05.2018. Povinný 1 a povinný 2 doručili prostredníctvom svojho zástupcu v konaní spoločný návrh na zastavenie exekúcie a to dňa 31.05.2018. Súdna exekútorka predmetný návrh predložila súdu na rozhodnutie dňa 16.06.2018. Spolu s návrhom povinných na zastavenie exekúcie a príloh k nemu, doručila súdna exekútorka súdu aj vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a prílohy, ktoré priložil k vyjadreniu oprávnený. 3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 6. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 7. Povinný podali návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho zástupcu v konaní. V návrhu uvádzajú, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,ZoSRK“) účinného od 01.01.2015 a rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 04.04.2013 a teda ešte pred nadobudnutím účinnosti predmetného zákona. V zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 ZoSRK sa rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá pred 01.01.2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Povinní ďalej uvádzajú, že ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. Povinní uvádzajú, že vzhľadom na toto prechodné ustanovenie, je potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako ,,zákon o RK“) účinného do 31.12.2014. Povinní poukazujú na to, že konanie pred stálym rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany uzatvoria rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná. Povinní ďalej uvádzajú, že základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. Povinní v návrhu uviedli aj znenie samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktoré pojednáva o tom, ktorý rozhodcovský súd bude vo veci konať v prípade, že medzi zmluvnými stranami dôjde k sporu či nezrovnalosti. Toto ustanovenie uvádza, že „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victorii legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ Povinný ďalej v návrhu uvádzajú, že Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. po 31. decembri 2014 stratil oprávnenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Jeho nástupníckym rozhodcovským súdom sa v zmysle § 73 ods. 5 ZoSRK stal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, ktorý rozhodol v predmetnej veci na základe žaloby oprávneného a vydal dňa 09.03.2016 rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci. Stály rozhodcovský súd v čase rozhodovania disponoval povolením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. SRS 002, teda súd bol spôsobilý na rozhodnutie spotrebiteľského sporu, a súčasne týmto súdom ustanovený rozhodca JUDr. Róbert Šimko bol v čase rozhodovania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Povinní však poukazujú na fakt, že exekučný súd pri riešení otázky, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil stály rozhodcovský súd. Povinní v návrhu uvádzajú, že vzťah ktorý vznikol medzi povinnými a oprávneným zo zmluvy o úvere uzavretej 04.04.2013 predstavuje vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“). Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie najmä namietajú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú s oprávneným uzavreli a na základe ktorej konal vo veci Rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul. Povinní vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uvádzajú, že bola uzavretá na osobitnej listine v rovnaký deň ako zmluva o úvere, teda dňa 04.04.2013. Povinní majú za to, že skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinných), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzali v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ich viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravených dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohli podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu povinní ako spotrebitelia nemohli reálne ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Veriteľ, teda oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Povinní teda majú za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 04.04.2013 nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a teda nemôže byť považovaná za platne uzavretú, nakoľko individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy je priamo stanovená zákonom. Na základe týchto tvrdení majú povinní za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 09.03.2016 (exekučný titul), vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.04.2013, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle ustanovenia bodu 7. rozhodcovskej zmluvy mali povinní právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia. Od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Na základe uvedeného sa Rozhodcovská zmluva javí ako nekalá a musí byť postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom v rozhodnom období. Neplatnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc). To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom ale ide o nulitný právny akt, na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie. Povinní prostredníctvom svojho zástupcu dodávajú, že namietajú platnosť dohody o úrokoch ako časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ, nakoľko Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.4.2012 uviedol: ,,Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Pri predmetnej úverovej zmluve bol dohodnutý úrok 70,01 %, pričom z internetovej stránky NBS vyplýva, že pri spotrebiteľských úveroch v apríli 2013 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokoch bola priemerná úroková sadzba 12,95 % p.a., teda takmer šesťnásobne nižšia ako v spornej zmluve. Povinní majú za to, že v tomto prípade nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Povinní ďalej namietajú, že v úverovej zmluve boli uvedené rôzne údaje. Údaje v čl. 6. sú dopísané obchodným zástupcom oprávneného dodatočne. Do textu obsahu údajov v čl. 6. nie je zahrnutá odplata vo výške 215,75 eur, ktorá má vplyv na výšku RPMN. Odplata vo výške 215,75 eur je vopred predtlačená v čl. 8. zmluvy. Odplata za poskytnutie služby nie je nijako špecifikovaná, teda nie je zrejmé, aké služby za odplatu 215,75 eur mienil veriteľ dlžníkovi poskytovať. Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1 500,00 eur, Poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84 eur Z obsahu textu čl. 5. nie je možné jasne špecifikovať o čo vlastne dlžník žiada, či o úver alebo o revolving. Zmluva je označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere a obsah textu v čl. 5 sa mal týkať len údajov o revolvingovom úvere a nie údajov aj o klasickom úvere. je uvedenie výšky úveru, mesačnej splátky, úroku, RPMN, priemernej RPMN a konečnej splatnosti podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. V prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky úveru, zmene mesačnej splátky, úroku, RPMN, priemernej RPMN, resp. neuvedeniu úroku, RPMN, priemernej RPMN a konečnej splatnosti, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V danom prípade k tomu nedošlo, a preto treba mať za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá nebola. Tento záver podporuje aj listina označená ako ,,Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023637. Z predmetného oznámenia jednoznačne vyplýva, že veriteľ (oprávnený) napokon neakceptoval návrh dlžníka (povinných), veriteľ však svojim podpisom návrh najprv prijal a následne parametre údajov nasledovne zmenil, ktoré však dlžníci neprijali. Návrh povinných bol teda podpisom veriteľa prijatý, avšak následne bol jednostranným úkonom veriteľa zmenený. Oznámenia veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi
- Zmluva o revolvingovom úvere, ktorým boli zmenené údaje, totiž nebol povinnými akceptovaný, podpis povinných na predmetnom oznámení nebol daný a teda ide o jednostranný úkon veriteľa. Povinní návrhom žiadali o úver vo výške 1 500,00 eur. Oprávnený akceptoval žiadosť povinných o úver vo výške 1 500,00 eur, tento aj schválil, avšak, ako to vyplýva z Karty klienta, oprávnený vyplatil povinným dňa 04.04.2013 len čiastku 1 284,25 eur, čím oprávnený porušil zmluvné dojednania o výške poskytnutia úveru 1 500,00 eur. V predmetnom rozhodcovskom konaní vzťah medzi účastníkmi preto bolo potrebné posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s jej prijatím nedošlo. Oprávnený poskytol povinným finančné prostriedky vo výške 1 284,25 eur a povinní vrátili oprávnenému sumu 1 135,18 eur. Oprávnenému by tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia už len vo výške 149,07 eur. Vzhľadom k tomu, že predmetná úverová zmluva nevznikla (nebola uzavretá), nemohla vzniknúť ani predmetná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Aj z toho dôvodu je vydaný rozhodcovský rozsudok nulitný. Povinní ďalej namietajú doručovanie oznámenia o zosplatnení úveru, ktoré oprávnený zaslal povinnému I, avšak nie povinnej II dňa 28.12.2014. Predmetným listom oprávnený oznámil povinnému I, že ku dňu 28.12.2014 je v omeškaní s úhradou splátok č. 18, 19, 20, pričom suma omeškaných splátok bola spolu 231,11 eur. Omeškanie najstaršej splatnej splátky bolo 75 dní. V oznámení bolo uvedené, že v prípade, ak sa povinný I dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia predmetného oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a oprávnený si bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Povinný I tak mal stratiť výhodu splátok a celý dlh bol povinný uhradiť naraz. Predmetný list bol označený ako Oznámenie o zosplatnení, z čoho možno vyvodiť, že oprávnený tým mienil oznámiť povinnému I, že úver predčasne zosplatnil. Povinní ale namietajú, že z obsahu oznámenia ale vyplýva, že oprávnený povinného I iba upozornil, že je v omeškaní zo splátkou č. 18, 19, 20, ktoré ak neuhradí do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými aj budúce splátky. Povinný I však omeškané splátky neuhradil v určenej lehote, ale oprávnený už nezaslal povinným žiadne ďalšie oznámenie o zosplatnení celého úveru. Z toho vyplýva, že nie je možné určiť, kedy malo dôjsť k zosplatneniu celého úveru a či vôbec došlo k zoplatneniu celého úveru. Oprávnený využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a požadoval zaplatenie celého dlhu voči povinným v rozhodcovskom konaní, avšak v prípade zosplatnenia úveru nebolo preukázané, že došlo k splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý je obligatórnym predpokladom zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach. Povinná II nebola v súlade s citovaným paragrafom upozornená v lehote 15 dní pred sporným zosplatnením na uvedenú skutočnosť, t. j. na zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o zosplatnení zo dňa 28.12.2014 podľa povinných nie je možné jednoznačne označiť ani ako výzvu na úhradu omeškaných splátok (§ 53 ods. 9 OZ), keďže oprávnený oznamoval povinnému I zosplatnenie úveru, a podľa obsahu ani za oznámenie o zosplatnení úveru (§ 565 OZ). Z uvedeného dôvodu takéto zosplatnenie odporuje zákonu a jedná sa o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Povinní I a II na základe vyššie uvedených skutočností navrhujú, aby súd exekúciu zastavil. Ako prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie predložili povinní splnomocnenie, ktorým splnomocnil Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO 50 252 151 na zastupovanie v exekučnom konaní, oznámenie veriteľa o schválení úveru, oznámenie o zosplatnení a kartu splátok.
8. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V prvom rade oprávnený uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom, spočívajúce napríklad v podobe riešenia otázky ktorá sa týka záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a podobne. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom. Povinný však túto možnosť nevyužil. Oprávnený ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku a ani ňou sama nie je, pričom uvádza ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014, podľa ktorého ,,Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“ Oprávnený uvádza, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory ktoré medzi stranami vzniknú je možné riešiť prostredníctvom všeobecného súdu alebo prostredníctvom rozhodcovského konania. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania v prípade vzniku sporov či nárokov medzi stranami. Oprávnený poukazuje na fakt, že rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko bola individuálne dojednaná. Za individuálne dojednané sa považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a povinný mohol nepristúpiť na jej uzavretie. Neuzavretie rozhodcovskej zmluvy by nemalo žiaden vplyv na uzavretie hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo je aj výslovne v rozhodcovskej zmluve uvedené. Povinný sa však v tomto prípade rozhodol, že rozhodcovskú zmluvu uzavrie aj keď mal možnosť nepristúpiť na jej uzavretie. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ nevzdáva svojich práv ani nezhoršuje svoje postavenie. Rozhodcovská zmluva obsahuje tiež ustanovenia, ktoré spotrebiteľovi umožňujú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, či následným úkonom túto jednostranne zrušiť. K tvrdeniu povinných, že bod 5. a 6. Zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú identické údaje a teda návrh zmluvy nie je totožný s prijatím tohto návrhu a preto má ísť o predloženie nového návrhu zo strany veriteľa a to najmä z dôvodu rozdielu medzi RPMN v prípade úveru aj revolvingu, oprávnený uvádza, že RPMN nepredstavuje podstatnú náležitosť úverovej zmluvy a v prípade, že by zmluva toto ustanovenie neobsahovala, postihuje zákon takéto konanie tým, že sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, avšak nie absolútnou neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade, že by oprávnený neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“) a teda výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale uviedol by hodnotu, ktorá by sa zhodovala s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5. každej zmluvy, porušil by zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko by oprávnený uviedol rovnakú RPMN akú údajne navrhol žalobca v oboch zmluvných vzťahoch a nešlo by o vypočítanú RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený popiera aj tvrdenia povinného o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov, navyše za stavu kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Povinný taktiež nerešpektuje rozdielnu právnu úpravu v období uzatvorenia zmluvy. Výška odplaty za poskytnutý úver na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená ustanovením § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 30.09.2013, ktoré ustanovuje, že ,,Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“ Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výslovne určil, že pri porovnaní je potrebné zohľadniť hodnotu obvyklej odplaty, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Oprávnený ďalej uvádza, že za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je o viac ako 25%. Priemerná výška odplaty v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere bola 47,29% a táto v zmluve nebola podstatným spôsobom prevýšená. Oprávnený tiež popiera tvrdenia povinného týkajúce sa uvedenia nepresného údaja o výške úveru. Suma úveru bola dohodnutá na 1500 eur, pričom bola v prospech povinného poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vysporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu povinného. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, a teda aj započítanie. Aj napriek tomu, že povinnému bola poukázaná nižšia suma, ako tá ktorá je uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, nešlo o poskytnutie nižšieho úveru ako bol dohodnutý ale išlo o započítanie odplaty za možnosť odkladu splátok, pričom táto skutočnosť vyplýva zo samotného obsahu zmluvy ako aj zo Štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere a teda bola povinnému už pred podpisom zmluvy zrejmá. Dohoda o poskytnutí tejto služby nebola podmienkou vzniku zmluvy o úvere, spotrebiteľ nebol povinný ju uzavrieť. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že povinní nepreukázali splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a preto navrhuje aby exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie a to vo výške 131,66 eur. Ako prílohy k vyjadreniu k návrhu povinných na zastavenie exekúcie predložil oprávnený súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, uznesenie sp. zn. 43CoE/372/2013 vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 21.1.2013 a splnomocnenie, ktorým splnomocňuje Advokátsku kanceláriu JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. na zastupovanie v exekučnom konaní. 9. Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k predmetnému návrhu a s prílohami, ktoré oprávnený a povinný spolu s podaniami predložili. 10. Súd uvádza, že v prípade, ak je exekučným titulom v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a tiež, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a je vykonateľné. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že čo i len jedna z týchto podmienok nebola splnená, návrh na vykonanie exekúcie zamietne. 11. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaný dňa 22.01.2018 na Okresný súd Banská Bystrica súd preskúmal v rozsahu aký mu na to stanovuje zákon, a dospel k záveru, že všetky zákonom stanovené podmienky exekučný titul spĺňal. 12. Súd po opätovnom preskúmaní rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným dňa 04.04.2013 konštatuje, že táto spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky. Povinní namietajú jej neplatnosť, nakoľko bola uzavretá v rovnaký deň ako samotná Zmluva o revolvingovom úvere a tiež, že nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva, ktorú povinní a oprávnený uzavreli, predstavuje individuálne dojednanú zmluvu, ktorú povinní mohli ale nemuseli uzavrieť. Rozhodcovská zmluva jasne uvádza, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, čo znamená, že povinní si mohli sami zvoliť či túto rozhodcovskú zmluvu podpíšu alebo nie. Súd má za to, že nakoľko priamo na rozhodcovskej zmluve bolo uvedené, že ide o zmluvu ktorú môžu a nemusia uzatvoriť, nakoľko jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, mohli ju jednostranným úkonom - nepodpísaním, vylúčiť zo vzájomných práv a povinností ktoré medzi povinnými a oprávneným vznikli. Tvrdenie povinného, že rozhodcovská zmluva vylučuje možnosť riešenia sporov pred všeobecnými súdmi SR je nepravdivé, nakoľko rozhodcovská zmluva definuje rozhodcovské súdy ako alternatívne riešenie, avšak umožňuje spory a nároky medzi stranami riešiť aj prostredníctvom všeobecných súdov, pričom výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi (povinnému) odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy jednostranným právnym úkonom v písomnej forme. Na základe uvedeného má súd za to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a ide o individuálne dojednanú zmluvu, s ktorej uzavretím povinní dobrovoľne súhlasili. 13. Súd tiež opätovne preskúmaval právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať predmetnú vec a dospel k záveru, že Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., ktorý exekučný titul vydal, mal právomoc v danej veci konať. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., ktorý je v rozhodcovskej zmluve uvedený ako jedna z alternatív rozhodcovských súdov, po 31.12.2014 stratil oprávnenie rozhodovať spotrebiteľské spory, pričom jeho nástupníckym súdom sa stal Slovenský arbitrážny súd, zriadený asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a teda na základe tejto skutočnosti, uznal exekučný súd právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať predmetný spor. Súd tiež posudzoval, či v čase rozhodcovského konania, rozhodoval spor rozhodca oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) vydal rozhodca JUDr. Róbert Šimko, ktorému bolo udelené oprávnenie rozhodovať spotrebiteľské spory pre Slovenský arbitrážny súd, zriadený asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o. dňa 20.02.2015, pričom rozhodnutie (exekučný titul) bol vydaný dňa 09.03.2016 a teda v čase po udelení oprávnenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v rozhodcovskom konaní rozhodoval súd, ktorý mal právomoc a rozhodnutie vydal rozhodca v tom čase oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. 14. Nakoľko došlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky, bolo možné iniciovať rozhodcovské konanie. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodcovský súd na základe žaloby podanej oprávneným bol vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky zo dňa 04.04.2013 a je možné považovať tento rozhodcovský rozsudok za exekučný titul, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a je teda možné na jeho podklade viesť exekúciu. 15. Tvrdenia povinných, ktoré sa týkajú platnosti dohody o úrokoch ako časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rôznych údajov v úverovej zmluve a to najmä rôznou výškou RPMN uvedenou v návrhu zmluvy o revolvingovom úvere a následne v oznámení o schválení úveru dlžníkovi, vyplatenie inej sumy úveru než aká bola dojednaná v zmluve o úvere a doručovanie oznámenia o zosplatnení úveru, predstavujú irelevantné skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Týmito skutočnosťami spochybňujú povinní platné uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, avšak tieto skutočnosti si mohli a mali uplatniť už v základnom konaní, ktorým bolo rozhodcovské konanie. Povinní mali právo využiť napríklad inštitút žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní, podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku alebo podať žalobu o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, avšak toto právo nevyužili. Exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá v čase pred vydaním exekučného titulu, nakoľko v rámci exekučného konania je možné preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. 16. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, dospel k záveru že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko je exekúcia vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom s právomocou na rozhodnutie a rozhodcom oprávneným rozhodovať spotrebiteľské spory. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti a opodstatnené dôvody, ktoré by umožnili zastavenie exekúcie vedenej voči ich osobám. Povinní uvádzajú len skutočnosti, ktoré sa týkajú nezrovnalostí v úverovej zmluve, avšak tieto skutočnosti sú pre exekučný súd a pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie nepodstatné. 17. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh povinných I a II na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. 18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 24. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 131,66 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu. 25. Nakoľko si povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti podaním návrhu na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.