Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cr/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: GURMÁN - club s.r.o., Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 35 860 286, zastúpeného: JUDr. Anna Orthová, advokát, Rebarborová 1/B, 821 07 Bratislava, IČO: 36 066 630, proti žalovanému: CRN1, zzpo, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpeným: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo nám. 9, 811 06 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd rozsudok ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v spore žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 22.919,30 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. RD/183/2017 zo dňa 20.09.2017 z r u š u j e .

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozsudku ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v spore žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 22.919,30 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. RD/183/2017 zo dňa 20.09.2017 do právoplatného skončenia tohto konania.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2017 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.09.2017 z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k uzatvoreniu písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsahom by bola dohoda o rozhodcovských pravidlách. Dňa 4.8.2017 bol žalobcovi doručený list Pokus o zmier. V jeho poslednej vete bolo uvedené: „V prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. Dňa 25.9.2017 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok. Žalovaný ako aj ad hoc rozhodca existenciu písomnej rozhodcovskej zmluvy medzi sporovými stranami odvodzoval len o jednostranného úkonu žalovaného - pokusu o zmier, čo však nezakladá vznik písomnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nikdy so žalovaným ani jeho právnymi predchodcami neuzatvoril žiadnu písomnú rozhodcovskú zmluvu a tejto súvislosti ani nedošlo k dohode o rozhodcovských pravidlách.

2. K žalobe pripojil listinné dôkazy: Pokus o zmier zo dňa 02.08.2017, Podanie zo dňa 22.8.2014, hotovostný vklad, výdavkové doklady, platobný príkaz, Podanie zo dňa 21.10.2014, emailová komunikácia, exekučný príkaz, príkaz na začatie exekúcie, Uznesenie Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/279/2014-18, žaloba zo dňa 15.08.2017, rozhodcovské uznesenie zo dňa 22.08.2017, prijatie do funkcie zo dňa 22.08.2018, fotokópia obálky.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že existencia rozhodcovskej zmluvy už nemôže byť predmetom preskúmavania v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným preukázateľne vznikla podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z. z.

keď predchádzajúci majiteľ pohľadávky firma N. C. - Y. prostredníctvom právneho zástupcu zaslal dňa 02.08.2017 žalobcovi list Pokus o zmier, ktorý prevzal 4.8.2017. Ním žiadal žalobcu, aby dobrovoľne uhradil škodu 22.919,30 Eur a v prípade jej neuhradenia sa následne obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Žalobca na list nereagoval. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 21 ods. 2, ods. 4 v nadväznosti na § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z. z., keď žalobca nepodal v rozhodcovskom konaní žalobnú odpoveď ani námietku podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Účastník rozhodcovského konania sa nemôže dovolávať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré nenamietal v rozhodcovskom konaní podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. teda u žalobcu prišlo k úplnej preklúzií namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko túto námietku v rozhodcovskom konaní nepodal. Žalovaný k vyjadreniu žiadne dôkazy nepripojil.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom Pokus o zmier zo dňa 02.08.2017, Podaním žalobcu súdnemu exekútorovi zo dňa 22.8.2014, hotovostným vkladom, výdavkovými dokladmi, platobným príkazom, Podaním súdnemu exekútorovi zo dňa 21.10.2014, emailovou komunikáciou, exekučným príkazom, príkazom na začatie exekúcie, Uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/279/2014-18, žalobou zo dňa 15.08.2017, rozhodcovské uznesenie zo dňa 22.08.2017, prijatie do funkcie zo dňa 22.08.2018, obálkou, rozhodcovským rozsudkom.

5. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní a to vyžiadaním Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Emilom Koleňom - FALCO a žalovaným, pretože tento návrh nebol podaný včas, viedol by odročeniu pojednávania a skutočnosti, ktoré žalobca mienil preukázať priamo s vecou nesúvisia alebo už boli preukázané inými dôkaznými prostriedkami.

6. Na základe vykonaného dokazovania zistil s k u t k o v ý s t a v :

7. Na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8Er/279/2014 bolo vedené exekučné konanie oprávneného TERRAKOL, s.r.o., Závodná 3, Bratislava, IČO: 36 727 857 proti povinnému L. V., V. u Z. XX, Z., Y. republika pre vymoženie pohľadávky 26.734,-- Eur s prísl. na základe Európskeho platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 10Cb/257/2013 zo dňa 3.2.2014. Exekučný súd uznesením č.k. 8Er/279/2014-18 zo dňa 27.11.2014 pripustil zmenu na strane oprávneného, ktorým sa stal ním Emil Koreň- FALCO, Novoť 344, IČO: 34 838 830.

8. Žalobca podaním, datovaným dňa 8.8.2014, podaným súdnemu exekútorovi dňa 22.08.2014 opísal a preukazoval platby v prospech L. V. za práce v V. G. Z. v období apríl až jún 2012. Mal za to, že všetky platby mu uhradil a preukazoval to vkladom na účet vo výške 7.000,-- Eur, výdavkovým pokladničným blokom zo dňa 18.06.2012 na sumu 4.000,-- Eur, výdavkovým blokom zo dňa 7.6.2012 sumu 4.220,-- Eur, výdavkovým blokom zo 6.7.2012 sumu 14.000,-- Eur, výdavkovým blokom zo 17.07.2012 na sumu 11.695,-- Eur, platobným príkazom zo dňa 19.03.2013 na sumu 2.500,-- Eur, platobným príkazom zo dňa 23.04.2013 na sumu 1.500,-- Eur. Uvedené mal súd preukázané z podania zo dňa 22.8.2014 spolu s prílohami.

9. Z čiastočnej emailovej komunikácie zo dňa 27.8.2014 medzi L. V. a súdnym exekútorom vyplýva, že L. V. považoval príjmové doklady na 11.950,-- Eur a 14.000,-- za falošné a uviedol, že podá trestné oznámenie za podvod a falšovanie dokladov.

10. Medzi L. V. a konateľom spoločnosti žalobcu bola elektronická komunikácia o fakturáciách, čo bolo preukázané z čiastočnej emailovej komunikácie.

11. L. V. trestné oznámenie za podvod a falšovanie dokladov nepodal, čo mal súd preukázané zo zhodného tvrdenia sporových strán.

12. Poverený súdny exekútor vydal pod sp.zn. EX 2220/2014 dňa 30.09.2014 Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a Exekučný príkaz, ktorým žalobcovi ako dlžníkovi prikázal, aby odo dňa doručenia príkazu nevyplatil pohľadávku povinnému L. V. a poukázal ju na účet exekútora, najviac však do výšky pohľadávky povinného voči nemu ako dlžníkovi alebo alebo oprávnenému.

13. Žalobca podaním, datovaným dňa 15.10.2014, podaným súdnemu exekútorovi dňa 21.10.2014 oznámil, že voči povinnému neeviduje žiaden dlh a že v exekučnom konaní súčinne vydokladoval všetky platby povinnému.

14. Advokát JUDr. Peter Bartoš listom, Pokusom o zmier, zo dňa 02.08.2017 adresovaným žalobcovi, vyzval na zaplatenie škody 22.919,30 Eur do piatich dní od doručenia výzvy. V liste uviedol, že zastupuje klienta N. C. - Y., ktorý je právnym nástupcom spoločnosti TERRAKOL s.r.o. Táto spoločnosť mala pohľadávku voči L. V. vo výške 26.736,-- Eur, priznanú súdom a vymáhanú u exekútora. V liste sa uvádza, že dôvod, pre ktorý V. nezaplatil veriteľovi bol ten, že žalobca ako vyšší dodávateľ mu nezaplatil práce. Poukázal na komunikáciu medzi žalobcom a súdnym exekútorom a vyhodnotil plnenie záväzkov medzi žalobcom a N. C.. Mal za to, že žalobca spôsobil oprávnenému - N. C. Y. škodu vo výške 22.919,30 Eur vypočítanú ako rozdiel medzi uznanou sumou zo dňa 29.11.2012 vo výške 26.919,30 Eur a zaplatenými platbami zo dňa 19.03.2013 vo výške 2.500,-- Eur a dňa 23.04.2013 vo výške 1.500,-- Eur, ktorá oprávnenému vznikla v dôsledku predloženia nepravdivých a sfalšovaných dôkazov súdnemu exekútorovi s cieľom vyhnúť sa úhrade pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní. V závere listu bolo uvedené: „V prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z Listu- Pokus o zmier.

15. Žalovaný, v postavení žalobcu, podal na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo proti žalobcovi, v postavení žalovaného, žalobu o náhradu škody o zaplatenie 22.919,30 Eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodovať o žalobe odvodzoval z Pokusu o zmier zo dňa 02.08.2017, v ktorom je podľa neho uvedená rozhodcovská doložka - zmluva, dojednávaná v prospech rozhodcovského súdu ad ho rozhodcu Ing. Miloša Valacha podľa výberu žalobcu, t.j. rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 3 zák. 244/2002 Z.z. Uvedené mal súd preukázané zo žaloby zo dňa 15.8.2017.

16. Dňa 22.08.2017 ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach vydal oznámenie, že prijíma ustanovenie do funkcie rozhodcu, ďalej rozhodcovské uznesenie spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Žalobca si zásielku neprevzal v rozhodcom skrátenej päťdňovej odbernej lehote. Tieto skutočnosti boli preukázané Oznámenia o prijatí do funkcie, rozhodcovského uznesenia a fotokópie obálky.

17. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.09.2017 bola žalobcovi v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť 22.919,30 Eur s príslušenstvom. V odôvodnení tohto rozsudku je odcitované ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, § 451 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej je uvedené, že: právna spôsobilosť pohľadávky je preukázaná povolením exekúcie EX 2220/14. Žalovaný v priebehu exekučného konania uviedol súdneho exekútora do omylu tvrdením, že nemá voči povinnému žiadne záväzky. Predložil exekútorovi upravené resp. sfalšované doklady, ktorý mali preukazovať, že zaplatiť L. V. 26.919,30 Eur. Podľa Exekučného poriadku sú predmetom exekúcie aj pohľadávky povinného resp. majetok, ktorý sa nachádza u tretej osoby. Tretia osoba je žalovaný. Žalovaný úmyselne uviedol súdneho exekútora do omylu, čím oprávnenému spôsobil škodu. Na také konanie žalovaného je aplikovateľné aj znenie § 243a Trestného zákona týkajúce sa marenia exekučného konania tým, že uvedie nepravdivé údaje, zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku, nevydá vec podliehajúcu exekúcii. Rozhodcovský súd má za preukázané, že žalovaný sa dopustil takéhoto protiprávneho konania, ktorého výsledkom je škoda 22.919,30 Eur voči oprávnenému. Žalovaný úmyselným marením exekúcie oprávneného, mu spôsobil škodu v sume 22.919,30 Eur. Žalovaný špekulatívne využil situáciu a ponechal si finančné prostriedky povinného bez akéhokoľvek právneho titulu. Týmto sa konanie žalovaného môže označiť aj ako odporovateľný právny úkon. V každom prípade sa jedná o ďalší dôkaz toho, že žalobcovi žalovaný spôsobil škodu.“

18. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, alebo

20. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

21. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde podľa § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p. v zákonnej 60 dňovej lehote, keď rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 20.09.2017 a žaloba bola podaná dňa 25.10.2017. Zároveň žalobu podal účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania -žalobcovi v rozhodcovskom konaní, čím je daná aktívna aj pasívne legitimácia sporových strán.

22. Žalobca ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uvádzal § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z.z. teda, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Nebolo sporné, že v rozhodcovskom konaní sa žalobca k žalobe nevyjadril, ďalej že nenamietol neuzavretie rozhodcovskej zmluvy (právomoc rozhodcovského súdu) a bol nečinný, tieto skutočnosti sporné neboli. Súd preto s poukazom na ust. § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. nemohol prihliadať na žiadne dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) vrátane dôvodu neuzavretia rozhodcovskej zmluvy, pretože žalobca ho v rozhodcovskom konaní nenamietol.

23. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

24. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

25. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

26. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí.

27. Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

28. Súd je ex offo povinný preskúmať, či existujú dôvody na zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z. v nadväznosti na § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní sa riešil spor, ktorý nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol v rozhodcovskom

konaní zaviazaný na zaplatenie sumy 22.919,30 Eur v súvislosti s núteným výkonom rozhodnutia, keď túto sumu mal byť dlžný povinnému z exekučného konania Ex/2220/2014. Súd mal preukázané, že žalobca bol súdnym exekútorom vyzvaný na preukázané svojich záväzkov vo vzťahu k povinnému L. V.. Žalobca exekútorovi preukazoval úhrady svojich dlhov vkladmi na účet, pokladničnými dokladmi. L. V. poprel exekútorovi úhradu dvoch súm 11.950,-- Eur a 14.000,-- Eur, čo mal súd preukázané z emailovej komunikácie L. V. so súdnym exekútorom. Súdny exekútor preto podľa § 64 a 105 a nasl. Exekučného poriadku vydal dňa 30.9.2014 exekučný príkaz aj príkaz na začatie exekúcie a žiadal od žalobcu, aby na jeho účet poukázal dlžnú sumu, prípadne ju vyplatil oprávnenému - spoločnosti TERRAKOL s.r.o. Doručenie exekučného príkazu, vrátane príkazu na začatie exekúcie žalobcovi nebol sporné. Táto skutočnosť je aj preukázaná reakciou žalobcu, keď pohľadávku nevyplatil a súčasne podaním zo dňa 21.10.2014 súdnemu exekútorovi uviedol, že voči povinnému neeviduje žiaden dlh. V takomto prípade Exekučný poriadok v ust. § X09 ods. 1 upravuje možnosť oprávneného bezodkladne po doručení exekučného príkazu domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného (žalobcu) na všeobecnom súde vyplatenia tejto pohľadávky. R. ustanovenie N. poriadku výslovne uvádza všeobecný súd dlžníka povinného. V tomto prípade je ním U. súd K. III. Súd má za to, že tento nárok súvisí s núteným výkonom rozhodnutia, keď priamo nadväzuje na vydaný exekučný príkaz v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex/2220/2014.

29. Súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku meritórne nepreskúmava dôvodnosť nároku, či bol nárok priznaný správne a v správnej výške. Súčasne súd nie je viazaný právnym posúdením nároku v rozhodcovskom konaní, pričom podľa rozhodcovského rozsudku sa jednalo o škodu podľa § 243a Trestného zákona teda trestný čin marenia exekučného konania.

30. Keďže nárok voči žalobcovi ako dlžníkovi povinného mohol byť rozhodovaný iba na vyššie uvedenom všeobecnom súde, je zrejmé, že nemohol byť rozhodovaný v rozhodcovskom konaní podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. a preto súd rozhodcovský rozsudok zrušil.

31. Žalobca sa navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.

32. Žalovaný navrhol zamietnuť návrh na odklad, pretože povoliť odklad je možné iba, keď rozsudok bude zrušený, ďalej ak by výkonom napadnutého rozsudku hrozila vážna ujma. Hrozba závažnej ujmy musí byť reálna, nepostačuje len subjektívny pocit žalobcu a súčasne musí byť v príčinnej súvislosti s účinkami právoplatného rozhodcovského rozsudku.

33. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 34. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti a rozhodcovský rozsudok bol zrušený, súd s poukazom na ust. § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto sporu. Súd námietkam žalovaného proti odkladu vykonateľnosti nevyhovel, keď má za to, že boli naplnené predpoklady na odloženie vykonateľnosti a súčasne z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predpokladom na odklad vykonateľnosti je iba podanie žaloby aktívne legitimovanou stranou sporu na príslušnom súde a samotné podanie návrhu na odklad.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).