Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-274-2010.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Subarea
17Er/274/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXXXX/XX, A.-W. A., za účasti súdneho exekútora PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD., Exekútorský úrad Kollárova 34, Trnava, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33,19 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga poverením vydaným Okresným súdom Galanta č.k. 5202 070666* zo dňa 09.04.2010, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2983862 zo dňa 05.08.2008.
2. Súd z úradnej činnosti zistil, že dňom 01.01.2015 na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok) došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií KR PZ, ktoré prešli na MV SR, vo výške do 35,- eur (suma priemerných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok stanovená MV SR). Ďalej súd zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXOdK/ XXX/XXXX F. XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie zaniklo právo ním priznané, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcie zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcie bola zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie zaniklo právo ním priznané. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého súd môže zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXOdK/XXX/ XXXX F. XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.