Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-162-2011.pdf
PDF · 212.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/162/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave so sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu v 1. rade: EU - CapitalManagement a.s. v likvidácii so sídlom Bratislava, IČO: 45 327 084, v 2. rade: Lawyers Group s.r.o. so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 46 524 185 právne zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné nám. 13, 813 06 Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd žalovanej voči žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca Lawyer Partners a.s. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.07.2010 domáhal voči žalovanej vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd určiť, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica, keď Okresný súd Banská Bystrica neprijal žaloby žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 24.688.709,- eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 15.07.2005 v súlade so svojim podnikateľským zámerom uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. O platnosti danej zmluvy a o zachovaní jej právnych účinkov rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom vydaným dňa 20.10.2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/144/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2008. Predmetom rámcovej zmluvy bolo postúpenie pohľadávok nezaplatených koncesionárskych poplatkov postupcom Slovenský rozhlas na postupníka žalobcu Lawyer Partners a.s. Dňa 20.09.2005 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 1, podľa ktorej došlo k postúpeniu 265.362 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu za uhradenú odplatu v sume 91.619.930,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č.1 zo dňa 20.09.2005. Dňa 27.01.2006 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 2, podľa ktorej došlo k postúpeniu 90.555 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na žalobcu za uhradenú odplatu v sume 14.136.760,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č. 2 zo dňa 13.03.2006. Žalobca sa stal na základe záväzkovo - právneho vzťahu oprávneným vlastníkom 355.917 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov. Každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá predstavuje nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača a príslušenstvom, ktoré predstavuje majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok - poplatok z omeškania. Koncesionárske poplatky boli v čase postúpenia upravené zákonom č. 212/1995 Z.z., ktorý bol viackrát novelizovaný. Žalobcovi sa podarilo na základe zhody na kompromisnom riešení uzavrieť s množstvom dlžníkov dohodu o novácií ich záväzkov vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych poplatkov. Voči dlžníkom, ktorí z rôznych subjektívnych dôvodov odmietli uzatvoriť dohody o novácií, žalobca v záujme ochrany svojich majetkových práv postupoval súdnou cestou a podal na viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených Občianskym súdnym poriadkom. Žalobca legitímne očakával, že súdy po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom veci a po vykonanom dokazovaní deklaratórne rozhodnú o povinnosti dlžníkov zaplatiť mu nárokované pohľadávky. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb sa žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami. S využitím počítačového systému spracoval žalobné návrhy a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že zaslané žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili ich žalobcovi. Uplatnenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa žalobca domáhal v dôsledku nezákonného úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré však na žiadosť žalobcu nereagovalo. Vo veci nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica žalobca uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica odmietol prijať podania žalobcu zo dňa 24.07.2006 urobené elektronickými prostriedkami. Žalobca žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh doručil Okresnému súdu Banská Bystrica, pričom podanie urobil v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty - žaloby, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Banská Bystrica zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie reagoval Okresný súd Banská Bystrica listom, ktorým žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a preto vracia žalobcovi elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na stanovisko Okresného súdu Banská Bystrica žalobca reagoval písomne listom, v ktorom trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené v súlade so zákonom teda v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca upozornil Okresný súd Banská Bystrica na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijať podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súčasne podľa § 132 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom postupovať podľa osobitných predpisov a takto prijaté podanie odovzdať podateľni na ďalší postup podľa § 129 cit. vyhlášky. Postup Okresného súdu Banská Bystrica bol nezákonný. Žalobcovi bolo postupom Okresného súdu Banská Bystrica zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní. O nezákonnosti postupu Okresného súdu Banská Bystrica predstavujúceho porušenie základného práva poškodeného na prístup k súdu právoplatne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 14.10.2008 sp.zn. II.ÚS 66/08. Žalobcovi vznikla materiálna škoda z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, ktorá spočíva v zániku majetkových práv, pretože došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, v ušlom zisku, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok, v úročení finančného kapitálu poškodeného, pretože mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok, v nákladoch žalobcu, pretože musel bez akejkoľvek náhrady vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Nemajetková ujma spočíva v satisfakcii, pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním žalobca utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. 1.1. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 22.829.286 eur, ktorá bola spôsobená porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu, čo spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu vo vzťahu k istine. Škoda vo výške 22.829.286,- eur je súčtom majetkovej škody na istine pohľadávok 6.309,17 eur a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania vo výške 22.822.976,83 eur. Materiálna škoda vo výške 6.309,17 eur bola sumou jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskych súdnych konaní umiestnených na DVD nosiči podaného súdu dňa 24.07.2006. Okresný súd neprijatím návrhov vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu, bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch ak odporca uplatní námietku premlčania. Obava žalobcu o reálne vymoženie legálne nadobudnutých pohľadávok sa naplnila, keď všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si žalobca uplatnil elektronickým podaním na okresnom súde sú premlčané. Škoda na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania predstavovala sumu vo výške 22.822.976,83 eur. Žalobca, aby mohol vymáhať poplatky z omeškania musel najprv uplatniť postup upravený v rozhodnom čase platným § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. a musel dodržať postup podľa § 8 zákona č. 212/1995 Z.z., aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania, uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd však jeho návrh, ktorým uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku neprijal, a tým spôsobil premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil i materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. 1.2. Škoda vo výške 1.141.464,30 eur, ktorej náhradu si žalobca uplatnil predstavovala ušlý zisk, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Suma 1.141.464,30 eur bola sumou ušlého zisku žalobcu, ktorý viaže na blokáciu finančného majetku vyjadreného v súdne uplatnených pohľadávkach a ich príslušenstve. Súdy začali spracovávať agendu poškodeného t.j. začali s konaním o návrhoch poškodeného až po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky konať v jednotlivých veciach. Od podania každého návrhu na začatie konania do jeho registrácie uplynulo objektívne viac ako dvojročné obdobie nečinnosti. Počas tohto obdobia okresné súdy bez právne relevantného dôvodu nekonali o návrhoch a blokovali jeho finančné prostriedky vyjadrené v majetkových právach (pohľadávkach). Ak by súdy konali v primeranej lehote, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote a žalobca mohol speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou vkladu na termínovaný účet v banke, čím by mu priniesol zisk v podobe úroku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 01.01.2009
- 2,50% p.a.
1.3. Škoda vo výške 315,45 eur predstavovala úročenie finančného kapitálu poškodeného, ktorý je doposiaľ umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených pohľadávkach. Ak by súd postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranej lehote a investovaný finančný kapitál by sa podľa podnikateľského plánu poškodeného zužitkoval a transformoval na profit. Okresný súd zmaril finančnú investíciu poškodeného, ktorá mohla byť bez akéhokoľvek rizika minimálne zúročená formou vkladu na terminovanom účte v banke. 1.4. Škoda vo výške 64.903,25 eur bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv žalobcu t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Táto suma pozostáva zo sumy 64.475,74 eur (1.942.396,- Sk) t.j. zo sumy z nákladov a výdavkov vynaložených na vnútroštátnej úrovni ako trovy právneho zastúpenia zaplatené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred okresným súdom , keď sa jedná o 989 žalôb x 1.964,- Sk = 1.942.396,- Sk. Suma 1.946,- Sk predstavuje výpočet náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 500,- Sk - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - predsúdna upomienka, spracovanie písomného podania - návrh na vydanie platobného rozkazu a 2 x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál á 164,- Sk. Ďalej pozostáva zo sumy 427,51 eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia zaplatené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi a JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. 1.5. Žalobca sa voči žalovanej domáhal i náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 652.740,- eur, ktorá podľa žalobcu by bola spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a kompenzuje každé porušenie práva na prístup k súdu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním 989 návrhov na začatie občianskeho súdneho konania. Žalobca žiadal o priznanie 660,- eur za každé jednotlivé porušenie základného práva. Podľa žalobcu ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobilo žalobcovi trvajúci stav nespravodlivosti a právnej neistoty. Žalobca za každé jednotlivé porušenie základného práva žiadal 660,- eur, pričom sa opieral o prax, tradície a poukázal na priznanie zadosťučinenia v iných veciach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Mnohonásobné a výrazné porušenie práva na prístup k súdu spôsobilo žalobcovi stav právnej neistoty a nespravodlivosti, stratu šancí pred vnútroštátnym súdom vo vzťahu ku každému návrhu a to vzťahu ku každému podanému návrhu t.j. ku každému konaniu, výsledkom, ktorého malo byť deklaratórne rozhodnutie súdu o majetkovom práve žalobcu. Vzhľadom k okolností danej veci mal žalobca za to, že len konštatovanie porušenia základného práva nie je dostatočným zadosťučinením a je odôvodnené priznať žalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy.
2. Okresný súd Bratislava I dňa 24.10.2011 vec podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu miestne a vecne príslušnému na prejednanie veci podľa § 84 v spojení s § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca vystupoval na Okresnom súde Bratislava I v rôznych veciach opätovne a miestne príslušným súdom konať vo veci bol Okresný súd Banská Bystrica, nakoľko skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo na náhradu škody nastala v jeho obvode. 2.1. Žalobca voči postúpeniu veci Okresnému súdu Banská Bystrica 13.10.2011 námietky a s postúpením veci nesúhlasil. 2.2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13NcC/47/2011-136 zo dňa 02. novembra 2011 rozhodol tak, že námietky žalobcu proti postúpeniu veci Okresným súdom Bratislava I Okresnému súdu Banská Bystrica sú dôvodné a určil, že miestne príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I.
3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila písomne a žalobu žalobcu žiadala ako neopodstatnenú zamietnuť, keď navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Banská Bystrica uviedla, že je pravdou, že okresný súd neprijal podania navrhovateľa urobené elektronickými prostriedkami pre technickú nepripravenosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť dňa 24.07.2006, a teda ak žalobcovi mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania, lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 24.01.2010. Žaloba vo veci bola podaná dňa 14.07.2010 a z toho dôvodu, že žalovaná vzniesla z opatrnosti námietku premlčania nároku s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej však žalobca existenciu škody nepreukázal, keď nároky, ktoré si uplatnil je možné považovať za hypotetické a podľa názoru žalovanej žalobca ani nebude schopný produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody a to z dôvodov 1. forma podania, keď podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoje návrhy doručil súdu aj v inej forme ako práve elektronickými prostriedkami, ak mal reálny záujem na uplatnení pohľadávok súdnou cestou. Žalobca svojim konaním už od počiatku nepredchádzal riziku vzniku škody, nevyužil iné spôsoby podania svojich návrhov a ak by mu aj škoda neprijatím návrhom súdom vznikla, je potrebné zohľadniť § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka. 2. premlčania, nakoľko nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku jeho majetkových práv z dôvodu ich premlčania, keďže majetkové práva premlčaním nezanikajú a nezaniká ani nárok na ich uplatnenie. Pri návrhoch, ktoré žalobca podal na okresnom súde v uvedený deň 24.07.2006 je možné konštatovať, že občiansko-súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhu na začatie konania, ak návrh spĺňal náležitosti podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku. Tento účinok prípadný nesprávny úradný postup nemohol vylúčiť, v dôsledku čoho aj konania, ktoré chcel žalobca vyvolať návrhmi na začatie konania vo forme podaní urobených elektronickou formou, boli začaté dňom doručenia príslušného nosiča bez ohľadu na to, či ich súd prijal alebo nosič z dôvodu technickej nepripravenosti vrátil žalobcovi. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je teda rozhodujúci okamih podania návrhov na súd. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 66/08 zo dňa 14.10.2008, z ktorého je nepochybné, že v zmysle tohto rozhodnutia na zabezpečenie nápravy mali byť návrhy žalobcu zaregistrované tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich žalobca predložil súdu po prvýkrát. 3. postoj žalobcu, keď z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Banská Bystrica a z písomnej komunikácie súdu s právnym zástupcom žalobcu JUDr. Pavelkom vyplýva, že okresný súd návrhy žalobcu zaevidoval v čase od 19.01.2007 do 17.09.2008 v celkovom počte 2.293 ks, z toho viac ako 1.600 konaní bolo zastavených pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom, cca 500 návrhov bolo postúpených inému súdu, odmietnutých bolo cca 5 návrhov a len cca 90 konaní bolo skončených rozsudkov alebo platobným rozkazom. Ak škoda mala vzniknúť žalobcovi v súvislosti s týmito návrhmi, ktoré boli okresným súdom zaevidované, potom je nevyhnutné konštatovať, že vo veci sa riadne konalo, pričom konania boli zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a nie pre vznesené námietky premlčania. Podľa žalovanej v tejto súvislosti bolo tiež otázne či žalobca, ktorý sa na konanie v merite veci nesústredil (nedostatočné podania, nezaplatenie súdnych poplatkov) mal resp. má na uplatňovaní svojich nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov skutočný záujem alebo mu od začiatku išlo iba o využitie možnosti na uplatnenie nárokov na odškodnenie na Ústavnom súde SR, ESĽP alebo nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. 4. vymožiteľnosť pohľadávok, keď žalobca na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce pri každej individuálnej pohľadávke a) existenciu žalovaného (nakoľko z vyjadrení súdov vyplynulo, že žalovaným tak ako ich označil žalobca sa nepodarilo doručovať písomnosti a teda nie je zrejmé či tieto subjekty existovali), b) právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre vznesené námietku premlčania, c) vymožiteľnosť pohľadávky od toho ktorého žalovaného v čase kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobného rozkazu resp. rozhodnutia súdu. Bez preukázania týchto skutočností nie je možné hovoriť o vzniku škody ani v prípade ak by mal súd za preukázané, že postupom okresného súdu došlo k premlčaniu pohľadávok, čo však žalovaná namieta. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu uplatnenú v tomto konaní, pretože žalobca vznik škody nepreukázal a nie je možné predpokladať, že ju preukáže. Nedôvodný je ak nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 22.829.286,- eur odôvodňovaný premlčaním nárokov, nakoľko k premlčaniu nárokov konaním na súde nedošlo. Poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca sa domáhal návrhmi od žalovaných zaplatenie len istiny a nie poplatkov z omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatnil. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť škody 1.141.464,30 eur, ktorá má vyjadrovať ušlý zisk, škody 314,45 eur, ktorá vyjadruje úročenie finančného kapitálu žalobcu ako ani v nákladoch na súdne spory. Tieto nároky nemôžu byť opodstatnené už len preto, že zatiaľ neprebieha meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola právoplatne prisúdená, takže nie je zrejmé či nároky žalobcu sú legitímne a či bude v konaniach úspešný. Samotné prejednanie veci v primeranej lehote nezaručuje reálnu vymožiteľnosť priznaných prostriedkov a nie je teda zrejmé, kedy by jednotlivé pohľadávky v skutočnosti zo strany žalovaných boli zaplatené, či by vôbec k zaplateniu došlo. Nie je možné reálne stanoviť termín, od ktorého by žalobca finančné prostriedky teda mohol využívať a akýkoľvek takto uplatňovaný zisk je hypotetický. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nákladov žalobcu vynaložením finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv t.j. úhradu poplatkov trov zastúpenia nie je odôvodnená. Trovy spojené s konaniami vedenými pred okresným súdom mali a mohli byť uplatnené súčasne s podanými návrhmi a o týchto nárokoch rozhodnuté nebolo. Trovy konania pred Ústavným súdom SR boli žalobcovi priznané predmetným nálezom. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujme v peniazoch vo výške 652.740 eur žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 66/08 zo dňa 14.10.2008 vo veci sťažnosti žalobcu na postup Okresného súdu Banská Bystrica a uviedla, že ak Ústavný súd SR nevzhliadol dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi, tak má za to, že žalobcovi žiaden nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol, pričom vzhľadom na popísané okolnosti prípadu ale najmä neochotu žalobcu spolupracovať so súdmi pri vytvorení podmienok na pokračovanie v konaní, nemožno nemajetkovú ujmu priznať. Jej priznanie by bolo v rozpore s § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a aj v rozpore s princípom spravodlivosti. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti ako ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu žalovaná uviedla, že v danej veci nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škoda v priamej príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Banská Bystrica.
4. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 10.01.2012, vzhľadom na predmet sporu navrhla, aby súd uložil žalobcovi zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa § 141a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko mala za to, že sú splnené predpoklady na postup v zmysle § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 4.1. Súd uznesením č. k. 16C/162/2011-161 zo dňa 21.03.2012 návrh žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poplatku zamietol. 4.2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalovanej uznesením č.k. 8Co 132/2012-202 zo dňa 30.apríla 2012 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16C/162/2011-161 zo dňa 21.03.2012 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil splnenie podmienok pre uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. 4.3. Súd uznesením č.k. 16C/162/2011-247 zo dňa 05.06.2013 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 1.177.352 eur na účet tunajšieho súdu do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
4.4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu č.k. 16C/162/2012-247 zo dňa 05.06.2013 uznesením č.k. 8Co 407/2013-272 zo dňa 23. septembra 2013 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu odmietol. 4.5. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C/162/2011-274 zo dňa 5. februára 2014 konanie podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá Občianskeho súdneho poriadku zastavil nakoľko žalobca zákonným ustanovením § 141a Občianskeho súdneho poriadku predpísaný preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil. 4.6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu súdu č.k. 16C/162/2011-274 zo dňa 5. februára 2014, rozhodol uznesením č.k. 4Co 181/2014-344 zo dňa 30. júna 2016 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval podľa, v čase jeho rozhodovania, platného a účinného ustanovenia § 141a O.s.p., ktoré však už v čase rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo účinné. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. SR PL. ÚS 30/2015-55 zo dňa 11.05.2016 v pléne rozhodol, že ustanovenie § 141a O.s.p. v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď dospel okrem iného k záveru, že v danom prípade verejný záujem (na eliminovaní nedôvodných a šikanóznych žalôb) neprevyšuje záujem jednotlivcov (účastníkov konania) na ochrane ich dôvery v právo platné a účinné v čase podania návrhu na začatie konania a v danom prípade nemožno indikovať žiaden taký ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého zákonodarca môže zasiahnuť do už nadobudnutých práv (iura quesita) účastníkov konania. Ústavný súd SR vyslovil ohľadom aplikácie ust. § 141a O.s.p. okrem iného i právny názor, že ak mal žalobca pri podaní návrhu na začatie konania v čase pred účinnosťou zákona č. 388/2011 Z. z. právo súdne konanie iniciovať a v ňom ďalej pokračovať až do jeho právoplatného skončenia bez povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, toto právo mu neskoršie vydaným právnym predpisom (zákonom č. 388/2011 Z. z.) nemôže byť odňaté a zásah do tohto práva žalobcu ako účastníka konania považuje za zásah do princípu právnej istoty. Odvolací súd sa s právnymi názormi Ústavného súdu SR ohľadom ustanovenia § 141a O.s.p. stotožnil, a na predmetný nález odkázal. Podľa § 41a ods. 1 zákona o ústavnom súde od uverejnenia nálezu ústavného súdu vydaného v konaní o súlade právnych predpisov v Zbierke zákonov nie je možné postupovať podľa právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktoré ústavný súd vyhlásil za rozporné s ústavou. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy potom dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, teda dňom 14.06.2016 (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2015 bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 194/2016 Z.z. dňa 14.06.2016) stratilo § 141a O.s.p. účinnosť. Zároveň platí, ak národná rada neuvedie tento zákon do súladu s Ústavou, stráca § 141a Občianskeho súdneho poriadku po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania vo veci. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie § 141a O.s.p. stratilo v zmysle nálezu Ústavného súdu SR dňom 14.06.2016 účinnosť pre rozpor s čl. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nebolo už možné podľa neho postupovať a vyvodzovať z neho v odvolacom konaní závery s dopadom na posudzovanú vec. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania žalobcu, potom nemalo oporu v účinných právnych predpisoch.
5. Pred začatím konania vo veci samej žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 označeným ako spresnenie petitu navrhol, aby súd podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil spresnenie žalobného petitu v časti o zaplatenie istiny tak, že žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 6.309,17 eur, na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 22.822.976,83 eur, na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 64.475,74 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 652.740,- eur. Žalobca zároveň uviedol, že po spresnení petitu ďalej netrvá na náhrade škody predstavujúcej ušlý zisk (nárok špecifikovaný v návrhu v časti V. písmeno A bod 2), na náhrade škody predstavujúcej úročenie finančného kapitálu (nárok špecifikovaný v žalobe v časti V. písmeno A bod 3) a na náhrade škody uplatnenej za trovy právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi a JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby poskytnuté žalobcovi v rámci zastupovania pred Ústavným súdom SR (nárok špecifikovaný v žalobe v časti VI. písmeno A bod 4). 5.1. Súd podanie žalobcu, ktorým žiadal, aby súd aplikoval postup podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku a pripustil spresnenie petitu, posúdil podľa obsahu ako späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.142.207,26 eur, keď žalobca po spresnení petitu sa domáhal náhrady škody spolu vo výške 22.893.761,74 eur, teda v sume nižšej ako si ju uplatnil v žalobe t.j. v sume 24.035.969,- eur. 5.2. Súd uznesením č.k. 16C/162/2011-164 zo dňa 21. marca 2012 konanie podľa § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku v časti žaloby o zaplatenie 1.142.207,26 eur zastavil a podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil žalobcom požadovanú zmenu petitu žaloby, podľa, ktorého sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občiansko-súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a vydania rozsudku, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu 1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 6.309,17 eur 2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 22.822.976,83 eur 3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 64.475,74 eur a nemajetkovú ujmu 652.740,- eur a nahradiť trovy súdneho konania.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.02.2013 navrhol pristúpenie účastníka do konania s tým, že žalobca Lawyer Partners a.s. postúpila spoločnosti Lawyers Group s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 pohľadávky uplatňované v konaní a to pohľadávku na náhradu škody spočívajúcej v istine, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením istiny. Žalobca Lawyer Partners a.s. si naďalej ponechal pohľadávku, ktorej obsahom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. K návrhu na pripustenie pristúpenia do konania žalobcu v 2. rade žalobca pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2014, z ktorej súd zistil, že žalobca postúpil pohľadávku v zmysle čl. I tejto zmluvy vo výške 6.309,17 eur s príslušenstvom vo výške 22.829.286,- eur, pričom v zmluve je uvedené že spolu to predstavuje sumu 22.893.761,74 eur. Zároveň v zmluve o postúpení pohľadávky v čl. I je uvedené, že bližšia špecifikácia prevádzanej pohľadávky je uvedená v žalobe o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 02.07.2010 v znení spresneného petitu zo dňa 20.02.2012.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.03.2016 doplnil argumentáciu k premlčaniu a vymožiteľnosti istiny majetkovej škody a predložil listinné doklady. Žalobca k tvrdeniu žalovanej, že nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu uplatňovaných v civilnom konaní pred súdom (nárokov z koncesionárskych poplatkov), ktoré predstavujú istinu uplatnenej majetkovej škody a k tvrdeniu žalovanej, že tieto nároky sú naďalej vymožiteľné poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014, podľa ktorého súd je aj bez návrhu (dovolávania sa) spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi. Vo veciach žalobcu, kde je predmetom konania nárok žalobcu voči dlžníkovi na úhradu finančného plnenia, je konajúci súd povinný aplikovať premlčanie a to z úradnej povinnosti, bez iniciatívy či súčinnosti s dlžníkom. Premlčanie tak nastane ako nezvratný dôsledok aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom v sporovom konaní. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a k zániku práva na uplatnenie poplatkov z omeškania žalobca uviedol, že opisovaný nesprávny úradný postup bol sprevádzaný mediálnou kampaňou, v ktorej bol žalobca vykresľovaný ako „výpalník“ uskutočňujúci vymáhačské aktivity t.j. ako niekto kto v rozpore so zákonom a bez právneho nároku násilne núti ľudí platiť. Žalobca bol označený za klamára a vydierača, ktorý podvádza ľudí ako aj celú spoločnosť. Uvedená kampaň bola potvrdená a podporovaná nesprávnym úradným postupom zo strany okresného súdu v podobe nelegálneho odmietnutia legitímnych podaní žalobcu a výrazne poškodila povesť a dobré meno žalobcu. Žalobca v snahe ochrániť ďalšie svoje podnikateľské aktivity bol nútený s účinnosťou od 12.05.2007 zmeniť svoje obchodné meno z BSP Lawyer Partners a.s. na Lawyer Partners a.s. Zmena obchodného mena však neprispela k zlepšeniu poškodenej povesti a následkom mediálnej kampane v súčasnosti spoločnosť reálne nemôže vyvíjať žiadne obchodné aktivity. Pre negatívne mediálne prezentovanie žalobca stratil na verejnosti získaný kredit. Odmietnutie podaní zo strany okresného súdu vyvolala u žalobcu resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti, akcionárov pocity frustrácii, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Nesprávny úradný postup spôsobil zánik podnikateľských aktivít žalobcu, podnikateľských plánov a vyvolal hospodársku stratu na strane žalobcu ako aj jeho akcionárov a vystavil ho riziku krachu a reálneho zániku. Vo vzťahu k zániku práva žalobcu na uplatnenie poplatkov z omeškania žalobca uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. predpisuje postup, ktorý je potrebné aplikovať ešte predtým, než dôjde k uplatneniu nároku na poplatky z omeškania pred súdom. Je nutné najskôr dodržať postup podľa § 8 zákona č. 212/1995 Z.z. Vzhľadom k tomu, že okresný súd neprijal návrhy, ktorými sa uplatnili práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutné pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Bez uplatnenia práva na úhradu koncesionárskych poplatkov na príslušnom súde nie je možné pristúpiť k vymáhaniu príslušenstva. Preto podľa žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom okresného súdu (odmietnutím žalôb na uplatnenie koncesionárskych poplatkov) došlo k vzniku škody v podobe zániku práva na vymáhanie príslušných koncesionárskych poplatkov. Definitívnym zánikom tohto príslušenstva bolo jednak plynutie času, keď sa jednotlivé nároky premlčali ako aj v dôsledku tzv. generálnych pardonov, ktoré boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 96/2006 Z.z. a zákonom č. 309/2007 Z.z. Žalobca navrhol vykonať na preukázanie výšky škody znalecké dokazovanie a do konania ustanoviť znalecký ústav Ekonomická univerzita v Bratislave a určiť tzv. všeobecnú hodnotu pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva. Žalobca predložil listinné doklady.
8. Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017 v súvislosti s návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalobcu a návrhom na zmenu petitu žaloby a uviedol, že na spoločnosť Lawyers Group s.r.o. boli prevedené práva z pohľadávok na náhradu škody spočívajúcej v istine vo výške 6.309,17 eur a príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania vo výške 22.822.976,83 eur. V časti žaloby týkajúcej sa príslušenstva tvoreného sumou nákladov spojených s uplatnením istiny vo výške 64.475,74 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 652.740 eur zotrval žalobca na návrhu, aby súd naďalej konal so žalobcom, spoločnosťou Lawer Partners a.s.
9. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9.1. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy. 9.2. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.
10. Súd uznesením č.k. 16C/162/2011-354 zo dňa 2. marca 2017 podľa 79 Civilného sporového poriadku pripustil na návrh žalobcu, aby do konania pristúpila ako žalobca v 2. rade spoločnosť Lawyers Group s.r.o., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO 46524185, keď navrhovaný žalobca v 2. rade so vstupom do konania súhlasila z podania bolo zrejmé čoho sa navrhovaný žalobca v 2. rade mieni domáhať. Súd zároveň podľa § 142 Civilného sporového poriadku pripustil požadovanú zmenu petitu žaloby podľa ktorej sa žalobca domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd určiť, že žalovaná Slovenská republika jej menom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners a.s. IČO: 35 944 471 so sídlom Prievozská 37, Bratislava 821 09 nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občiansko-súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a žiadal, aby súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 6.309,17 eur, na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 22.822.976,83 eur a žalobcovi v 1. rade na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 64.475,74 eur a nemajetkovú ujmu 652.740,- eur a nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy súdneho konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2017.
11. Súd uznesením č.k. 16C/162/2011-368 zo dňa 30. marca 2018 rozhodol podľa § 64 Civilného sporového poriadku, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu v 1. rade a to so spoločnosťou EU-CapitalManagement a.s., IČO: 45 327 084 ako so žalobcom v 1. rade, keď v priebehu konania z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa vložka č. 3632/B zistil, že žalobca v 1. rade Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471 bol dňa 06.02.2018 vymazaný z obchodného registra s tým, že pôvodný žalobca v 1. rade zanikol v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom žalobcu v 1. rade sa dňom 06.02.2018 stala spoločnosť EU-CapitalManagement a.s.
12. Súd na pojednávaní dňa 04.02.2019 konal v neprítomnosti žalobcu v 1. a 2. rade, keď žalobca v 1. a 2. rade sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania mal žalobca v 1. a 2. rade riadne a včas vykázané. Žalobca v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 31.01.2019, pojednávanie odročiť nežiadal. Žalobca v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal.
13. Súd vykonal stranami označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. II. ÚS 66/08-81 zo dňa 14.októbra 2008, žiadosť právneho predchodcu žalobcu v 1. rade o predbežné prerokovanie nároku doručené Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 02.12.2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 144/2006-326 zo dňa 20.10.2008, Realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 27.01.2006, Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 20.09.2005, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2005, CD - dátový nosič predložený žalobcom, úradný záznam zo dňa 10.01.2011 z obsahu CD nosiča, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012, výpisy z účtov, pokladničné príjmové doklady, faktúra č. 3/2006 zo dňa 04.04.2006 vystavená JUDr. Miroslav Pavelka, advokát na sumu 145.638.456,00 Sk, znalecký posudok č. 01/2009 vypracovaný Ing. Miloslav Kavický, znalec z odboru elektrotechnika , odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (softvér) elektronika vo veci zodpovedania otázky objednávateľa, stanovisko O.. D. P., riaditeľ správy súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky Spr 213/2012 zo dňa 1. marca 2012, zápisnica o pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/163/2011 zo dňa 26.10.2015 obsahom, ktorej je výsluch predsedu predstavenstva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade D.. C. H. a výsluch podpredsedu predstavenstva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade D.. E. E., čestné prehlásenie D.. E. H. zo dňa 09.11.2012, špecifikácia účelných nákladov a úkonov - fa č.: 3/2006 zo dňa 04.04.2006, zápisnica sp. zn. 18Cd 1/2012 o výsluchu svedka D.. E. P..
14. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané: 14.1. Právny predchodca žalobcu v 1. rade dňa 31.03.2006 doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrhy na začatie konania - vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podanie urobil elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty, návrhy podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Banská Bystrica zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie právneho predchodcu žalobcu v 1. rade reagoval Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 05.04.2006, v ktorom oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, nie súd v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov právnemu predchodcovi z toho dôvodu vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Právny predchodca žalobcu v 1. rade dňa 24.07.2006 opätovne rovnakým spôsobom doručil Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, zaslal súdu sprievodný list a 2 ks DVD nosičov obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na týchto druhých DVD nosičoch obsahovali iné návrhy, týkali sa iných vecí ako v prvom prípade. Okresný súd listom zo dňa 07.08.2006 oznámil, že podania urobené 24.07.2006 nemožno prijať a preto DVD nosiče vrátil. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a vyplynuli s Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. II. ÚS 66/08-81 zo dňa 14. októbra 2008. 14.2. Na základe sťažnosti právneho predchodcu žalobcu v 1. rade vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica vo veci neprijatia podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom II. ÚS 66/08-81 zo dňa 14. októbra 2008 rozhodol, že základné právo právneho predchodcu žalobcu v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica neprijatím podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom porušené boli a prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica konať vo veci podania právneho predchodcu žalobcu v 1. rade z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a uložil Okresnému súdu Banská Bystrica povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu v 1. rade trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 14.989,80 Sk a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v danom prípade došlo postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľa - právneho predchodcu žalobcu v 1. rade z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom k porušeniu jeho základné práva podľa čl. 46 ods.1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd vzhľadom na to, že vyslovil porušenie základného práva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a z vyjadrení účastníkov konania mal za preukázané, že okresný súd dosiaľ neprijal prostredníctvom elektronickej podateľne návrhy žalobcu z 24. júla 2006 a v tých veciach nekonal, mal za to, že v záujme účinnej ochrany práv žalobcu, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde, obnovil stav pred porušením označených práv žalobcu. Ústavný súd preto vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci podania žalobcu z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosťou okresného súdu bolo opätovne sa zaoberať podaním právneho predchodcu žalobcu v 1. rade z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že okresný súd bude povinný opätovne sa zaoberať podaním z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania a pritom musí zabezpečiť zachovanie jeho právnych účinkov ku dňu jeho podania a to bez ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť. Vo veci právnym predchodcom žalobcu v 1. rade uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10.000 Sk Ústavný súd uviedol, že zohľadňujúc konkrétne okolnosti v prípade považoval samotné deklarovanie porušenia označených práv ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal, ktorým sa garantuje, že práva uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú žalobcovi v 1. rade zachované, za dostatočné na zabezpečenie ochrany označených práv. Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred porušením označených práv žalobcu, čo mu umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006, čím sa zároveň naplní účel, ktorý žalobca sledoval podaním ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv žalobcu potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie a preto v tejto časti návrhu nevyhovel. 14.3. Žalobca v 1. rade dňa 21.10.2010 predložil súdu dátový nosič, ktorý podľa oznámenia právneho predchodcu žalobcu v 1. rade mal obsahovať komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo súdmi rozhodnuté z príčin uvádzaných v žalobe. 14.4. Žalobca v 1. rade predložil znalecký posudok číslo 01/2009 zo dňa 17.02.2009 vypracovaný znalcom Ing. Miloslav Kavický, znalec z odboru elektrotechnika, odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (softvér) elektronika, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že nie je možné z databázového systému, ktorý žalobcovi slúži ako dátový sklad vyhotoviť identickú kópiu pôvodných (originálnych) DVD nosičov, ktoré obsahovali identické dokumenty podpísané identickým zaručeným elektronickým podpisom a potvrdené identickou časovou pečiatkou. 14.5. Z kópie faktúry č. 3/2006 zo dňa 04.04.2006 vystavenej JUDr. Miroslav Pavelka, advokát vyplýva, že JUDr. Miroslav Pavelka, advokát vyfakturoval právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti BSP Lawyer Partners a.s. dohodnutú odmenu advokáta za poskytnutie právnej pomoci vo veci vymáhania nedoplatkov na koncesionárskych poplatkov podľa uzavretej mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2005 spolu vo výške 145.638.456,- Sk (4.834.311,09 eur). Odmena bola za vypracovanie návrhov na vydanie platobných rozkazov vrátane ďalších právnych úkonov v celkovom počte 74.154 prípadov. 14.6. Zo stanoviska O.. D. P., riaditeľa správy súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zn. Spr 213/2012 zo dňa 1. marca 2012 vydaného na základe žiadosti žalobcu v 1. rade okrem iného vyplýva, že systém elektronickej podateľne prideľuje dátum prijatia konkrétneho návrhu súdom zo systémového dátumu servera elektronickej podateľne, ktorý je synchronizovaný s časovými servermi. Systém elektronickej podateľne je uzavretým a zabezpečeným systémom a nie je v ňom možné ľubovoľne určovať, či meniť dátum prijatia návrhu na začatie súdneho konania súdom. Spätné prijatie návrhu na začatie konania k ľubovoľnému dátumu z minulosti v systéme elektronickej podateľne nie je možné, zmena alebo úprava dátumu prijatia návrhu na začatie konania v systéme elektronickej podateľne nie je možná. 14.7. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 16C/163/2011 bol na pojednávaní dňa 26.10.2015 vypočutý D.. C. H., predseda predstavenstva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade spoločnosti Lawyer Partners a.s. a D.. E. E., podpredseda predstavenstva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade spoločnosti Lawyer Partners a.s. a štatutárny zástupca žalobcu v 2. rade. Konanie vedené pod sp. zn. 16C/163/2011 sa týkalo obdobnej sporovej veci žalobcu v 1. rade Lawyer Partners a.s., v 2. rade Lawyers Group s.r.o. proti žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Veľký Krtíš. D.. C. H., predseda predstavenstva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade. vo výpovedi okrem iného uviedol, že i keď Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze výslovne prikázal súdu, aby konal vo veciach s tým, že konanie sa musí vrátiť o 5 rokov späť, nie je to technicky možné. Nie je možné zapísať pôvodné návrhy v elektronickej podateľni spätne. Škodu, ktorá bola právnemu predchodcovi žalobcu v 1. rade spôsobená je možné rozdeliť do troch kategórii s tým, že prvá je istina, druhá poplatky z omeškania a tretia trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárii. Z dôvodu, že je možné, že by žalobca v 1. rade nebol úspešný v konaniach o zaplatenie koncesionárskych poplatkoch 100%, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom na posúdenie výšky škody, ktorá bola spôsobená. Istinu koncesionárskych poplatkov žalobca v 1. rade kúpil za 100% svojho nominálu. Trovy právneho zastúpenia zaplatil podľa vyhlášky a poplatky z omeškania si mohol uplatniť až po uplatnení žalovanej istiny. Okresný súd však znemožnil svojim nesprávnym úradným postupom žalovať istinu a teda poplatky z omeškania si žalobca v 1. rade nikdy neuplatnil. Z dôvodu, že poplatky z omeškania vo forme, ktorú vtedy stanovoval zákon t.j. 5000,- Sk za každý mesiac omeškania s platením, by boli likvidačné pre 99% koncesionárov, žalobca v 1. rade vo výzvach na ich zaplatenie, vyzýval na nováciu a navrhoval zaplatiť namiesto poplatku z omeškania, ktoré by v tom čase v priemere predstavovali niekoľko 100 tisíc Sk až milión SK, len čiastku 1.000 až 20.000,- Sk. V týchto intenciách zdokladoval i predpokladanú výšku škody. Okrem majetkovej škody právneho predchodcu žalobcu v 1. rade postihla aj nemajetková ujma vo forme odrieknutých a zmarených obchodných príležitostí, ktoré utrpel vďaka neprijatým podaniam podaných elektronicky zaručeným podpisom dňa 24.07.2006. K neprijatiu návrhov došlo napriek tomu, že zákon možnosť podať návrhy so zaručeným elektronickým podpisom platí od roku 2002. Po medializácii, ktorou vzišla na svetlo neschopnosť podať žaloby so zaručeným elektronickým podpisom, právny predchodca prišiel o viacerých významných klientov. D.. E. E., podpredseda predstavenstva právneho predchodcu žalobcu v 1. rade a štatutárny zástupca žalobcu v 2. rade vo výpovedi k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že okrem toho, že odstúpili veľkí klienti, bola žalobcovi aj mediálne spôsobená ujma na mene a to tým, že boli považovaní výpalníkov, čo bolo uvedené aj na schôdzi parlamentu. 14.8. Zo zápisnici o výsluchu svedka D.. E. P. sp. zn. 18Cd 1/2012 vyplýva, že svedok sa vyjadroval k doručeniu návrhov na DVD nosičoch na Okresný súd Humenné, svedok bol v tom čase predsedom súdu Okresného súdu Humenné
15. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu. Žalobca v 1. a 2. rade sa domáhal v konaní náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica spočívajúceho v neprijatí podania právneho predchodcu žalobcu v 1. rade, návrhov na vydanie platobných rozkazov uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.07.2006.
16. Podľa § 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1písmeno a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 27b ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom účinným do 31.12.2008 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
17. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu v 1. a 2. rade na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca v 1. a 2. rade nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď nepreukázal vznik škody a priamu príčinnú súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou.
18. Podľa citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.
19. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. 19.1. V prejednávanej veci žalobca v 1. a 2. rade považoval za nesprávny úradný postup, postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý neprijal podania právneho predchodcu žalobcu v 1. rade - návrhy na vydanie platobných rozkazov uskutočnené elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.07.2006. Právny predchodca žalobcu v 1. rade spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh Okresnému súdu Banská Bystrica zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Žalobca návrhy na vydanie platobných rozkazov podal v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v znení do 28.02.2007 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Okresný súd Banská Bystrica oznámil žalobcovi, že v prílohe vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže okresný súd nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom II. ÚS 66/08-81 zo dňa 14. októbra 2008 rozhodol, že základné právo právneho predchodcu žalobcu v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica neprijatím podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom porušené boli a prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica konať vo veci podania právneho predchodcu žalobcu v 1. rade z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a uložil Okresnému súdu Banská Bystrica povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu v 1. rade trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 14.989,80 Sk a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. Ústavný súd skonštatoval, že postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania žalobcu v 1. rade z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom došlo k porušeniu základného práva žalobcu v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň vydal príkaz okresnému súdu, aby vo veci podania žalobcu z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a opätovne sa podaním z 24. júla 2006 zaoberal ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupoval vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. 19.2. Žalovaná namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Banská Bystrica nesporovala, uviedla, že skutočnosť, že odmietnutie prijatia podaní dňa 24.07.2006 je nesprávnym úradným postupom zo strany Okresného súdu Banská Bystrica nie je sporná. 19.3. Súd vykonaným dokazovaním a so zreteľom na vyššie uvedené, keď v konaní nebolo medzi stranami sporné, že zo strany Okresného súdu Banská Bystrica došlo neprijatím návrhov žalobcu v 1. rade uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom dňa 24.07.2006 k nesprávnemu úradnému postupu, dospel k záveru, že žalobca ním vytýkaný nesprávny úradný postup preukázal.
20. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Ušlý zisk sa teda prejavuje stratou očakávaného prínosu, teda prospechu, ktorému malo reálne dôjsť, ak by nedošlo ku škodnej udalosti a predstavuje reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech, o ktorý poškodený prišiel. 20.1. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca v 1. a 2. rade nemohol byť v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Žalobca v 1. a 2. rade vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal nijakým spôsobom nepreukázal. 20.2. Žalobcom v 2. rade uplatnená náhrada majetkovej škody predstavovala náhradu škody vo výške 22.829.286 eur, ktorú si žalobca v 2. rade uplatnil v dôsledku zániku majetkových práv tvrdiac, že z viny Okresného súdu Banská Bystrica a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Uplatnená náhrada škody predstavovala súčet majetkovej škody na istine pohľadávok v sume 6.309,17 eur a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania v sume 22.822.976,83 eur. Žalobca v 2. rade odôvodňoval škodu vo výške 6.309,17 eur ako sumu vyčíslenú istinami pohľadávok, teda ako sumu, ktorá predstavovala spolu sumu jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie konania podané súdu dňa 24.07.2006. Podľa žalobcu v 2. rade neprijatím návrhov okresný súd vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu a bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch, ak by jednotliví žalobcom označení odporcovia uplatnili námietku premlčania. Súd sa s tvrdením žalobcu nestotožnil a mal za to, že žalobca v 2. rade nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k zániku majetkových práv z dôvodu premlčania. Žalobca jednak ani v jednom prípade nepreukázal, že by čo i len jeden z ním podaných návrhov na začatie konania na Okresnom súde Banská Bystrica bol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, v tom ktorom konaní zamietnutý. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na skutočnosť, že návrhmi podanými žalobcom elektronickou formou dňa 24.07.2006 na Okresný súd Banská Bystrica boli začaté konania dňom doručenia týchto podaní bez ohľadu na to, či ich okresný súd prijal alebo nie. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je rozhodujúci okamih podania návrhu na súd k čomu došlo dňa 24.07.2006. I z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 66/08-81 nepochybne vyplýva, že povinnosťou okresného súdu je opätovne sa zaoberať podaním žalobcu z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa v 1. rade zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, lebo i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že doručením podaní dňa 24.07.2006 došlo k spočívaniu premlčacej doby a nároky uplatnené týmito návrhmi by mohli byť v dôsledku vznesenej námietky premlčania zamietnuté len v prípadoch ak došlo k premlčaniu nárokov už pred podaním návrhov na súd dňa 24.07.2006. Zo strany žalobcu došlo k uplatneniu nároku ním predpokladanej škody, ktorá by mu mohla vzniknúť, ale len v prípade, ak by zo strany súdu boli všetky návrhy na začatie konania o zaplatenie koncesionárskych poplatkov zo strany súdu zamietnuté z dôvodu, že súd ich posúdil ako premlčané. K tomu však nedošlo a žalobca to nie len, že nepreukázal ale ani to netvrdil. 20.3. Škodu vo výške 22.822.976,83 eur žalobca v 2. rade odôvodňoval tým, že táto mu vznikla na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania, nakoľko, aby žalobca mohol vymáhať poplatky z omeškania musel uplatniť postup upravený v § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. v účinnom znení a preto musel žalobca, aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania, uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd návrhy, ktorými uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskych poplatkov neprijal a tým spôsobil premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a tak zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania a spôsobil materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup podľa § 8, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 poplatok z omeškania podľa ods. 1 je 5 000 Sk u fyzických osôb a 15 000 Sk u právnických osôb za každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení účinnom do 20.02.2006 ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie (odsek 2), Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas môže uplatniť svoj nárok na súde. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku znemožnenia uplatnenia príslušenstva - poplatku z omeškania v jednotlivých veciach súd uvádza, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej sumy, nepreukázal, že by si návrhmi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov uplatňoval i príslušenstvo - poplatky z omeškania a nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že zo strany súdu došlo k zamietnutiu jednotlivých návrhov na začatie konania v dôsledku vznesenej námietky premlčania. Zo strany žalobcu i v tomto prípade došlo k uplatneniu nároku náhrady hypotetickej škody, ktorá žalobcovi však nevznikla resp. jej vznik žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. 20.4. Žalobca v 1. rade sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 64.475,74 eur titulom náhrady vynaložených finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv žalobcu t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Žalobca v 1. rade uvádzal, že k vynaloženiu nákladov došlo z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním, keď bez akejkoľvek náhrady žalobca v 1. rade musel vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Išlo o náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni spočívajúce v náhrade nákladov za zastupovanie pred okresným súdom ako trov právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, advokátovi za podanie 989 žalôb á 1.964,- Sk = 1.942.396 Sk (64.475,74 eur). Suma 1.946,- Sk predstavuje náhradu za 3 úkony právnej služby á 500,- Sk, 2 x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál á 164,- Sk. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku, nakoľko ide o náhradu trov právneho zastúpenia týkajúcich sa jednotlivých konaní, na náhradu, ktorých by mal žalobca v prípade úspechu v tom ktorom konaní nárok od neúspešného odporcu. Nie je teda zrejmé z akých dôvodov by mal náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) znášať štát ako náhradu škody.
20.5. Žalobca v 1.rade si v konaní uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 652.740,- eur ako satisfakciu pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Žalobca v 1. rade však uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany okresného súdu došlo k negatívnym následkom v dôsledku, ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma. Žalobca v 1. rade neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany okresného súdu neprijatím návrhov žalobcu v 1. rade uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom dňa 24.07.2006 došlo k negatívnym následkom. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa v konaní domáhal je nutné preukázať. Žalobca v 1. rade však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla, a že by mu vznikla práve v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu v 1. rade mal skutočne následok a preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného, teda žalobcu v 1. rade. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca v 1. rade však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych uvádzaných tvrdení žalobcom v 1. rade nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu v 1. rade a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že mu morálna ujma vznikla v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica nepostačuje na preukázanie vzniku nároku na nemajetkovú ujmu, bez uvedenia konkrétneho zásahu spôsobeného práve v dôsledku deklarovaného nesprávneho úradného postupu. Tvrdenie žalobcu v 1. rade ohľadne negatívnych dôsledkoch nemajú vo vzťahu k nároku žalobcu v 1. rade na nemajetkovú ujmu bez preukázania ich vzniku a priamej príčinnej súvislosti práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica bez ďalšieho právnu relevanciu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súd z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok, že žalobca v 1. rade odôvodňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy identickými dôvodmi aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/163/2011, ktoré sa týkalo sporu žalobcu v 1. rade voči žalovanej Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaplatenie nemajetkovej ujmy v dôsledku identického nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Veľký Krtíš. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca v 1.rade vyvodzuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z tých istých okolností ako okolností tvrdených v prejednávanej veci. Z uvedeného následne vyplýva, že žalobca svoje tvrdenia ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom v tomto konaní nepreukázal. Vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy nebolo preukázané, že by vytýkaný nesprávny úradný postup do pomerov žalobcu zasiahol závažným spôsobom, má súd zato, že žalobcovi v 1. rade ujma spôsobená práve týmto vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica nevznikla. Žalobca v 1. rade žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali závažnú zmenu pomerov na jeho strane nepreukázal.
21. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
- majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany okresného súdu tak by k vzniku škody nedošlo. Takto žalobcom v 1. a 2. rade uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nesprávny úradný postup zo strany Okresného súdu Banská Bystrica nebol v príčinnej súvislosti so žalobcom v 1. a 2. rade uplatnenou náhradou škody. Žalobca v 1. a 2. rade nepreukázal v konaní, že škoda, ktorej náhradu si uplatnil mu vznikla a že mu vznikla práve v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica. Nesprávny postup okresného súdu ani nemohol s ohľadom na časovú následnosť a logickú súvislosť byť bezprostrednou príčinou toho, že žalobcovi v 1. a 2. rade vznikla uplatnená majetková a nemajetková ujma. O vzťah príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by majetková a nemajetková ujma vznikla ako následok porušenia povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol nesprávny úradný postup okresného súdu a žalobcom v 1. a 2. rade uplatnená majetková a nemajetková ujma vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca v 1. a 2. rade by preukázal, že ak by sa okresný súd nedopustil ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu, k majetkovej a nemajetkovej ujme by neprišlo. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo samotného nesprávneho úradného postupu nie je možné dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súd mal teda za to, že žalobca v 1. a 2. rade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď žalobcom uplatnená náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy v podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom, keďže nesprávny úradný postup nebol v príčinnej súvislosti s uplatnenou náhradou.
22. Vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietky premlčania súd uvádza, že nárok žalobcu v 1. a 2. rade na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je premlčaný. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalovaná premlčanie odvodzovala odo dňa 24.07.2006, teda odo dňa kedy došlo k odmietnutiu prijatia návrhov podaných právnym predchodcom žalobcu v 1. rade na Okresný súd Banská Bystrica. Tento moment však nie je totožný s momentom kedy sa žalobca o vzniku škody dozvedel.
23. Súd rozhodol, že znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom v 1. a 2. rade pribratím znaleckého ústavu Ekonomická univerzita v Bratislave pre odbor Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej hodnote príslušenstva koncesionárskych poplatkov nevykoná. Žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie bolo navrhnuté vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej hodnote príslušenstva koncesionárskych poplatkov teda na preukázanie sumy, ktorú by žalobca mohol na základe podaných návrhov dňa 24.07.2006 na DVD nosiči vymôcť, keď táto suma podľa žalobcu zodpovedá skutočnej škode, čo však súd považoval za irelevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko vykonaním tohto dokazovania by nebolo preukázané, že škoda vznikla, keď nebolo ani zrejmé či žalobca bol v tom ktorom konaní úspešný a v akej sume.
24. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v 1. a 2. rade v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní žalobca v 1. a 2. rade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku majetkovej a nemajetkovej ujmy a jej výšky a priamu príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si výslovne náhradu trov konania neuplatnila z dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona