Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-88-2011.pdf
PDF · 255.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Kláry Pastorkovej a Ing. Anny Morávkovej, v trestnej veci obžalovaného G., pre zločin zabitia § 147 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 4. februára 2019, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
G. Š., nar. XX.XX.XXXX v U., trvalé bydlisko R., prechodne O. H., I. XXXX, R.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 7.10.2010 v čase asi o 18.00 hod. v R., na protipovodňovej hrádzi rieky D. v smere od Š., asi 180 metrov od cestného mosta komunikácie vedúcej do R., po predchádzajúcej slovnej potýčke s Y. Ž., týkajúcej sa vrátenia bicykla zn. Tornádo Credat, modro-striebornej farby, ktorý mal obžalovaný pri sebe, hoci patril Y. Ž., tohto fyzicky napadol tak, že ho niekoľko krát silno udrel rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy, potom ho opakovane presne nezistený počet krát silno kopol alebo udrel nezisteným tupým predmetom do oblasti hlavy, ale aj hrudníka a nôh a následne ho sotil dolu z hrádze, následkom čoho spadol na stranu smerom k D., kde ostal ležať, čím mu spôsobil zranenia a to najmä podliatiny a opuch viečok v oblasti oboch očí, tržno - zhmoždené rany na tvári a vo vlasovej časti hlavy, krvný výron v očnej spojivke oka vľavo, trieštivú zlomeninu kostí nosa s posunom doprava, podliatinu brady, krku, hrudníka, brucha, odreniny a podliatiny bedrovej krajiny vpravo a stehna vľavo, podliatinu prednej plochy stehna vľavo, krvný výron mäkkých pokrývok lebečných vpravo v spánkovo - záhlavovej krajine, zlomeninu klenby a spodiny vpravo, krvný výron nad tvrdú blanu mozgu na spodine strednej jamy lebečnej vpravo, krvný výron pod mäkké blany mozgu na spodine mozgu, opuch mozgu s vyznačením záhlavových kužeľov na spodine mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu, sériovú zlomeninu rebier vpravo vpredu III. - VII. rebra v strednej kľúčovej čiare, pomliaždenie pravých pľúc, ktorým zraneniam Y. Ž. v presne nezistenej dobe podľahol,
t e d a
- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
č í m s p á c h a l
- zločin zabitia podľa § 147 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 147 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - zhabania vecí a to:
- 1 ks pánske nohavice vzor digitálny maskáč šedo-čierno-krémovej farby,
- 1 ks pánske nohavice tmavohnedej a pieskovej farby,
- 1 ks pánske nohavice šedočiernej farby. Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 12. mája 2011 obžalobu sp. zn. 1Pv 622/2010 (ďalej len obžaloba) na G. Š. (ďalej len obžalovaný) pre skutok tam uvedený právne kvalifikovaný ako zločin zabitia § 147 odsek 1 Trestného zákona. Tunajší súd v merite veci prvý krát rozhodol rozsudkom z 19.11.2012, sp. zn. 2T/88/2011, ktorým uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a odsúdil ho za to na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Krajský súd v Trnave výlučne na podklade odvolania obžalovaného proti všetkým výrokom rozsudku na neverejnom zasadnutí konanom 28.1.2014 rozhodol uznesením sp. zn. 5To/88/2013 tak, že podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil tunajšiemu súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. Druhý krát tunajší súd rozhodol v merite veci rozsudkom z 11.8.2014, sp. zn. 2T/88/2011, ktorým obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Trnave na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného na neverejnom zasadnutí konanom 10.03.2015 rozhodol uznesením sp. zn. 5To/57/2014 tak, že podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil tunajšiemu súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. Dňa 11.2.2016 došlo v tejto trestnej veci k zmene v zložení senátu. Po poučení zo strany súdu o znení ust. § 277 odsek 5 Trestného poriadku obžalovaný vyhlásil, že nesúhlasí s tým, aby sa pri zmene v zložení senátu pokračovalo v hlavnom pojednávaní a žiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo od začiatku, preto súd vykonal dokazovanie v tejto trestnej veci od začiatku. Na hlavnom pojednávaní postupne vypočul obžalovaného, svedkov, znalcov, so súhlasom strán prečítal znalecký posudok ako aj výpovede niektorých svedkov a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spisovom materiály, ktoré dôkazy budú ďalej v texte bližšie špecifikované. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že si už pre odstup času nepamätá podrobnosti, no vie, že v kritický deň bol od rána v práci, vrátil sa z nej domov okolo 14:30 hod. a okolo 15:00 hod. sa vybrali so synom na ryby k D.. Cestou si kúpil do plastovej fľaše čapované víno 1,5 alebo 2 litre. Tiež si pamätá, že ho veľmi boleli zuby, tak si od bolesti vzal 3 alebo 4 tabletky lieku Valetol a zapil ich vínom. Zubárov sa bojí, preto to riešil takto. Išli obaja na bicykloch, boli to horské bicykle, on mal červený pánsky, syn dámsky model. Išli z mestskej časti R. zvanej C., prešli cez železničný most na druhú stranu rieky D. a po hrádzi bicyklovali smerom za Š., kde chceli chytať ryby. Syn sa od neho po ceste odpojil, lebo bol hladný a išiel sa najesť k babke do Š.. Obžalovaný uviedol, že ryby chytal krátko, lebo zlomil udicu, od nervov ju odhodil do vody a ostal tam popíjať víno, už nevie, či ho dopil celé, ale fľašu tam nechal. Čakal, kým sa syn k nemu vráti, no keď nechodil, tak sa vybral sám po hrádzi domov späť do R.. Po ceste našiel pod hrádzou zamknutý bicykel, tak ho zobral a šiel peši po hrádzi s dvoma bicyklami. Prešiel popod cestný most a niekoľko metrov odtiaľ stretol na hrádzi poškodeného, ktorého predtým nepoznal a oslovil ho ako sa to bežne robilo slovami „Čo je Fero?“ a vypýtal si od neho cigaretu. Poškodený nemal cigarety, ale v ruke mal fľašu od becherovky. Poškodený ho ponúkol, tak si odpil dva glgy, bolo to domáce pálené. Poškodený bol dosť opitý, pil tú pálenku a vo fľaši mal už len trocha. Obžalovaný sa vybral ďalej, no poškodený ho chytil za niektorý z tých bicyklov s tým, že mu niečo ukáže a siahol do vrecka, odkiaľ vyťahoval kľúče a niečo ako nožík. Obžalovaný uviedol, že sa preľakol, pustil oba bicykle na zem, bál sa, že je ohrozený, tak poškodeného udrel päsťou do tváre a ten spadol na zem. Nevie, či ho udrel do nosa alebo na ústa, no päsťou ho udrel len raz. Poškodenému sa málinko pustila krv, už nevie či z nosa alebo z pier. Poškodený sa ho spýtal, prečo ho udrel, že on mu
chcel len ukázať kľúčik od zámku, že to je jeho bicykel. Na to sa ho obžalovaný spýtal, prečo mu to skôr nepovedal. Poškodeného potom nechal odomknúť ten bicykel a keď ho odomkol, tak ho obžalovaný sotil jednou alebo oboma rukami do oblasti chrbta a poškodený spadol na bicykel. Nevie, v akej polohe poškodený spadol na bicykel, ani nevie, či padol dolu z hrádze resp. sa skotúľal, skôr nie, lebo on ho padať dolu z hrádze nevidel. Viac sa poškodeného nedotkol, zdvihol svoj bicykel a išiel na ňom domov, ešte počul poškodeného ako po ňom niečo v diaľke kričí. Obžalovaný si nevie vysvetliť, prečo bolo telo nebohého poškodeného nájdené vyzlečené donaha, ani nevie, ako sa mu stali tie ďalšie zranenia. Keď prišiel obžalovaný domov, stretol suseda, ktorý sa mu sťažoval na syna, doma sa pohádal so ženou a išiel si ľahnúť. Zobudili ho policajti, ktorí ho predviedli v slipoch na stanicu, kde nevie čo sa dialo. Následne bol prepustený, tak prišiel v slipoch domov, kde robil krik kvôli tomu, že niekto na neho volal policajtov. Chcel si ísť ľahnúť, no keď videl, že k nim opäť idú policajti, tak utiekol preč z domu. Keď policajti odišli, vrátil sa späť domov spať, ráno vstával do práce. Obžalovaný ďalej uviedol, že je pravda, že keď bol na hrádzi na ceste domov, tak mu telefonoval S. C., ale už si nepamätá o čom sa bavili, ani čo presne mu povedal, obaja používali vulgarizmy, obžalovaný sa cítil vtedy silný, mal vypité, povedal mu do telefónu niečo v zmysle, že poškodenému jednu zajebal, čím myslel, že mu uštedril ranu. Svedok C. mu volal, keď bol tak v polovici hrádze a volal mu dva krát. Ten mobilný telefón niekde stratil po tom rozhovore s C.. Obžalovaný ďalej uviedol, že v kritický večer mal na sebe maskáčové nohavice digitálneho vzoru, nejaké topánky, možno botasky a kapučínovú bundu, ktorá bola od polky hore tmavo zelená. Či mal nohavice po incidente poškodené, to si už nepamätá, v spise sa píše, že ich mal natrhnuté, on tie nohavice vydal polícii. Či boli od krvi, to nevie, špinavé asi boli od hliny alebo od bicykla, manželka mu ich prala. Obžalovaný uviedol, že čo sa týka alkoholu, nebol v delíriu, ani sa nepotácal, ale bol opitý, pil na lačno. K svojej osobe uviedol, že meria 172 cm, v čase skutku mal 72 - 73 kg, je ženatý, má tri deti, na ktoré má vyživovaciu povinnosť. V minulosti bol podmienečne odsúdený za výtržnosť, lebo sa pochytil doma s otcom. Za nedorozumenia či už doma alebo vonku bol riešený aj v priestupkových konaniach, dostal za to blokové pokuty. Aktuálne pracuje brigádne alebo na fušky, je nemajetný. V minulosti pred skutkom mal zlomenú pravú ruku, zle sa mu zrástla, tak nevie celkom otvárať všetky prsty. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo 16.11.2010, v ktorej k priebehu skutku obžalovaný uviedol, že „...musel som ísť pešo a ten ukradnutý bicykel som niesol, zdvihnutý predným kolesom na zemou. Ja som išiel medzi dvoma bicyklami. Kúsok za cestným mostom som stretol jedného staršieho pána, išiel oproti mne, myslím, že ani nič nehovoril, hneď išiel k bicyklu, čo som niesol, zohol sa k prednému kolesu, pretože lankový zámok bol pripevnený o predné koleso a rám a myslím, že ho chcel odomknúť........Ja som toho muža udrel minimálne dva až tri krát, neviem či jednou rukou, či oboma rukami......bol zohnutý pri zámku....ako bol zohnutý, tak som ho začal udierať, viem, že zovretou päsťou a boli to silnejšie rany. Ako som mu dal rany, on sa predklonil predo mňa a ja som ho sotil dolu z hrádze tak, že som ho udrel do hrudníka obomi rukami, takže on padol na stranu smerom k D.. Ja som potom pustil oba bicykle na zem a ďalej som už mal len okno a viem, že som išiel domov po hrádzi iba s mojim bicyklom......Bezprostredne po potýčke som telefonoval s kamarátom S. C., bol som vystrašený a povedal som mu, že som asi niekoho zabil. Nespomínam si už, či som mu telefonoval počas toho, ako som šiel domov alebo som ležal na zemi, neviem, či som náhodou nespadol aj s bicyklami, lebo vtedy som už mal okno a dosť dobre si na udalosti nepamätám.....Myslím, že ukradnutý bicykel tam ostal padnutý...Viem, že ako som ho sotil, padal hlavou dolu smerom k D. a ostal tam ležať, ja som potom išiel hneď preč, už som sa za ním ani neotočil. Rýchlo som odtiaľ išiel preč, lebo som bol vyľakaný......ja som ho nahého nenechal, ani som ho nevyzliekal.“ K zjavným rozporom vo výpovediach obžalovaný uviedol, že zápisnicu o výsluchu 16.11.2010 podpísal, bola to jeho výpoveď, ale povedal to len preto, lebo na neho operatívni policajti R. a C. vyvíjali psychický a fyzický nátlak, tak im povedal, čo chceli počuť, aby mal už od nich pokoj, nakoniec bol rád, že ide do väzby. Aj to o tom sotení poškodeného z valu obžalovanému vravel jeden z tých policajtov. Dňa 16.11.2010 ho brali kukláči spred práce na výsluch okolo 5:45 hod., no jeho prvý výsluch začal asi po 4 hodinách, dovtedy ho vyťažovali hlavne operatívci R. a C.. Opakovane za ním chodili, hovorili mu, že keď sa neprizná, bude to vražda, keď sa prizná, bude to § 148 Trestného zákona, ukazovali mu aj fotky nebohého, potom ho zhodili zo stoličky a kopali ho na zemi, aby sa priznal, nevie kto z nich ho kopal, bol k nim chrbtom. Na ošetrenie sa po ich útoku nepýtal, no na policajtov podal sťažnosti na inšpekciu, sťažnosť bola odmietnutá. Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že presné dátumy a časy si už nepamätá, ale bol so synom púšťať šarkana, počul na hrádzi pri D., že sa tam niečo deje, bol tam krik a vrava, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď skončili s púšťaním šarkana, zbalili sa a so synom išli autom preč. Keď prechádzali okolo hrádze, tak videl na hrádzi na chrbte ležať preveseného na bicykli hlavou dolu smerom z hrádze
muža, preto sa pri ňom zastavil, stiahol okienko a počúval ako ten človek hovorí do telefónu, že „niekoho som asi zajebal“ alebo niečo v tom zmysle. Svedkovi to neprišlo divné, pousmial sa ako tam dotyčný leží a opýtal sa ho, či je v poriadku. Ten mu niečo odmrmlal v tom zmysle, aby sa svedok nestaral, tak svedok išiel preč. Na druhý deň svedok v správach videl, že tam našli mŕtvolu, tak bol nahlásiť na políciu to, čo videl. Svedok uviedol, že ten muž, ktorého videl na hrádzi, je obžalovaný, bolo už šero, ale videl ho zreteľne. Obžalovaného poznal už predtým, lebo chodili spolu na tú istú školu, obžalovaný bol známa postavička v R., svedok ho síce nepoznal po mene, ale registroval ho v meste. Svedok uviedol, že sa zúčastnil aj rekognície, aj rekonštrukcie. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania z 15.12.2010 na návrh strany tento k výpovedi uviedol, že je pravdou to, čo uviedol vtedy, pre odstup času si už presne nepamätá. Teda je pravda aj to, že potom ako sa pohol autom smerom od obžalovaného, tak po pár metroch mu to celé nedalo, zastavil auto, vystúpil z neho a vyšiel hore na hrádzu sa pozrieť, či tam niečo neuvidí, pozrel sa aj smerom k D., no nikoho nevidel, bola tam tráva asi po kolená. Taktiež je pravdou, že obžalovaného videl ležať cez dva bicykle, nie jeden. Svedok ďalej na otázky obhajoby uviedol, že osobu, ktorú videl ležať na bicykloch aj opisoval policajtom, osoba mala na sebe mikinu s kapucňou na hlave, ale do tváre mu videl, vzdialenosť medzi nimi bola možno 3 metre. Na osobu videl z auta, bolo síce šero, ale nebola vyslovene tma, viditeľnosť bola dobrá, osobu dobre videl. Je pravda, že si zasvietil svetlo čo je aute, ale to ho neoslňovalo, lebo sa pozeral smerom von cez okno. Na návrh obhajkyne bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania z 11.10.2010, v ktorej svedok uviedol, že 8.10.2010 (vyšetrovateľ dátum opravil na 7.10.2010 - pozn. súdu) išiel spolu so synom púšťať šarkana, na pole ktoré sa nachádza pri R. medzi cestným mostom a železničným mostom, toto pole je od D. oddelené valom a z jednej a aj z druhej strany je poľná cesta. Na toto pole prišiel autom v smere od W. asi o 17.30 hod. Po tom ako skončili s púšťaním šarkana a vyvenčil psa, tak nasadli do auta a išli domov po tej poľnej ceste, ktorá je od W., čiže nevidel D. a ani tú stranu valu, ktorá je od D.. To mohlo byť niečo tak 18,50 až 19.00 hod. Asi tak v polovici šírky tohto poľa si všimol, že na vale leží muž na chrbte, pričom hlava mu smeroval dolu k ceste. Mal pri sebe dva bicykle resp. tie dva bicykle, boli na zemi prekrížené a ten muž na nich čiastočne ležal na chrbte. Svedok sa pri ňom zastavil, pretože sa ho chcel opýtať, čo sa mu stalo. Ako pri ňom zastavil, mohol byť od neho okolo dvoch metrov, ten muž s niekým telefonoval a svedok začul „dobre, že mi voláš, voľakoho som zajebal“. Ďalej začul „nie, nebol som na obede, bol som v robote". Tieto slová počul zreteľne. Potom ho svedok oslovil, či je v poriadku, zdalo sa mu, že sa dotyčný preľakol a povedal tomu do telefónu „počkaj", otočil sa na svedka, niečo zamrmlal v tom zmysle, že čo sa svedok stará. Aspoň svedkovi to tak pripadalo. A vtedy svedok vlastne uvidel, že ten človek je opitý. Keďže svedok videl, že je ten človek opitý a nevidel, že by bol zranený, potiahol kúsok auto, asi tak 20 metrov a potom si uvedomil, že tam má dva bicykle, čo mu bolo čudné a preto svedok zastavil, vyšiel z auta na hrádzu, aby sa pozrel na druhú stranu valu. Vzhľadom k tomu, že sa stmievalo, svedok nič nevidel. Ten chlap s dvomi bicyklami, tam stále ležal. Tak sa svedok vrátil späť do auta a odišiel domov, kam prišiel asi tak 19.10 hod. Svedok uviedol, že keď sa balil na poli, tak si všimol bielu dodávku, ktorá musela tiež ísť okolo toho muža s bicyklami, ale nezastavili pri ňom. Čo sa týka opisu toho muža, z toho ako ležal svedkovi prišlo, že by mal byť vyšší, mohol mať tak do 1902 cm, 30 rokov, svedkovi sa zdá, že ho z videnia poznal z R., len si nevie vybaviť pri akej príležitosti ho videl. Zdá sa mu, že sa jedná o štamgasta nejakého pohostinstva. Vlasy mu nevidel, lebo mal šiltovku a na šiltovke mal ešte kapucňu. Mal na sebe tmavšiu bundu s tou kapucňou a s takým bielymi fľakmi, nohavice mu nevidel, ani topánky. Jednalo sa o bieleho muža, tvár mal podlhovastú, prepadnutú ako majú feťáci. Svedok si nevšimol, či bol zarastený a ani nič také výrazné na ňom. Čo sa týka bicyklov, tak jeden z nich bol Liberta, druhý nevie, farbu nevie. K námietkam obhajoby ohľadne nepresnosti vo výpovediach (7. resp. 8.10.2010 a o 17,00 resp. 19,00 hod., výške 1902 cm) svedok uviedol, že najpresnejšia bude jeho prvá výpoveď, ktorú urobil krátko po skutku, bola autentická, lebo ďalšiu výpoveď robil s odstupom času a na rekonštrukcii sa zúčastnil až po piatich mesiacoch. Nebola jeho priorita pamätať si časy a dátumy. No vie, že púšťať šarkana so synom tam bol len raz, nebolo to, že tam bol dvakrát a dvakrát by videl niekoho ležať cez bicykel. Čo sa týka času, dnes už nevie koľko bolo hodín. Výšku myslel 192 cm. Či a kedy opravil vyšetrovateľ dátum, to svedok nevie. Zo záznamu z operatívneho šetrenia z 9.10.2010 (v spise na č. l. 377) spísaného policajtom R. okrem iného vyplýva, že 8.10.2010 boli vykonávané ku skutku policajné previerky a v rámci previerok bol zistený svedok I. C., ktorý bol následne k veci vyťažený operatívnym pracovníkom polície. Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň telefonoval obžalovanému s tým, že prvý krát mu obžalovaný zložil telefón s tým, že sa nemôže hovoriť, že niečo rieši. Následne mu svedok
volal znova, vtedy mu obžalovaný do telefónu vravel, že sa s niekým pobil pri D., obžalovaný mal vypité, nebolo mu dobre rozumieť, svedok v telefóne žiaden krik ani hlasy nepočul. Na detaily toho ich rozhovoru si svedok už nepamätá. Spomína si, že sa na druhý deň už nemohol obžalovanému dovolať, nakoľko obžalovaný stratil telefón. Keď sa o pár dní stretli osobne, svedok sa pýtal obžalovaného na tie udalosti, ale obžalovaný mu k tomu nič nepovedal, bol opitý. K obžalovanému svedok uviedol, že s ním v čase skutku žiadne spory nemal, boli kamaráti, aj spolu robili. Svedok uviedol, že bol vtedy pred prácou zadržaný spolu s obžalovaným, odvtedy sa spolu nebavia. Ak sa stretnú, tak raz za tri mesiace, len sa pozdravia. K svojej osobe svedok uviedol, že má paranoidnú schizofréniu, lieči sa, berie lieky, od kedy má tú diagnózu, na to si nespomína. Keďže si svedok bližšie okolnosti nepamätal, bola na návrh prokurátora prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo 16.11.2010 realizovaná po vznesení obvinenia, v ktorej uviedol, že obžalovaného poznal už viac rokov, od októbra 2010 robili aj spolu v práci. Pokiaľ ide o skutok, nevie ktorý deň presne, niekedy na večer po 18,00 hod. volal obžalovanému, chcel ho zavolať na pivo. Obžalovaný mu do telefónu povedal, že aby zavolal neskôr, že teraz niečo rieši. Svedok podľa hlasu počul, že obžalovaný má vypité. Asi o 5 - 7 minút sa spojili znova, už nevie, kto komu volal a obžalovaný mu povedal, že má nervy, lebo zlomil udicu a odhodil ju do vody, tiež povedal, že sa s niekým pobil a že ho asi zajebal. Keď sa ho spýtal, že jak zajebal, povedal mu, že tam leží a nehýbe sa. Svedok sa ho spýtal, že prečo sa pobil a obžalovaný mu povedal, že našiel bicykel, naložil ho na svoj, lebo bol zamknutý a prišiel za ním starý chlap, že si ho odomkol svojím kľúčom. Potom mu spomínal, že spolu pili, ale to nevie svedok naisto, lebo motal slová, svedok si myslel, že trepe dve na tri a moc tomu neveril. Aj v minulosti obžalovaný mával také reči, čo nebola pravda, tak aj celý tento rozhovor bral s rezervou. Svedok obžalovanému povedal, že príde za ním, ale obžalovaný povedal, že ide hľadať bicykel, že nevie kde dal svoj bicykel. Potom mu svedok ešte párkrát volal, ale obžalovaný nezdvíhal, asi vtedy stratil obžalovaný telefón. Svedok vie, že obžalovaný bol v tom čase na hrádzi pri D.. V ten deň už spolu neboli. K obžalovanému svedok išiel na druhý deň poobede, nebol doma, doma bola iba M., jeho žena. Svedkovi sa sťažovala na obžalovaného, povedala, že „pozri sa aký mi došiel včera napitý z rýb a čo porobil", teda že stratil mobil aj bicykel a došiel špinavý a roztrhaný. Svedkovi ukázala maskáče, ktoré boli prevesené na radiátore, boli roztrhané a od krvi na stehnách a v dolnej časti, svedok si nespomína či na ľavej alebo pravej nohe. Jednalo sa o čiernobiele digitálne maskáče, nie fľakové, ale také kocečkové, také aké majú teraz vojaci. M. svedkovi ešte povedala, že obžalovaného v noci zobrali z domu policajti, lebo robil doma bodrel. Potom že ho pustili domov, keď sa vrátil, zase začal robiť bodrel, tak znova zavolali policajtov, ale to im utiekol. Potom svedok odišiel a vrátil sa ešte v ten deň za nejakú dobu k obžalovanému, ten už bol doma. Keď sa ho spýtal, že čo to porobil, obžalovaný nechcel moc hovoriť, čudoval sa, že svedok vôbec niečo vie, lebo on si z toho ani moc nepamätal, mal okno. Obžalovaný žiadne odreniny ani modriny na sebe nemal. Povedal svedkovi, že stratil niekde pri železničnom moste telefón aj bicykel, že to pôjde hľadať. Povedal, že sa s niekým pobil, že ten tam zostal ležať, ale že nevie. Tiež povedal, že to bol niekto starší. Ešte povedal, že sa pobili kvôli bicyklu, ktorý mu obžalovaný zobral. Viac nechcel hovoriť, ale svedok si myslí, že si ani moc nepamätal. Neskôr, keď sa stretali, svedok sa ho ešte na to vypytoval, ale viac ako vtedy mu nepovedal. To, že na hrádzi bol nájdený nejaký mŕtvy muž svedok nepočul, nakoľko žije na chate, kde nemá televízor, dozvedel sa to až na výsluchu od policajtov. Pokiaľ ide o telefón, obžalovaný mal staršiu Nokiu 3510 modrej farby. Bicykel mal dámsky horský, červenej farby. Pokiaľ ide o oblečenie, nohavice obžalovaný stále mení, ale bundu nosieval takú hnedú s kožušinou alebo sivú, obe do pása. Tiež nosil stále sivú šiltovku alebo šiltovku originál k maskáčom, čo boli od krvi. Postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď nebohej svedkyne N. G. z 25.10.2010, v ktorej uvádzala, že bola sestrou nebohého Y.V. Ž., že jej brat bol zdravý, ale rád si vypil. Bol nekonfliktný aj keď bol opitý, väčšinou len sedel doma pred televízorom, občas chodil na ryby a na hríby. Kamarátov veľa nemal, ani nepriateľov, bavil sa len so susedmi. Stretávali sa s ním raz týždenne, vždy v sobotu poobede, naposledy ho videla 2.10.2010. Viac sa o brata starala sestra N. K., prala mu, varila, aj vystrojila pohreb z jeho našetrených peňazí, stál asi 726 eur, preto sa bude vedieť k nemu bližšie vyjadriť. Svedkyňa N. K. vo výpovedi uviedla, že je sestrou nebohého Y. Ž.. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedela. K osobe nebohého uviedla, že žil sám vo svojom dome, poberal dávku 60 eur, ale tie peniaze jej odovzdal a ona sa za to o neho starala. Dňa 7.10.2010 bol u nej okolo 12,00 hod. pre obed, vzal si ho, niekam sa ponáhľal, nevie kam. On si síce rád vypil, ale vtedy na obed k nej neprišiel opitý. Pár dní po jeho smrti našla celý ten obed v chladničke v jeho dome. Svedkyňa uviedla, že o jeho smrti sa dozvedela 8.10.2010, keď k nej prišla sestra s policajtmi a povedala čo sa stalo, že ho niekto zabil na hrádzi pre bicykel. Čo sa týka bratovho bicykla, ona mu ho kúpila za peniaze, ktoré mu našetrila, bol modro-šedý. Keď jej bicykel polícia vrátila, radšej sa ho zbavila. Ďalej uviedla, že jej nebohý brat preferoval lacné
plechovkové pivo, na iné nemal peniaze. Veľa fajčil, buď cigarety alebo šúľaný tabak. Je pravda, že mal problémy s alkoholom, ale v čase skutku pil menej, lebo absolvoval liečenie a držal sa. Nebol zlý, nemal agresívnu povahu, ani keď si vypil. Nikdy sa nebil, nevedel by sa brániť. Určite ho musel obžalovaný dobiť, také zranenia by po páde z hrádze nemal, svedkyňa to vie, lebo ona na tej hrádzi vyrastala. Na jeseň chodieval jej brat k D. na huby (hlivu). Náhradu škody ako pozostalá nežiada. Dodala, že jej sestra N. G. medzičasom zomrela. Svedkyňa M. Š. vo výpovedi na hlavom pojednávaní uviedla, že ako manželka obžalovaného využíva svoje zákonné právo a odmieta vo veci vypovedať. Na návrh prokurátora bola postupom podľa 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo 17.11.2010, zrealizovaná po vznesení obvinenia obžalovanému, v ktorej po zákonnom poučení o možnosti odoprieť vypovedať túto nevyužila a vypovedala, že v deň, keď obžalovaného zobrali policajti, čo mohlo byť 7.10.2010, prišiel domov z práce okolo 14,30 hod., potom sa vybral so synom G. na bicykloch na ryby. Z domu odchádzal triezvi. Svedkyňa zostala doma s ďalšími dvomi deťmi. Syn G. sa vrátil sám okolo šiestej večer, lebo bol u babky v Š.. Obžalovaný prišiel o hodinu neskôr ako syn, možno ešte neskôr. Mal veľmi vypité, bol zašpinený a mal na boku roztrhané nohavice, boli to vojenské maskáčové nohavice zelenohnedej farby. Svedkyňa tie nohavice oprala a dala na radiátor. Špinavé boli od blata, či boli aj od krvi, to si nepamätá. Ostatné veci nemal špinavé. Obžalovaný sa začal so svedkyňou po príchode domov hádať, čo robil vždy, keď mal takto vypité. Potom si šiel ľahnúť. Ona kvôli tej hádke na neho medzičasom zavolala policajtov, tí prišli do 10-15 minút a zobrali ho na policajnú stanicu. Odtiaľ sa vrátil asi o dve hodiny domov, zase robil krik, tak znova prišli pre neho policajti, ale to ich už volal niekto iný, nie svedkyňa. Tento krát už ale obžalovaného policajti nevzali so sebou, lebo im ušiel. Odkedy sa toto stalo, ostal podľa svedkyne obžalovaný akýsi iný, stále bol zamyslený, fajčil, bol nervózny, akoby ho niečo trápilo, v noci nemohol spávať. Stále niečo ľutoval, ale nepovedal čo, svedkyni dokola opakoval, že sa polepší, už nebude piť a nebude jej ubližovať. Nepovedal, že by niekomu ublížil, to sa svedkyňa dozvedela až od polície. Či svedkovi C. ukazovala nohavice obžalovaného, to svedkyňa už nevie, možno ich videl na radiátore. Svedkyňa vie, že obžalovaný v ten deň stratil mobilný telefón. Svedkyňa I. Č. vo výpovedi uviedla, že 8.10.2010 išla ráno venčiť psa k D.. Išla z domu z centra R., prešla cez železničný most na W. stranu hrádze. Potom sa po hrádzi vybrala so psom smerom k cestnému mostu. Neďaleko cestného mosta asi na úrovni dnešného U. (vtedy tam ešte nebolo) videla na hrádzi krížom cez chodník pohodený bicykel, čo jej bolo čudné, lebo bol pohodený v takej neprirodzenej polohe ako keby z neho niekto spadol. Už nevie aký to bol bicykel, nedotýkala sa ho, len ho obišla a pokračovala ďalej. Z hrádze je dobrý výhľad do okolia, obzerala sa tam, no nikoho nevidela, spomína si ale, že tam mala nepríjemný pocit. Sústredila sa hlavne na psa, aby jej nezabehol. Keď sa po určitom čase vracala po tej istej trase späť, ten bicykel tam stále bol. Čo sa týka prechádzok so psom, zvykne s ním chodiť na prechádzky medzi 8 a 9 hodinou, z domu na hrádzu jej to trvá asi 15 minút a celá prechádzka tak do 60 minút, ale na presné časy z 8.10.2010 si nespomína. Svedkyňa ďalej uviedla, že po príchode domov z tej prechádzky sa o pár hodín neskôr u nej zastavila jej neter W. G. (rod. Š.), ktorej okrajovo spomenula ten pohodený bicykel. Vtedy svedkyňa ešte netušila, že si ho jej neter W. pôjde vziať a dá im ho pivničných priestorov, to sa dozvedela až od syna. Keď to zistila, povedala neteri, že si tam ten bicykel neželá a jej neter následne bicykel niekomu predala. Jej neter W. mala vtedy problémy s alkoholom a drogami, bola bez peňazí. Svedkyňa Lenka G. (predtým Š.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej teta videla za D. odložený nejaký bicykel a povedala jej o ňom, tak sa tam svedkyňa vybrala pozrieť a našla ho tam, vyzeral ako odhodený. Mal prevrátený korman, bol na šikmej ploche valu, asi v strede. Vzala ho a odišla povedľa neho späť domov. Išlo o pánsky horský bicykel strieborno modrý. Bol trocha pokazený, ťažko sa na ňom chodilo, ale inak bol dobrý. Najprv ho dala k tete do pivnice a potom ho predala pánovi I.. Či videla na vale v ten deň ľudí, si nepamätá, asi áno, ľudia sú tam stále. Videla aj policajtov, ale títo chodili po druhej strane hrádze D., teda od R.. Ona bola na strane hrádze od Š.. Bola triezva, nevšimla si nič podozrivé, sústredila sa len na bicykel. Nebohého Y. Ž. nepoznala a pred skutkom nepoznala ani obžalovaného. Keďže si svedkyňa bližšie okolnosti nepamätala, bola na návrh prokurátora prečítaná jej výpoveď z prípravného konania z 15.12.2010, v ktorej uviedla, že sa od tety I. Č. dozvedela, že na hrádzi pri D.Á. je bicykel, že je na Š. strane D. približne medzi cestným a železničným mostom, asi v strede. Svedkyňa tam išla s tým, že si ten bicykel zoberie, lebo bola dovtedy bez bicykla. Bicykel našla ležať na tom mieste ako jej vysvetlila teta. Bol strieborno-modrej farby, mal nápis Tornádo a mal obidva blatníky. Bicykel bol len tak pohodený, bol dobre vidieť, bol cca dva metre od cestičky na hrádzi smerom k D.. Mal vytočené riadidlá a lanko k zadnému prehadzovaču ako keby zamotané v retiazke, preto sa na bicykli nedalo ísť. Na druhý deň po tom ako našla uvedený bicykel sa dopočula, že približne v tých miestach ako bicykel
našla bol nájdený nejaký mŕtvy muž zo Š., ale nadávala si to do spojitosti. Bicykel potom nechala u tety asi tri týždne, teta jej nadávala, že aby ho zobrala, že tam zavadzia, tak si ho zobrala domov, kam ho musela dotlačiť. Doma to lanko zamotané v retiazke odcvikla kliešťami a pár dní na to bicykel v pohostinstve G. v R. predala N. I. za 5 eur. Po nahliadnutí do fotodokumentácie bicykla v založenej v spise (č. l. 285) uviedla, že je to ten bicykel, o ktorom hovorila. So súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka N. I. z 11.10.2010, v ktorej uviedol, že od W. G. (predtým Š.), ktorú pozná ako kamarátku svojho syna, kúpil v pohostinstve pri futbalovom štadióne v R. za 5 eur bicykel. Vravela mu, že je jej, že ho chce predať, nič bližšie mu k bicyklu nepovedala. Dal jej 5 eur a bicykel si zobral, no nechal ho cez noc zamknutý v areáli štadióna a domov šiel peši. Na druhý deň, keď si išiel pre ten bicykel, ho zastavili policajti a pýtali sa naň, následne mu ho zabavili. Postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď nebohého C. Q. z 28.10.2010. Z prečítanej výpovede je zrejmé, že ku skutku sa nevedel vyjadriť, vyjadril sa len k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, že kúpil kartu pre svoju príbuznú W. W. v R. za 20 € a odovzdal jej ju. Svedok S. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli s M. B. venčiť psy, išli od Š. mostu popod cestný most k železničnému. Všimli si pod hrádzou ležať osobu, prišli k nej, zistili, že je mŕtva, tak zavolali policajtov, ktorým poskytli svoje osobné údaje a odišli preč. Nevie z akej vzdialenosti si všimli to telo, nebola tam vysoká tráva, ani kríky. Táto mŕtva osoba vyzerala akoby ju niekto dobil, bol vyzlečený dohola, okolo neho boli nejaké osobné veci, svedok už nevie aké. K obžalovanému uviedol, že ho pozná z videnia, nebohého Y. Ž. svedok nepoznal. Svedok uviedol, že si na hrádzi zapálili cigarety, čo im policajti vyčítali kvôli stopám. Dole pri tele nefajčili. Na výsluch svedka policajti predvolali až po trištvrte roku. Keďže si svedok bližšie okolnosti nepamätal, bola na návrh prokurátora prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z 20.04.2011, v ktorej uviedol, že bol venčiť psy s M. B., stretli sa na hrádzi za mostom na Š. strane, išli smerom na železničný most. Išli po hrádzi a pozerali po psovi ako behá dole pod hrádzou a vtedy si všimli, že tam leží úplne nahý človek. Pôvodne si mysleli, že je to nudista. Ale bolo im divné, že sa nehýbe ani vtedy, keď okolo neho behal pes. Svedok zišiel dole z hrádze k telu a videl, že ten muž je celý krvavý, dobitý a zdalo sa, že je mŕtvy už dlhšie, tak ho nechytal. Čo sa týka okolia, hore na hrádzi boli hríby a nožík, trochu nižšie košík alebo taška, nie je si istý, smerom k telu boli porozhadzované veci - oblečenie, vyzeralo to, akoby sa skotúľal dole, cez nohy mal ešte trenky. S ničím nehýbali. Jeden z nich zavolal mame, tá zavolala policajtov, na ktorých tam čakali asi 30 - 45 minút, lebo policajti si pomýlili stranu D. a hľadali ich na opačnej strane. Do príchodu policajtov tam fajčili, po príchode policajtov im dali svoje údaje a hneď išli preč. Ešte si svedok spomenul, že mu policajti nadávali kvôli tým špakom, čo tam nechali. Svedok M. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako svedok S. S.. Spresnil, že na mieste nálezu bola tráva maximálne po koleno, čo vie práve podľa výšky svojho psa, ktorý má v kohútiku 54 cm. Telo nebohého objavil jeho pes dole pod hrádzou. Svedok osobne k telu nešiel, to S. sa išiel pozrieť, či dotyčný žije. S telom nehýbali, bolo kompletne vyzlečené. Na hrádzi si potom obaja zapálili, čo im policajti vyčítali kvôli stopám. Svedok si pamätal, že na mieste činu boli porozhadzované kusy oblečenia, hubársky nožík a košík s hubami. Veci boli porozhadzované na tom svahu z hrádze. K obžalovanému uviedol, že ho pozná z videnia, no nikdy sa nebavili, nebohého Y. Ž. svedok nepoznal. Svedok G. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň stretol nebohého Y. Ž. na hrádzi D. zo strany od Š., bolo to medzi mostami asi do 300 metrov od cestného mostu. Svedok uviedol, že sa pri Y. Ž. pristavil a bavil sa s ním z diaľky cca 20 metrov, bavili sa krátko, možno pol minúty. Y. Ž. mu povedal, že ide na hríby, mal so sebou prázdnu plátennú tašku a nejavil známky opitosti. Bicykel mal Y. Ž. položený dole pod valom. Na čas stretnutia si svedok nepamätal Na odstránenie rozporov bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania z 11.10.2010, v ktorej svedok uviedol, že nebohého Y. Ž. poznal dlhé roky a stretol ho aj vo štvrtok 7.10.2010 asi po 13,00 hod. na Š. strane hrádze D.. Y. Ž. sa svedka vtedy pýtal, či nevidel niekoho s dvoma bicyklami, lebo že mu niekto vzal bicykel, ktorý mal zamknutý pri hrádzi. Ešte mu Y. Ž. uviedol, že páchateľa videl z diaľky, aj na neho kričal. Svedok ale nikoho s dvomi bicyklami nevidel. Svedok ďalej uviedol, že Y. Ž. mal so sebou plátennú tašku, v ktorej mal do jednej tretiny hríby, svedkovi ich ukazoval. Žiadnu fľašu v taške svedok nevidel. Rozišli sa s tým, že Y. Ž. ide hľadať ten bicykel. K rozporom svedok uviedol, že pravdou je to, čo vypovedal 11.10.2010, pre odstup času si už nepamätá. Ku Y. Ž. doplnil, že boli rovesníci, že bol pokojný, nikomu neubližoval a do pohostinstiev nechodil. Ak pil, tak doma.
Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku nič nevie. V kritickom čase bol policajt na OO PZ R. a prišiel do styku s obžalovaným preto, lebo jeho manželka nahlásila domáce násilie. Šli na výjazd do miesta bydliska obžalovaného, otvorila im manželka, ale obžalovaného nezaistili, lebo utiekol z bytu cez okno na prvom poschodí preč. Bližšie okolnosti si už svedok nepamätá. Čo sa týka obžalovaného, polícii nebol neznámy, išli o alkoholika, ktorý býval agresívny, čo svedok vedel z hlásení, osobne s ním skúsenosť nemal. Na odstránenie rozporov bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania z 20.4.2011, v ktorej svedok uviedol, že 7.10.2010 vykonával hliadkovú činnosť s kolegom I. R. a boli vyslaní 20,30 hod. na preverenie oznámenia do bydliska obžalovaného. Išlo o anonymné oznámenie, asi od susedov. Otvorila im manželka obžalovaného M. Š. s dieťaťom na rukách, triasla sa, opýtali sa jej čo sa stalo, neodpovedala. Vedľa stál jej syn, ten im povedal, že obžalovaný mamu aj to dieťa zbil. Ona im ukázala, kde je obžalovaný, spal v kuchyni v posteli, bol len v slipoch. Zobudili ho, na to im začal vulgárne nadávať. Keďže bol agresívny, nespolupracoval, bol spacifikovaný a eskortovaný na oddelenie. Bol podrobených dychovej skúške, nafúkal cez dve promile. Uviedol, že manželke viac ubližovať nebude. Po vykonaní procesných úkonov bol prepustený. Následne asi o hodinu dostali ďalšie hlásenie, že obžalovaný znova bije manželku. Tak sa vrátili späť, ale kým im ona otvorila, tak obžalovaný utiekol preč cez okno na prízemí. K prečítanej výpovedi svedok uviedol, že je to pravda, po rokoch si spomenul už len na ten druhý výjazd, ale u obžalovaného bol dvakrát. Či mal obžalovaný na sebe v ten večer zranenia, to si svedok už nepamätá. Či videl nejaké krvavé oblečenie v jeho byte, to nevie, spomína si, že v byte bola tma a bordel. Išlo o mestské sociálne byty, často tam chodili na výjazdy, žili tam asociáli. Pokiaľ ide o miesto nálezu mŕtvoly, vie presne kde to bolo. Podľa svedka je to miesto vzdialené od bydliska obžalovaného asi 2 kilometre, skratkou možno 1500 metrov. O prípade viac nevie, v polícii skončil pre piatimi rokmi. Svedok I. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako vyšetrovateľ sa podieľal na vyšetrovaní tejto trestnej veci, že sa obžalovaný pri prvom výsluchu po zadržaní ku skutku priznal, bol riadne poučený o právach, o priebehu trestného konania, žiaden psychický ani fyzický nátlak na neho vyvíjaný nebol. Problémy začali po vznesení obvinenia, kedy sa obžalovaný snažil vyviniť, čo svedok vnímal ako súčasť obhajobnej stratégie. Pokiaľ ide o výpoveď obvineného zo 16.11.2010, svedok si na podrobnosti tejto výpovede bližšie nespomína, ale obžalovaný vtedy vypovedal spontánne a všetko čo povedal, je zapísané. Na žiadne donucovanie si svedok nespomína, ani obžalovaný sa nesťažoval, že by bol napádaný. Svedok si spomenul, že obžalovaného boleli zuby, tak mal povolené fajčiť v ich kancelárii a pri tom výsluchu pôsobil dojmom, že sa priznáva a štve ho to, až neskôr začal špekulovať. Nikto sa mu nevyhrážal a nikto ho nebil. Je možné, že mu vysvetľovali rozdiel medzi vraždou a zabitím. Ku svedkovi obžalovaného priviedla po jeho zadržaní na výsluch operatíva - R. a C., tá mohla obžalovaného už skôr vyťažovať. Svedok pripustil, že obžalovaný mohol čakať na prvý výsluch aj necelých päť hodín, je to podľa toho, koľko majú práce. Svedok nevie o tom, že by v tejto súvislosti bola na neho podaná sťažnosť, inšpekciou nikdy vyšetrovaný nebol. Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bol policajt (operatívec) a podieľal sa na vyšetrovaní tejto trestnej veci. Pri ktorých úkonoch konkrétne bol prítomný, to si už nepamätá, preto nevie, či bol osobne aj pri výsluchu obžalovaného, ale obžalovaného aj on určite vyťažoval. Tiež bol pri zadržaní obžalovaného, brali ho kukláči spred práce v skorých ranných hodinách. Nie je pravda, že by na obžalovaného bol vyvíjaný fyzický alebo psychický nátlak, obžalovaný sa ku skutku priznal, k priznaniu ho nikto nenútil. Nikto mu väzbou nehrozil. Obžalovaného prevažne vypočúval kolega Š.. Svedok nevie, že by v tejto súvislosti mala byť na neho podaná nejaká sťažnosť, nič také si nespomína. Svedok V. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa podieľal na vyšetrovaní tejto trestnej veci ako operatívec, podrobnosti si pre odstup času už nepamätá, spomína si len toľko, že obžalovaný komunikoval normálne. Vec primárne riešil kolega M. R.. Svedok však kategoricky poprel, že by niekto z policajtov na obžalovaného vyvíjal psychický alebo fyzický nátlak, prípadne že by ho udrel. Obžalovaný sa na nič nesťažoval, na ošetrenie sa nepýtal, to počuje svedok prvý krát. Svedok taktiež nemá vedomosť o tom, že by mala byť v tejto súvislosti podaná na neho sťažnosť. Uviedol, že policajtom je od roku 1995 a doteraz nikdy na neho sťažnosť na inšpekciu podaná nebola. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia S. M., Ľ. D. a I. Z. a so súhlasom strán boli prečítané výpovede svedkov N. D.Č., C. G., Z. I. a H. S.. Obsah týchto výpovedí súd bližšie rozvádzať nebude, nakoľko tieto osoby boli vypočúvané vo vzťahu k pôvodne podozrivému Ľ. D., avšak ohľadom súdeného skutku ich výpovede nič bližšie nepriniesli. Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená zápisnica o obhliadke miesta činu ako aj fotodokumentácia z miesta činu. Taktiež bol oboznámený znalecký posudok vypracovaný znalcami z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo - MUDr. U. H. a MUDr. M. Y. číslo 2/2011 resp. 18/2011 vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly a k posudku boli vypočutí obaja znalci. Zo záverov posudku vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zakrvácanie do komôr mozgu a pomliaždenie mozgu pri krvných výronoch nad a pod tvrdú blanu mozgu a pod mäkkými blanami mozgu po zlomenine klenby a spodiny lebečnej vpravo. Smrť poškodeného nastala najpravdepodobnejšie v ranných hodinách 8.10.2010 v čase predchádzajúcom približne 6 až 8 hodín prehliadke mŕtveho, ktorá bola vykonaná 8.10.2010 o 13,00 hod. Popis poranení je opísaný v zápisnici z prehliadky a pitvy. Charakter a mechanizmus vzniku zranení je vysvetlený v nálezovej časti posudku. Smrteľnými poraneniami boli zranenia hlavy - zlomenina klenby a spodiny lebečnej, zakrvácanie nad a pod obaly komôr mozgu a pomliaždenie mozgu, ktoré viedli priamo a bezprostredne ku smrti. Poškodený netrpel žiadnym ochorením, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s jeho úmrtím. Poškodený mal v krvi alkohol v koncetrácii 2,65 promile. Zo súdno - lekárskeho hľadiska išlo o násilnú smrť, ktorá je v príčinnej súvislosti s poraneniami hlavy. Uvedené poranenia poškodenému spôsobila iná osoba napadnutím za opakovaného použitia tupého predmetu a následne opakovaného použitia malého hranatého predmetu. Znalec MUDr. U. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Zranenia poškodeného opísal tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výroku o vine rozsudku. Pokiaľ ide o mechanizmus ich vzniku, tak na vlasatú časť spánkovej krajiny hlavy vpravo podľa pôsobil pevný tupý predmet, o čom svedčí podliatina spánkovej krajiny vpravo, ako aj krvný výron mäkkých pokrievok lebečných vpravo v tejto oblasti a v pravom spánkovom svale. Tento predmet pôsobil mechanizmom prudkého nárazu veľkou silou, viedol ku zlomeniu lebečnej klenby a spodiny s následným zakrvácaním nad tvrdú blanu mozgu na spodine v strednej jamy lebečnej a taktiež aj pod tvrdú blanu mozgu vpravo. Prenesením násilia pôsobiaceho týmto spôsobom nad tkanivu mozgu došlo aj k pomliaždeniu mozgu a zakrvácaniu do komorového systému mozgu. Poranenie spánkovej krajiny vpravo bolo spôsobené výrazným mechanickým násilím, ktoré mohlo vzniknúť, buď to mechanizmom úderom hlavy poškodeného do nejakého tupého predmetu pri páde alebo úderom tupého predmetu do spánkovej krajiny, konaním inej osoby za použitia tupého predmetu alebo kopnutím. Vzhľadom na atypickú lokalizáciu a rozsah poranenia sa v záveroch ZP priklonili skôr k záveru, že sa jednalo o aktívne poranenie vzniknuté pôsobením alebo zavinením inou osobou, či už za použitia nejakého predmetu alebo priamo kopnutím do spánkovej krajiny vpravo. K sériovej dvojnásobnej zlomenine rebier znalec uviedol, že predstavuje pomerne neobvyklú zlomeninu, nakoľko sa jednalo o zlomeninu na jednej strane v dvoch lomných líniách, pričom priestor medzi oboma lomnými líniami bol čiastočne vtlačený dovnútra, resp. smerom dovnútra dutiny hrudnej, pričom došlo k poškodeniu interkostálnych ciev a následnému zakrvácaniu do pohrudnicovej dutiny a zároveň došlo aj k pomliaždeniu pľúc. Toto poranenie vzniklo najpravdepodobnejšie zavinením inou osobou, pôsobením nie príliš rozmerného predmetu, ktorý v jednom ráze, t. z. nie opakovane pôsobil na pravú prednú plochu hrudníka a viedol ku vzniku tejto zlomeniny. Jednalo sa o pevný predmet, ktorý nemal výraznejšie hrany, nakoľko nezanechal výraznejšie stopy na hrudníku, zrejme pevný tupý predmet. Najpravdepodobnejšie by sa mohlo jednať o kopnutie, ale nie je možné vylúčiť ani pôsobenie iným predmetom, či už nejakou tyčou, tupým drevom alebo nejakými takýmito nehranatými predmetmi. Uvedená zlomenina rebier, pokiaľ by sa jednalo o izolované poranenie bez poskytnutia pomoci, tak sa jedná o zranenie, ktoré môže viesť ku smrti a je teda smrteľným poranením. Zase v kontexte zistených všetkých ostatných poranení, zistených prehliadkou a pitvou, je to jedno zo smrteľných zranení, ktoré mohlo viesť u menovaného ku smrti, pokiaľ by nebol utrpel poranenia hlavy. Charakteristika tohto poranenia vzhľadom na to, že došlo k prevaleniu časti hrudnej steny smerom dovnútra a došlo k takému akoby oblomeniu časti rebier, nasvedčuje skôr k tomu, že menovaný v čase pôsobenia násilia na hrudník ležal, resp. že ten hrudník bol fixovaný a na ten bolo pôsobené násilie. Fixovaný v zmysle, že bol opretý o nejakú podložku, napr. mohol ležať na zemi. Na otázku, či niektoré poranenia vznikli neskôr pádom poškodeného v dôsledku predchádzajúcich zranení, ktoré vznikli priamym mechanizmom, znalec uviedol, že sa to nedá vylúčiť, ale ani jedno zo smrteľných poranení nebolo takého charakteru, ktoré by nasvedčovalo pádovému mechanizmu vzniku. Pokiaľ ide o zraňujúci predmet, minimálne znalec uvažuje o najmenej troch predmetoch. Predmet, ktorý pôsobil v oblasti tváre a potom predmet, ktorý pôsobil v oblasti hlavy a na hrudníku, ktorý mohol byť identický na hlave v oblasti spánkovej vpravo tam, kde je zlomenina klenby a spodiny. V oblasti tváre pôsobil tupý, nehranatý, pevný predmet, ktorý pôsobil opakovane veľkou intenzitou a došlo jeho následkom k zlomenine kosti nosa s prevalením smerom doprava, a teda jednoznačne vie povedať, že minimálne jedenkrát tento predmet pôsobil v smere zľava doprava a následne došlo k deformácii tých kostí. To je nezameniteľný úkaz. A predmet pôsobiaci na oblasť v spánkovej krajiny vpravo a na
oblasť hrudníka vpravo vpredu, považuje za predmet výrazne pevný, neveľký v zásahovej časti bez výraznejších hrán, pričom nie je možné vylúčiť, že nejaká hrana tam bola, ale nebola výrazná natoľko, aby na koži zanechala nejaké typické tvarované odreniny, resp. podliatiny. Tretí predmet, výrazne hranatý, ktorý pôsobil povrchovo na kožu a neviedol k ďalším poraneniam. Čo sa týka tej intenzity násilia v súvislosti s útokom na tvárovú časť hlavy nebohého na stupnici od 1 do 5, tak znalec k tomu uviedol, že násilie bolo od 4 do 5. V súdno-lekárskom ponímaní sa hovorí o malej, strednej a veľkej intenzite, kde veľká intenzita súvisí so vznikom zlomeniny, strednú intenzita spôsobí poranenia, ktoré sú tržného charakteru alebo príde k poraneniu, k penetrácii mäkkých tkanív a za malú intenzitu považujú násilie, ktoré vedie k vzniku odrenín alebo podliatín. Znalec si pamätá miesto činu, nie je tam také množstvo skál, natoľko hranatých, ktoré by viedli k tomu poraneniu. Pri obhliadke hodnotili terén, kde sa nachádzalo telo a neboli tam žiadne také predmety, ktoré by vyčnievali z terénu, ktoré by mohli spôsobiť to poranenie hlavy. Nebolo v teréne nič takého, čím by sa dala vysvetliť smrť poškodeného. K 46-tim povrchových odreninám na koži nebohého poškodeného znalec uviedol, že nevylučuje, že si mohol tie poranenia spraviť poškodený sám, ale mohla mu ich spraviť aj tretia osoba. Teoreticky mohli byť spôsobené zverou a drobnými hlodavcami, ktoré sa chceli dostať najkratšou cestou do teplých častí tela, aby požívali vnútornosti. Takže existuje takéto spektrum a bohužiaľ tieto poranenia nie sú natoľko charakteristické, aby sa jednoznačne priklonil znalec k jednej z týchto troch variantov. Najpravdepodobnejšie je, pretože 46 krát je neúmerne veľa, mali obaja znalci dojem z toho celého prípadu, že to bolo spôsobené obžalovaným. Lebo poranenia, ktoré zvyknú robiť zvieratá, sú najčastejšie na krku, aby sa dostali do dutiny hornej alebo na bruchu, aby sa dostali k vnútorným orgánom. K časovej súvislosti medzi týmito zraneniami znalec uviedol, že všetky poranenia vznikli zhruba v rovnakom časovom úseku, kde sa bavíme o rádovo desiatkach minút maximálne. Najpravdepodobnejšie prvé vznikli poranenia v oblasti tváre poškodeného a následne v krátkom časovom slede došlo k poraneniu hrudníka a k poraneniu pravej spánkovej oblasti hlavy. Ktoré z nich bolo skôr, sa nedá jednoznačne určiť, nakoľko ich charakter bol takmer rovnaký, teda museli vzniknúť v krátkom časovom slede za sebou, maximálne do pol hodiny. K dobe prežívania poškodeného vzhľadom na uvedené poranenia znalec uviedol, že sa to môže pohybovať rádovo v niekoľkých hodinách, je to prísne individuálne, závisí od rýchlosti ako rýchlo nateká krv do lebečnej dutiny, kde potom vzniká výrazný pretlak dutiny lebečnej. Ohľadom času smrti sa znalec pridržal záverov posudku, jednalo sa o ranné hodiny dňa, kedy bol poškodený nájdený, presne 6 až 8 hodín pred vykonaním prehliadky zosnulého, ktorá bola o 13.00 hod. dňa 08.10.2010. Stanovenie času smrti je podľa znalca individuálna záležitosť. Pri vypracovaní ZP sa s kolegom uzhodli, že k úmrtiu mohlo prísť v čase od polnoci do desiatej hodiny rannej 8.10.2010. Teoreticky mohlo úmrtia nastať už o pol noci. K rozšíreniu toho intervalu znalec uviedol, za využitia akýchkoľvek súdnemu lekárstvu známych metód a pomôcok, nie je možné jednoznačne určiť konkrétny čas smrti, pokiaľ nepoznáte žiadne okolnosti súvisiace s pohybom páchateľa resp. poškodeného a preto v takomto prípade je možné interval rozšíriť až do takejto šírky. Poškodený pri uvedenom type poranení mohol niekoľko hodín prežívať a mohol sa dokonca pohybovať a fakt, že bol vyzlečený nie je v zásade ničím výnimočným v prípade, pokiaľ sa jedná o úmrtie osoby, ktorá bola v čase pred smrťou ovplyvnená alkoholom a trpela poškodením resp. poranením hlavy, ktoré viedlo k vnútro lebečnému krvácaniu. U takýchto osôb sa stretáva znalec veľmi často s podobným konaním, kedy príde k vyzlečeniu, k dezorientácii, k blúdeniu, k padaniu. Nie je to ničím neobvyklý nález z pohľadu súdneho lekárstva, stretáva sa s tým vo svojej praxi pomerne často, najmä u podnapitých osôb, tak 3 -4 krát ročne. K verzii obžalovaného, že poškodeného udrel 1 alebo 2 krát a poškodený mal spadnúť na ten bicykel, znalec uviedol, že takýto mechanizmus nepovažuje za mechanizmus poranenia súvisiaceho so zlomeninou klenby a spodiny lebečnej za pravdepodobný, lebo sa jedná v podstate o pád zo stoja na členitý predmet. Nevie si predstaviť tú intenzitu, ktorá by viedla k zlomenine klenby a spodiny lebečnej. Tam bola aj pomerne rozsiahla zlomenina na spodine, ktorá sa zvykne takýmto spôsobom lámať pri pôsobení skutočne intenzívneho násilia, na stupnici od 1 do 5 je to intenzita 3 a vyššie. Pádom vzniknuté pôsobenie násilia by bolo podľa znalca niekde od 1 do 2. Znalec MUDr. M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Uviedol, že zranenia poškodeného sú popísané v posudku, rovnako mechanizmus ich vzniku. Keďže je to už 7 rokov, pridržiava sa záverov posudku. Vnútro lebečné poranenie vzniklo pôsobením tupého násilia na spánkovú oblasť hlavy, kedy vznikla zlomenina lebečnej klenby a spodiny a takisto došlo k vnútro lebečným zraneniam, teda k zakrvácaniu nad aj pod tvrdú blanu mozgu, pod mäkkú blanu mozgu,
k pomliaždeniu mozgu na ľavej strane spánkové laloka a samozrejme k zakrvácanie do komôr mozgu. Lokalizácia tej zlomeniny svedčí o tom, že práve v tomto mieste pôsobilo to násilie na hlavu. To bol jeden typ poranení hlavy. Ďalší typ poranení hlavy boli poranenia tvárovej časti, z ktorých najzávažnejšie bola trieštivá zlomenina nosa, kde bola dislokácia kostí smerom doprava, z pohľadu poškodeného. Bolo možné konštatovať, že vznikli pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie úderom do oblasti nosa smerom zľava, kam sa posunuli kosti. Zranenie nosa sa určite prejavilo krvácaním, k intenzite krvácania sa znalec nevedel vyjadriť, je to individuálne. Okrem toho vznikla tržná rana na obočí a v oblasti hornej a dolnej pery, kde pôsobil tvrdý predmet, ktorý spôsobil podliatiny vnútornej strany pery. Vnútro lebečné porania mohli byť kombináciou týchto opakovaných účinkov násilia na hlavu poškodeného. Z medicínskeho hľadiska sa nedá povedať, že len toto jedno konkrétne poranenie to spôsobilo, mohla to byť ich sumácia. Násilie v oblasti tváre s pravdepodobnosťou blížiacej sa istote bolo priamym účinkom. Tie zranenia v pravej spánkovej oblasti mohli vzniknúť aj priamym, teda aktívnym úderom, ale mohli vzniknúť aj nepriamym, teda nárazom hlavy na nejaký predmet, napr. pádom na rám bicykla. Nedá sa to len na základe pitevného nálezu jednoznačne stanoviť. V ZP sa na základe takého atypického priebehu tej zlomeniny, ktorá nesvedčila pre taký typ pádovej zlomeniny, priklonili k tomu, že pravdepodobnejšie ten vznik poranení bol priamym mechanizmom, teda úderom nejakým predmetom do tej spánkovej oblasti hlavy, ale nie je možné vylúčiť, že mohli vzniknúť po páde a náraze tej spánkovej oblasti hlavy na nejaký takýto tupý predmet. Mohol to byť tupo oblý kameň, mohol to byť betónový chodník, keďže tam nebola zistená žiadna rana v tejto oblasti, v tej zlomenine, tak bol to predmet ktorý bol tupý alebo tupooblý, mohol byť plošný, ale nemal nejaké výrazné hrany, alebo výrazné výbežky, alebo výčnelky. Mohla to byť teoreticky podrážka nejakej obuvi, keď uvažujeme o kopnutí. Takisto je to tupý predmet. Môže to byť kopnutie kolenom do tejto oblasti, ktorý je charakterizovaný ako tupý predmet, môže to byť aj dupnutie, ale to v závislosti od toho, aký typ obuvi by tam bol. Ale takisto úderom nejakým takýmto predmetom, napr. bejzbolová palica a takisto náraz na takýto predmet. Tých možností je veľa. Ktoré zranenia vznikli skôr nie je možné ustáliť, pravdepodobnejší mechanizmus je ten, že ako prvé vznikli poranenia tváre útokom inej osoby, následne vznikli poranenia v spánkovej oblasti a zlomenina lebečnej klenby. Taktiež bola zistená izolovaná zlomenina druhého až siedmeho rebra vpravo, s tým, že zlomenina piateho až siedmeho rebra bola dvojnásobná. V ZP konštatovali, že rozsah a charakter tejto zlomeniny, teda určité vpáčene tých rebier do vnútra, okrem toho že boli sprevádzané aj pomliaždením pľúc v danej oblasti, svedčí o tom, že ten zraňujúci predmet, ktorý pôsobil v tejto oblasti, pôsobil jednak veľkou silou a intenzitou a bol pravdepodobne menší, teda menší predmet na menšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil. V posudku konštatovali, že mohol byť veľkosti zhruba 10 x 5 cm. Nie je možné jednoznačne presne určiť ten úrazový dej. Poranenia hrudníka mohli vzniknúť až po poraní hlavy, ale nedá sa vylúčiť, že vznikli aj pred poraneniami hlavy. Že majú rovnaký časový sled, tým sa myslí, že zranenie hrudníka a hlavy vnikli zhruba v tom úrazovom deji za sebou, nedá sa presne určiť, ktoré ako postupovali. Tým znalci mysleli, že nevznikli o niekoľko desiatok minút alebo hodín od tých poranení hlavy, pretože charakter zakrvácania v rámci oblasti hlavy, teda zranení hlavy, ktoré sprevádzali zakrvácanie, takisto je charakter zakrvácania v oblasti hrudníka, teda bol rovnaký, čiže vznikli v nejako kratšom časovom slede za sebou tieto poranenia. Čo sa týka samotného charakteru dvojnásobnej zlomeniny rebier, ak je spojená aj s krvácaním do hrudnej dutiny, na takejto malej ploche nie je nejaké život ohrozujúce poranenie. Nedá sa jednoznačne povedať, že išlo o smrteľné poranenie, bolo život ohrozujúce. Ak by bolo postupovalo to krvácanie do hrudnej dutiny, tak mohlo viesť ku smrti. Tu bolo závažné práve to krvácanie, čiže pri tej zlomenine došlo k porušeniu ciev, dochádzalo ku krvácaniu do hrudnej dutiny. Čiže ak by poškodený nebol, teoreticky uvažované utrpel poranenia hlavy, ale len poranenia hrudníka, nedá sa pri pitve zistiť, ktoré z ciev krvácali, pri drobných cievach sa zvykne to krvácanie aj zastaviť, takže nedá sa povedať, že by bolo smrteľné. Ak by ale na druhej strane k zastaveniu krvácania nedošlo, dá sa povedať, že by mohlo viesť ku krvácavému šoku, na ktorý by poškodený, ak by mu nebola poskytnutá pomoc, mohol zomrieť. V tomto prípade poškodený zomrel, keď v čase smrti mal nakrvácaných 300 ml v tej pravej pohrudnicovej dutine. Toto množstvo krvi nie je život ohrozujúce. Záleží ale na tom, ako vzniká strata krvi. Ak ide o postupnú stratu krvi, veľmi pomaly, tak človek dokáže prežiť stratu aj 1,5 litra krvi. Pokiaľ je to rýchla strata krvi, už liter rýchlej straty krvi je smrteľný. Ďalej v posudku konštatovali, že jednak poraneniu bedrovej oblasti a na oboch stehnách došlo účinkom pevného predmetu, ktorý zapríčinil odreniny a podliatiny na tele. Následne konštatovali vzhľadom na charakter zistených poranení, že pravdepodobne ako posledné vznikli zranenia hrudníka vľavo, čiarovitého charakteru, ktoré vznikli pôsobením nejakého hranatého predmetu, ktorý bol možno aj opatrený nejakým výraznejším hrotom a tvarovanou ryhou. Celkovo bolo týchto odrenín 46 a niektoré z nich už mali charakter pergamenovitého zaschnutia, čo svedčí o tom, že vznikli ako posledné v poradí.
V mechanizme vzniku týchto zranení išlo o útok predmetom malou silou, tlakom a ťahom. Všeobecne odreniny vznikajú tlakom a ťahom určitého predmetu po koži, ktorý pôsobí len malou silou. Teda nedôjde k poraneniu hlbších vrstiev kože a poraneniu vnútorných orgánov. Poškodený, pokiaľ prežíval, si tieto zranenia mohol spôsobiť aj opakovaným padaním. Poškodený podľa znalca mohol niekoľko hodín prežívať, po vzniku týchto poranení bol ešte určitú dobu schopný konať, mohol sa preto aj sám vyzliecť. Do času, pokiaľ tie vnútrolebečné poranenia neviedli k jeho bezvedomiu, kedy by už nebol schopný ďalšieho aktívneho konania resp. pohybu. Pri subdurálnom hematóme je lucídny interval 4 - 6 hodín, kým poškodený upadne do bezvedomia a postupne cez opuch mozgu dôjde k mozgovej smrti. Účinok alkoholu na ľudský organizmus je prísne individuálny, no pri zistenej hladine 2,65 promile alkoholu v krvi, čo je síce opitosť ťažkého stupňa, ale pri takomto stupni opitosti je spôsobilý chodiť, ale je tu veľký predpoklad, že môže opakovane padať, pretože stráca rovnováhu a môže narážať do rôznych predmetov. Pokiaľ ide o čas smrti, bol to čas smrti, ktorý konštatovali na základe posmrtných zmien v čase prehliadky tela a pri pitve poškodeného. Na základe toho, ako boli vyvinuté v čase prehliadky a následne v čase pitvy, konštatovali, že najpravdepodobnejší čas smrti poškodeného je 8.10. medzi 5 až 7 hodinou rannou, lebo chceli byť čo najpresnejší. Samozrejme, že je nutné pripustiť, keďže medicína nie je matematika, že tento časový interval môže byť niekoľko málo hodín dlhší, teda smrť mohla nastať aj skôr, ten interval by sa mohol posunúť aj k polnoci zo 7. na 8.10.2010. Ide o pravdepodobný čas smrti. Do toho času mohol poškodený prežívať. Znalec nevylúčil, že niektoré zo zranení vznikli krátkou pred smrťou. Taktiež pripustil, že medzi vznikom zranení mohol byť odstup niekoľkých desiatok minút. Znalci nevylúčili, že niektoré z tých povrchových zranení mohli vzniknúť aj pohybom poškodeného v teréne, kde sa pohyboval pri ovplyvnení alkoholom, kde mohol padnúť a utrpieť tie drobné poranenia. Pokiaľ ide o závery MUDr. H., k nim znalec MUDr. Y. uviedol, že sa v podstate vo všetkom zhodli, teda až na ten čas smrti, kedy MUDr. H. pripustil, že smrť poškodeného mohla nastať už o 18,00 hod., s čím on nesúhlasí z dôvodov, ktoré už uviedol. Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený prepis zvukovo obrazového záznamu z rekonštrukcie z 5.4.2011. Zo zápisnice o rekognícii z 15.11.2010 vyplynulo, že svedok I. C. na 100% opoznal obžalovaného ako osobu, ktorú v čase 18,45 - 19,00 hod. dňa 7.10.2010 videl ležať na dvoch bicykloch pri rieke D. na hrádzi medzi cestným a železničným mostom do mesta R., na strane hrádze smerom k W.. Túto osobu tam videl ležať, a keď prechádzal okolo, počul ho, ako telefonuje, pričom sa do telefónu vyjadril, že „dobre, že mi voláš, asi som niekoho zajebal.“ Z potvrdenia G. B. Š. U. D. R. (v spise na č. l. 351) vyplynulo, že obžalovaný a svedok I. C. spoločne navštevovali túto školu v rokoch 1997 - 2000. Z výpisu hovorov Telefónica O2 Slovakia zo 7.10.2010 od 18,30 hod. do 20:15 hod. vyplynulo, že svedok S. C. volal zo svojho mobilného čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX v čase o 18:52 hod. cez vykrývač 231-06-00-2069 (BTS bunka) pokrývajúci miesto činu (v spise na č. l. 363 a 367). Uvedené informácie mobilný operátor poskytol na základe príkazu sudcu pre prípravné konania OS Trnava sp. zn. Ntt I. 320/2010, ktorý bol riadne oboznámený na hlavnom pojednávaní. Zo zápisnice o vydaní veci z 10.11.2010 (v spise na č. l. 271) súd zistil, že svedok N. I. dobrovoľne vydal polícii bicykel strieborno-modrej farby s nápismi Tornado Credat. Boli oboznámené listiny a fotodokumentácia vzťahujúce sa bicykel nebohého Y. Ž., z ktorých okrem iného vyplynulo, že bicykel zn. Tornado Credat bol zakúpený 30.8.2008 za sumu 2.890 Sk. Bicykel bol následne vrátený N. K.. Z predného kolesa bicykla zn. Tornado Credat bola zaistená biologická stopa, ktorá bola podrobená znaleckému skúmaniu. Zo záverov posudku KEÚ PZ číslo PPZ-15130/KEU-BA-EXP-2010 z 4.2.2011 vyplynulo, že pôvodcom krvnej stopy odobratej z bicykla poškodeného je obžalovaný. Zo zápisnice o vydaní veci zo 16.11.2010 (v spise na č. l. 288) súd zistil, že obžalovaný dobrovoľne vydal 3 ks maskáčových nohavíc. Do spisu bola zabezpečená správa SHMÚ zo 11.4.2011 o počasí v čase skutku, pričom zo správy vyplynulo, že do Európy zasahovala tlaková výš, že podľa meraní z okolitých staníc /v R. nie je stanica SHMÚ/ prízemná vodorovná dohľadnosť bola o 18,00 hod. okolo 30 kilometrov, hmla sa mohla vyskytnúť v noci alebo v skorých ranných hodinách. Povrch pôdy bol vlhký. Teplota vzduchu bola o 18,00 hod. 7.10.2010 okolo 15 stupňov Celzia, o 22,00 hod. klesla na 10 stupňov Celzia a 8.10.2010 o 7,00 hod. bola najnižšia teplota - 5,5 stupňa Celzia, pričom v noci bola zaznamenaná relatívna vysoká vlhkosť vzduchu 90 - 100 %. Dňa 7.10.2010 slnko zapadlo o 18,18 hod. a nastal súmrak. Občiansky súmrak
skončil o 18,49 hod. a nastal nautický súmrak, ktorý skončil o 19,25 hod. a nastal astronomický súmrak, ktorý skončil 20,02 hod. a začala noc a nastala tma. Počas trvania občianskeho súmraku je ešte možné vykonávať práce vyžadujúce denné svetlo a čítať text s drobnými písmenami. Po jeho ukončení sú na oblohe vidieť všetky hviezdy. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj priestupkový spis OO PZ R. číslo ORPZ-TT-OPP7- P-945/2010 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo záznamu o podaní vysvetlenia M. Š. vyplynulo, že 7.10.2010 prišiel obžalovaný domov v čase okolo 19,30 hod. značne pod vplyvom alkoholu a bezdôvodne začal doma vykrikovať, nadávať jej a deťom a vyhrážať sa zabitím. Potom na ňu začal útočiť, bil ju v kuchyni rukami po celom tele a kopal do nej, ale pri útoku jej nespôsobil žiadne zranenie. Celé to trvalo asi 20 minút, potom si ľahol do postele a zaspal. Zo záznamu o podaní vysvetlenia obžalovaným vyplynulo, že si na svoje konanie nepamätá, nakoľko vypil v meste v pohostinstve veľké množstvo alkoholu a ak sa správal nevhodne k manželke, tak to ľutuje. Záznam bol spísaný o 22,05 hod. Súčasťou priestupkového spisu bol aj zápis o dychovej skúške obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že 7.10.2010 v čase o 22,01 hod. nafúkal 1,07 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 2,23 promile alkoholu v krvi. K osobe obžalovaného V prípravnom konaní bol vypravovaný znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Posudok vypracovali dve znalkyne - MUDr. Y. Č. a MUDr. Y. Y.. Obhajoba trvala na výsluchu aspoň jednej zo znalkýň na hlavnom pojednávaní. V priebehu konania bolo zistené, že MUDr. Y. Y. zomrela a MUDr. Y. Č. bol vyčiarknutá zo zoznamu znalcov ešte v roku 2015, z ktorého dôvodu nemohla byť k záverom posudku na hlavnom pojednávaní vypočutá. Za daného stavu súd pribral do konania nového znalca - MUDr. I. K. a zároveň vydal nový príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku č. 61/2018 MUDr. I. K., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (vyšetrenie duševného stavu), vyplynulo, že u obžalovaného sú prítomné rozvinutá závislosť od alkoholu, zneužívanie kanabinoidov, zmiešaná porucha osobnosti so zmnoženými impulzívnymi, disociálnymi rysmi pri mentálnej subnorme, ale nie je u neho prítomná duševná porucha/ choroba v pravom slova zmysle. V čase skutku bol v stave simplexnej ebriety (jednoduchej opitosti) ťažkého stupňa. Obžalovaný vzhľadom na svoj duševný stav v čase skutku mohol rozpoznať závažnosť a protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať v dôsledku ťažkej opitosti v zmenšenej, ale vo forenzne nevýznamnej miere. Toto malé zníženie rozpoznávacích schopností bolo spôsobené výlučne toxickým účinkom alkoholu požitého v čase skutku a zníženie ovládacích schopností bolo spôsobené kombináciou toxického účinku alkoholu a impulzivity. Obžalovaný mal v tom čase opakované skúsenosti s pitím alkoholu, poznal jeho všeobecné nepriaznivé účinky, aj jeho nepriaznivé účinky na svoju osobu, tieto bol schopný predvídať a predpokladať. Opitosť si privádza opakovane a vlastným pričinením napriek tomu, že vie, aký vplyv má užitie alkoholu na jeho psychiku. Navyše je potrebné brať do úvahy jeho zmenenú toleranciu na alkohol, tzn. že alkohol dobre toleruje, „veľa znesie". Obžalovaný udáva na časť udalosti výpadky pamäti. Vzhľadom k stupňu opitosti je vysoko pravdepodobné, že sa jedná o palimpsesty („okná"). Vyššie uvedené poruchy nemali a nemajú vplyv na schopnosť obžalovaného chápať zmysel trestného konania a v súčasnej dobe je schopný chápať zmysel trestného konania. Diagnóza závislosti vo všeobecnosti je nemenná, tzn. že pacient je závislý od psychoaktívnych látok celý život s výnimkou abstinencie, to znamená, že obžalovaný je aj v súčasnej dobe závislý od alkoholu. Závislosť od iných psychoaktívnych látok zistená nebola. V prípade kanabinoidov (marihuany) ide o zneužívanie. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nie je nebezpečný. Avšak je vysoko pravdepodobné, že v stavoch zmeneného vedomia (teda aj v stavoch intoxikácií psychoaktívnymi látkami, vrátane alkoholu) sa môže prejaviť agresívne, či už vo verbálnej alebo brachiálnej forme. Znalkyňa odporúča obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, aj keď je diskutabilné, či za súčasného stavu je možné dosiahnuť účel liečby. S vysokou pravdepodobnosťou bude ochranné protialkoholické liečenie plniť len formálny účel. Dôvodom sú osobnostná (impulzivita, disocialita) a mentálna štruktúra (subnorma) obžalovaného, absencia zaangažovanosti čokoľvek meniť na jeho doterajšom štýle, narušený hodnotový rebríček, formálna kritickosť k závislosti, slabá motivácia, únikové tendencie, bagatelizácia, racionalizácia a ďalšie. Avšak si je dostatočne vedomý všetkých dôsledkov závislosti, vrátane trestnoprávnych. Táto liečba poslúži ako vonkajšia kontrola. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2011 z 15.1.2011 vypracovanom PhDr. S. S., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je simplexná, menej diferencovaná, s nižšou mentálnou úrovňou, aktuálne v pásme subnormy -
na hranici mierneho a hlbokého podpriemeru. Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti je u neho - vzhľadom na subnormnú intelektovú kapacitu a osobnostnú konšteláciu - čiastočne znížená. Sklon k fabuláciám a konfabuláciám nepriekazný. Jeho schopnosti spracovať svoje vnútorné napätie adekvátnym spôsobom sú znížené. Aktuálne paranoidne nastavený, s priekaznými pocitmi menejcennosti, dominuje veľký afektívny náboj, v ktorom je agresivita vyvažovaná úzkosťou a prežívaná formou výčitiek svedomia. Súčasne sú prítomné ukazovatele možného suicidálneho konania. Zjavné agresívne tendencie nie sú vyexplorované. Prítomné sú však znaky zvýšenej pohotovosti k reakciám acting-out, ktoré majú veľmi blízko k agresívnemu reagovaniu prípadne inému problematickému správaniu. Reakcie typu acting-out sú prekvapivé, neočakávané, náhle, zvyčajne agresívne, skratkovitého charakteru. Napätie sa dlho hromadí, až raz prepukne a človek urobí niečo zvláštne, pričom dochádza u jedinca k redukcii napätia. Takáto reakcia môže byť zameraná tak voči vlastnej osobe - v zmysle samovražedného konania ako i voči iným ľuďom v zmysle antisociálneho, agresívneho správania. Reakcia typu acting-out nie je typickým spôsobom reagovania osobností s takouto pohotovosťou - ide o ojedinelú formu správania. Nereálne postoje zaujíma vo vzťahu k medziľudským väzbám, k povinnostiam a právam (v týchto súvislostiach vykazuje buď preexponované alebo poddimenzované správanie, ktoré je v každom prípade nereálne). Zmnožené sú dissimulačné tendencie - v zmysle zastierania, bagatelizácie reálnej skutočnosti, ktoré predstavujú určitú obranu voči spoznaniu konfliktovej situácie. Adaptabilita - epizodické poruchy prispôsobivosti - v afektívne napätých situáciách je možné očakávať neadekvátne správanie. Jeho osobnosť je aktuálne bez patologických zmien v zmysle psychózy resp. organického poškodenia CNS. Vierohodnosť obžalovaného je čiastočne znížená vzhľadom na priekaznú subnormnú intelektovú kapacitu a osobnostnú štrukturáciu. Všeobecná vierohodnosť - t.j. vlastnosť, charakteristika osobnosti, ktorá hovorí o tom, že daná osoba je schopná vierohodne vypovedať u neho vzhľadom na subnormnú intelektovú kapacitu a osobnostnú konšteláciu čiastočne znížená. Špecifická vierohodnosť - t.j. vierohodnosť výpovedí obžalovaného vo vzťahu k udalostiam, ktorých bol účastníkom. Vychádzajúc z komparácie výpovedí a obsahovej analýzy špecifickú vierohodnosť hodnotí znalkyňa ako zníženú. Jeho konanie, ak sa toto potvrdí, mohlo byť podmienené jeho osobnostnou konšteláciou - predovšetkým tendenciou k už spomínaným reakciám typu acting-out ako i alkoholovou opojenosťou v čase činu. Za najpravdepodobnejší motív konania znalkyňa označila konflikt medzi ním a poškodeným o bicykel, o ktorom bol v tom čase obžalovaný presvedčený, že patrí jemu a nikto iný na neho nemá právo. Prognóza resocializácie je u obžalovaného podľa znalkyne dobrá. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ jeden krát súdne trestaný, konkrétne trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 16.2.2009, sp. zn. 1T/150/2008, právoplatným 25.2.2009, bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. V skúšobnej dobe sa osvedčil, aktuálne sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v databázach STA, AVÍZO a súdy bolo zistené, že sa voči nemu aktuálne iné trestné konanie nevedie. Z lustrácie v registri priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ tri krát priestupkovo postihnutý, z toho dva krát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p., ktoré spáchal 6.2.2015 a 30.10.2017 a raz za priestupok podľa § 22 odsek 1 písmeno e/ cit. zák. - vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu. Tento priestupok spáchal 21.7.2018 a bola mu zaň uložená pokuta 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na tri roky. Zo správy o povesti z miesta bydliska vyplynulo, že Mestským úradom Hlohovec nebol prejednávaný v priestupkovom konaní a za posledné tri roky nebol zaznamenaný z jeho strany ani žiaden priestupok, ktorý by riešila ich mestská polícia. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je striedavo zamestnaný a nezamestnaný, naposledy pracoval na dohodu o vykonaní práce. Súčasťou spisového materiálu sú aj všetky spisy a záznamy vedené na OO PZ R., v ktorých obžalovaný figuroval. Išlo o 7 spisov a dva záznamy hliadky (v spise na č. l. 400 a nasl.). K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný tak, ako je opísaný v skutkovej vete výroku o vine rozsudku. Úvodom treba poznamenať, že obžalovaný bol v kritický čas v ťažkej opitosti, keď pár hodín po skutku nafúkal 1,07 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 2,23 promile alkoholu v krvi. Obžalovaný ani nepopieral, že v kritický deň vypil pred skutkom asi 1,5 litra vína, ktoré skombinoval s liekom Valetol, lebo ho boleli zuby. Z výsluchu jeho manželky M. Š., svedka H., ale aj z pripojených spisov OO PZ R. je zrejmé, že obžalovaný je práve pod vplyvom alkoholu agresívny a násilný. Aj z jeho psychologického posudku vyplynulo, že je výbušnej povahy, so sklonom k agresívnym reakciám a k problematickému správaniu. Obžalovaný sám priznal, že v kritický večer bol na mieste činu a prišiel do konfliktu s poškodeným kvôli bicyklu poškodeného. Obžalovaný taktiež nepopieral, že poškodeného udrel päsťou do tváre na nos, po ktorom údere spadol poškodený na zem a nepopieral ani to, že potom ako poškodený vstal a odomkol si svoj bicykel, do neho obžalovaný sotil rukami v dôsledku čoho spadol poškodený na bicykel. Obžalovaný ďalej tvrdil, že poškodeného po páde na bicykel nechal na pokoj, zobral si svoj bicykel a išiel domov. Tejto výpovedi obžalovaného súd neuveril, lebo je v priamom rozpore s tým, čo vypovedal svedok C.Č.. Ten jasne uviedol, že keď pristavil auto, aby sa spýtal muža ležiaceho na hrádzi, v ktorom neskôr pri rekognícii spoznal obžalovaného, či je v poriadku, dotyčný v tom čase ležal na hrádzi chrbtom padnutý cez dva bicykle, jeho hlava smerovala dolu z hrádze, telefonoval a do telefónu vravel, že niekoho asi „zajebal“, teda evidentne už muselo byť po konflikte. Obžalovaný teda klame v tom, že po sotení do poškodeného tohto nechal bez ďalšieho ležať padnutého cez jeho bicykel, lebo svedok C. vypovedal, že obžalovaného videl ležať cez oba bicykle. Poškodený teda nielen že neostal ležať padnutý na hrádzi na svojom bicykli (ako tvrdí obžalovaný), ale s istotou možno tvrdiť, že v tom čase už nebol ani hore na hrádzi. Je to zrejmé z výpovede svedka C., ktorý jasne vypovedal, že keďže sa mu to celé nezdalo, tak len o pár metrov ďalej (z dôvodu strachu prešiel autom cca 20 metrov od obžalovaného) vystúpil z auta a vyšiel hore na hrádzu sa poobzerať, ale nič podozrivé nevidel. To bolo krátko po 18:52 hod. Ak by bola pravda to, čo tvrdí obžalovaný, musel by svedok C. poškodeného vidieť ležiaceho na hrádzi. Ale nevidel. A keďže ho nevidel sa pohybovať ani dole pod hrádzou, logicky z toho vyplýva, že v tom čase už poškodený ležal v tráve dole pod valom, ktorá tráva bola vysoká asi po kolená, čo je zrejmé nielen z fotodokumentácie z miesta činu, ale aj z výpovedí viacerých vypočutých svedkov. To bol dôvod, prečo svedok C. poškodeného nezbadal. K rozhľadovým pomerom v tom čase tento svedok uviedol, že síce bolo šero, ale viditeľnosť bola dobrá, čo potvrdila aj správa SHMÚ, podľa ktorej bol súmrak, nebola tma. Podľa súdu je výpoveď svedka C. pravdivá aj preto, lebo tento svedok vypovedal okrem iného o telefonáte obžalovaného, kde neskôr bolo zistené, že obžalovaný skutočne v tom čase telefonoval so svedkom C. v čase o 18:52 hod. 7.10.2010, o čom svedčí výpis hovorov mobilného operátora. O obsahu tohto rozhovoru pritom vypovedal svedok C. rovnako ako svedok C., teda obaja potvrdili, že obžalovaný vtedy do telefónu uviedol, že asi niekoho „zajebal“. To svedčí aj o pravdivosti výpovede svedka C.. Tento rozhovor nakoniec nepopieral ani obžalovaný, popieral však jeho obsah resp. inak vykladal význam slova „zajebal“. To bol v poradí druhý telefonát so svedkom C., čo potvrdili aj svedok C., aj obžalovaný. Ten prvý telefonát, v ktorom svedkovi C. obžalovaný vravel, že práve niečo rieši, nemôže hovoriť a nech zavolá neskôr, bol podľa svedka C. o 5 až 7 minút skôr. Na škodu veci vyšetrovateľ do spisu nezadovážil výpis hovorov či už z mobilného telefónu obžalovaného, alebo svedka C., hoci obe telefónne čísla poznal. Tým by sa dal presne ustáliť okamih, kedy konflikt prebiehal. V tejto situácii pokiaľ ide o začiatok konfliktu súd ustálil, že prebiehal od 18,00 hodiny, lebo svedok C. uviedol, že prišli so synom k D. púšťať šarkana asi o 17,30 hod. a až s odstupom času po príchode na miesto počul vravu a krik na hrádzi, ktorej nevenoval pozornosť. Pokiaľ ide o zranenia poškodeného, mechanizmus ich vzniku a čas jeho smrti, tak z výpovede znalcov je zistiteľné, že obžalovaný nemusel zomrieť ihneď po útoku, ale aj pri krvácaní pod tvrdú blanu mozgu mohol niekoľko hodín prežívať. Toto zranenie však bolo smrteľné. Znalci sa zhodli na tom, že okamih smrti je podmienený tým, ako intenzívne osoba krváca. Obaja pripustili, že osoba takto krvácajúca je schopná robiť všetky úkony do momentu, kým opuch mozgu nevedie k jej bezvedomiu. U osôb, ktoré sú navyše pod vplyvom alkoholu, ako bol aj poškodený, je podľa znalca MUDr. H. pomerne bežné, že sa nájdu vyzlečené, nakoľko bývajú dezorientované. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodeného opísaných v skutkovej vete výroku o vine, súd dospel na základe opisu skutkového deja rozvedeného vyššie a výpovede znalcov k záveru, že všetky boli spôsobené priamym mechanizmom, pri ktorom sa uplatnili veľmi silné údery päsťou do oblasti hlavy (do tvárovej časti vedúci k zlomenine nosa) a opakované silné kopy alebo údery nezisteným tupým predmetom do oblasti záhlavia (vedúce k zlomenine klenby a spodiny lebečnej) a hrudníka (vedúce k
zlomenine rebier a poškodeniu pľúc s krvácaním). Nepriamy mechanizmus (pádom) pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej je podľa znalca MUDr. H. málo pravdepodobný, lebo intenzita násilia nevyhnutná na takú zlomeninu bola vysoká a spravidla sa nedosiahne pádom. Podľa znalca MUDr. H., ktorý robil obhliadku tela sa v blízkosti nálezu tela nevyskytovali také predmety, ktorými by bolo možné spôsobiť zlomeninu klenby a spodiny lebečnej. Bolo ju však možné spôsobiť kopnutím. Rovnako nepriamy mechanizmus znalci vylúčili pri zlomenine rebier a pomliaždení pľúc, kde zraňujúci predmet pôsobil veľkou silou a intenzitou, spôsobil neobvyklú dvojitú fraktúru a bol pravdepodobne menší. Aj tu pripustili, že to mohla byť obuv. Pokiaľ ide o časový sled zranení, tento sa podľa znalcov nedá jednoznačne určiť, no za najpravdepodobnejší oni označili poradie, pri ktorom bol najskôr vedený útok na tvárovú časť hlavy, následne na zadnú časť hlavy a až potom došlo k zraneniu hrudníka, lebo zranenie hrudníka bolo spôsobené s najväčšou pravdepodobnosťou v situácii, keď poškodený ležal. Zranenie hrudníka a zranenia hlavy vnikli v úrazovom deji za sebou, čím znalci mysleli, že nevznikli s odstupom o niekoľko desiatok minút alebo hodín od tých poranení hlavy, pretože charakter zranení hlavy, ktoré sprevádzali zakrvácanie a takisto charakter zakrvácania v oblasti hrudníka, bol rovnaký, čiže vznikli v nejakom kratšom časovom slede za sebou. Tento časový sled si osvojil aj súd. Je logický a zodpovedá aj opisu skutkového deja, ako bol rozvedený vyššie v texte. K smrti poškodeného podľa znalcov došlo v intervale medzi polnocou a 7,00 hod. rannou nasledujúceho dňa 8.10.2010. Obaja znalci tiež vysvetlili, prečo nie je možné v každom jednotlivom prípade dospieť k jednoznačnému záveru o čase smrti, ale vždy ide o pravdepodobný čas smrti, ktorý určia v snahe byť čo najpresnejší. S poukazom na závery znalcov je zrejmé, že zo strany obžalovaného nešlo len o jeden úder do tváre poškodeného a sotenie. O tom svedčí aj výpoveď svedka C., ktorý uviedol, že na druhý deň videl doma u obžalovaného na radiátore maskáčové nohavice, ktoré boli roztrhané a boli od krvi. Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa M. Š.. O tom, že došlo medzi obžalovaným a poškodeným k súboju
- bitke (doťahovaniu sa) svedčí aj fotodokumentácia z miesta nálezu tela poškodeného (v spise na č. l. 256), kde na fotografii č. 67 - 70 je vidieť, že veci (košeľa a nohavice) poškodeného boli výrazne dotrhané. V ten deň bol poškodený okolo obeda so svedkyňou K. a krátko pred konfliktom bol aj so svedkom H., no ani jeden z nich netvrdil, že by mal poškodený na sebe dotrhané veci a v takých išiel na hríby. Pritom z výpovedí sestier poškodeného vyplynulo, že poškodený síce žil skromne, ale doma mal upratané a chodil čistý, lebo jeho sestra K. na to dbala. Nakoniec ani obžalovaný netvrdil, že by poškodený prišiel za ním v dotrhaných veciach. Že ten konflikt prebiehal aj v slovnej rovine, o tom vypovedal svedok C. tvrdiac, že v kritický čas počul na hrádzi krik a vravu, ale nevenoval tomu pozornosť. Tieto skutočnosti v súhrne svedčia o tom, že medzi poškodeným a obžalovaným došlo k slovnej potýčke sprevádzanej fyzickým útokom zo strany obžalovaného. Zo strany obžalovaného nešlo pritom o pár úderov (ako to prezentuje), ale jeho útok bol veľkej intenzity, o čom svedčia nielen závery znalcov, ale aj vyjadrenie obžalovaného do telefónu svedkovi C. - „asi som ho zajebal“ - ktoré vyjadrenie je bezpečne preukázané výpoveďami svedkov C. a C.. Práve z takéhoto vyjadrenia je možné usúdiť, že obžalovaný po útoku zanechal poškodeného v takom stave, pri ktorom sa domnieval, že je mŕtvy. Aj svedkovi C. obžalovaný do telefónu povedal, že ten muž „tam leží a nehýbe sa“. Tým je priamo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že poškodený po ich konflikte ležal na svojom bicykli na hrádzi a ešte kričal po obžalovanom, že si ho nájde, čo mal obžalovaný počuť na vzdialenosť 400 metrov (?!). Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemal súd žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Jednotlivé vo veci vykonané dôkazy vytvorili ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz, ktorá vedie k jedinému záveru, ktorým je vina obžalovaného. O vine obžalovaného svedčí aj jeho správanie sa po skutku, ktoré v prípravnom konaní svedkyňa M. Š. popísala tak, že obžalovaný bol odo dňa skutku nepokojný, niečo ho trápilo, nemohol spať, vravel jej, že prestane piť, že sa zmení, nebude ju biť. Takéto správanie korešpondovalo aj so závermi znaleckého posudku znalkyne PhDr. S., ktorá zistila prítomnosť výčitiek svedomia u obžalovaného po skutku. Ľútosť nad konaním vyjadril obžalovaný aj v prípravnom konaní pri výsluchu v procesnom postavení obvineného. K obhajobnej argumentácii obžalovaného K obhajobnej argumentácii obžalovaného treba uviesť, že tento viackrát menil výpovede, napr. v počte úderov, v sotení z hrádze atď., neskôr na hlavnom pojednávaní začal úplne popierať niektoré skutočnosti tvrdené v prípravnom konaní s tým, že policajti ho donútili priznať sa, že sa mu vyhrážali a použili na neho násilie. Údajne na nich za to podal aj sťažnosť, ktorá bola odmietnutá. Policajti podieľajúci sa na vyšetrovaní prípadu (R., C., Š.) použitie akéhokoľvek násilia vylúčili, nemali vedomosť ani o žiadnej sťažnosti podanej na nich v súvislosti s týmto prípadom. K tomu treba uviesť, že vo všeobecnosti platí prezumpcia správnosti postupu štátnych orgánov (aj polície) a to až do momentu, kým nie je
preukázaný opak. Obžalovaný podanie sťažnosti na policajtov na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR nijako nepreukázal. Súd preto jeho tvrdenia o policajnom nátlaku považoval za účelové. Účelovosť týchto tvrdení podporuje aj fakt, že obžalovaný skutok popisoval zhodne aj na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe, kde sa na žiaden nátlak nesťažoval. Rovnako za účelové, produkované v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, považoval súd tvrdenia obžalovaného o tom, že poškodený na neho vytiahol nožík. Túto skutočnosť v prípravnom konaní vôbec nespomenul, začal s tým operovať až na hlavnom pojednávaní. Predsa ak by táto skutočnosť bola pre neho kľúčová (strach z poškodeného, bránenie sa pred ním), operoval by ňou od samého začiatku. Obžalovaný vo výpovediach v podstate nikdy netvrdil, že by bol poškodený agresívny alebo ho nejakým spôsobom napadol ako prvý. Naopak, na začiatku tvrdil, že k nemu poškodený pristúpil bez slova a chcel si odomknúť bicykel, neskôr tvrdil, že k nemu poškodený pristúpil a ponúkol mu alkohol. Ani v jednej situácii obžalovaný nemal najmenší dôvod báť sa ho a reagovať preventívnym úderom do tváre z dôvodu preľaknutia. Poškodený bol podľa výpovedí svedkov nekonfliktný typ, nebol agresívny. Tieto zmeny výpovedí pritom zapadajú do profilu obžalovaného, ako ho opísala znalkyňa PhDr. S. v posudku, ktorá sa tiež vyjadrila k tomu, prečo považuje vierohodnosť obžalovaného za zníženú. Súd sa s jej závermi stotožnil. V obhajobnej argumentácii obžalovaného aj súd videl evidentnú snahu zmierňovať dôsledky svojho konania (postupné znižovanie počtu úderov, spôsobu sotenia atď.), resp. snahu sa úplne vyviniť (v podstate sa len bránil nožom pred útokom poškodeného, ktorému ukradol bicykel). Pokiaľ obhajoba namietala, že svedok C. najprv v rámci rekognície opoznal Ľ. D., k tomu súd uvádza, že Ľ. D. svedok neopoznal, lebo 50% opoznanie sa rovná neúspešná rekognícia. Naproti tomu obžalovaného svedok C. pri rekognícii opoznal na 100%. V rámci rekognície obžalovaného súd nezistil žiadne pochybenia a upriamuje pozornosť na fakt, že svedok hneď na začiatku tvrdil, že obžalovaného pozná z videnia z R., len si ho nevie presne zaradiť. O tom, že ho poznal resp. mohol poznať z videnia svedčí fakt, že boli konškoláci, čo potvrdzuje správa strednej školy založená v spise. K opoznaniu obžalovaného svedkom C. sa žiada uviesť, že svedok C. opísal oblečenie obžalovaného z kritického dňa rovnako ako opisoval bežné oblečenie obžalovaného svedok C., napr. aj v detaile, že obžalovaný bežne na hlave nosil šiltovku a mal ju aj v kritický deň. Pokiaľ obhajoba namietala, že poškodeného mohol „doraziť“ niekto iný, keďže je zrejmé, že smrť poškodeného nastala s odstupom niekoľkých hodín po skutku, tak k tomu treba uviesť, že takýmto spôsobom môže uvažovať len narušená osoba s intelektom v pásme subnormy, so sklonmi k agresívnemu a násilníckemu konania, lebo každý normálny občan by v danej situácii poškodenému poskytol resp. privolal pomoc. O tom, že zranenia poškodeného vedúce k jeho smrti nasledovali v krátkom časovom slede po sebe, vypovedali obaja znalci. K právnej kvalifikácii konania Podľa § 147 odsek 1 Trestného zákona, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov. Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Objektom trestného činu zabitia je ľudský život. Základná skutková podstata tohto trestného činu postihuje úmyselné konanie, ktorým páchateľ konajúci v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví spôsobí inému z nedbanlivosti ťažší následok vo forme smrti. Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Názov tejto skutkovej podstaty (zabitie - pozn. súdu) dostatočne vystihuje charakter tohto spôsobu usmrtenia iného s tým, že nejde o vraždu, teda o úmyselné usmrtenie, pretože smrť nastala len v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť vo vzťahu k spôsobeniu smrteľného následku,
avšak úmysel smerujúci k ťažkej ujme na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 odsek 3 Trestného zákona. Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorý útočil proti zdraviu poškodeného, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola alebo mohla byť takýmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadnuť aj k okolnostiam, za ktorých sa útok stal, akým predmetom bolo útok vedený a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo (pozri rozhodnutie č. 16/1964 Sb. rozh. tr.). Až na základe týchto skutočností s prihliadnutím k ostatným okolnostiam prípadu je treba dôvodiť, k akému následku smeroval úmysel páchateľa. Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví stačí zistenie, že vedel, že svojim konaním môže spôsobiť tento ťažší následok, a bol s tím uzrozumený (úmysel eventuálny). Na také uzrozumenie je možné usudzovať, pokiaľ ide o dôkaznú stránku najmä z povahy použitej zbrane, z intenzity útoku, zo spôsobu jeho prevedenia (najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval) a z pohnútky činu (pozri rozhodnutie č. II/1965 Sb. rozh. tr.). Konanie obžalovaného súd po právnej stránke posúdil ako zločin zabitia podľa § 147 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný spôsobil smrť poškodenému z nedbanlivosti, pričom konal v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví. O takomto úmysle poškodeného nemal súd pochybnosti, lebo o tom svedčí sila a počet úderov, kedy poškodeného preukázateľne niekoľko krát silno udrel rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy, potom ho opakovane presne nezistený počet krát silno kopol alebo udrel nezisteným tupým predmetom opäť do oblasti hlavy, ale aj do hrudníka a nôh a následne ho sotil dolu z hrádze. Pri útoku vedenom rukou, kopmi eventuálne nejakým predmetom na životne dôležitý orgán - hlavu človeka - si musel byť obžalovaný vedomý toho, že môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a evidentne s tým bol uzrozumený, keď aj do telefónu vravel, že asi niekoho „zajebal“. Žiadne opatrenia na pomoc poškodenému, ktorý v tom čase ešte žil, neurobil. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. I. K. vyplynulo, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku príčetný, konal teda ako trestne zodpovedný páchateľ. Pokiaľ ide o motív jeho konania, k nemu sa vyjadrila znalkyňa PhDr. S. tak, že išlo o konflikt medzi obžalovaným a poškodeným o bicykel, ktorého sa už nechcel obžalovaný vzdať, považoval ho za svoj. S týmto sa súd stotožnil. Je zrejmé, že motivácia vychádzala zo štruktúry jeho osobnosti opísanej vyššie v texte, najmä z jeho sklonov k reakciám typu acting-out v kombinácii s ťažkou opitosťou, v ktorej sa nachádzal. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určení druhu trestu bolo potrebné taktiež prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. V súlade s ust. § 38 odsek 2 Trestného zákona sa preto súd pri ukladaní trestu odňatia slobody pohyboval v rámci celého zákonného rozpätia od 7 rokov do 10 rokov. Pri rozhodovaní o treste musel mať súd na pamäti aj ust. § 327 odsek 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Ide o zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius). K tomu je treba doplniť, že voči prvému odsudzujúcemu rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal, ergo už nemohlo byť rozhodnuté prísnejšie ako v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku. Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190220> dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 1/2011 pod poradovým číslom 10). V posudzovanej veci skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, bol spáchaný 7.10.2010 a hoci prokurátor podal obžalobu na súde už 12.5.2011, faktom zostáva, že konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Nejde pritom o vec skutkovo a ani právne zložitú. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sa obžalovaného, tento na uvedenom nenesie žiadnu vinu (hlavných pojednávaní sa zúčastňoval a pokiaľ sa nezúčastnil, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti). Ani žiadosť obžalovaného o vykonanie hlavného pojednávania od znova pri zmene v zložení senátu (10.2.2016) nemôže ísť na jeho vrub, keďže ide o zákonné právo. S poukazom na uvedené je možné konštatovať, že súdne konanie trvajúce osem rokov neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, ktorá skutočnosť odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu. Na tom nič nemení fakt, že súd mal snahu konať vo veci priebežne a v merite veci už tri krát rozhodol. V tomto prípade sú zároveň podľa súdu splnené aj zvyšné dve podmienky upravené v § 39 odsek 1 Trestného zákona a síce, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu, za stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval súd v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Pri určení druhu a výmery trestu sa súd opieral o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností uvedených v § 34 odsek 4 Trestného zákona. V prvom rade treba poukázať na fatálny (nezvratný) následok v podobe smrti poškodeného Y. Ž., ďalej na surový spôsob konania obžalovaného, na jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, ale aj na štruktúru jeho osobnosti, ako bola charakterizovaná vo vyššie citovanom znaleckom posudku. V neposlednom rade súd prihliadol aj na motív konania (pohnútku) obžalovaného, kde je smutné a zarážajúce zároveň, že k smrti poškodeného došlo pre de facto bezcenný bicykel, ktorý si nakoniec obžalovaný paradoxne ani nevzal a skončil v úplne iných rukách. V neprospech obžalovaného vyznieva aj fakt, že nešlo o jeho prvý trestný čin, keď predchádzajúce odsúdenie má síce zahladené, ale treba zdôrazniť, že zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin v minulosti spáchal. Ide teda o osobu so sklonmi k protiprávnej činnosti. Zároveň je zrejmé, že pred skutkom mal a stále má problémy s alkoholom, pričom po spáchaní skutku sa dopustil dvoch priestupkov práve pod vplyvom alkoholu. Pri výmere trestu súd ďalej prihliadol na to, že u obžalovaného pôjde o prvý výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, kde možno dôvodne predpokladať splnenie účelu trestu minimálne z hľadiska individuálnej prevencie. Spolu s uloženým ochranným liečením prispeje k dovŕšeniu nápravy obžalovaného. Takto uložený trest je dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. K námietke obhajoby, ktorá sa domáhala v prípade uznania viny uloženia „len“ podmienečného trestu odňatia slobody je treba uviesť, že takýto trest by vzhľadom na okolnosti prípadu a fatálny následok nesplnil svoj účel tak z hľadiska individuálnej, ako ani generálnej prevencie a nebol by proporcionálny / primeraný/ spáchanému trestnému činu. Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. K ochranným opatrenia
Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona). Výrok, ktorým súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, má svoju oporu v záveroch znaleckého posudku znalkyne MUDr. I. K., o správnosti ktorých (záverov) nemal žiadne pochybnosti. Z dokazovania je tiež zrejmé, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom alkoholu alebo v súvislosti s jeho užívaním tak, ako to predpokladá ust. § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona . Pokiaľ ide o zhabanie vecí vymenovaných v enunciáte rozsudku, išlo síce o veci patriace obžalovanému, no neboli splnené zákonné podmienky pre vyslovenie trestu ich prepadnutia. Navyše taký výrok súdu neumožňovala vysloviť spomínaná zásada zákazu zmeny k horšiemu. Avšak podľa názoru súdu si verejný záujem v tomto prípade vyžaduje, aby boli veci obžalovanému zhabané a stali sa ako dôkaz natrvalo súčasťou spisového materiálu, preto bolo rozhodnuté o ich zhabaní. V tomto smere nejde o rozhodnutie v neprospech obžalovaného ako ho má na mysli ust. § 327 odsek 2 Trestného poriadku, lebo súd o týchto veciach dosiaľ nerozhodol (či už v prospech alebo neprospech obžalovaného), pôvodne si rozhodnutie o nich vyhradil na verejné zasadnutie. Keďže sa však pojednávanie vykonávalo odznova, týmto postupom súd nebol v novom konaní viazaný. O zvyšných veciach nepatriacich obžalovanému bude rozhodnuté samostatným uznesením. Keďže poškodená I. K. na náhrade škody uplatnenej v prípravnom konaní netrvala, súd o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.