Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-159-2018.pdf
PDF · 76.45 KB
Case nature
Subarea
1P/159/2018
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloletú Y. Y., nar. X. X. XXXX, bytom pri matke, dieťa rodičov - matky C. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom U. E. XXX/X, G. B., Slovenská republika t. č. bytom O. M.. L. XX/XX, L., Česká republika, a otca L. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H. X. XX, okres Liptovský Mikuláš, Slovenská republika, zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Kuchárovou, so sídlom Revolučná 18, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhlasuje, že n e m á právomoc konať vo veci.
II. Súd konanie o výkone rozhodnutia o styku s maloletou z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec podal elektronicky na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 5. 9. 2018 návrh na úpravu styku s maloletou Y. Y., nar. X. X. XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/88/2015 zo dňa 4. 11. 2015, právoplatným dňom 10. 12. 2015, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 130,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky. Styk s maloletou súd neupravil. Matka maloletej mu po odchode zo spoločnej domácnosti dňa 1. 5. 2015 stále bráni v styku s maloletou dcérou. Odvtedy dieťa videl asi 10-15 krát, nikdy nie dlhšie ako 2-3 hodiny. Úpravu styku s maloletou sa snažil riešiť aj zmierlivou cestou prostredníctvom mediátora a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, avšak bezúspešne. Matka žiadnu z dohôd nedodržala a v styku mu naďalej bráni. Otec ďalej uviedol, že dňa 10. 10. 2017 mu matka doručila e-mail s informáciou, že žiada jeho súhlas na vycestovanie (bývanie) s maloletou do zahraničia, do Českej republiky. K tomuto sa vyjadril, že s uvedeným nesúhlasí a nech mu poskytne viac podrobností. To však matka maloletej neurobila a viac sa mu už neozvala. Bez jeho vedomia a súhlasu spolu s maloletou vycestovala do Českej republiky (mesto L.Č.), kde maloletá žila a tiež navštevovala aj základnú školu v období asi piatich mesiacov, do 31. 1. 2018. Po návrate maloletej a jej matky späť do Slovenskej republiky, maloletá začala opätovne navštevovať Základnú školu v G. B.Á.. Prostredníctvom jej triednej učiteľky a z internetovej žiackej knižky sa dozvedel, že maloletá má po návrate problém najmä so slovenským jazykom i s matematikou. Maloletá mala problém prispôsobiť sa zmene prostredia. Na záver uviedol, že by sa rád maloletej venoval, trávil s ňou voľný čas, aj sa s ňou pripravoval do školy.
2. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy, preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
6. Podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;
b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.
7. Podľa čl. 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Predmetom konania je návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Výkon rodičovských práv a povinnosti (vrátane práva styku s dieťaťom) patrí v zmysle citovaného čl. 1 ods. 1 písm. b) do pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Súd kedykoľvek počas konania skúma (ex offo), či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z týchto podmienok je právomoc súdu. Na základe toho súd skúmal svoju právomoc podľa uvedeného nariadenia a zistil procesnú prekážku, ktorú nemožno odstrániť. Nedostatok právomoci súdu predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je zastavenie konania vo veci.
10. Preskúmaním spisov sp. zn. 1P/159/2018 (predmetné konanie) a sp. zn. 1P/93/2018 (konanie o zvýšenie výživného pre maloletú Y.) mal súd zistené, že matka sa spolu s maloletou od leta 2018 zdržiava v Českej republike, v meste L.. V konaní sp. zn. 1P/93/2018 matka v januári 2019 doručila vyjadrenie, v ktorom uviedla, že ešte v júni 2018 nastúpila do zamestnania v Českej republike (U. V.) a maloletá tam začala navštevovať základnú školu. U uvedeného je zrejmé, že v čase začatia tohto konania, t. j. podania návrhu (dňa 5. 9. 2018), sa matka s maloletým dieťaťom dlhšie zdržiavala v Českej republike, kde maloletá následne začala navštevovať základnú školu. Pre určenie právomoci členského štátu je podstatný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, ktorý sa určuje na základe niekoľkých objektívne existujúcich okolností. V zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia - pojmom „obvyklý pobyt“ treba rozumieť miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009 vo veci C- 523/07). Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach dáva prednosť fyzickej prítomnosti maloletého dieťaťa na území toho - ktorého členského štátu a obvyklý pobyt určuje predovšetkým v tom členskom štáte, kde má maloleté dieťa spolu so svojimi rodičmi (rodičom) ťažisko svojho života, s ohľadom na jeho rodinný, sociálny i školský život. Štátne občianstvo dieťaťa sa pri zohľadňovaní otázky obvyklého pobytu berie len ako druhoradé kritérium. Vzhľadom na uvedené, súd skúmal obvyklý pobyt maloletej a pri jeho určení vzal do úvahy všetky vyššie uvádzané kritériá. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že skutočný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Českej republike, v meste L., kde sa maloletá s matkou presťahovala ešte v lete 2018. Dôvodom ich presťahovania bolo nové zamestnanie matky v spoločnosti Škoda auto a.s. Matka má pracovnú zmluvu zatiaľ do augusta 2019, s možnosťou pokračovania do roku 2020. Maloletá začala na území Českej republiky už v septembri 2018 navštevovať základnú školu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je súd toho názoru, že maloletá sa mohla v dostatočnej miere začleniť do tamojšieho sociálneho prostredia.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v Slovenskej republike nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, preto tunajší súd v súlade s nariadením vo výroku tohto uznesenia vyhlásil, že nemá právomoc. Príslušným súdom maloletej na konanie, v ktorom môže otec podať návrh na úpravu styku, je súd, kde má maloletá obvyklý pobyt, t. j. v Českej republike. Pre nedostatok procesnej podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť, súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.
12. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
13. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal. Návrh na ich priznanie nebol podaný.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 písm. a/ a m/, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).