Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-4-2019.pdf
PDF · 61.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného
W. T.,
nar. X.X.XXXX v Z., bytom D. nad T., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1Pp/182/2018 zo dňa 5. decembra 2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/147/2015 zo dňa 24.11.2015 bol W. T. odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/47/2012 zo dňa 14.6.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Tos/88/2016 zo dňa 31.1.2017 bol W. T. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 10 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por., § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený W. T., ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z podrobného písomného odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako sú uvedené v § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Senát nadriadeného súdu sa pritom stotožnil s jeho záverom, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku v podobe výkonu zákonom stanovenej dĺžky trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák.
Odsúdený však nespĺňa materiálne podmienky spočívajúce v preukázaní polepšenia sa na základe plnenia povinností a správania sa vo výkone trestu odňatia slobody. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že odsúdený mal nedostatky ako v správaní, tak aj v plnení povinností a napokon aj v pracovnej činnosti. Takýto priebeh výkonu trestu odňatia slobody potom neumožňuje urobiť záver, že od odsúdeného možno po podmienečnom prepustení očakávať, že povedie riadny život. Pre takýto názor súdov obidvoch stupňov napokon svedčí aj zistené vysoké riziko sociálneho zlyhania odsúdeného. Na prevýchovu odsúdeného už pritom bolo v minulosti pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, čo sa zrejme minulo účinku.
Je preto v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného, aby tento celé uložené tresty odňatia slobody vykonal.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.