Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX, XXX XX H., zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom M. XXXXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe doručenej správnemu súdu citoval § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení. Ďalej poukázal na rozhodnutie zo dňa 24.10.2019, v ktorom Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne konštatuje, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 45 % od 16. januára 2017 a invalidita účastníka podľa v znení vznikla v čase nezaopatrenosti dieťa. Invalidita vznikla v čase nezaopatreností dieťaťa od 16. januára 2017, kedy absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomu dátumu je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý podmieňujúci pokles a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Citoval žalobca z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2015 a tiež citoval z rozhodnutia sp. zn. zo dňa 28.10.2015. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom a nezobral do úvahy skutočnosti žalobcu tvrdené v odvolaní. V súvislosti so šetrením zdravotného stavu pred Sociálnou poisťovňou došlo k rozdielnemu určeniu dátumu vzniku invalidity vo viacerých prípadoch na základe odborného posúdenia lekárom. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Pridržiava sa posledného odborného posudku s dátumom vzniku invalidity ku dňu 16.01.2017. Žalobca žiadal zhodnotiť pre účely invalidného dôchodku obdobie zamestnaneckého pomeru od 01.07.2017 do 11.07.2017, pretože je toho názoru, že predmetné obdobie získal pred vznikom invalidity. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne oznámila žalobcovi, že musí vychádzať z lekárskej dokumentácie a dátum vzniku invalidity musí byť podložený zdravotnými vyšetreniami, nesmie byť spochybniteľný. Podľa žalobcu mal byť dátum invalidity určený na deň 19.03.2018, teda deň, kedy žalobca absolvoval neurologické vyšetrenie, v ktorom sa okrem iných skutočností uvádza, že žalobca má zníženú pracovnú schopnosť, vyžaduje prísny vertebrogénny režim. Tento dátum spolu s odbornými medicínskymi poznatkami je pre žalobcu rozhodujúci a podmieňuje invaliditu. Poukázal na nezrovnalosti v lekárskej správe a zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.10.2019, kde sú uvedené rozdielne

dátumy vzniku invalidity. „V pobočke Sociálnej poisťovne bol žalobca posúdený dňa 05.12.2018 pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok (so záverom) MPSVZČ 45 %: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 21.03.2018, § 70 ods. 2 - v čase nezaopatrenosti od 16. roku veku. Dňa 06.02.2019 - oprava posudku - MPSVZČ 45 %: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 16.01.2017, § 70 ods. 2 - v čase nezaopatrenosti vo veku 16 rokov. V odvolacom konaní dňa 04.06.2019 posudkový lekár ústredia uznal menovaného invalidným podľa: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 19.03.2018, § 70 ods. 2 - v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Posúdenie zdravotného stavu na podnet Odboru odvolacích konaní a žalôb dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, lekársky posudok zo dňa 18.10.2019: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 16.01.2017, § 70 ods. 2 - v čase nezaopatrenosti dieťaťa.“ Odborný lekársky posudok tvorí jediný podklad pre posúdenie zdravotného stavu. Jeho závery musia byť riadne odôvodnené. Aj vzhľadom k tomu, že sa dátum invalidity v danom prípade uvádza k trom rozdielnym dňom 16.01.2017, 19.03.2018, 21.03.2018, podľa žalobcu odôvodnenie posudkových záverov nemožné brať za presvedčivé. Žalobcovi ani raz nebol doručený odborný lekársky posudok, ktorý by potvrdil dátum vzniku invalidity ku dňu 19.03.2018 alebo k 21.03.2018, hoci aj zo zápisníc o ústnom pojednávaní vyplýva, že účastník konania žiada zaslať odborný posudok o invalidite. Sociálna poisťovňa, ústredie zaslala žalobcovi len odborné posudky o invalidite viažuce sa k dátumu vzniku invalidity na deň 16.01.2017. V napadnutom rozhodnutí zo dňa 24.10.2019 zo strany žalovaného je uvedené nesprávne, že podľa anamnestických údajov došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v novembri 2016 pri dvíhaní bremena. Presný dátum tohto zhoršenia zdravotného stavu je v dostupnej dokumentácii rozdielny s rozdielom jedného dňa. Nesprávne je uvedený pojem o zhoršení zdravotného stavu v lekárskej správe zo dňa 12.11.2016, keďže v ňom nie je žiadna zmienka o zhoršení. Uvedený záznam z lekárskeho vyšetrenia si posudková lekárka pri ústnom pojednávaní nevyžiadala, aj keď mal žalobca k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu. Ďalším sporným vyjadrením v rozhodnutí je konštatovanie bolesti v driekovej oblasti sa v roku 2016 stupňovali a vystreľovali do pravej dolnej končatiny. Takéto vyjadrenie je ničím nepodložené, nie je v prepúšťacej správe. Mal za to žalobca, že žalovaný nesprávne interpretoval § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že ku dňu, ktorý bol určený ako deň invalidity, nemusí predchádzať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a dátum vzniku invalidity opätovne určil na deň 16.01.2017, t.j. dátum operácie - neurochirurgický zákrok Detská fakultná nemocnica s poliklinikou (ďalej len DFNsP) Banská Bystrica, Klinika detskej chirurgie. Dňa 28.10.2019 bol žalobcovi doručený Odborný posudok o invalidite zo dňa 18.10.2019. Dňa 04.11.2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2019 a vyjadrenie ku sťažnosti. 2. V žalobe žalobca vyčítal žalovanému, že sa nevysporiadal dostatočne so skutkovým stavom a nezobral do úvahy skutočnosti žalobcu tvrdené v odvolaní. V súvislosti so šetrením zdravotného stavu pred Sociálnou poisťovňou došlo k rozdielnemu určeniu dátumu vzniku invalidity vo viacerých prípadoch na základe odborného posúdenia lekárom. Žalovaný sa však v odôvodnení rozhodnutia s týmto vôbec nevysporiadal a pridržiaval sa posledného odborného posudku s dátumom vzniku invalidity ku dňu 16.01.2017, z ktorého aj vychádzal pri svojom rozhodnutí.

3. Zdôraznil, že v skutočnosti nie je možné určiť poistenca za invalidného k dátumu, ktorému nepredchádzal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2015. Žalobca má za to, že k dátumu 16.01.2017 jeho zdravotný stav nebol dlhodobo, t.j. v trvaní najmenej jedného roka nepriaznivý. Správnym dátumom vzniku invalidity je deň 19.03.2018, čo je viac ako rok po operácii, pričom operácia je výrazný zásah do zdravia fyzickej osoby a bola týmto zásahom aj v prípade žalobcu. Zdôraznil, že žalobca má priznaný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť síce len v miere 45 %, avšak vzhľadom na to, že môže vykonávať práce len v sede aj to nie po dlhšiu dobu, nie je ho nikto ochotný zamestnať a je odkázaný na pomoc od rodičov a dávky invalidného poistenia. Náležité objasnenie okolností jeho prípadu podľa názoru žalobcu bude viesť k prehodnoteniu dňa vzniku invalidity a jeho posunu smerom do budúcna na deň 19.03.2018. V dôsledku toho sa zvýši jeho invalidný dôchodok a bude mu vyplácaný vo výške, v akej mu patrí. V žalobe žiadal rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.02.2019 a rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2019 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie.

4. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný, a to v podaní zo dňa 14.05.2020, ktorý uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 06. februára 2019, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená podľa v znení neskorších predpisov na 45 % od 16. januára 2017. Súčasne je žalobca invalidný podľa v znení neskorších predpisov a invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti vo veku 16 rokov. Žalobca v žalobe vyjadril nesúhlas s určením dátumu vzniku invalidity od 16. januára 2017. Podľa Odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Čadca zo dňa 05. decembra 2018 je žalobca invalidný podľa od 21. marca 2018 (dovŕšil 18 rokov veku) a súčasne je invalidný podľa , invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti, vo veku 16 rokov, čím vznikli rozpory v posudku. Výrokom Odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Čadca zo dňa 06. februára 2019 bol odstránený rozpor v dátumoch vzniku invalidity tak, že žalobca je invalidný podľa od 16. januára 2017, t.j. dňom operačného zákroku a zároveň je invalidný podľa , podľa ktorého invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa, vo veku 16 rokov. Na základe odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Čadca dňa 27. marca 2019, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý po posúdení zdravotného stavu žalobcu opätovne určil v posudku zo dňa 04. júna 2019 rozdielne dátumy vzniku invalidity žalobcu podľa od 19. marca 2018 (žalobca dovŕšil 18 rokov veku) a podľa určil dátumy vzniku invalidity žalobcu v čase nezaopatrenosti žalobcu, vo veku 16 rokov, čím opätovne vznikli rozpory v posudku. Na podklade Odborného lekárskeho posudku zo dňa 04. júna 2019 bolo vydané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného, ktoré však nebolo žalobcovi doručené. V súlade s a s nemožno predmetné rozhodnutie považovať za platné. Na základe rozporov v dátumoch vzniku invalidity v odbornom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 04. júna 2019 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 18. októbra 2019, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie v Žiline určil, že invalidita podľa vznikla od 16. januára 2017, kedy žalobca absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici a invalidita podľa vznikla v čase nezaopatrenosti žalobcu, vo veku 16 rokov. K tomuto dátumu (16. januára 2017) je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý, podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Odôvodnenie určenia dátumu vzniku invalidity uviedol žalovaný podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019.

5. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, a to v podaní zo dňa 29.06.2020 (č.l. 65 spisu), z ktorého vyplýva vyjadrenie žalobcu, že dátum vzniku invalidity sa časom menil, aj preto žalobca v správnej žalobe navrhol za účelom riadneho lekárskeho posúdenia vykonať znalecké dokazovanie. Podľa žalobcu nedošlo k spoľahlivému a nepochybnému určeniu dátumu vzniku invalidity, čo je najdôležitejšie pre posúdenie podmienok vzniku nároku. Predložil v tejto súvislosti žalobca dôkazy v podobe odborných lekárskych posudkov s určením vzniku invalidity ku dňu 19.03.2018 (posudok zo dňa 04.06.2019), resp. 21.03.2018 (posudok zo dňa 05.12.2018), aby preukázal, že rozhodnutie správneho orgánu je nesprávne z hmotnoprávneho hľadiska v súvislosti s nesprávnym určením dátumu vzniku invalidity. Práve z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 04.06.2019 vychádzalo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 17.09.2019, ktorý rozhodol, že mení napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a pánovi W. M. od 19. marca 2018 priznáva invalidný dôchodok v sume 394,80 Eur mesačne a následne sa od 01. januára 2019 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 405,10 Eur mesačne. Oproti priznanému invalidnému dôchodku vo výške 164,- Eur, resp. 168,30 Eur je rozdiel pri vyplatenej sume nepochybne značný. Z uvedeného rozhodnutia zo dňa 17.09.2019 citoval. „Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že predmetné rozhodnutie síce vydané bolo, no nebolo žalobcovi doručené, a preto v súlade s a s (ďalej len „“) nemožno predmetné rozhodnutie považovať za platné. : „Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.“ : „Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.“ Z uvedených citovaných ustanovení je zrejmé, že sa v nich uvádza pojem „právoplatnosť“, no dovolíme si tvrdiť, že otázka „platnosti“ nie je v tomto prípade taká jednoznačná ako uvádza žalovaná vo svojom vyjadrení, nakoľko bolo rozhodnutie správnym orgánom vydané a bolo v procese doručovania (oznamovania) žalobcovi. Z dôvodu na strane

žalovaného k doručeniu rozhodnutia nedošlo. Následne došlo zo strany žalovaného k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a vydaniu nového rozhodnutia. Takýto postup žalobca považuje sa nesprávny z procesnoprávneho hľadiska. Právna veda vychádza z tzv. prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí, to znamená, že na rozhodnutie treba nazerať ako na správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. V tomto prípade síce došlo k nahradeniu rozhodnutia novým rozhodnutím, no domnievame sa, že k tomu nedošlo na základe stanovených opravných prostriedkov. Postup žalovaného na základe ktorého vydá rozhodnutie, ktoré doručuje žalobcovi doporučene s doručenkou, no následne mu neumožní ho prevziať a nahradí ho novým rozhodnutím, považujeme prinajmenšom za zmätočný a zároveň narúšajúci právnu istotu účastníka konania - žalobcu.“ Zároveň bol žalobcom pripojený Odborný posudok o invalidite zo dňa 05. decembra 2018, zo dňa 04. júna 2019 a rozhodnutie zo dňa 17.09.2019 (č.l. 66 - 73 spisu).

6. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.08.2020 (č.l. 85 spisu), v ktorom uviedol, že odkazuje na svoje skutkové a právne závery vyslovené v predchádzajúcich podaniach.

7. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa k nemu vyjadril v podaní zo dňa 06.04.2021 (č.l. 112 spisu), v zmysle ktorého „Žalobca má zato, že vyplatením sumy na základe rozhodnutia zo dňa 17.09.2019, ktorá bola zaslaná na účet žalobcu, žalovaný potvrdil správnosť predmetného rozhodnutia. Žalovaný ani do dnešného dňa nevyzval žalobcu na vrátenie tejto vyplatenej sumy vo vyššej a podľa žalobcu správnej výške. Prvotný rozpor v odbornom posudku nastal po úprave dátumu vzniku invalidity, a to dňa 06.02.2019 - v porovnaní s posudkom zo dňa 05.12.2018 došlo iba k zmene dátumu vzniku invalidity z 21.03.2018 na 16.01.2017, a tým už by nemal mať žalobca nárok na dôchodok podľa o sociálnom poistení, ale len na dôchodok podľa o sociálnom poistení. Žalobca zotrváva na svojom stanovisku a odborné lekárske posudky zo dňa 05.12.2018, resp. 04.06.2019 považuje za správne z hľadiska určenia dátumu vzniku invalidity.“

8. Krajskému súdu, ako súdu správnemu, bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu s uvedením, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu (č.l. 153 spisu).

9. Podľa obsahu administratívneho spisu Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava dňa 07.02.2019 rozhodla rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X tak, že v zmysle , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 21. marca 2018 priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 164,- Eur mesačne s poukazom na to, že podľa v znení neskorších predpisov vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18. roku veku. Vzhľadom na to, že uvedené podmienky žalobca splnil, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov 21. marca 2018. Pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálne poisťovne, pobočka Čadca. Výsledok jeho posúdenia je v lekárskej správe zo dňa 06. februára 2019. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobca možnosť podať žiadosť o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Ďalej citovala . Dôchodkový vek podľa a v znení neskorších predpisov dosiahne žalobca dovŕšením 62 rokov a 139 dní, 07. augusta 2062. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. marcu 2018 je 11,9379 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 11,3505 Eur a indexu 1,05174353, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku je 159,90 Eur mesačne. Je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný mzdový bod 0,67 x 44,4110 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 x 45 % = 159,90 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 4,10 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu

spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,30 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 4,30 Eur mesačne, táto suma je rovnaká ako pevná suma zvýšenia 4,20 Eur mesačne. Za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 6. februára 2019. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 16. januárom 2017, žalobca nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo 6. februára 2019.

10. Proti rozhodnutiu správneho orgánu v prvom stupni podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s tým, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2. Žiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1. Uviedol, že „Dňa 16.1.2017 som bol operovaný, po 2 mesiacoch od operácie som opäť začal navštevovať strednú školu. Ako študent som cez prázdniny pracoval (od 01.07.2017 do 11.07.2017), nakoľko som chcel prispieť rodičom na náklady súvisiace s mojou liečbou. Avšak pre zhoršenie môjho zdravotného stavu som musel pracovný pomer ukončiť. Začal som chodiť na rehabilitácie, následne som absolvoval kúpeľnú liečbu v ŠLÚ Marína, š.p. Kováčová v termíne od 22.11.2017 do 20.12.2017. Žiadosť o invalidný dôchodok som spísal dňa 05.12.2018, kde je uvedený dátum vzniku invalidity 21.03.2018. Z uvedených dôvodov žiadam o prehodnotenie môjho invalidného dôchodku a priznanie dôchodku podľa § 70 ods. 1 odo dňa 21.03.2018 a aby mi bol pri výpočte dôchodku započítaný aj zárobok.“

11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2019, a to tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 07. februára 2019 vo veci priznania invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný rozhodoval podľa a o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla na základe žiadosti o invalidný dôchodok, spísanej dňa 05. decembra 2018, rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 07. februára 2019, ktorým pánovi W. M. podľa , a v znení neskorších predpisov od 21. marca 2018 priznala invalidný dôchodok a od 01. januára 2019 zvýšila invalidný dôchodok. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom citoval a konštatoval, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Citoval žalovaný rozhodujúcu právnu úpravu, a to , , , , , , , a .

12. Na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Čadca dňa 27. marca 2019, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 04. júna 2019 a z dôvodu určenia správneho dátumu vzniku invalidity v odvolacom konaní bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený dňa 18. októbra 2019 s tým, že došlo k aktuálnemu posúdeniu zdravotného stavu, ktoré bolo realizované na podnet odboru odvolacích konaní a žalôb dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02. októbra 2019 ohľadom dátumu vzniku invalidity. Účastník konania je 19-ročný absolvent

strednej umeleckej školy, t.č. evidovaný na úrade práce. Podľa anamnestických údajov došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v novembri 2016, pri dvíhaní bremena. Presný dátum tohto zhoršenia zdravotného stavu je v dostupnej dokumentácii rozdielny, s rozdielom jedného dňa. Konkrétne, v prepúšťacej správe z DFNsP Banská Bystrica, s dátumom prijatia 17.12.2016 - sa v časti terajšie ochorenie uvádza, že „12. novembra 2016 dvíhal bremeno, náhle mu ruplo v oblasti krížov, bez vyžarovania...“, ale v prepúšťacej správe z hospitalizácie v Kysuckej NsP (hospitalizácia bola v období od 30. decembra 2016 do 13. januára 2017) je uvedené, že „11. novembra 2016 pri zdvíhaní bremena náhly vznik v oblasti krížov, bez vyžarovania do dolných končatín.“ Bolesti v driekovej oblasti sa v roku 2016 stupňovali a vystreľovali do pravej dolnej končatiny. Účastník konania bol vyšetrený neurológom, následne bol hospitalizovaný. Vyšetrením magnetickou rezonanciou bolo potvrdené osteolytické ložisko 3. driekového stavca. Bolo vyslovené podozrenie na obrovskobunkový tumor. Neurochirurgom indikovaný operačný zákrok, ktorý bol zrealizovaný dňa 16. januára 2017, bola vykonaná stabilizačná operácia, s náhradou 3. driekového stavca. Histologický nález potvrdil aneuryzmatickú kostnú cystu stavca, tzn. nezhubný nález, bez potreby onkologickej liečby. Pooperačný priebeh bol komplikovaný rozostúpením a infekciou rany, s potrebou systémového podávania antibiotík a denným lokálnym ošetrovaním. Pri kontrolnom neurochirurgickom vyšetrení dňa 15. februára 2017 je popísaná rana s granulujúcou spodinou. Odporučené mal pravidelné ošetrovanie, každé 2-3 dni, cestou ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti). Pri kontrolnom neurochirurgickom vyšetrení dňa 25. apríla 2017 je popísaná v oblasti operačnej rany zaschnutá, svrbivá krusta. Okrem infekčnej komplikácie v rane bola, pri kontrolnom pooperačnom vyšetrení magnetickou rezonanciou dňa 15. februára 2017, popísaná tekutinová kolekcia v oblastí stabilizačného materiálu, ako aj paravertebrálne. Pri vyšetrení magnetickou rezonanciou dňa 18. mája 2017 bola konštatovaná mierna regresia tekutinovej kolekcie. Po zhojení účastník konania dlhodobo rehabilitoval, vrátane absolvovania ústavnej rehabilitačnej liečby (Národné rehabilitačné centrum Kováčova november - december 2017) a kúpeľnej starostlivosti. Pri kontrolných pooperačných vyšetreniach v klinickom obraze dominuje porucha dynamiky driekovo- kostrčovej chrbtice s intermitentnou radikulitídou L3, 4 vpravo a výrazná hypotónia axiálneho svalstva. Stav je hodnotený ako sekundárny vertebrogénny algický syndróm driekovo - kostrčovej chrbtice so zánikovým radikulárnym syndrómom L3, L4 vpravo. EMG (elektromyografické) vyšetrenie z októbra 2018 podporilo diagnózu motorického poškodenia nervového koreňa L3, L4 vpravo. Zdravotný stav účastníka konania zodpovedá uznaniu invalidity podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, stav po operácii chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmeno b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov percentuálne rozpätie (35 % - 45 %). V čase diagnostikovania ochorenia, liečby aj posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity bol účastník konania študentom súkromnej strednej umeleckej školy, t.j. nezaopatreným dieťaťom sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

13. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa (§ 70 ods. 2), resp. od 16. januára 2017 (§ 70 ods. 1), kedy absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomuto dátumu je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý, podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 45 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 18. októbra 2019 posúdil zdravotný stav účastníka konania z nasledovných lekárskych správ: MR vyšetrenie LS chrbtice - V.. K. zo dňa 15. februára 2017, vrátane vyšetrení - V.. B. zo dňa 18. mája 2017, zo dňa 28. augusta 2017 - V.. Y., FNsP Banská Bystrica, zo dňa 27. augusta 2018

- V.. D., FNsP Banská Bystrica, lekárska správa z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie zo dňa 17. decembra 2016, lekárska správa z hospitalizácie - detské oddelenie KNsP Čadca od 30. decembra 2016 do 16. januára 2017, lekárska správa z hospitalizácie DFNsP Banská Bystrica, Klinika detskej chirurgie od 26. januára 2017 do 31. januára 2017, lekárska správa FNsP Banská Bystrica - neurochirurgická ambulancia (V.. K.) zo dňa 9. februára 2017 a zo dňa 15. februára 2017, lekárska správa - Detská fakultná nemocnica s polikliniku Banská Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie (V.. B.) zo dňa 24. októbra 2017, lekárska správa ŠLÚ Marína, š.p. Kováčova Kúpele od 22. novembra 2017 do 20. decembra 2017, neurologické vyšetrenia, V.. F. M., Martin zo dňa 19. marca 2018 a zo dňa 10. septembra 2018, lekárska správa Neurol, s.r.o. Čadca, V.. K. zo dňa 23. októbra 2018 vrátane EMG vyšetrenia, onkologické vyšetrenie - DFNsP Banská Bystrica, V.. B. zo dňa 11. októbra 2018, fyziatrické vyšetrenie

- KNsP Čadca zo dňa 16. októbra 2017, vrátane vyšetrení - zo dňa 30. mája 2019 (V.. K., KNsP Čadca) a zo dňa 01. augusta 2019, ortopedické vyšetrenie - V.. K., Čadca zo dňa 24. septembra 2019, ako aj vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 04. júna 2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 18. októbra 2018 určil „choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %).“ Účastník konania je naďalej invalidný podľa v znení neskorších predpisov na účely a v znení , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 % od 16. januára 2017 a súčasne je účastník konania invalidný podľa v znení neskorších predpisov, invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 45 % od 16. januára 2017 a invalidita účastníka konania podľa v znení Z.z vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Podľa v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. V žiadosti o invalidný dôchodok účastník konania uviedol že je študentom IV. ročníka súkromnej Strednej umeleckej školy v Ostrave (v Českej republike nebol dôchodkovo poistený a doba štúdia v Českej republike nie je dobou poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky), teda príslušnou na priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku je v súlade s koordinačnými nariadeniami EÚ iba Slovenská republika. Účastník konania v období od 01. júla 2017 do 11. júla 2017 pracoval u zamestnávateľa - DaPS, a.s., Andreja Hlinku, Čadca, ktoré obdobie na účely priznania invalidného dôchodku podľa a na účely v znení neskorších predpisov nie je možné zhodnotiť, nakoľko invalidita u účastníka konania podľa vznikla 16. januára 2017, t.j. predmetné obdobie od 01. júla 2017 do 11. júla 2017 získal po vzniku invalidity, preto námietka účastníka konania, ktorou žiadal zhodnotiť obdobie od 01. júla 2017 do 11. júla 2017 je nedôvodná. Obdobie od 01. júla 2017 do 11. júla 2017 bude zohľadnené účastníkovi konania po podaní žiadosti o starobný dôchodok. Nakoľko účastník konania pred vznikom invalidity, pred 16. januárom 2017, nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, ktorá je menej ako jeden rok. Podľa v znení neskorších predpisov vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Vzhľadom na to, že uvedené podmienky účastník konania splnil, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov 21. marca 2018, t.j. od dovŕšenia veku 18 rokov. Suma invalidného dôchodku účastníka konania je 159,90 Eur mesačne. Je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Námietka účastníka konania, ktorou nesúhlasí s určeným dátumom vzniku invalidity je nedôvodná, s poukázaním na , t.j. že lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, pričom činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Námietke účastníka konania, ktorou žiada o priznanie invalidného dôchodku podľa v znení neskorších prepisov nie je možné vyhovieť z dôvodu,

že nespĺňa určené podmienky nároku pre jeho priznanie, nakoľko ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 16. januára 2017, nezískal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v , ktorá u poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.

14. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju v zmysle zamietol.

15. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

16. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e) , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, keďže sporové strany vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

17. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok žalobcovi podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 21. marca 2018 v sume 164,- Eur mesačne, ktorý bol podľa a zvýšený na sumu 168,30 Eur. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, i prvostupňového orgánu verejnej správy, so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami, nálezmi, prepúšťacou správou) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú nezákonné. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pritom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ).

18. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto . Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

22. Podľa až 9 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

23. Podľa výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

24. Podľa , , (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len

„posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

25. Podľa na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto .

26. Podľa , , (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

27. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) dospel správny súd k záveru, že tieto rozhodnutia sú výsledkom riadne zisteného skutkového stavu v nevyhnutnom rozsahu a správneho právneho posúdenia.

28. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného, i prvostupňového orgánu verejnej správy namietajúc nesprávnosť záverov a vo svojej podstate i neúplnosť a neobjektívne hodnotenie zdravotného stavu žalobcu. Namietal, že odborné posudky slúžiace ako podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú správne a nevyjadrujú závery vyplývajúce z odborných lekárskych nálezov a podľa žalobcu neobstoja závery posudkových lekárov, ak určili dátum vzniku invalidity žalobcu ku dňu 16.01.2017. Zdôraznil žalobca, že odborný lekársky posudok tvorí v podstate jediný podklad pre posúdenie zdravotného stavu a tak musia byť jeho závery riadne odôvodnené a posudkový lekár je povinný sa presvedčivo vysporiadať so všetkými zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť významné pre posúdenie zdravotného stavu. Vzhľadom na tri rozdielne dni 16.01.2017, 19.03.2018 a 21.03.2018 nemožno podľa žalobcu odôvodnenie posudkových záverov brať za presvedčivé, a preto žiadal za účelom riadneho lekárskeho posúdenia vykonať znalecké dokazovanie. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu poukazuje sa správnym súdom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí považoval za vecne správny záver prvostupňového správneho orgánu, a to že invalidita žalobcu vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa v zmysle , a to už od 16. januára 2017 v zmysle , keď za rozhodujúce, považoval zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18. októbra 2019 (nesprávne uvedený dátum na č.l. 4 rozhodnutia žalovaného 18. október 2018, ktorý však osobitne namietaný žalobou nebol, pričom je zrejmé, že ide len o zrejmú nesprávnosť v písaní), s určením choroby podporného pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %). Pri týchto záveroch žalovaný vychádzal z lekárskych správ: MR vyšetrenie LS chrbtice - V.. K. zo dňa 15. februára 2017, vrátane vyšetrení - V.. B. zo dňa 18. mája 2017, zo dňa 28. augusta 2017 - V.. Y., FNsP Banská Bystrica, zo dňa 27. augusta 2018

- V.. D., FNsP Banská Bystrica, lekárska správa z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie zo dňa 17. decembra 2016, lekárska správa z hospitalizácie - detské oddelenie KNsP Čadca od 30. decembra 2016 do 16. januára 2017, lekárska správa z hospitalizácie DFNsP Banská Bystrica, Klinika detskej chirurgie od 26. januára 2017 do 31. januára 2017, lekárska správa FNsP Banská Bystrica - neurochirurgická ambulancia (MUDr. K.) zo dňa 9. februára 2017 a zo dňa 15. februára 2017, lekárska správa - Detská fakultná nemocnica s polikliniku Banská Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie (V.. B.) zo dňa 24. októbra 2017, lekárska

správa ŠLÚ Marína, š.p. Kováčova Kúpele od 22. novembra 2017 do 20. decembra 2017, neurologické vyšetrenia, V.. F. M., Martin zo dňa 19. marca 2018 a zo dňa 10. septembra 2018, lekárska správa Neurol, s.r.o. Čadca, V.. K. zo dňa 23. októbra 2018 vrátane EMG vyšetrenia, onkologické vyšetrenie

- DFNsP Banská Bystrica, V.. B. zo dňa 11. októbra 2018, fyziatrické vyšetrenie - KNsP Čadca zo dňa 16. októbra 2017, vrátane vyšetrení - zo dňa 30. mája 2019 (V.. K., KNsP Čadca) a zo dňa 01. augusta 2019, ortopedické vyšetrenie - V.. K., Čadca zo dňa 24. septembra 2019, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 04. júna 2019. Stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi v rámci odvolacieho konania 45 % od 16. januára 2017 a konštatoval, že invalidita účastníka konania podľa vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Je zrejmé, že východiskom napadnutého rozhodnutia bolo konštatovanie, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa od 16. januára 2017 (), kedy absolvoval žalobca neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomuto dátumu žalovaný konštatoval, že je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia, ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Má za to správny súd, že tieto závery sú zároveň obsiahnuté i v lekárskej správe v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18. októbra 2019 (č.l. 12 a nasl. spisu).

29. Zdôrazňuje správny súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu - jeho rozsahu, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia, ktoré sú uvedené v žalobe, pričom zdôrazňuje správny súd, že pri prejednaní veci žalobcu postupoval neformálne pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí uvedených v žalobe.

30. Podľa , a , dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

31. Správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( menovaného ). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

32. Správny súd konštatuje, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol podľa podmienený existenciou invalidity žiadateľa, teda stavom, kedy tento

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti, zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Tento pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, následného zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácia ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Napokon sa prihliada aj na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Samotná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobnej námietky žalobcu v rovine posúdenia vzniku invalidity žalobcu dňa 07. februára 2019 vychádzal správny súd primerane a podporne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého „Pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu.“ Z lekárskych nálezov, vyšetrení tak, ako boli zhodnotené i v rozhodnutí zo dňa 24.10.2019, v zmysle Lekárskej správy - zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18. októbra 2019 niet pochybností o tom, že žalobca podstúpil dňa 16.01.2017 operáciu, keďže neurochirurgom bol indikovaný operačný zákrok, ktorý bol zrealizovaný dňa 16. januára 2017, bola vykonaná stabilizačná operácia, s náhradou 3. driekového stavca a tiež bolo konštatované, že stav je hodnotený ako sekundárny vertebrogénny algický syndróm driekovo-kostrčovej chrbtice so zánikovým radikulárnym syndrómom L3, L4 vpravo. EMG (elektomyografické) vyšetrenie z októbra 2018 podporilo diagnózu motorického poškodenia nervového koreňa L3, L4 vpravo. Z administratívneho spisu vyplýva, že Odborný lekársky posudok, kde vyšetrenie posudkovým lekárom bolo dňa 04.06.2019, ktorého lekárske správy korešpondujú uvedeniu v napadnutom rozhodnutí s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v percentách 45 % a vznik invalidity s poukazom na bol určený 16.01.2017 a v zmysle v čase nezaopatrenosti. V uvedenom odbornom lekárskom posudku sa zároveň konštatuje, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa ( ), resp. od 16. januára 2017, kedy žalobca absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomuto dátumu 16.01.2017 je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia, ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobu. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možnosti daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by posudkové závery spochybnila, preto si ich osvojil pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára ústredie Sociálnej poisťovne, ktorý je podľa o sociálnom poistení kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Uvedený záver vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia, je záverom posudzovania zdravotného stavu fyzickej osoby - žalobcu posudkovými lekármi a , na ktoré závery vzhľadom na dátum operácie 16.01.2017, ale

najmä jej závažnosť a rozsah a v konečnom dôsledku i vplyv na zdravotný stav žalobcu, dostatočne naplnili kritéria stanovené , , napriek námietkam žalobcu.

34. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní, ktoré bolo doručené dňa 29.06.2020 (č.l. 65 a nasl. spisu), poukazoval na odborný posudok o invalidite zo dňa 04. júna 2019, ako i odborný lekársky posudok o invalidite, kde bol určený dátum vzniku invalidity 21.03.2018, tak ani jeden z týchto odborných posudkov nebol podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu. V konečnom dôsledku nie je možné vzhľadom k tomu, že neboli podkladom napadnutých rozhodnutí, ich vyhodnocovať vo vzťahu k správnosti záverov uvádzaných žalovaným v napadnutých rozhodnutiach. Správny súd vzhľadom na argumentáciu žalobcu, v ktorej žalobca poukazoval na a , s uvedením, že bolo doručované žalobcovi rozhodnutie, ktorého doručenie bolo v konečnom dôsledku stornované, teda že ide o zmätočný postup žalovaného, pričom uvádzal, že postup, ktorým došlo k stornovaniu uvedených rozhodnutí, mal žalobca za procesne nesprávny, tak správny súd v tejto rovine uvádza, že predmetom konania o správnej žalobe boli žalobcom žalobou vymedzené rozhodnutia, ktorých zákonnosť bola preskúmavaná v správnom súdnictve. Ak poukazoval žalobca na Odborné lekárske posudky o invalidite (ktoré mu nemali byť doručené), vo väzbe na rozhodnutie zo 17.09.2019, ktorého doručenie bolo stornované, tak potom je potrebné poukázať i na ďalší obsah spisu žalovaného s dôrazom k tomu, že došlo k stornovaniu uvedeného rozhodnutia, nikdy nebolo žalobcovi doručené, a teda takéto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu (a ani jeho podklady) v rámci žalobcom vyvolaného konania o zákonnosti iných žalobou napadnutých rozhodnutí (ktoré boli vydané na základe iných podkladov, ako tých, ktoré žalobcovi nemali a ani neboli doručené). Sám žalobca hovorí, že na rozhodnutie treba nazerať ako na správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Tu opäť zdôrazňuje správny súd, že k doručeniu uvedeného rozhodnutia zo dňa 17.09.2019 žalobcovi nedošlo. Zároveň sa nestotožnil správny súd so žalobcom, že došlo k narušeniu právnej istoty účastníka konania, pretože mu uvedené rozhodnutie nebolo doručené. Samotné takéto nedoručenie môže síce vyvolávať pochybnosti, avšak neviaže na seba následky, ktoré mu pripisuje žalobca. Žalobca bližšie neodôvodnil v čom má spočívať právna istota účastníka konania, ak mu ním uvádzané rozhodnutie nebolo doručené, a teda ak sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, tak deň doručenia je dňom jeho oznámenia, ku ktorému oznámeniu však vzhľadom na vzniknutú situáciu rozhodne nedošlo, a to vo vzťahu k rozhodnutiu, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré ale nebolo predmetom žaloby, a teda súdneho správneho prieskumu.

35. Navyše pokiaľ žalobca sám nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie nároku na invalidný dôchodok, správny súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za nedostačujúce. Odborný posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo ku porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku správny súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli žalobkyňou vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. „nabúrali“ posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov potom správny súd nevidel dôvod na ďalší znalecký posudok tak ako bolo uvedené v žalobe. Správny súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci a bolo náležite zdôvodnené. Nebolo možné konštatovať, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, t.j. že by žalovaný ustanovenie o sociálnom poistení, o sociálnom poistení, , , , o sociálnom poistení interpretoval neprimerane reštriktívnym spôsobom a v rozpore s účelom . Z vyššie uvedených dôvodov, keď správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy sú v súlade so , správny súd žalobu zamietol.

36. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie , bez použitia . Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii a contrario,

pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania a žalovaný si ich neuplatnil, krajský preto rozhodol, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.