Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-45-2018.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/45/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Klčovej a sudcov: JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v exekučnej veci v prospech oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, Z. M., o vymoženie 937,32 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, so sídlom Bratislava, Popradská 70, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. novembra 2016, č. k. 14Er/454/2015-14, EX 3406/15 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) v prvom výroku exekučné konanie zastavil. V druhom výroku náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 36 ods. 1, 2, 3, 4 § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že lustráciou spisov po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na súde prvej inštancie (Okresný súd Dunajská Streda) exekučné konanie pod spisovou značkou 9Er/474/2012. Súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci už rozhodoval uznesením č. k. 9Er/474/2012-38 zo dňa 11.04.2013 ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, avšak toto rozhodnutie v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekučného konania podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia. V danej fáze exekučného konania nemožno rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže exekučný súd len buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Dôvodila aj ustanovením § 232 EP, podľa ktorého „výkon rozhodnutia uskutočňovaný na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa doteraz
platných právnych predpisov; ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená, môže oprávnený so súhlasom súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Súd postúpi vec písomne exekútorovi, pričom účinky pôvodného návrhu zostávajú zachované.“ Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 ECdo 40/2013, z ktorého vyplýva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť; exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci; exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. V tejto súvislosti oprávnená poukázala najmä na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. Zdôraznil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; v tomto štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený rozhodovať o zastavení konania kým sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej oprávnená tvrdila, že z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania. Vytkol súdu, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/04). Namietla, že konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávnenej súd odňal oprávnenej možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Poukázala na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykoná iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávnenej reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenej možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. V odvolaní tiež vytkla súdu prvej inštancie porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými boli zrušené uznesenia súdov prvej inštancie, ktorými bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia v obdobných veciach. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je rozhodcovský rozsudok v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK, to znamená, že predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno považovať za právne nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza. Vytkla súdu prvej inštancie neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v ktorom ústavný súd uviedol že, hoci účelom exekučného práva je aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. V exekučnom konaní nezahráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Uviedla, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávnenej priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 VSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Podľa § 243 d ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), vydaného pred 1. januárom 2015. Možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
7. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
9. Podľa § 243d Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 230 CSP, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.
13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9Er/474/2012 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. M0809009 zo dňa 02.02.2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.
14. Krajský súd si na potvrdenie skutočností tvrdených v uznesení súdu prvej inštancie zapožičal spis Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9Er/474/2012, z ktorého zistil, že dňa 11.04.2013 č. k. 9Er/474/2012 - 43 bolo uznesením rozhodnuté, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sa zamieta. Následne oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolací súd dňa 28.11.2016 č. k. 11CoE/247/2016-67 uznesením potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. Následne dňa 05.03.2018 súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/474/2012-80 exekúciu zastavil.
15. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2).
16. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.
17. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.
18. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O náhrade prípadných trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262 CSP vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).