Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/63/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcov: 1./ EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, IČO: 45 327 084, Bratislava, 2./ Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, Prievozská 37, Bratislava, obaja právne zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.07.2010 sa pôvodný žalobca - spoločnosť Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, Prievozská 37, Bratislava domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla pôvodnému žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a je zodpovedný aj za škodu, ktorá vznikla pôvodnému žalobcovi nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 27.9.2007 sp. zn. I. ÚS 290/08. Následne žiadal vydať rozsudok, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6 966 845,19 eur titulom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že pôvodný žalobca dňa 15.07.2005 v súlade so svojím podnikateľským zámerom uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. O platnosti danej zmluvy a o zachovaní jej právnych účinkov rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 7C/144/2006 zo dňa 20.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2008. Predmetom uvedenej rámcovej zmluvy bolo postúpenie pohľadávok - nezaplatených koncesionárskych poplatkov postupcom, t.j. Slovenským rozhlasom, postupníkovi, t.j. pôvodnému žalobcovi. Následne dňa 20.09.2015 došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 1 a dňa 27.01.2016 k uzatvoreniu Realizačnej zmluvy č. 2. Realizačnou zmluvou č. 1 došlo k postúpeniu 265 362 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na pôvodného žalobcu za odplatu v sume 91 619 930,- Sk. Realizačnou zmluvou č. 2 došlo k postúpeniu 90 555 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na pôvodného žalobcu za odplatu v sume 14 136 760,- Sk. Žalobca sa na základe záväzkovo - právneho vzťahu, obchodnej transakcie stal oprávneným vlastníkom 355 917 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov, pričom každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá predstavuje nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača a príslušenstvom, ktoré predstavuje majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok - poplatok z omeškania. Podľa žaloby boli koncesionárske poplatky v čase ich postúpenia upravené zákonom č. 212/1995 Z. z. Tento zákon upravoval platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov, vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie. Platiteľom poplatkov bola fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní,

samostatne zárobkovo činná osoba a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Platiteľ poplatku bol povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. V čase postúpenia pohľadávok na pôvodného žalobcu platila právna úprava, podľa ktorej ak platiteľ poplatku nesplnil povinnosť zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške stanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci, bol v omeškaní so zaplatením poplatku. Ak bol platiteľ poplatku v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a bol vyzvaný na jeho úhradu, mal veriteľ právo požiadať platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania. Poplatok z omeškania bol 5 000,- Sk u fyzických osôb a 15 000,- Sk u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac z omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý bol platiteľ v omeškaní s platbou. Pôvodný žalobca ďalej tvrdil, že sa mu podarilo uzavrieť s množstvom dlžníkov dohodu o novácií ich záväzkov vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych poplatkov. Voči dlžníkom, ktorí odmietli uzatvoriť dohody o novácií, postupoval súdnou cestou a podal na viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len "OSP"). Pôvodný žalobca očakával, že súdy po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci a po vykonanom dokazovaní rozhodnú o povinnosti dlžníkov zaplatiť mu nárokované pohľadávky. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a veľký počet žalôb sa pôvodný žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami. S využitím počítačového systému spracoval žalobné návrhy a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že zaslané žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom, niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili mu ich. V predmetnej veci sa pôvodný žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným úradným postupom Okresného súdu Kežmarok a nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR.

2.1 K nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Kežmarok pôvodný žalobca uviedol, že Okresný súd Kežmarok odmietol prijať jeho podania zo dňa 24.07.2006 urobené elektronickými prostriedkami. Žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh doručil Okresnému súdu Kežmarok, pričom v zmysle § 42 ods. 1 OSP podanie urobil elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty, teda žaloby boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Kežmarok zároveň doručil Sprievodný list, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na toto podanie reagoval Okresný súd Kežmarok, ktorý žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, a preto mu vracia elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na stanovisko Okresného súdu Kežmarok pôvodný žalobca reagoval listom, v ktorom trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené v súlade s § 42 ods. 1 OSP a bolo riadne doručené. Žalobca upozornil Okresný súd Kežmarok na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijať podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súčasne podľa § 132 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom postupovať podľa osobitných predpisov a takto prijaté podanie odovzdať podateľni na ďalší postup podľa § 129 tejto vyhlášky. Žalobca ďalej vo svojom liste informoval Okresný súd Kežmarok, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01.05.2002 a nie je vinou žalobcu, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní. Žalobca ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované. Napriek uvedenej argumentácii Okresný súd Kežmarok zotrval na zákonnosti svojho postupu a odmietol čokoľvek zmeniť. Žalobca sa preto v snahe dosiahnuť ochranu svojich procesných práv obrátil na vtedajšiu ministerku spravodlivosti SR s výzvou na zaujatie stanoviska k vzniknutej situácii a zjednanie nápravy. Po uplynutí dlhšieho časového obdobia, mysliac si, že predmetný súd odstránil technické nedostatky, žalobca opätovne podal všetky vrátené žaloby, zachoval pritom rovnakú formu a podanie znova uskutočnil elektronickými prostriedkami. Okresný súd Kežmarok však znova oznámil žalobcovi, že jeho podanie nie je možné prijať, keďže naďalej súd nedisponuje technickými prostriedkami na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Na

základe uvedeného žalobca mal za to, že mu bolo nezákonným postupom Okresného súdu Kežmarok zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní.

2.2 K nezákonnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 27.9.2007, sp. zn. III. ÚS 252/2007 pôvodný žalobca uviedol, že podľa čl. 127 Ústavy SR podal Ústavnému súdu SR sťažnosť pre porušenie základného práva na prístup k súdu a žiadal vydať nález o tom, že jeho právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené, že jeho podanie na Okresný súd Kežmarok bolo urobené zákonom stanoveným spôsobom, a preto sa súdu prikazuje, aby na základe takéhoto podania konal a žiadal tiež primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd SR však jeho sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene. Podľa pôvodného žalobcu nezákonnosť uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR spočíva v tom, že Ústavný súd SR nesprávne interpretoval a aplikoval § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z., preto nesprávne posúdil splnenie formálnej podmienky podania jeho sťažnosti a o dodržaní zákonom stanovenej lehote nesprávne rozhodol. Právnu argumentáciu žalobcu uznal aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu za legitímnu a pravdivú, keď rozsudkom zo dňa 16.06.2009 rozhodol o sťažnosti žalobcu. Rozhodol tak, že postupom všeobecných súdov došlo k porušeniu základného práva žalobcu na prístup k súdu, pretože toto právo je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva mali byť návrhy na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickými prostriedkami prijaté a prejednané všeobecnými súdmi a Ústavný súd SR postupoval v rozpore s obsahom garantovaných základných práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania.

2.3 Žalobca tak žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie materiálnej škody vo výške 194 793 480,- Sk, t.j. 6 465 958,97 eur, ktorá bola spôsobená porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu, čo spôsobilo nevymáhateľnosť pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu vo vzťahu k istine. Uvedenú sumu definoval ako súčet majetkovej škody na istine pohľadávok vo výške 58 480,- Sk a na príslušenstve pohľadávok - poplatku za omeškanie vo výške 194 735 000,- Sk.

2.4 Škodu na istine pohľadávok vo výške 1 941,18 eur určil ako sumu jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskych súdnych konaní umiestnených na DVD nosiči podané súdu dňa 24.07.2006. Tvrdil, že majetková škoda vznikla vo výlučnej príčinnej súvislosti s porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca mal za to, že neprijatím návrhov okresný súd vylúčil účinok ustanovenia § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu, bezdôvodne ho tak vystavil riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch, ak žalovaný uplatní námietku premlčania. Podľa žalobcu riziko zamietnutia podaných žalôb nemohlo byť kompenzované ani deklaráciou zachovania právnych účinkov podania spätne ku dňu jeho neprijatia. Preto premlčanie spôsobilo, že ani pozitívne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva nemohlo kompenzovať porušenie práva na prístup k súdu. Napĺňa sa tak jedno z kritérií rozhodovania o priznaní náhrady majetkovej škody. Hoci žalobca poukázal na jeho skúsenosť s Okresným súdom Čadca v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.12.2007, sp. zn. III. ÚS 7/07, ktorým bolo rozhodnuté o porušení práva žalobcu na prístup k súdu a uložení povinnosti porušovateľa konať vo veci podania žalobcu z 24.7.2006 podľa príslušných ustanovení OSP, mal za to, že právny názor ústavného súdu o zachovaní účinkov podania k 24.07.2006 nie je pre súdy právne záväzný. Žalobca tak tvrdil, že ku dňu podania žaloby sú premlčané všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si uplatnil elektronickým podaním na okresnom súde. Pokiaľ ide o škodu na príslušenstve pohľadávok, teda o poplatky z omeškania, žalobca uviedol, že na to, aby ich mohol vymáhať, musel najprv uplatniť postup v zmysle § 8 a § 9 zákona č. 212/1995 Z. z., t.j. uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Keďže okresný súd jeho návrh, ktorým uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku, neprijal, spôsobil tak premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a zamedzil uplatňovaniu súvisiaceho práva na poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil žalobcovi materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania.

2.5 Žalobca si ďalej uplatnil materiálnu škodu vo výške 323 297,95 eur titulom ušlého zisku, keď žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Tvrdil, že okresné súdy začali s konaním o jeho návrhoch až po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Od podania každého z návrhov na začatie občianskeho konania do jeho registrácie uplynulo objektívne

viac ako dvojročné obdobie nečinnosti. Počas tohto obdobia okresné súdy bez právne relevantného dôvodu nekonali o jeho návrhoch a blokovali jeho finančné prostriedky vyjadrené v majetkových právach (pohľadávkach). Ak by súdy konali, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote a žalobca mohol speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou vkladu na termínovaný účet v banke, čím by mu priniesol zisk v podobe úroku. Žalobca pri určení výšky úroku vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 01.01.2009 - 2,50% p.a.

2.6 V žalobe žalobca ďalej žiadal zaplatiť škodu vo výške 97,05 eur titulom úročenia finančného kapitálu poškodeného, keďže žalobca ako poškodený mal bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok. Podľa žalobcu, ak by okresné súdy postupovali dôsledne podľa procesných pravidiel, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranej lehote a investovaný finančný kapitál by sa podľa podnikateľského plánu poškodeného zužitkoval a transformoval na profit. Okresné súdy a ústavný súd však zmarili finančnú investíciu poškodeného, ktorá mohla byť bez akéhokoľvek rizika minimálne zúročená formou vkladu na termínovanom účte v banke.

2.7 Škodu vo výške 20 411,23 eur si žalobca uplatnil titulom vynaloženia finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv, t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Žalobcovi vznikli náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni v sume 15 848,89 eur a v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v sume 4 562,34 eur. Náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni špecifikoval ako trovy právneho zastúpenia zaplatené právnemu S.Á. T.. L. U. za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred okresným súdom (238 žalôb x 1 964,- Sk = 15 515,90 eur) a v rámci zastupovania pred Ústavným súdom SR (332,99 eur). Náklady a výdavky vynaložené v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva špecifikoval ako trovy právneho zastúpenia patriace T.. T. N. za právne služby poskytnuté žalobcovi (4 562,34 eur).

2.8 Žalobca na záver v žalobe uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 157 080,- eur, ktorá mala predstavovať satisfakciu za utrpený zásah do základných práv a ktorá mala kompenzovať každé porušenie práva na prístup k súdu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním 238 návrhov na začatie občianskeho súdneho konania. Výšku nemajetkovej ujmy špecifikoval ako sumu všetkých čiastkových nárokov žalobcu, ktoré sa viažu na porušenie práva na prístup k súdu v 238 prípadoch, pričom žalobca žiadal o priznanie 660,- eur za každé jednotlivé porušenie základného práva. Podľa žalobcu ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobilo žalobcovi trvajúci stav nespravodlivosti a právnej neistoty, odkázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadom doktríny náhrady za "stratu šancí" a tiež na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý bežne priznáva finančné zadosťučinenie za porušenie práva na spravodlivý proces vo výške 660,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že elektronickými prostriedkami podal Okresnému súdu Kežmarok návrhy na začatie občianskeho súdneho konania. Okresný súd tým, že vrátil žalobcovi optický nosič, spôsobil neprijatie práve takéhoto počtu návrhov, čo znamenalo masívne a opakované porušenie základného práva žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivý súdny proces. Neprijatie návrhov vyvolalo rad zásahov do ďalších práv žalobcu. Nesporne tak došlo k ústavne nekonformnému obmedzeniu základného ľudského práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva na pokojné užívanie majetku zaručeného článkom č. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Keďže žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá podanými návrhmi chcela dosiahnuť naplnenie svojho podnikateľského zámeru, došlo postupom okresného súdu aj k zásahu do práva podnikať zaručeného čl. 35 ods. 1 Ústavy SR.

3. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 19.10.2011 vyjadril k žalobe a žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Podľa žalovaného totiž žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. K žalobcom tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 27.09.2007, sp. zn. III. ÚS 252/2007 žalovaný zastával názor, že podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť alebo nezákonnosť nie je možné v tomto konaní posudzovať. Zároveň poukázal na to, že sa prax Ústavného súdu SR v žalobcom podaných sťažnostiach vyvíjala v prospech žalobcu, uviedol však, že aj v prípadoch, kde Ústavný súd SR konštatoval porušenie žalobcových práv, nepriznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v peniazoch, a to ani v náleze sp. zn. IV. ÚS 40/08 z 27.11.2008 vo veci postupu Okresného súdu Kežmarok. Žalovaný tak mal za to, že nezákonnosť žalobcom namietaného rozhodnutia nebola preukázaná a v tomto konaní nezákonnosť ani nie je možné konštatovať.

3.1 K namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Kežmarok uviedol, že je pravdou, že žalobca doručil okresnému súdu návrhy na začatie súdneho konania dňa 24.07.2006 urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neboli okresným súdom prijaté pre technickú nepripravenosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo podľa žalobcu dôjsť dňa 24.07.2006. V prípade, ak žalobcovi mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania, lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 24.01.2010. Žalobca však žalobu podal na súd dňa 14.07.2010 a z toho dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

3.2 Vo vzťahu k uplatnenej náhrade majetkovej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného však žalobca nepreukázal existenciu škody, keď nároky, ktoré si uplatnil, je možné považovať za hypotetické a podľa názoru žalovaného žalobca nebude schopný produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody, a to z nasledujúcich dôvodov:

1./ forma podania - podľa žalovaného žalobcovi nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil súdu aj v inej forme ako práve elektronickými prostriedkami, ak mal reálny záujem na uplatnení pohľadávok súdnou cestou, a to s poukazom na § 42 ods. 1 OSP. Žalovaný mal za to, že žalobca svojím konaním už od počiatku nepredchádzal riziku vzniku škody tým, že nevyužil iné spôsoby podania svojich návrhov.

2./ premlčanie - žalovaný ďalej popieral tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku jeho majetkových práv z dôvodu ich premlčania, keďže majetkové práva premlčaním nezanikajú a nezaniká ani nárok na ich uplatnenie. Pri návrhoch, ktoré žalobca podal na okresnom súde v uvedený deň, podľa žalovaného bolo možné konštatovať, že občianske súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhu na začatie konania, ak návrh spĺňal náležitosti podľa § 79 a § 82 OSP. Tento účinok prípadný nesprávny úradný postup nemohol vylúčiť, v dôsledku čoho aj konania, ktoré chcel žalobca vyvolať návrhmi na začatie konania vo forme podaní urobených elektronickou formou, boli začaté dňom doručenia príslušného nosiča bez ohľadu na to, či ich súd prijal, alebo nosič z dôvodu technickej nepripravenosti vrátil žalobcovi. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je podľa žalovaného rozhodujúci okamih podania návrhov na súd, k čomu preukázateľne došlo dňa 24.7.2006. Žalovaný mal za to, že neobstojí tak tvrdenie žalobcu o možnom neúspechu v konaniach z dôvodu prípadnej námietky premlčania vznesenej v konaní žalovanými. Zároveň žalovaný poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a považoval tak za nepochybné, že v zmysle tohto rozhodnutia na zabezpečenie nápravy mali byť žalobcove návrhy registrované tak, akoby boli podané ku dňu, kedy ich žalobca predložil súdu prvýkrát. Z dôvodu neprijatia podaní súdom tak podľa žalovaného žalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť majetková škoda, a to ani v časti istiny, ktorá má tvoriť predmet jednotlivých konaní, ani v časti zisku, pretože k premlčaniu pohľadávok uplatňovaných žalobcom konaním súdu nedošlo. Doručením podaní zo dňa 24.7.2006 došlo k spočívaniu premlčacej lehoty a premlčané by boli iba tie návrhy, ktoré by boli premlčané už pred podaním návrhov na súd.

3./ postoj žalobcu - žalovaný považoval za potrebné vysvetliť aj postup žalobcu po zavedení elektronickej podateľne na súdoch a po rozhodnutiach Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých mali byť podania žalobcu zaregistrované spätne ku dňu, kedy ich predložil súdom prvýkrát. Uviedol, že z vyjadrení okresných súdov vyplýva, že postup žalobcu v danej veci nenasvedčoval tomu, že by mal záujem o úspešné uplatnenie predmetných nárokov súdnou cestou. Súdy po zavedení elektronickej podateľne opakovane vyzývali žalobcu o dodatočné predloženie návrhov, avšak bezvýsledne, pričom súdy boli ochotné prijať tieto návrhy s právnymi účinkami zachovanými podľa pôvodného dátumu doručenia. Poukázal tiež na to, že po tom, ako sa súdy oboznámili s obsahom predložených DVD nosičov, zistili viaceré procesné nedostatky, okrem toho ani v jednej veci nebol žalobcom zaplatený súdny poplatok. Súdy potom buď jednotlivé podania odmietli, ktoré neboli doplnené alebo konania zastavili pre nezaplatenie súdneho poplatku. Napriek tomu, že súdy nepovažovali tieto návrhy za premlčané, žalobca v nich nepokračoval.

4./ vymožiteľnosť pohľadávok - bez ohľadu na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že by žalobca na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce pri každej individuálnej pohľadávke

existenciu žalovaného, právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre vznesenú námietku premlčania a vymožiteľnosť pohľadávky od konkrétneho žalovaného v čase, kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobného rozkazu, resp. rozhodnutia súdu. Bez preukázania týchto skutočností však podľa žalovaného nie je možné hovoriť o vzniku škody, a to ani v prípade, ak by mal súd za preukázané, že postupom okresného súdu došlo k premlčaniu pohľadávok, čo však žalovaný namietal.

3.3 Žalovaný vzhľadom na uvedené tvrdil, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu uplatnenú v tomto konaní, pretože žalobca vznik škody nepreukázal a nie je možné predpokladať, že ju preukáže. Poukázal aj na to, že sa žalobca domáhal návrhmi od žalovaných zaplatenie len istiny a nie aj poplatkov z omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatnil. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť materiálnej škody uplatnenej titulom ušlého zisku, materiálnej škody uplatnenej titulom úročenia finančného kapitálu žalobcu, ako ani dôvodnosť nákladov na súdne spory. Podľa žalovaného tieto nároky nemôžu byť opodstatnené už len preto, že zatiaľ neprebieha meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola právoplatne prisúdená, takže nie je zrejmé, či nároky žalobcu sú legitímne a či bude v konaniach úspešný. Samotné prejednanie veci v primeranej lehote ešte nezaručuje reálnu vymožiteľnosť priznaných prostriedkov a nie je teda zrejmé, kedy by jednotlivé pohľadávky v skutočnosti zo strany žalovaných boli zaplatené, či by vôbec k zaplateniu došlo. Považoval za ničím neodôvodnenú požadovanú materiálnu škodu spočívajúcu v nákladoch žalobcu vynaložením finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv, t.j. na úhradu poplatkov, trov zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné a administratívne výdaje. Žalovaný tvrdil, že trovy spojené s konaniami vedenými pred okresným súdom mali a mohli byť uplatnené súčasne s podanými návrhmi, pretože sú predmetom občianskeho súdneho konania a o týchto nárokoch rozhodnuté nebolo.

3.4 Ohľadom nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR vo veci sťažnosti žalobcu na postup Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. IV. ÚS 40/08, a uviedol, že ak Ústavný súd SR nevzhliadol dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi, potom pravdepodobne žalobcovi žiaden nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nevznikol.

3.5 Vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorá má existovať medzi nesprávnym úradným postupom/ nezákonným rozhodnutím a vznikom škody/nemajetkovej ujmy, žalovaný mal za to, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu alebo rozhodnutím ÚS SR.

4. Žalovaný v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 24.10.2011 navrhol spojiť predmetnú vec na spoločné konanie s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3C/15/2010, pretože ide o veci, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa totožných strán sporu. Zároveň však žalovaný na pojednávaní dňa 4.2.2019 upustil od uvedeného návrhu s poukazom na skutočnosť, že vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/15/2010 už bol vyhlásený rozsudok. Vzhľadom na uvedené súd o návrhu na spojenie vecí na spoločné konanie nerozhodoval.

5. Žalobca dňa 21.2.2012 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom spresnil žalobný petit a už netrval na náhrade škody uplatnenej titulom ušlého zisku, titulom úročenia finančného kapitálu a titulom nákladov a výdavkov vynaložených v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Na základe uvedeného súd uznesením č. k. 15C/63/2010-178 zo dňa 8.6.2012 predmetné konanie zastavil v časti žaloby o zaplatenie sumy vo výške 327 957,33 eur. Zároveň predmetným uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu, podľa ktorého žalobca žiadal vydať medzitýmny rozsudok, ktorým mal súd určiť, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a je zodpovedný aj za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 27.9.2007 sp. zn. III. ÚS 252/07. Pripustená zmena žaloby sa týkala aj žalovanej sumy, keď žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie majetkovej škody vo výške 1 941,18 eur na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov, vo výške 6 464 017,79 eur na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania a vo výške 15 848,89 eur na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 157 080,- eur.

6. Pôvodný žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.02.2013 navrhol zmenu účastníka konania podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP tak, že v časti návrhu o náhradu škody spočívajúcej v istine, poplatku z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením istiny na miesto doterajšieho - pôvodného žalobcu vstúpi do konania ako žalobca 2./ spoločnosť Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, Prievozská 37, Bratislava, ktorej pôvodný žalobca postúpil predmetnú pohľadávku. Pôvodný žalobca si však naďalej ponechal pohľadávku, obsahom ktorej je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd uznesením č. k. 15C/63/2010-224 zo dňa 2.5.2013 pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu, a to žalobcu 2./, spoločnosť Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, Prievozská 37, Bratislava.

7. Z dôvodu vstupu ďalšieho subjektu na strane žalobcu žalobcovia na základe výzvy súdu dňa 4.6.2015 doručili súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 15C/63/2010-229 zo dňa 11.9.2015 tak, že pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcov, podľa ktorého žalobcovia žiadali vydať medzitýmny rozsudok, ktorým mal súd určiť, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi 1./ (pôvodne spoločnosti Lawyer Partners a.s.) nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a je zodpovedný aj za škodu, ktorá vznikla žalobcovi 1./ (pôvodne spoločnosti Lawyer Partners a.s.) nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 27.9.2007 sp. zn. III. ÚS 252/07. Pripustená zmena žaloby sa týkala aj žalovanej sumy, keď žalobcovia žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobcovi 2./ majetkovú škodu vo výške 1 941,18 eur na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov, vo výške 6 464 017,79 eur na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania a vo výške 15 848,89 eur na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny. Zároveň žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobcovi 1./ nemajetkovú ujmu v sume 157 080,- eur.

8. Žalobca 1./ dňa 10.3.2016 predložil súdu doplnenie argumentácie a listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K tvrdeniu žalovaného, že nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu uplatňovaných v civilnom konaní pred súdom, ktoré predstavujú istinu uplatnenej majetkovej škody, žalobca 1./ poukázal na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 1.5.2014, podľa ktorého súd ex offo prihliadne na premlčanie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi. Podľa neho tak premlčanie nastane ako nezvratný dôsledok aplikácie tohto ustanovenia zákona. Vyjadril sa tiež k námietke prekážky rozhodnutej veci vznesenej žalovaným a uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie, o ktorom rozhoduje Ústavný súd SR na návrh sťažovateľa podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR, nemožno stotožniť s odškodným ako úhradou nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Mal tak za to, že primerané finančné zadosťučinenie nie je zhodné s odškodnením, resp. úhradou nemajetkovej ujmy, pretože vznik dôvodu na úhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj primerané finančné zadosťučinenie. Uviedol, že v žiadnom konaní pred súdom zatiaľ nebolo rozhodované o odškodnení žalobcu za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov úhradou nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca 1./ doplnil svoju argumentáciu aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, keď opísal, že nesprávny úradný postup bol sprevádzaný mediálnou kampaňou, v ktorej bol vykresľovaný ako "výpalník" uskutočňujúci vymáhačské aktivity, bol označený za klamára a vydierača, pričom uvedené výrazne poškodilo povesť a dobré meno žalobcu 1./. Žalobca 1./ tak v snahe ochrániť ďalšie svoje podnikateľské aktivity bol nútený od 12.5.2007 zmeniť svoje obchodné meno. Poukázal tiež na konanie, ktoré sa viedlo o ochrane dobrého mena a povesti žalobcu 1./ voči zásahom, ktoré vyvolala Slovenská televízia, a.s. Žalobca 1./ ďalej uviedol, že nesprávny úradný postup spôsobil zánik jeho podnikateľských aktivít a plánov, vystavil ho riziku krachu a reálneho zániku. Žalobca 1./ sa vyjadril aj k zániku jeho práva na uplatnenie poplatkov z omeškania. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd neprijal návrhy, ktorými sa uplatnili práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo tak k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Preto v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu došlo k vzniku škody aj v podobe zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Na záver žalobca 1./ navrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie výšky škody.

9. Žalovaný taktiež dňa 8.12.2017 doručil súdu doplňujúce vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu 1./. Uviedol, že žalobca už v žalobe tvrdil, že jeho nároky voči koncesionárom sú z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu premlčané, preto mal za to, že poukazovanie na právnu úpravu premlčania účinnú od

roku 2014 nemá právnu relevanciu. Čo sa týka námietky prekážky rozhodnutej veci, žalovaný uviedol, že námietku vzniesol nie s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ako to tvrdí žalobca, ale s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.6.2009, ktorý konštatoval porušenie práv žalobcu v danej veci a priznal mu sumu 10 000,- Sk titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného preto ochrana majetkových a nemajetkových práv žalobcu už bola zavŕšená. K požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že nie je postačujúce len tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale je potrebné produkovať aj relevantné dôkazy, inak žalobca neunesie dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať vznik nemajetkovej ujmy, keď v konaní nepredložil relevantný dôkaz. Tiež zdôraznil, že namietaného postupu sa dopustili všetky okresné súdy, na ktoré žalobca doručil svoje návrhy na vydanie platobných rozkazov, preto preukazovanie príčinnej súvislosti medzi postupom Okresného súdu Kežmarok dňa 24.7.2006 a vznikom nemajetkovej ujmy je de facto nemožné. Žalovaný sa vyjadril aj k argumentácii žalobcu, ktorou preukazoval zánik jeho práva na uplatnenie poplatkov z omeškania. Žalovaný zdôraznil, že pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v časti poplatkov z omeškania je relevantné primárne vyhodnotenie dôvodnosti nároku na náhradu škody v podobe samotných koncesionárskych poplatkov, keďže všetky ďalšie zložky uplatňovanej náhrady škody priamo závisia od vzniku škody v podobe samotných koncesionárskych poplatkov. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody v podobe "premlčaných" koncesionárskych poplatkov, preto je zbytočné posudzovať vznik škody v podobe vyčíslených poplatkov z omeškania. Žalovaný na záver poukázal na niekoľko súdnych konaní, ktoré inicioval žalobca voči žalovanému na totožnom skutkovom a právnom základe a v ktorých boli rozsudkom zamietnuté žaloby.

10. Súd v priebehu konania uznesením sp. zn. 15C/63/2010 zo dňa 6.11.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu 1./, a to so spoločnosťou EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, IČO: 45 327 084, Bratislava, keďže pôvodný žalobca 1./ bol ku dňu 6.2.2018 vymazaný z obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stala práve uvedená spoločnosť.

11. Súd na prejednanie veci samej nariadil na deň 4.2.2019 pojednávanie, na ktoré sa dostavil len poverený zástupca žalovaného. Hoci právny zástupca žalobcov mal vykázané doručenie predvolania riadne a včas, na pojednávanie sa nedostavil, preto súd pojednával v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov.

12. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.2.2019 zotrval na doterajšej argumentácii žalovaného, mal za to, že na úspešné uplatnenie nároku nestačí poukázať na nesprávny radný postup orgánu, ale treba splniť aj ďalšie podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Podľa neho však žalobcovia nepreukázali kumulatívne splnenie týchto podmienok, preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Súd sa vo veci oboznámil s obsahom spisu a s dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania doručené súdu. Ide o uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 252/07-29 z 27.9.2007 , výpis z obchodného registra pôvodného žalobcu, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 15.7.2005, realizačná zmluva č. 1 z 20.9.2005, realizačná zmluva č. 2 z 27.1.2006, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/144/2006 z 20.10.2008, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 5.11.2009, žiadosť o informácie k aktuálnemu stavu konania z 15.3.2010, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 16.6.2009, úradný záznam Okresného súdu Čadca, CD na čísle listu v spise 117, zápisnica o pojednávaní z 15.3.2012 vo veci 7C/125/2010, zmluva o postúpení pohľadávok z 28.6.2012, výpisy z účtu na čísle listu v spise 241-243, výdavkový pokladničný doklad na čísle listu 244, výpisy z účtu na čísle listu 243-250, výdavkové a príjmové pokladničné doklady na čísle listu 251-252, výpisy z účtu na čísle listu 253-256, faktúra na čísle listu 257, znalecký posudok č. 01/2009, stanovisko I.. T. B., zápisnica o pojednávaní z 26.10.2015 sp. zn. 16C/163/2011, zápisnica 18Cd/1/2012 z výsluchu svedka, čestné prehlásenie T.. L. U., špecifikácia nákladov a úkonov na čísle listu 277-286. Na základe vykonaného dokazovania potom súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

14. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005 medzi Slovenským rozhlasom a spoločnosťou BSP Lawyer Partners, a.s., ďalej z Realizačnej zmluvy č. 1 zo dňa 20.9.2005 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005 a taktiež z Realizačnej zmluvy č. 2 zo dňa 27.1.2006 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005 súd zistil, že pôvodný žalobca uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení

pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok - nezaplatených koncesionárskych poplatkov Slovenským rozhlasom pôvodnému žalobcovi. Realizačnou zmluvou č. 1 došlo k postúpeniu pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na pôvodného žalobcu za odplatu v sume 91 619 930,- Sk a Realizačnou zmluvou č. 2 došlo k postúpeniu pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na pôvodného žalobcu za odplatu v sume 14 136 760,- Sk.

14.1 Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C/144/2006-326 zo dňa 20.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2008, súd v spore žalobcu - Slovenského rozhlasu, proti žalovanému

- pôvodnému žalobcovi v predmetnom konaní, určil, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 15.7.2005, Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.9.2005 a Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27.1.2006 medzi účastníkmi naďalej trvá.

14.2 Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.11.2009 (číslo listu v spise 52) pôvodný žalobca žiadal o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu okresných súdov, ktorým došlo k porušeniu jeho základného práva na prístup k súdu pre neprijatie podaní urobených elektronickými prostriedkami.

14.3 Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.11.2009 (číslo listu v spise 73) pôvodný žalobca žiadal o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu okresných súdov, ktorým došlo k porušeniu jeho základného práva na prístup k súdu pre neprijatie podaní urobených elektronickými prostriedkami a tiež titulom nezákonných rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý odmietol sťažnosť pôvodného žalobcu ako podanú oneskorene.

14.4 Súdu bol dňa 21.10.2010 predložený pôvodným žalobcom dátový nosič, ktorý podľa oznámenia právneho predchodcu pôvodného žalobcu mal obsahovať komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo súdmi rozhodnuté z príčin uvádzaných v žalobe. Dátový nosič podľa právneho zástupcu pôvodného žalobcu obsahuje komplexné údaje o pohľadávkach žalobcu, ktoré vznikli titulom nezaplatenia dlžných koncesionárskych poplatkov.

14.5 Podľa úradného záznamu spísaného na Okresnom súde Čadca dňa 26.3.2008 uvedený súd potvrdil prijatie DVD nosiča od pôvodného žalobcu, na ktorom sa malo nachádzať 388 návrhov na začatie súdneho konania a nariadil jeho okamžité odovzdanie do elektronickej podateľne súdu za účelom uloženia obsahu DVD nosiča na médium dostupné podateľni súdu a na spracovanie jednotlivých návrhov s vyznačením časovej pečiatky 26.03.2008.

14.6 V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 7C/125/2010 bol na pojednávaní dňa 15.3.2012 vypočutý svedok I.. Ľ. Q.Ž., ktorý bol v roku 2006 riaditeľom odboru informatiky na Krajskom súde v Trenčíne. Z jeho výpovede súd zistil, že v roku 2006 podateľne okresných súdov neboli schopné analyzovať a kvalifikovať obsah dátových nosičov - elektronických podaní na súd. Tieto podania sa preto dostali na analýzu a zistilo sa, že sa jedná o hromadné elektronické podania na DVD nosičoch. Svedok zistil, že problémom bolo samotné spracovanie nosičov, spracovanie podateľňou a najväčší problém predstavoval zaručený elektronický podpis, na spracovanie ktorého súdy neboli pripravené. Na tomto pojednávaní bol vypočutý aj svedok T.. L. U., ktorý bol predchádzajúcim právnym zástupcom spoločnosti Lawyer Partners a.s. a ktorý vypracoval návrhy na začatie konania, ktoré boli podávané elektronickou formou a ktoré boli súdmi odmietnuté.

14.7 Z kópií výpisov z účtu na čísle listu v spise 241-243 súd zistil, že T.. L. U. boli v rokoch 2006 a 2007 vyplácané na účet rôzne sumy vo výške napr. 5 000 000,- Sk dňa 25.10.2006. Z kópie výdavkového pokladničného dokladu číslo V-2030 zo dňa 10.4.2007 vyplýva, že T.. L. U. spoločnosť BSP Lawyer Partners, a.s. vyplatila sumu 200 000,- Sk, ktorá predstavovala čiastkovú úhradu faktúry č. 3/2006. Z kópií výpisov z účtu pôvodného žalobcu na čísle listu v spise 243-250 vyplýva úhrada rôznych súm na účet T.. L. U.. Z kópií výdavkových a príjmových pokladničných dokladov na čísle listu 251-252 súd zistil, že pôvodný žalobca vyplatil T.. L. U. v roku 2012 rôzne sumy titulom úhrady faktúry a dohody z 8.6.2012. Z kópie výpisu z účtu pôvodného žalobcu na čísle listu 253-256 vyplýva skutočnosť, že pôvodný žalobca v rokoch 2012 a 2013 vykonával rôzne platobné transakcie. Podľa kópie faktúry č. 3/2006 zo dňa 04.04.2006 vystavenej T.. L. U., J., uvedený advokát vyfakturoval právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti BSP Lawyer Partners a.s. dohodnutú odmenu advokáta za poskytnutie právnej

pomoci vo veci vymáhania nedoplatkov na koncesionárskych poplatkoch podľa uzavretej mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2005, spolu vo výške 145 638 456,- Sk. Odmena bola za vypracovanie návrhov na vydanie platobných rozkazov vrátane ďalších právnych úkonov v celkovom počte 74 154 prípadov.

14.8 Zo znaleckého posudku č. 01/2009 vypracovaného znalcom I.. L. B., znalec z odboru elektrotechnika, odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (software), ktorý bol vypracovaný na základe objednávky pôvodného žalobcu, súd zistil, že podľa znalca nie je možné z databázového systému, ktorý žalobcovi slúži ako dátový sklad, vyhotoviť identickú kópiu pôvodných (originálnych) DVD nosičov, ktoré obsahovali identické dokumenty podpísané identickým zaručeným elektronickým podpisom a potvrdené identickou časovou pečiatkou.

14.9 Zo stanoviska I.. T. B., riaditeľa správy súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky, zn. Spr 213/2012 zo dňa 1.3.2012, vydaného na základe žiadosti žalobcu okrem iného vyplýva, že systém elektronickej podateľne prideľuje dátum prijatia konkrétneho návrhu súdom zo systémového dátumu servera elektronickej podateľne, ktorý je synchronizovaný s časovými servermi. Systém elektronickej podateľne je uzavretým a zabezpečeným systémom a nie je v ňom možné ľubovoľne určovať alebo meniť dátum prijatia návrhu na začatie súdneho konania súdom. Spätné prijatie návrhu na začatie konania k ľubovoľnému dátumu z minulosti v systéme elektronickej podateľne nie je možné, zmena alebo úprava dátumu prijatia návrhu na začatie konania v systéme elektronickej podateľne nie je možná.

14.10 V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/163/2011 bol na pojednávaní dňa 26.10.2015 vypočutý T.. R. U., predseda predstavenstva pôvodného žalobcu - spoločnosti Lawyer Partners a.s. a T.. L. L., podpredseda predstavenstva pôvodného žalobcu a zároveň štatutárny zástupca žalobcu 2./. Z výpovede T.. R. U., súd zistil, že podľa neho aj keď Ústavný súd SR v náleze výslovne prikázal súdu, aby konal vo veciach s tým, že konanie sa musí vrátiť o 5 rokov späť, nie je to technicky možné. Nie je možné zapísať pôvodné návrhy v elektronickej podateľni spätne, poukázal pritom na úradný záznam z Okresného súdu Čadca. Škodu, ktorá bola spôsobená pôvodnému žalobcovi, je možné rozdeliť do troch kategórii s tým, že prvá je istina, druhá poplatky z omeškania a tretia trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárii. Z dôvodu, že je možné, že by žalobca 1./ nebol v plnom rozsahu úspešný v konaniach o zaplatenie koncesionárskych poplatkoch, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom na posúdenie výšky škody. T.. U. uviedol, že istinu koncesionárskych poplatkov žalobca 1./ kúpil za 100% svojho nominálu. Trovy právneho zastúpenia zaplatil podľa vyhlášky a poplatky z omeškania si mohol uplatniť až po uplatnení žalovanej istiny. Okresný súd však znemožnil svojím nesprávnym úradným postupom žalovať istinu a teda poplatky z omeškania si žalobca 1./ nikdy neuplatnil. Z dôvodu, že poplatky z omeškania vo forme, ktorú vtedy stanovoval zákon, t.j. 5000,- Sk za každý mesiac omeškania s platením, by boli likvidačné pre 99% koncesionárov, žalobca 1./ vo výzvach na ich zaplatenie vyzýval na nováciu a navrhoval zaplatiť namiesto poplatku z omeškania, ktoré by v tom čase v priemere predstavovali niekoľko 100 tisíc Sk až milión SK, len čiastku 1 000,- až 20 000,- Sk. V týchto intenciách zdokladoval i predpokladanú výšku škody. Okrem majetkovej škody pôvodného žalobcu postihla aj nemajetková ujma vo forme odrieknutých a zmarených obchodných príležitostí, ktoré utrpel z dôvodu neprijatých podaní podaných elektronicky zaručeným podpisom dňa 24.07.2006. K neprijatiu návrhov došlo napriek tomu, že zákon možnosť podať návrhy so zaručeným elektronickým podpisom platí od roku 2002. Po medializácii, ktorou vzišla na svetlo neschopnosť podať žaloby so zaručeným elektronickým podpisom, pôvodný žalobca prišiel o viacerých významných klientov. Z výpovede T.. L. L. súd zistil, že uviedol, že okrem toho, že odstúpili veľkí klienti, žalobcovi bola spôsobená ujma na mene aj mediálne, keďže boli považovaní za výpalníkov, čo bolo uvedené aj na schôdzi parlamentu.

14.11 Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 18Cd/1/2012 o výsluchu svedka T.. L. B. vyplýva, že sa svedok vyjadroval k doručeniu návrhov na DVD nosičoch na Okresný súd Humenné, svedok bol v tom čase predsedom Okresného súdu Humenné.

14.12 Z čestného prehlásenia T.. L. U. z 9.11.2012 vyplýva, že uvedený advokát čestne prehlásil, že spoločnosť Lawyer Partners a.s. si voči nemu vysporiadala všetky záväzky vyplývajúce z Mandátnej zmluvy z 20.9.2015, Dodatku č. 1 zo dňa 18.1.2006 a následnej dohody o novácii zo dňa 8.6.2012.

15. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.") tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinného do 31.12.2008) lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 (ďalej len "zákon č. 212/1995 Z. z.), ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z., ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z., ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z., ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. poplatok z omeškania podľa ods. 1 je 5 000 Sk u fyzických osôb a 15 000 Sk u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z., ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie (odsek 2), Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas môže uplatniť svoj nárok na súde.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný žalobca - právny predchodca žalobcu 1./ - spoločnosť Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, Prievozská 37, Bratislava dňa 24.7.2006 doručil Okresnému súdu Kežmarok návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh s tým, že podanie urobil elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov pôvodný žalobca doručil Okresnému súdu Kežmarok aj Sprievodný list, v ktorom informoval daný súd o tomto

podaní, o zvolenej forme a obsahu DVD nosiča. Okresný súd Kežmarok však oznámil pôvodnému žalobcovi, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, teda nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, preto mu vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosiči. Po uplynutí dlhšieho časového obdobia pôvodný žalobca opätovne rovnakou formou a rovnakým spôsobom doručil Okresnému súdu Kežmarok všetky vrátené návrhy na vydanie platobných rozkazov. Okresný súd Kežmarok však pôvodnému žalobcovi oznámil, že jeho podanie nemožno prijať, pretože naďalej nedisponuje technickými prostriedkami na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, preto nemohol akceptovať podanie návrhov na začatie konania elektronickými prostriedkami. Nesporná bola aj skutočnosť, ktorá zároveň vyplýva z predloženého rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci pôvodného žalobcu proti Slovenskej republike zo dňa 16.06.2009, že uvedený súd rozhodol o sťažnosti pôvodného žalobcu tak, že postupom všeobecných súdov došlo k porušeniu základného práva žalobcu na prístup k súdu, pretože toto právo je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva mali byť návrhy na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickými prostriedkami prijaté a prejednané všeobecnými súdmi a Ústavný súd SR postupoval v rozpore s obsahom garantovaných základných práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania. Z prílohy tohto rozsudku súd zistil, že ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/07 vo veci namietaného postupu Okresného súdu Kežmarok.

17. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ale len za súčasného splnenia troch podmienok - nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť jednoznačne preukázané.

18. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. V zmysle konštantnej judikatúry sa za nesprávny úradný postup považuje konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania, ako i zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa za nesprávny úradný postup považujú aj zbytočné prieťahy v konaní. Podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

18.1 Ohľadom prvej podmienky, ktorá musí byť splnená v prípade vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie nesprávneho úradného postupu, súd uvádza nasledovné. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobcovia za nesprávny úradný postup považovali postup Okresného súdu Kežmarok, ktorý neprijal elektronické podanie pôvodného žalobcu podpísané zaručeným elektronickým podpisom doručené mu dňa 24.07.2006, hoci mu pôvodný žalobca predložil aj Sprievodný list s informáciou o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu DVD nosiča. Predmetné elektronické podanie malo obsahovať niekoľko návrhov na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom pôvodný žalobca tvrdil, že podanie urobil v súlade s vtedy platným ustanovením § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého podanie bolo možné urobiť aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd Banská Bystrica oznámil žalobcovi, že v prílohe vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže okresný súd nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov. Hoci pôvodný žalobca po uplynutí dlhšieho časového obdobia opätovne podal všetky vrátené žaloby, zachoval pritom rovnakú formu a

podanie znova uskutočnil elektronickými prostriedkami, Okresný súd Kežmarok však znova oznámil žalobcovi, že jeho podanie nie je možné prijať, keďže naďalej súd nedisponuje technickými prostriedkami na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Na základe uvedeného žalobca mal za to, že mu bolo nezákonným postupom Okresného súdu Kežmarok zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní. Európsky súd pre ľudské práva vo veci pôvodného žalobcu proti Slovenskej republike dňa 16.06.2009 vydal rozhodnutie, v ktorom skonštatoval, že postupom všeobecných súdov došlo k porušeniu základného práva žalobcu na prístup k súdu, pretože toto právo je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva mali byť návrhy na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickými prostriedkami prijaté a prejednané všeobecnými súdmi a Ústavný súd SR postupoval v rozpore s obsahom garantovaných základných práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania.

18.2 Na základe vyššie uvedeného, s poukazom aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý nepoprel takýto postup Okresného súdu Kežmarok, súd mal za to, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania nesprávneho úradného postupu súdu.

19. V predmetnej veci si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody aj titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré považovali rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/07 zo dňa 27.9.2007, ktorým bola sťažnosť pôvodného žalobcu pre porušenie jeho základného práva na prístup k súdu odmietnutá z dôvodu, že bola podaná po lehote. Nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalobcovia odôvodnili tým, že Ústavný súd SR mal nesprávne interpretovať a aplikovať § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z., preto nesprávne posúdil splnenie formálnej podmienky podania jeho sťažnosti a o dodržaní zákonom stanovenej lehote nesprávne rozhodol. Žalobcovia poukázali pritom na to, že ich právnu argumentáciu uznal aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu za legitímnu a pravdivú, keď rozsudkom zo dňa 16.06.2009 rozhodol o sťažnosti žalobcu a rozhodol tak, že postupom všeobecných súdov došlo k porušeniu základného práva žalobcu na prístup k súdu, pretože toto právo je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva mali byť návrhy na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickými prostriedkami prijaté a prejednané všeobecnými súdmi a Ústavný súd SR postupoval v rozpore s obsahom garantovaných základných práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania.

19.1 S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. súd dospel k záveru, že namietané rozhodnutie Ústavného súdu SR nepredstavuje nezákonné rozhodnutie, keď nebolo ani zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, okrem toho proti nemu nebol prípustný ani opravný prostriedok. Hoci následne Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí z 16.6.2009 konštatoval, že konal v rozpore s obsahom garantovaných základných práv a porušil zákon, ak neprijal sťažnosti žalobcu z dôvodu ich oneskoreného podania, namietané rozhodnutie Ústavného súdu SR nezrušil a ani nezmenil pre nezákonnosť. Súd tak mal za to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/07 zo dňa 27.9.2007 nepredstavuje nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého by štátu vznikla zodpovednosť za náhradu škody.

20. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje, preto sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.). Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),

ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote. Pokiaľ poškodený nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/5/2015 z 31.7.2017).

20.1 V predmetnej veci si žalobca 2./ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú po zmene žaloby určil vo výške 6 481 807,86 eur. Uplatnenú náhradu majetkovej škody žalobca 2./ bližšie konkretizoval, keď uviedol, že pozostáva zo sumy 1 941,18 eur titulom istiny tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov, zo sumy 6 464 017,79 eur titulom príslušenstva tvorenom sumou poplatkov z omeškania a zo sumy 15 848,89 eur titulom príslušenstva tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny.

20.2 Majetkovú škodu vo výške 6 465 958,97 eur si žalobca 2./ uplatnil titulom zániku jeho majetkových práv, keď tvrdil, že z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Kežmarok a v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Uplatnená náhrada škody tak predstavovala súčet majetkovej škody na istine pohľadávok v sume 1 941,18 eur a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania v sume 6 464 017,79 eur.

20.3 Žalobca 2./ odôvodňoval škodu vo výške 1 941,18 eur ako sumu jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie konaní doručených Okresnému súdu Kežmarok dňa 24.07.2006 prostredníctvom elektronického podania. Podľa žalobcu 2./ neprijatím návrhov na vydanie platobných rozkazov okresný súd vylúčil účinok ustanovenia § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu a bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch, ak by jednotliví žalobcom označení žalovaní uplatnili námietku premlčania. Súd však mal za to, že žalobca 2./ nepreukázal, že došlo k zániku jeho majetkových práv z dôvodu premlčania, keď nepreukázal, že čo i len jeden z ním podaných návrhov na začatie konania na Okresnom súde Kežmarok bol z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnutý. Súd zároveň poukazuje na to, že elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré došlo Okresnému súdu Kežmarok dňa 24.7.2006 a ktoré obsahovalo návrhy na vydanie platobných rozkazov, boli dňom doručenia tohto elektronického podania na súd začaté konania vo veci vydania platobných rozkazov, a to bez ohľadu na to, či toto podanie okresný súd prijal alebo nie. Súd sa tak stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je rozhodujúci okamih podania návrhu na súd, a to s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 6.11.2009, v zmysle ktorého na zabezpečenie nápravy mali byť žalobcove návrhy registrované tak, akoby boli podané ku dňu, kedy ich žalobca predložil súdu prvýkrát. Z dôvodu neprijatia podaní súdom tak žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda, pretože k premlčaniu pohľadávok uplatňovaných žalobcom konaním súdu nedošlo.

20.4. Majetkovú škodu vo výške 6 464 017,79 eur žalobca 2./ určil ako škodu, ktorá mu vznikla na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania, pretože na to, ich mohol vymáhať, musel najprv uplatniť postup v zmysle § 8 a § 9 zákona č. 212/1995 Z. z., t.j. uplatniť právo na úhradu pohľadávky

z koncesionárskeho poplatku na súde. Keďže okresný súd jeho návrh, ktorým uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku, neprijal, spôsobil tak premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a zamedzil uplatňovaniu súvisiaceho práva na poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil žalobcovi i materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. Vo vzťahu k takto uplatnenej majetkovej škode, ktorá mala žalobcovi 2./ vzniknúť na poplatku z omeškania, súd bol názoru, že žalobca 2./ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by návrhmi na vydanie platobných rozkazov, ktorými na Okresnom súde Kežmarok uplatnil nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, uplatňoval aj príslušenstvo takejto pohľadávky, t.j. poplatky z omeškania. Taktiež súd nemal za preukázané, že Okresný súd Kežmarok zamietol návrhy pôvodného žalobcu na začatie konania pre vznesenú námietku premlčania.

20.5 Pokiaľ ide o žalobcom 2./ uplatnenú majetkovú škodu vo výške 15 848,89 eur titulom náhrady vynaložených finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv žalobcu, t.j. trov právneho zastúpenia, ktoré boli zaplatené T.. L. U. za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred Okresným súdom Kežmarok (vo výške 15 515,90 eur za 238 žalôb) a v rámci zastupovania pred Ústavným súdom SR (v sume 332,99 eur) nemal súd za preukázanú dôvodnosť takto uplatneného nároku, keďže v časti sumy 15 515,90 eur išlo o náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sa mali vzťahovať na jednotlivé konania, ktoré boli iniciované žalobcom na Okresnom súde Kežmarok, a na náhradu ktorých by žalobca mal nárok v prípade jeho úspechu od neúspešného žalovaného v tom ktorom konaní. V časti sumy uplatnenej za zastupovanie pôvodného žalobcu pred Ústavným súdom SR taktiež súd nepovažoval žalobu za dôvodnú, keď ako uviedol v bode 19.1 tohto rozsudku, nevzhliadol nezákonné rozhodnutie v podobe rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/07 zo dňa 27.9.2007.

21. Žalobca 1./ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 157 080,- eur, ktorá mala predstavovať satisfakciu za utrpený zásah do jeho základných práv a ktorá mala kompenzovať každé porušenie práva na prístup k súdu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním 238 návrhov na začatie súdneho konania. Výšku nemajetkovej ujmy špecifikoval ako sumu všetkých čiastkových nárokov žalobcu, ktoré sa viažu na porušenie práva na prístup k súdu v 238 prípadoch, pričom žiadal o priznanie 660,- eur za každé jednotlivé porušenie základného práva. Podľa žalobcu ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré mu spôsobilo trvajúci stav nespravodlivosti a právnej neistoty. Okresný súd Kežmarok tým, že mu vrátil optický nosič, spôsobil neprijatie práve takéhoto počtu návrhov, čo znamenalo masívne a opakované porušenie základného práva žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

21.1 Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca 1./ v konaní domáhal, je nutné preukázať. Súd mal za to, že žalobca 1./ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu 1./ nesprávnym úradným postupom mal skutočne následok v podobe vzniku nemajetkovej ujmy, zaťažuje poškodeného, teda žalobcu 1./. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca 1./ však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych ním uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom v jeho sfére. Samotné konštatovanie trvajúceho stavu nespravodlivosti a právnej neistoty bez uvedenia konkrétneho následku spôsobeného nesprávnym úradným postupom nemá vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu bez preukázania vzniku v príčinnej súvislosti práve s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Kežmarok právnu relevanciu. Na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca 1./ nenavrhol vykonať dokazovanie. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do práv mal skutočne

tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Súd sa v tomto taktiež stotožnil s tvrdeným žalovaného, že sa namietaného postupu dopustili všetky okresné súdy, na ktoré žalobca doručil svoje návrhy na vydanie platobných rozkazov, preto preukazovanie príčinnej súvislosti medzi postupom Okresného súdu Kežmarok dňa 24.7.2006 a vznikom nemajetkovej ujmy je v podstate nemožné.

22. Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková, resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma.

22.1 V predmetnom konaní žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Kežmarok, preto je zrejmé, že žalobcovia nemohli preukázať ani príčinnú súvislosť. Zo samotného nesprávneho úradného postupu pritom nie je možné vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Okrem toho súd poukazuje na to, že podmienky na vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne, t.j. čo i len jedna podmienka nie je splnená, súd žalobe nemôže vyhovieť.

23. Žalobcovia navrhli v konaní nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ekonomická univerzita v Bratislave so sídlom Dolnozemská cesta 1, Bratislava, odbor Ekonómia a manažment, odvetvie Kontrolling, a to na preukázanie výšky škody vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Súd však rozhodol tak, že navrhnutý dôkaz nevykoná, teda znalecké dokazovanie nenariadil, keďže mal za to, že nebolo preukázané, že škoda vznikla, a to vzhľadom na to, že žalobcovia nepreukázali, že by v konaniach, ktoré iniciovali na Okresnom súde Kežmarok, by boli úspešní. Žalobcovia sa tak domáhajú len hypotetickej škody.

24. Po posúdení predmetnej veci a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť, keď neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali kumulatívne splnenie podmienok potrebných na vznik zodpovednosti štátu za škodu.

25. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.