Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-1248-2018.pdf
PDF · 86.43 KB
Case nature
Subarea
15Ek/1248/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 51 232 413, zast. advokátom JUDr. Peter Bartoš, so sídlom Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, proti povinnému: M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX K.-O., o vymoženie pohľadávky vo výške 166407,96 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.08.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 166407,96 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/234/2017 zo dňa 23.10.2017, vykonateľný dňa 06.11.2017, vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (ďalej len „exekučný titul“).
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom doručil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2017 uzatvorenú medzi postupcom - KOLEX, s. r. o., so sídlom Janka Kráľa 27, 949 01 Nitra, IČO: 31 437 273 a postupníkom - CRN1, zzpo, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2018 uzatvorenú medzi postupcom - CRN1, zzpo, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525 a postupníkom CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 01 Bratislava, IČO: 51 232 413, Inventarizáciu pohľadávok spoločnosti KOLEX, s. r. o. so spoločnosťou STAVMA SK, s. r. o. zo dňa 14.01.2010, doručenky preukazujúce doručovanie zásielky označenej ako RD/234/2017 povinnému.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu lebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami podliehajú po jeho doručení preskúmaniu Exekučnému súdu. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/234/2017 zo dňa 23.10.2017. V prípade, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
9. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
10. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
12. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
13. Podľa § 4 ods. 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
14. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
15. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
16. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
17. Z rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu vyplýva, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ROYAL DEVELOPMENT, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor v neprospech povinného (žalovaného konateľa spoločnosti STAVMA SK s. r. o.) zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti KOLEX, s. r. o. (čl. XV.), platných v čase vzniku pohľadávky. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným mala vzniknúť podľa § 4 ods. 4 ZoKR v nadväznosti na § 3 ods. 2 ZoKR ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Poukázal na ustanovenie § 135a ods. 2 v spojení s § 135a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko povinný bol v danom čase konateľom spoločnosti STAVMA SK, s. r. o.. Žalovaná náhrada škody tak pochádza v priamej súvislosti so Všeobecnými obchodnými podmienkami KOLEX, s. r. o. platných v čase vzniku pohľadávky, v ktorých povinný ako konateľ spoločnosti pristúpil k rozhodcovskej doložke. Tým, že túto rozhodcovskú doložku akceptoval, je priamo zodpovedný v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka ako konateľ za škodu, ktorú spôsobil v súvislosti so záväzkom spoločnosti, ktorý pokrývala rozhodcovská doložka. Ďalším spôsobom vzniku rozhodcovskej doložky medzi oprávneným a povinným bolo v zmysle § 4 ods. 7 ZoRK v nadväznosti na § 21 ods. 2 nepodanie námietky voči existencii rozhodcovskej zmluvy zo strany žalovaného (povinného) v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor (na základe tvrdení oprávneného) tromi spôsobmi vzniku rozhodcovskej zmluvy.
18. Súd k vzniku rozhodcovskej zmluvy spôsobom v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v spojení s § 3 ods. 2 ZoRK uvádza, že nemožno akceptovať vznik rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinný takýmto spôsobom. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v zásade rozhodcovská zmluva vznikne vtedy, ak sú všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu zmluvy alebo ak sú stranám známe. Súd sa nezaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou STAVMA SK, s. o. r., nakoľko táto obchodná spoločnosť nebola povinným v tejto exekučnej veci. Súd sa zaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným z hľadiska ich právneho nástupníctva do práv a povinností obchodnej spoločnosti STAVMA SK, s. r. o..
19. Súd má za to, že o záväznosti rozhodcovskej zmluvy pre právnych nástupcov pôvodnej zmluvnej strany v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK možno hovoriť vo všeobecnosti v prípadoch univerzálnej sukcesie, ako aj v prípadoch singulárnej sukcesie. Pokiaľ ide o univerzálnu sukcesiu, nie je sporné, že sukcesor vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. V prejednávanom prípade však o univerzálnu sukcesiu nejde, keďže obchodná spoločnosť STAVMA SK, s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MERGER s. r. o., ku dňu výmazu z obchodného registra 28.11.2017, ktorá je stále samostatným subjektom práv a povinností a povinný (jej konateľ) nie je jej právny nástupca. Pokiaľ ide o singulárnu sukcesiu, k postúpeniu práv a povinností z pôvodného obchodného vzťahu, t. j. k postúpeniu pohľadávky, prípadne k prevzatiu dlhu. Preto ak ide o tvrdené pristúpenie povinného k záväzku medzi oprávneným a spoločnosťou STAVMA SK s. r. o., resp. o akceptáciu záväzku, čo boli ďalšie uvádzané spôsoby vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným súd konštatuje, že takýto spôsob vzniku rozhodcovskej zmluvy súdu preukázaný nebol a z nijakých skutočností nevyplýval.
20. K ďalšiemu spôsobu vzniku rozhodcovskej zmluvy, a to že došlo k zmene v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva súd konštatuje, že má za to, že vo vzťahu k uzatvorenej rozhodcovskej zmluve možno v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK považovať za inú zmenu v osobe dlžníka napr. inštitút ručenia. Podľa názoru súdu nie je možné za inú zmenu v osobe dlžníka považovať, s poukazom na § 135 a ods. 2 Obchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkovi (nie veriteľovi). Súd nespochybňuje nárok veriteľa v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý je oprávnený nárok spoločnosti voči svojmu konateľovi žiadať v súdnom konaní vo vlastnom mene a na vlastný účet, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že v takom prípade si veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi. Na základe uvedeného nie je možné za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK, považovať zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty zodpovednostného vzťahu (STAVMA SK, s. r. o. resp. jej právny nástupca MAERGER s. r. o. a povinný) ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody). Rozhodcovská doložka v takom znení, ako je zakotvená vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti KOLEX, s. r. o. v čl. XV sa nemôže vzťahovať na obchodný vzťah obchodnej spoločnosti (jednej zo strán rozhodcovskej doložky) voči svojím konateľom, ktorí nebolo samostatnou stranou rozhodcovskej doložky, ale konali v jej mene. Súd preto neakceptoval uzatvorenie rozhodcovskej doložky takýmto spôsobom, a teda to, že ide o inú zmenu v osobe dlžníka, uzatvorenú v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v spojení s § 3 ods. 2 ZoKR.
21. Rozhodcovská zmluva sa v zmysle § 4 ods. 7 ZoRK považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Súd má za to, že takýto spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy vyžaduje aktívnu účasť žalovaného (povinného) v rozhodcovskom konaní, pričom musí rozhodcovskému súdu doručiť žalobnú odpoveď. Z exekučného titulu však priamo vyplýva, že povinný si žalobný návrh s prílohami neprevzal (bol mu doručený dňa 13.10.2017 fikciou doručenia). Keďže v tomto prípade povinný nijakú žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu nedoručil, platná rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným nemohla takýmto spôsobom vzniknúť. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK nemožno vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za následok podrobenie sa právomoci rozhodcu. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2008).
22. Záverom súd konštatuje, že predpokladom právomoci rozhodcu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcom. Iba platná rozhodcovská zmluva pod ktorej aplikačný rozsah sa daný spor vzťahuje môže totiž založiť právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať a rozhodnúť. V predmetnej veci má súd za preukázané, že rozhodca Ing. Miloš Valach vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z rozhodcovskej doložky pod ktorej aplikačný rozsah tento spor nespadá, nakoľko rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá a teda právomoc rozhodcu prejednať daný spor nebola rozhodcovskou zmluvou založená. Rozhodcovský rozsudok teda vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, čiže bol vydaný v rozpore so zákonom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, nakoľko sa jedná o rozhodnutie ničotné (nulitný právny akt), z hľadiska materiálneho nevykonateľné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, a preto na jeho podklade nemožno zákonne viesť exekúciu (nútený výkon rozhodnutia).
23. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, je nulitným právnym aktom, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a teda je tu daný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
24. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
25. Podľa § 199a ods. 1Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Nakoľko k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí neodstrániteľnou vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.