Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/499/2015

Potvrdené rozhodnutím 3Co/59/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Y. C., B.. XX.X.XXXX, X. L. V. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 2. J. C., B.. XX.XX.XXXX, X. L. V. XXXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpení.: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, so sídlom Jarkova 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie 10 305,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/499/2015 - 281 zo dňa 4.2.2019 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Y. C., B.. XX.X.XXXX, X. L. V. XXXX/XX, XXX XX Ľ., 2. J. C., B.. XX.XX.XXXX, X. L. V. XXXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpení.: JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, so sídlom Jarkova 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie 10 305,67 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 183,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 15.09.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný 1. a 2. ako povinní spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 18.12.2015 sa žalobca domáhal na žalovaných 1. a 2. spoločného a nerozdielneho zaplatenia sumy vo výške 10 305,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 15.09.2015 až do zaplatenia. 1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný v 1. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla Mercedes-Benz s EČV: L.-XXX-Q., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla Mercedes-Benz s EČV: L.-XXX-Q., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 09.01.2015 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Hyundai s EČV: W.-XXXJI, ktorého držiteľom bol v tom čase T. W. (ďalej len poškodený). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uhradiť poškodenému z poisteného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému dňa 12.08.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 11 336,24 €, z ktorého suma vo výške 1 030,57 € predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si Slovenská kancelária poisťovateľov listami zo dňa 14.08.2015 uplatnila od žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 10 305,67 €. V listoch bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 14.09.2015. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu.

Tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona a náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že odporca v 1. rade zodpovedal podľa § 427 a nasl. OZ, ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

2. Vo veci bol dňa 18.08.2016 vydaný platobný rozkaz č. k. 9C/499/2015-69, ktorým bolo návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovené. Voči platobnému rozkazu bol v zákonom stanovenej lehote podaný zo strany žalovaných odpor, ktorý bol zároveň prvým vyjadrením vo veci, a to dňa 09.09.2016 (č. l. 73-75). Žalovaní v odpore uviedli, že uplatnený nárok neuznávajú ani len z časti, považujú ho za neopodstatnený v celom rozsahu, tak čo do jeho základu ako aj do výšky. Námietky žalovaných spočívali v nasledujúcom: O Námietka nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní uviedli, že žalobca odvodzuje svoj nárok zo zákona č. 381/2001 Z. z., vychádzajúc z toho, že v čase vzniku škodovej udalosti vo vzťahu k T. W. nebolo vozidlo Mercedes-Benz s EČV: L.-XXXEL poistené na škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla. S týmto žalovaní nesúhlasia a poukazujú na to, že k poistnej zmluve č. 20006510307 uzatvorenej medzi Generali poisťovňa a.s., odštepný závod Genertel a žalovaným v 1. rade ako poistníkom bolo so žalovaným v 1. rade dohodnuté poistné na dobu jedného kalendárneho roku. Prvý deň povinného zmluvného poistenia bol zmluvnými stranami dohodnutý na deň 09.09.2013 a výška ročného poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 117,92 €. Spôsob jej úhrady bol dohodnutý na splátky vo výške 29,48 €, pri štvrťročnej periodicite jej úhrady, teda vždy do 9

- teho dňa posledného mesiaca príslušného štvrťroka. Z uvedeného vyplýva pre žalovaného v 1.rade ako poistníka, povinnosť uhradiť splátku poistného vždy najneskôr do 09.12.2013, 09.03.2014, 09.06.2014, 09.09.2014, 09.12.2014 atď. Žalovaný v 1. rade bol v omeškaní so zaplatením splátky poistného za obdobie od 09.09.2014 do 09.12.2014, pričom pri uvedenom kvartáli je posledným dňom splatnosti splátky poistného 09.12.2014. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Žalovaní majú za to, že vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje účastníkom poistného vzťahu dispozíciu s jeho obsahom, avšak len pri modifikácii dĺžky dodatočnej lehoty na splnenie povinnosti - úhrady splátky poistného poistníkom, teda žalovaným v 1. rade. Uvedené ustanovenie však určuje minimálnu dĺžku lehoty na dodatočnú úhradu splátky poistného na jeden kalendárny mesiac. Vzhľadom na uvedené tak bol posledným dňom na plnenie v dodatočnej jednomesačnej lehote deň 09.01.2015, práve deň vzniku škodovej udalosti. Žalovaní majú za to, že v čase vzniku škodovej udalosti, poistný vzťah založený poistnou zmluvou so žalovaným 1. trval. Žalovaní ďalej poukazujú na to, že súčasťou poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou boli aj všeobecné poistné podmienky Genertel, ktoré okrem iných uvádzajú aj nasledujúce: Podľa článku VI. bodu 7 Všeobecných poistných podmienok - v poistnej zmluve je možné dohodnúť, že poistné bude plnené v splátkach. Nezaplatením čo i len jednej splátky poistného sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti príslušnej nezaplatenej splátky poistného, stávajú splatné všetky ostávajúce splátky daného poistného obdobia alebo doby poistenia v prípade jednorazového poistného dohodnutého v poistnej zmluve. Ustanovenie § 565, druhá veta sa v tomto prípade neuplatní. Následne žalovaní citujú § 53 ods. 1 OZ, § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Dospievajú k záveru, že vzhľadom na existujúcu právnu úpravu treba poistný vzťah medzi žalovaným v 1. rade a Genertel chápať ako spotrebiteľský vzťah, a teda tú časť všeobecných poistných podmienok, ktorá vylučuje postup podľa ustanovenia § 565 treba považovať za absolútne neplatnú. Nakoľko nebolo možné na poistný vzťah aplikovať ustanovenie článku VII. bodu 7 VPP Genertel, a teda zosplatniť zvyšok ročného poistného plnenia k prvému dňu nasledujúceho kvartálu (10.09.2014), nebolo možné ukončiť poistný vzťah založený poistnou zmluvou ku dňu 09.10.2014, teda k poslednému dňu dodatočnej lehoty na zaplatenie splátky poistného. Žalovaní teda majú za to, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou ku dňu 09.01.2015, teda v deň vzniku poistnej udalosti trval, nakoľko žalovaný v 1. rade nemal uhradenú splátku poistného za štvrťrok od 10.09.2014 do 09.12.2014, a teda, keďže nie je možné aplikovať ustanovenie článku VI. ods. 7 VPP Genertel, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o PZP, podľa ktorého poistný vzťah skončil uplynutím jedného mesiaca počítaným odo dňa splatnosti povinného. O Námietka výšky uplatneného nároku na plnenie. Žalovaní poukazujú na Všeobecné poistné podmienky spoločnosti Generali, u ktorej bola škoda likvidovaná zo zmluvného havarijného poistenia uzatvoreného s poškodeným, kde podľa čl. X bodu 5 VPP - ak bolo vozidlo poškodené alebo zničené v takom rozsahu, že primerané náklady na jeho opravu by presiahli 85 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, poisťovateľ bude považovať takúto škodu za totálnu. Podľa čl. X bodu 6 VPP - v prípade totálnej škody, poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu v čase poistnej udalosti zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Za hodnotu použiteľných zvyškov vozidla sa považuje trhová hodnota zničeného vozidla ako celku v čase vzniku poistnej udalosti. Žalovaní vychádzajúc z listiny s názvom výpočet výšky škody vyhotovenej dňa 06.08.2015 osobou H. U., majú za to, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali 87,6892 % zo všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, a preto postup spoločnosti Generali pri likvidácii tejto poistnej udalosti bol nesprávny.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, znaleckým posudkom a prihliadajúc na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce: 3.1. Z priestupkového spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove, Okresným dopravným inšpektorátom pod sp. zn. ORPZ-PO-ODI2-100/2015-5 súd zistil, že rozhodnutím o priestupku zo dňa 03.07.2015, právoplatným dňa 03.07.2015 bola žalovaná v 2. rade J. C. uznaná vinnou, že dňa 09.01.2015 v čase o 11:35 hod. na ceste III. triedy medzi obcami Prešov a Ľubotice na križovatke ulíc Prešovká - Nižnianska, spôsobila dopravnú nehodu tak, že viedla osobné motorové vozidlo značky Mercedes-Benz C EČV: L.-XXXEL v Ľuboticiach, ul. Prešovská v smere jazdy na ul. Arm. gen. Svobodu, kde na hore uvedenej križovatke s vozidlom odbočovala vľavo, nedala prednosť jazde protiidúcemu motorovému vozidlu značky Hyundai i30 EČV: W.-XXX-Y., ktoré po ulici Prešovskej v smere jazdy na ul. Vranovskú viedol vodič T. W., čím došlo k zrážke medzi pravou bočnou časťou vozidla Mercedes a prednou časťou vozidla Hyundai. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb, na vozidlách a dopravnej značke došlo k hmotnej škode vo výške 10 850 €. Uvedeným konaním J. C. porušila ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím svojím konaním podľa § 137 ods. 2 písm. c) závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky a uznáva sa za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo sa jej ukladá pokuta vo výške 350 €. 3.2. V rámci priestupkového spisu sa nachádza znalecký posudok č. 46/2014 vyhotovený N.. Y. U. s úlohou vypracovania kompletnej analýzy nehodového deja. Tento znalecký posudok súd oboznamoval preto, že vodička J. C. uviedla, že keď sa priblížila k hranici križovatky, mala pozorovať, že vozidlo Hyundai i30, ktoré následne narazilo do pravých zadných dverí jej vozidla, sa malo nachádzať v odbočovacom pruhu a malo mať zapnuté pravé smerové svetlo. Podľa jej vyjadrenia, na základe uvedeného, situáciu vyhodnotila tak, že v odbočení jej nič nebráni a plynulou jazdou križovatkou vykonávala úkon odbočenia vľavo. Vodič vozidla Hyundai i30 v predloženom podaní vysvetlenia pripustil zapnutie pravého smerového svetla, ale vylúčil, aby s vozidlom prešiel do pravého jazdného pruhu. Taktiež uviedol, že pravé smerové svetlo zavčasu vypol. Znalec dospel k záveru, že v čase keď vozidlo Mercedes-Benz svojím predným obrysom dosiahlo úroveň priečnej súvislej čiary, vozidlo Hyundai i30 sa muselo nachádzať svojou celou šírkou v priebežnom pravom jazdnom pruhu, v danom čase pravý okraj vozidla Hyundai i30 sa nachádzal vo vzdialenosti min. 40 cm vľavo od pravej vodiacej čiary - pravého okraja vozovky. Znalec ďalej uviedol, že v čase, keď vozidlo Mercedes-Benz začalo vchádzať do ľavého jazdného pruhu vyhradeného pre smer jazdy od Sídliska Sekčov do Nižnej Šebastovej, čiže v čase, keď približne polovica jeho dĺžky sa nachádzala v ľavom protismernom jazdnom pruhu, vozidlo Hyundai i30 sa preukázateľne pohybovalo celou svojou šírkou v priebežnom pravom jazdnom pruhu. Na základe týchto vzájomných postavení vozidiel je technicky prípustné tvrdenie, že vodič vozidla Hyundai i30 na techniku jazdy vodičky vozidla Mercedes-Benz reagoval včas. Ďalej mal znalec za technicky odôvodnené tvrdenie, že ak vodička videla na vozidle Hyundai signalizovanie zmeny smeru jazdy vpravo, potom to muselo byť minimálne 4 sekundy pred zrážkou. V danom časovom okamihu ale vozidlo Mercedes-Benz sa pohybovalo síce v jazdnom pruhu vyhradenom pre zmenu smeru jazdy vľavo ale technicky ešte nezatáčalo vľavo a pohybovalo sa v protismere voči smeru jazdy vozidla Hyundai i30. Znalec teda dospel k záveru, že je odôvodnené za technickú príčinu zrážky vozidiel označiť nevenovanie pozornosti dopravnej situácii v protismerných jazdných pruhov vodičkou vozidla Mercedes- Benz po dobu min. 3,3 sekundy pred samotnou zrážkou vozidiel. Znalec tiež uviedol, že je odôvodnené poukázať na skutočnosť, že v čase najneskoršie 3,3 sekundy pred zrážkou vozidiel, vozidlo Hyundai už nemohlo vykazovať pred križovatkou znaky odbočovania vpravo ale vykazovalo znaky, že križovatkou bude prechádzať priamo. Ak by vodička vozidla Mercedes-Benz v čase 3,3 sekundy na túto techniku jazdy vozidla reagovala brzdením, potom mala vytvorené technické podmienky pre zastavenie svojho vozidla pred koridorom jazdnej dráhy vozidla Hyiundai i30 v bezpečnej vzdialenosti. Tým je odôvodnené poukázať na možnosť priestorového zabránenia zrážke vozidiel zo strany vodičky vozidla Mercedes- Benz. 3.3. Z oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel (č. l. 24-25) vyplýva, že poškodený T. W. si úhradu škody uplatnil z havarijného poistenia, ktoré mal uzavreté v poisťovni Generali. Z výpočtu výšky škody vyhotoveného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov (č. l. 26-28) vyplýva, že výška škody bola určená na 10 305,67 €, čo predstavuje 87,6892 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá bola určená na sumu 11 752,49 €. 3.3. Z listiny s názvom Kalkulácia opravy č. 10/2015 vyhotovenej Motor-Car Prešov vyplýva, že celková čiastka potrebná na opravu vozidla predstavovala výšku 10 305,70 €. Súčasťou tejto kalkulácie opravy je rozpis cenových položiek práce a výmeny súčiastok vozidla, vrátane faktúry č. 1291500167 vyhotovenej Motor-Car Prešov s.r.o. ako autorizovaného predajcu a servismena Hyundai v celkovej výške 10 305,67 €. 3.4. Listom zo dňa 18.02.2015 (č. l. 40) poisťovňa Generali oznámila poškodenému T. W., že náklady na opravu jeho motorového vozidla Hyundai i30 EČV: W.-XXXJI predstavujú 10 305,67 € z čoho bola odpočítaná 5 % spoluúčasť v zmysle poistnej zmluvy a vyplatená mu tak bola suma 9 790,39 €. 3.5. Listom zo dňa 26.02.2015 (č. l. 41) si vyplatenú sumu 9 790,39 € Generali poisťovňa uplatnila na Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže výplatou poistného plnenia na ňu prešlo podľa § 813 ods. 1 právo na náhradu škody a z dôvodu, že vozidlo v čase poistnej udalosti nebolo povinne zmluvne poistené. 3.6. Listami zo dňa 14.08.2015 si žalobca uplatnil na žalovaných zaplatenie sumy, ktorá je predmetom tejto žaloby z dôvodu, že táto bola vyplatená z poistného garančného fondu (č. l. 49-52). Týmito listami bola stanovená lehota na plnenie do 14.09.2015. Požadovaná suma 10 305,67 € predstavuje sumu refundovanú Generali poisťovni a sumu 515,28 € vyplatenú z dôvodu, že túto z havarijného poistenia neposkytla poisťovňa Generali z dôvodu spoluúčasti. 3.7. Zo žalovaným predložených listín, ktoré boli predložené ako prílohy k odporu vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie s Genertel poisťovňou a.s. ako pobočkou poisťovne z iného členského štátu. Z potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy vyplýva, že začiatok poistenia bol 09.09.2013, ročné poistné spolu bolo 117,92 €, splátka poistného 29,48 € a platba poistného bola dojednaná štvrťročne vo výške 29,48 €. Poistným obdobím bol jeden rok. Listom zo dňa 08.12.2015 bolo Slovenskou kanceláriou poisťovateľov oznámené elektronickou poštou žalovanej v 2. rade, že poistná zmluva k motorovému vozidlu Mercedes zanikla z dôvodu neuhradenia poistného ku dňu 09.10.2014 v súlade s ustanovením čl. VI. ods. 7 poistných podmienok. Listom zo dňa 16.01.2015 (č. l. 79) Generali poisťovňa a.s., odštepný závod Genertel oznámil žalovanému v 1. rade v rámci potvrdenia o škodovom priebehu z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že poistenie zaniklo dňa 09.10.2014 z dôvodu neuhradenia poistného. 3.8. Súdu ďalej bola predložená informačná brožúra k PZP, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa čl. VI. týchto VPP s názvom Poistné, poistné obdobie vyplýva, a to konkrétne:

- odseku 5 - Poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobie alebo dobu poistenia dohodnutú v poistnej zmluve. Pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, poistné je splatné prvým dňom poistného obdobia, alebo prvým dňom poistenia, ak je v poistnej zmluve dohodnuté jednorazové poistné. V prípade, ak je dohodnuté platenie poistného v splátkach, splátka poistného je splatná prvým dňom príslušnej časti poistného obdobia.

- odseku 7 - V poistnej zmluve je možné dohodnúť, že poistné bude platené v splátkach. Nezaplatením čo i len jednej splátky poistného, sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti príslušnej nezaplatenej splátky poistného stávajú splatné všetky ostávajúce splátky daného poistného obdobia, alebo doby poistenia, v prípade jednorazového poistného dohodnutého v poistnej zmluve. Ustanovenie § 565, druhá veta sa v tomto prípade neuplatní. 3.9. Zo Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel Autoprotekt VPP MK 11 (č. l. 98-104) vyplýva, a to konkrétne z čl. XI.

- odseku 5 - Ak bolo vozidlo poškodené alebo zničené v takom rozsahu, že primerané náklady na jeho opravu by presiahli 85 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, poisťovateľ bude považovať takúto škodu za totálnu.

- odseku 6 - V prípade totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Za hodnotu použiteľných zvyškov vozidla sa považuje trhová hodnota zničeného vozidla ako celku v čase vzniku poistnej udalosti.

- odseku 7 - Použiteľné zvyšky vozidla poškodeného poistnou udalosťou zostávajú tomu, komu bolo vyplatené poistné plnenie ak nebolo dohodnuté inak.

4. K vyššie v odôvodnení uvedenému odporu a vyjadreniu žalovaných k žalobe sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.01.2017 (č. l. 108-109), v ktorom uviedol nasledujúce: 4.1. K čl. VI. bod 5 VPP pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré sú citované vyššie žalobca uvádza, že poistenie v zmysle citovaných ustanovení VPP zaniklo ku dňu 09.10.2014, teda uplynutím zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty odo dňa splatnosti poistného za príslušnú časť poistného obdobia od 09.09.2014 do 09.12.2014. Žalobca má za to, že poistná zmluva zanikla ku dňu 09.10.2014 aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 4 zákona 381/2001 Z. z. neuhradením poistného za obdobie od 09.09.2014 do 09.12.2014 splatného dňa 09.09.2014 v zmysle článku VI. bod 5 VPP.

5. Z listu Allianz Slovenskej poisťovne a.s., ktorá bola Slovenskou kanceláriou poisťovateľov poverená vybavením prejednávanej poistnej udalosti (č. l. 113) vyplýva, že poistná udalosť bola vybavená uhradením nárokov poškodeného, pričom materiálna škoda (refundácia + spoluúčasť) bola vo výške 10 305,67 €. 5.1. Listom zo dňa 10.08.2015 (č. l. 114) bola uvedená skutočnosť oznámená aj poškodenému T. W., teda že sa mu poukazuje v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 a 814 na jeho účet, rozdiel medzi skutočnou škodou a plnením z havarijného poistenia vo výške 515,28 €.

6. Listom doručeným súdu dňa 30.01.2017 (č. l. 116) Generali poisťovňa a.s. oznámila súdu, že do konania nevstupuje ako intervenient a naďalej zotrváva na tom, že poistná zmluva nebola v deň dopravnej nehody 09.01.2015 platná.

7. K predmetu konania sa žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili znova podaním doručeným súdu dňa 20.03.2017 (č. l. 120-121), v ktorom uviedli nasledujúce:

- zotrvali na názore, že ku dňu vzniku poistnej udalosti, čiže ku dňu dopravnej nehody dňa 09.01.2015 poistná zmluva bola v platnosti,

- zotrvávajú na námietke týkajúcej sa výšky uhradenej škody.

8. Na pojednávaní konanom dňa 18.09.2017 oznámil súd stranám sporu svoj predbežný právny názor, a teda, že základ nároku je daný. Zároveň súd uviedol, že pri určovaní výšky uplatnenej pohľadávky bude zohľadňovať všetky skutočnosti vzhľadom na to, že išlo o stret prevádzok podľa § 431 OZ. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu navrhli vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia skutočnej výšky škody na aute poškodeného pána Kolára poukazujúc na špekulatívne konanie spoločnosti Generali a.s., ktorá vybavovala poistné plnenie z havarijného poistenia. 9. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok N.. U. C., znalcom v odbore doprava cestná ako znalecký úkon č. 8/2018. V odpovediach na otázky súdu znalec uviedol nasledovné: 9.1. Súd teda reprodukuje otázky na znalca a jeho odpovede:

- otázka písm. a) - Aká bola všeobecná hodnota osobného motorového vozidla značky Hyundai i 30, Q.: W.-XXXJI pred nehodou dňa 09.01.2015 a po nehode? o odpoveď znalca - Všeobecná hodnota vozidla pred nehodou bola 12 648 €. Po oprave po dopravnej nehode bola všeobecná hodnota uvedeného vozidla 12 079 €.

- otázka písm. b) - Aká bola výška škody na uvedenom motorovom vozidle v dôsledku nehody zo dňa 09.01.2015? o odpoveď znalca - Výška škody bola 11 520 €.

- otázka písm. c) - Aká bola výška nákladov na opravu uvedeného vozidla, a či tieto náklady zodpovedajú žalobcom predloženým dokladom - kalkulácia opravy, kontrolný list a výpočet výšky škody? o odpoveď znalca - Celková hodnota výšky nákladov na opravu poškodeného vozidla bola 10 951 €. Výpočet výšky nákladov bol vykonaný pomocou počítačového vybavenia programu Eurotax repair estimate. Z technického hľadiska výpočet pomocou uvedeného programu zodpovedá skutočnostiam uvedených v dokladoch predložených žalobcom, t. j. kalkulácia opravy, kontrolný list a výpočet výšky škody.

- otázka písm. d) - Či opravou vozidla došlo k zlepšeniu technického stavu vozidla v porovnaní so stavom pred nehodou? o odpoveď znalca - Technicky došlo k znehodnoteniu vozidla.

- otázka písm. e) - Či opravou vozidla došlo k zvýšeniu všeobecnej (trhovej) hodnoty vozidla? o odpoveď znalca - Vykonaním opravy sa všeobecná hodnota vozidla znížila.

- otázka písm. f) - Či napriek oprave vozidla došlo k zníženiu jeho predajnosti, a teda aj k zníženiu možnej všeobecnej (trhovej) hodnoty vozidla, ktorú by jeho predajom bolo možné dosiahnuť? o odpoveď znalca - Výmenou poškodených dielov za nové nie je možné vždy dosiahnuť taký technický stav skupiny ako tomu bolo pred poškodením. Vplyvom vykonanej opravy došlo k zníženiu všeobecnej trhovej hodnoty vozidla, ktorú by jeho predajom bolo možné dosiahnuť.

10. K znaleckému posudku sa písomne vyjadrili žalovaní podaním doručeným súdu dňa 31.08.2018 (č. l. 215-218), v ktorom uviedli nasledujúce:

- majú za to, že niektoré položky týkajúce sa výmeny toho-ktorého konštrukčného prvku sú fakturované duplicitne,

- znovu poukazujú na Všeobecné poistné podmienky Generali poisťovne a majú za to, že ich táto pri likvidácii poistnej udalosti z havarijného poistenia poškodeného T. W. nedodržala. 10.1. Žalovaní súdu predložili Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 (č. l. 219-225), kde v čl. XXV v bode 19 je uvedené „Totálnou škodou sa rozumie poškodenie alebo zničenie vozidla v takom rozsahu, že primerané náklady na jeho opravu presiahnu 85 % zo všeobecnej hodnoty vozidla.“

11. K námietkam žalovaných sa znalec vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.09.2018 (č. l. 234-235), v ktorom uviedol, že: „Z technického hľadiska je možné vyššie uvedené skutočnosti vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaných hodnotiť ako technicky neprijateľné až irelevantné, ktoré pramenia z nedostatočného preštudovania celého podaného znaleckého posudku č. 8/2018 vrátane príloh, ako aj samotného zadania - položených otázok súdom. Účelom posudku nebolo hodnotenie, či posúdenie skutočne vykonaných prác servisom, resp. rozsah opravy. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaných o opodstatnenosti výmeny toho-ktorého konštrukčného prvku, prípadne o duplicite fakturovaných položkách je z technického hľadiska absolútne neprijateľné, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pramení z neznalosti technických postupov opravy poškodenia cestných vozidiel. V znaleckej praxi pri oprave poškodenia vozidla nie je možné polemizovať o opodstatnenosti výmeny toho-ktorého dielu poškodeného vplyvom dopravnej nehody. Poškodený diel akým je prvok bezpečnostnej výbavy vozidla, v dôsledku dopravnej nehody je nutné po takejto udalosti vždy vymeniť, t. j. v prípade nárazu vozidla na prekážku aktivácii airbagu je bezpodmienečné nutné vymeniť okrem airbagu a senzora aj ostatné spriahnuté prvky. Tvrdenie o duplicitne fakturovanej položke ako napr. pozdĺžny nosník kompletný, je taktiež založené na nedostatočnom technickom poznaní a nedostatočnom preštudovaní príloh znaleckého posudku, kde je jednoznačne uvedené na stránkach 17 a 18, že ide o dva samostatné nosníky pravý a ľavý rovnako ako v prípade bezpečnostných pásov, to znamená, že v žiadnom prípade nešlo o opakovanú výmenu toho istého dielu. Na základe uvedených skutočností je z technického hľadiska dostatočne odôvodnené tvrdenie, že všetky nákladové položky uvedené v znaleckom posudku č. 8/2018 boli definované ako nevyhnutné na výmenu, resp. opravu poškodenia, resp. uvedenia vozidla Hyundai i30 do pôvodného stavu v dôsledku poškodenia počas dopravnej nehody dňa 09.0.1.2015.“

12. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných vo vzťahu k likvidácii poistnej udalosti Generali poisťovňou, súd túto vyzval, aby uviedla, akým spôsobom likvidovala poistnú udalosť a vyjadrila sa k tvrdeniam žalovaných o tom, že náklady na opravu presahovali výšku 85 % všeobecnej hodnoty vozidla, a preto mala byť poistná udalosť a škoda na vozidle chápaná ako totálna škoda a nemala byť odstraňovaná opravou. 12.1. Na uvedené reagovala poisťovňa Generali, ktorá uviedla, že poistnú udalosť likvidovala v zmysle VPP (č. l. 254). Uviedla, že všeobecná hodnota vozidla bola v čase vzniku škody 14 775,56 € a hranica rentabilnosti opravy 85 % bola vo výške 12 559,23 €. Ňou predložený výpočet výšky škody sa nachádza na č. l. 250 a vyplývajú z neho tvrdené skutočnosti. V doplňujúcom vyjadrení (č. l. 59) Generali poisťovňa vysvetlila, že výpočet výšky škody, ktorý sa nachádza na č. l. 26-28 nebol vypracovaný ňou (bol vypracovaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, resp. Slovenskou poisťovňou, ktorá likvidovala v jej mene túto poistnú udalosť) a nimi vypracovaný výpočet výšky škody je uvedený v odôvodnení tohto rozsudku vyššie.

13. Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2019 žalobca zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu. Žalovaní uviedli, že stále zastávajú názor, že zo strany Generali poisťovne a.s. nedošlo k zákonnému vybaveniu poistnej udalosti v zmysle poistnej zmluvy a ňou vydaných všeobecných poistných podmienok, a keďže už v súčasnosti z dôvodu opravy vozidla nie je možné presne vyčísliť výšku škody, ktorá by bola daná pri postupovaní podľa VPP, žiadajú, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

14. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prejednávanú vec posudzoval podľa ďalej uvedených právnych predpisov a záverov súdnej praxe:

14.1. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 3 ods.1 - Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

§ 4 ods.1 - Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. § 4 ods.2 - Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

§ 9 ods.4 - Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

§ 24 ods.2 písm.b) - Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. § 24 ods.3 - Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. § 24 ods. 5 - Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. § 24 ods.7. - Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). § 24 ods.9 - Kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

14.2. Občiansky zákonník § 420 ods.1 - Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. § 427 ods.1 - Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. § 431 - Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. § 442 ods.1 - Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). § 443 - Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. § 565 - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

§ 788 ods.1 - Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. § 806 - Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. § 813 ods.1 - Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

14.3. Relevantná judikatúra: NS ČR sp. zn. 33 Odo/1630/2005 - Podle § 565 ObčZ jde-li o plnění ve splátkách, může věřitel žádat o zaplacení celé pohledávky pro nesplnění některé splátky, jen bylo-li to dohodnuto nebo v rozhodnutí určeno. Toto právo však může věřitel použít nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že režim ustanovení § 565 ObčZ na daný případ nelze uplatnit. Ze smlouvy, která byla sjednána mezi právní předchůdkyní žalobkyně coby věřitelem a žalovaným jako dlužníkem dne 15. 2. 1999, vyplývá, že v ní bylo sice sjednáno plnění kupní ceny ve splátkách, smluvními stranami však nebyla pro případ, že některá z těchto splátek nebude zaplacena ve sjednané lhůtě, dohodnuta pouhá ztráta výhody splátek. Bylo jimi totiž ujednáno, že v takovém případě se stane zbývající část kupní ceny splatnou dnem následujícím po uplynutí 20 kalendářních dnů od splatnosti nezaplacené měsíční splátky. Doba splatnosti zůstatku kupní ceny tak byla smluvními stranami konkrétně dojednána a nastala v okamžiku, na kterém se dohodly. Věřitel tak byl podle smlouvy oprávněn žádat celý zbytek dluhu (zůstatek kupní ceny) poprvé dne, který následoval po dni, který smluvní strany určily za okamžik splatnosti celého zůstatku kupní ceny; od tohoto dne se tudíž - jak správně dovodil odvolací soud - odvíjí v posuzovaném případě i doba promlčení práva žalobkyně žádat zaplacení zůstatkum kupní ceny a smluvní pokuty. Na konkrétně sjednaném datu splatnosti kupní ceny, resp. jejího zůstatku, a smluvní pokuty pak nemůže nic změnit ani částečné plnění dluhu poskytnuté žalovaným již po datu splatnosti, ani skutečnost, že pohledávka za žalovaným z titulu nedoplatku kupní ceny byla právní předchůdkyní žalobkyně postoupena žalobkyni a žalovaný o tom byl vyrozuměn. NS SR sp. zn. 6 MCdo/48/2012 - Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého poistenie zaniká v lehote jedného mesiaca od nezaplatenia poistného a nie jeho časti, pričom nezaplatenie niektorej zo splátok nemá za následok zánik poistenia. Riadiac sa týmto právnym názorom následne dospel k úsudku, že v danom prípade poistné bolo splatné až dňom splatnosti poslednej splátky poistného, t. j. dňom 30. 3. 2007 a teda, že k dopravnej nehode došlo počas trvania poistenia. Žalobkyňa nemá preto voči žalovanému právo na postih podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Dovolací súd sa s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nepovažuje ho za správny. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Podľa Článku VII bod 5 VPP ak bolo dohodnuté poistné v splátkach, platí, že nezaplatením splátky poistného sa dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti stáva splatným poistné za celé poistné obdobie. Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa citovaného zákona sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti poistného (okrem, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť. Účastníci poistného vzťahu môžu dohodnúť platenie poistného pevnou sumou za poistné obdobie dohodnuté v poistnej zmluve. Poistné ja však možné platiť aj v splátkach dohodnutých v poistnej zmluve. Poistné je splatné, pokiaľ v zmluve nebolo dohodnuté inak, prvého dňa poistného obdobia. Ak je dohodnuté platenie poistného v splátkach, môžu účastníci pre prípad nezaplatenia niektorej z nich dohodnúť aj tzv. stratu výhody splátok. V posudzovanej veci bolo nesporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu z 30. júna 2006 na dobu neurčitú, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti motorového vozidla BMV 316 ev. č. L.-XXXCH, že poistné bolo dojednané ako bežné a že jeho platenie bolo dohodnuté v štvrťročných splátkach. Generálny prokurátor správne uvádza, že v tomto prípade sa zmluvné strany dohodli, že ak sa poistník dostane do omeškania s platením ktorejkoľvek zo splátok, tak nasledujúcim dňom sa stáva splatným celé poistné. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil v poradí druhú splátku poistného do doby jej splatnosti, t. j. do 30. septembra 2006. Dovolací súd preto súhlasí so záverom generálneho prokurátora, podľa ktorého sa v dôsledku omeškania žalovaného s platením v poradí druhej splátky, stalo poistné za celé poistné obdobie splatným dňom 1. októbra 2006 (dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky). Keďže žalovaný celé poistné (jeho zvyšok) do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, t. j. do 1. novembra 2006 nezaplatil (splátku zaplatil až 7. 11. 2006), v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. platí, že poistenie zodpovednosti na základe poistnej zmluvy z 30. júna 2006 zaniklo dňom 1. novembra 2006 a nie až nezaplatením poslednej splátky poistného, ako to konštatuje odvolací súd. Dovolací súd sa preto stotožňuje s generálnym prokurátorom v tom, že k dátumu poistnej udalosti (dopravnej nehody) nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti a teda, že poistná udalosť nebola krytá poistným plnením. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že predmetný právny vzťah založený poistnou zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským. Výkladové pravidlo uvedené v § 54 ods. 2 je totiž potrebné použiť iba v prípade odôvodnenej pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, o ktorý prípad sa v danej veci nejedná. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa bola v súlade s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. povinná poškodeným poskytnúť plnenie z ňou spravovaného poistného garančného fondu za žalovaného a po splnení tejto povinnosti jej vzniklo voči žalovanému podľa § 24 ods. 7 citovaného zákona právo na náhradu toho, čo za neho plnila. Ak odvolací súd, a rovnako aj súd prvého stupňa, dospel k inému právnemu názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci oporu v zákone. Generálny prokurátor preto opodstatnene namieta, že rozsudok odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. NS SR sp. zn. 6 Obdo/22/2007 - Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Pri uvedenom dohodnutom platení poistného potom dochádza k zániku poistenia do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky poistného, tak ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí súd 1. stupňa. V danom prípade žalovaný nezaplatil poistné splatné 1. júla 2003. Dňom 1. augusta 2003 potom došlo k zániku poistenia (§ 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z.). Žalobcovi vzniklo právo na poistné až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zaniklo, teda do 31. augusta 2003 (§ 11 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z.). NS ČR sp. zn. 25Cdo/564/2017 - Je třeba rozlišovat mezi právem poškozeného na náhradu vzniklé škody proti škůdci a specifickým právem poškozeného na výplatu plnění za pojištěného škůdce proti pojistiteli odpovědnosti škůdce podle § 6 zákona č. 168/1999 Sb. Právo poškozeného na plnění vůči pojistiteli škůdce je originárním právem založeným zvláštními právními předpisy, které - byť je odvozeno od právního vztahu mezi pojistitelem a pojištěným škůdcem - nemá povahu nároku na náhradu škody. Pojistitel se nestává osobou odpovědnou za škodu namísto škůdce a plnění pojistitele poskytnuté poškozenému není plněním z titulu jeho odpovědnosti za škodu, nýbrž pojistným plněním. NS ČR sp. zn. 25Cdo/1002/2012 - Právo poškozeného na plnění vůči pojistiteli škůdce podle § 9 odst. 1 zákona č. 168/1999 <https://www.epravo.cz/top/zakony/sbirka-zakonu/zakon-ze-dne-13-cervence-1999-o- pojisteni-odpovednosti-za-skodu-zpusobenou-provozem-vozidla-a-o-zmene-nekterych-souvisejicich- zakonu-zakon-o-pojisteni-odpovednosti-z-provozu-vozidla-1641.html> Sb. je originárním právem založeným zvláštním právním předpisem, které - byť je odvozeno od právního vztahu mezi pojistitelem a pojištěným škůdcem - nemá povahu nároku na náhradu škody. Pojistitel se nestává osobou odpovědnou za škodu namísto škůdce, avšak citované ustanovení dává poškozenému oprávnění uplatnit svůj nárok přímo proti pojistiteli toho, kdo mu odpovídá za škodu; to ovšem neznamená, že by do odpovědnostního vztahu mezi škůdcem a poškozeným nastoupil namísto škůdce jeho pojistitel, který není za vzniklou škodu odpovědný. Jeho povinností je pouze plnit za pojištěného, jestliže poškozený vůči němu uplatnil své právo na plnění. Plnění pojistitele poskytnuté poškozenému není plněním z titulu jeho odpovědnosti za škodu, neboť osobou odpovědnou za škodu způsobenou poškozenému je pojištěný. Tyto závěry platí i v případě, kdy za (nepojištěného) škůdce poskytuje plnění poškozenému Česká kancelář pojistitelů z garančního fondu podle § 24 odst. 2 zákona č. 168/1999 <https://www.epravo.cz/top/zakony/sbirka-zakonu/zakon-ze-dne-13-cervence-1999-o- pojisteni-odpovednosti-za-skodu-zpusobenou-provozem-vozidla-a-o-zmene-nekterych-souvisejicich- zakonu-zakon-o-pojisteni-odpovednosti-z-provozu-vozidla-1641.html> Sb. NS SR - R 59/2014: Ak škodca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='381/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia, poskytnutím tohto plnenia vstúpil poisťovateľ v zmysle § 813 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523813'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka do práv poškodeného na náhradu škody voči škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z garančného fondu spravovaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Poisťovateľ, ktorý takto vstúpil do práv poškodeného, získal právo na priame plnenie z poistného garančného fondu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že - v dôsledku už spomenutej zákonnej cesie - má žalobkyňa aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov z poistného garančného fondu proti žalovanému. Žalobkyňa sa okamihom, v ktorom vyplatila poistné plnenie zmluvnej poisťovni žalovaného, stala v danej veci aktívne legitimovanou titulom práva na náhradu toho, čo plnila za osobu bez poistenia zodpovednosti (teda nie titulom náhrady škody). NS SR - R 54/2017: Vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka NS ČR sp. zn. 32Cdo/331/2011 - I u odpovědnosti za škodu způsobenou provozem dopravních prostředků se uplatní ustanovení § 441 obč. zák., podle něhož byla-li škoda způsobena také zaviněním poškozeného, nese škodu poměrně, a byla-li škoda způsobena výlučně jeho zaviněním, nese ji sám. Vyjde-li ve sporu o uspokojení postižního nároku České kanceláře pojistitelů (dále jen Kancelář) najevo pochybnost, zda škoda, na jejíž náhradu Kancelář poškozenému poskytla plnění, nebyla způsobena také zaviněním poškozeného, soud si tuto otázku, jež je pro jeho rozhodnutí otázkou předběžnou, nejenže může, nýbrž musí vyřešit, má-li rozhodnout ve věci, ledaže by o takové otázce bylo již vydáno příslušným orgánem rozhodnutí. R 64/1972 - Ustanovení § 431 o. z. neřeší zcela jednoznačně, zda se při střetu provozů dvou nebo více provozovatelů řídí vypořádání zásadou obecné odpovědnosti za zavinění nebo zvláštní odpovědnosti za výsledek. Slova "podle účasti na způsobení vzniklé škody" spíše nasvědčují tomu výkladu, že vypořádání mezi provozovateli při střetu dvou nebo více provozů co do právního důvodu navazuje na zásadu objektivní odpovědnosti, avšak na rozdíl od ostatních případů upravené odpovědnosti za škodu způsobenou provozem dopravních prostředků, zejména i co do rozsahu nároků, je těsněji spjato přímo s jednotlivými příčinami škody. Rozbor příčin a jejich hodnocení z hlediska významu pro vznik střetu provozů má totiž rozhodující význam, neboť jde o situace, které jsou charakterizovány mnohostí příčin na rozdíl od ostatních případů objektivní odpovědnosti, kde rozlišování mezi hlavními příčinami navzájem nebo mezi hlavní příčinou (hlavními příčinami) a vedlejší příčinou (vedlejšími příčinami) nemá zpravidla rozhodující význam, pokud všechny tyto příčiny vyvstaly z povahy provozu. Také formulace "účast na způsobení vzniklé škody" nasvědčuje tomu, že skutečnost, zda některý z provozovatelů při střetu dvou nebo více provozů škodu zavinil, není sama o sobě rozhodující a může být při posuzování právního vztahu a obsahu i rozsahu závazku hodnocena jen v souvislosti s hodnocením všech faktorů objektivní povahy.Odpovědnost za škodu způsobenou provozem dopravních prostředků), které upravuje odpovědnost provozovatelů i vypořádání mezi nimi, navazuje na právní úpravu objektivní odpovědnosti podle ustanovení § 427 a § 428 o. z. Rozhodná je přitom účast, kterou měli provozovatelé na způsobení vzniklé škody. Vypořádání závislé na této účasti předpokládá zhodnocení všech skutkových okolností konkrétního střetu provozů, zejména pak těch okolností, které byly hlavními příčinami vzniklé škody. Objektivní míru účasti na vzniklé škodě vyjadřuje i případné zaviněné jednání nebo opomenutí některého provozovatele (některých provozovatelů), pokud jím byla založena příčinná souvislost vedoucí ke vzniku škody. Jde-li o takové okolnosti anebo taková jednání nebo opomenutí, s nimiž škodlivý výsledek nebyl v příčinné souvislosti, není splněn zákonný předpoklad účasti na vzniklé škodě a nevzniká tedy ani odpovědnost, ani důvod k vypořádání. NS ČR sp. zn. 25Cdo/734/2001 - Jestliže došlo ke střetu provozů dopravních prostředků, z něhož jejich provozovatelům, popř. některému z nich, vznikla škoda, je třeba jejich vztah při vypořádání škody posuzovat podle ustanovení § 431 obč. zák., které upravuje vypořádání škody vzniklé samotným provozovatelům následkem střetu mezi nimi, a nikoliv podle ustanovení § 427 obč. zák., které lze aplikovat na nároky třetích osob proti provozovateli na náhradu škody jim způsobené provozem dopravního prostředku, tedy na nároky poškozených, jimž byla zvláštní povahou provozu dopravních prostředků způsobena škoda, popř. kteří nebyli provozovateli střetnuvších se dopravních prostředků a při střetu utrpěli škodu. NS ČR sp. zn. 25Cdo/566/2006 - Střetnou-li se provozy dvou nebo více provozovatelů a jde-li o vypořádání mezi těmito provozovateli, odpovídají podle účasti na způsobení vzniklé škody), které dopadá na případy střetu provozů dopravních prostředků, z něhož jejich provozovatelům, popř. některému z nich, vznikla škoda, a upravuje vypořádání škody vzniklé samotným provozovatelům následkem střetu mezi nimi. Jde o objektivní odpovědnost, neboť ustanovení § 431 obč. zák. navazuje na právní úpravu podle ustanovení § 427 a § 428 obč. zák., při níž je rozhodná účast, kterou měli provozovatelé na způsobení vzniklé škody. Vypořádání závislé na této účasti předpokládá zhodnocení všech skutkových okolností konkrétního střetu provozů, zejména pak těch okolností, které byly hlavními příčinami vzniklé škody. Objektivní míru účasti na vzniklé škodě vyjadřuje i případné zaviněné jednání nebo opomenutí některého provozovatele (některých provozovatelů), pokud jím byla založena příčinná souvislost vedoucí ke vzniku škody. Jde-li naopak o takové okolnosti anebo taková jednání nebo opomenutí, s nimiž škodlivý výsledek nebyl v příčinné souvislosti, není splněn zákonný předpoklad účasti na vzniklé škodě, a nevzniká tedy ani odpovědnost ani důvod k vypořádání. NS ČR sp. zn. 25Cdo/3316/2012 - Porušení právní povinnosti není nezbytným předpokladem účasti na střetu provozů ve smyslu § 431 obč. zák.; při posouzení míry účasti provozovatelů na způsobení škody se vychází ze všech okolností střetu, tedy nejen těch, které byly vyvolány protiprávním jednáním řidiče. I když protiprávní jednání nebylo zjištěno, není vyloučeno vypořádání podle § 431 obč. zák., jestliže průběh dopravní nehody svědčí o objektivní účasti provozovatele na způsobení škody.

15. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom: 15.1. V čase vzniku dopravnej nehody dňa 09.01.2015 nebolo vozidlo žalovaných Mercedes Benz poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko poistenie zaniklo tak, ako to bolo oznámenému žalovaným zo strany poisťovne (NS ČR sp. zn. 33 Odo/1630/2005, NS SR sp. zn. 6 MCdo/48/2012, NS SR sp. zn. 6 Obdo/22/2007). 15.2. Výšku nákladov na opravu vozidla mal súd za preukázanú znaleckým posudkom a výpočtom výšky nákladov Generali poisťovňou mal za preukázané, že táto pri likvidácii poistnej udalosti postupovala v zmysle svojich VPP. 15.3. Dopravná nehoda bola výsledkom stretu prevádzky 2 vozidiel a žalovaný 1. sa na nej zúčastnil ako prevádzateľ vozidla Mercedes Benz a žalovaný 2. ako vodič vozidla Mercedes Benz. 15.4. Keďže poškodený Martin Kollár mal uzavreté havarijné poistenie, uplatnil si poistné plnenie u poistiteľa Generali poisťovňa a.s. Úhradou poistného plnenia prešlo právo na náhradu škody voči žalovaným na Generali poisťovňu a.s. podľa § 813 ods.1 OZ. Generali poisťovňa a.s. tak získala nárok poškodeného Martina Kollára na úhradu spôsobenej škody z garančného fondu spravovaného Slovenskou kanceláriou poistiteľov z dôvodu nepoistenia vozidla žalovaných, ktorý si aj uplatnila (NS SR - R 59/2014, NS SR - R 54/2017). 15.5. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku Slovenskej kancelárie poistiteľov musel teda súd v zmysle vyššie citovanej judikatúry skúmať, či poskytnutá výška plnenia zodpovedá zákonu. Súd sa teda musel zaoberať aplikáciou § 431 a posúdiť rozsah účasti zúčastnených subjektov na dopravnej nehode (NS ČR sp. zn. 32Cdo/331/2011). Uvedenému nebránilo uznanie žalovanej 2. vinnou z priestupku (R 64/1972, NS ČR sp. zn. 25Cdo/734/2001, NS ČR sp. zn. 25Cdo/566/2006, NS ČR sp. zn. 25Cdo/3316/2012), keďže toto rozhodnutie sa netýka účasti poškodeného Martina Kollára na dopravnej nehode z hľadiska § 431 (analogicky pre trestné konanie napr. R 22/1979 - civilný súd aj v prípade, že trestný súd dospeje k záveru, že páchateľ svojím konaním spôsobil vznik škody, nebude viazaný jeho záverom o výške a rozsahu škody, ale iba záverom, že škoda čo do základu vznikla; 25Cdo/818/2004 - Rozhodnutí o tom, že byl spáchán trestný čin, znamená konstatování zaviněného protiprávního jednání určitého pachatele, a ve smyslu § 135 odst. 1 o. s. ř. je soud tímto rozhodnutím vázán, avšak pouze pokud jde o jednání tohoto pachatele. Jestliže okolnosti případu nasvědčují, že na vzniku škody se kromě pachatele mohlo podílet i jednání poškozeného, není soud při posouzení jeho spoluzavinění výrokem o vině pachatele podle § 135 odst. 1 o. s. ř. vázán. Soud sice v občanském soudním řízení nemůže předběžně řešit jako tzv. prejudiciální otázku, zda a kdo spáchal určitý skutek, bylo-li v tomto směru vydáno pravomocné rozhodnutí příslušného orgánu, avšak takové rozhodnutí neznamená automaticky závěr, že škoda byla způsobena výlučně jeho zaviněním.). Ustanovenie § 431 svojou komplexnosťou je tak špeciálnym ustanovením voči § 441 o spoluzavinení poškodeného, keďže ho v sebe zahŕňa. Pre rozhodnutie súdu o účasti poškodeného Martina Kollára bolo podstatné, že ten aktiváciou výstražného znamenia (smerovky) vyvolal u žalovanej 2. zdanie, že križovatkou môže bezpečne prejsť. Aj keď podľa znalca mala žalovaná 2. potom ako poškodený následne výstražné znamenie vypol a k zmene smeru jeho jazdy nedošlo, dosť času na zabránenie nehody pozorným sledovaním cestnej premávky a správania jej účastníkov, je podstatné, že jej rozhodovanie sa malo odohrávať v krátkom časovom okamžiku 3 - 4 sekúnd. Musí sa teda zohľadniť rozdiel medzi počítačovou simuláciou a skutočnou realitou cestnej premávky, kde znalcom vypočítaný reakčný čas na správne rozhodnutie vodiča určený ako dostatočný, takým nemusí byť. Z uvedených dôvodov má súd za to, že spoluzavinenie poškodeného, resp. jeho účasť na vzniknutej škode je 40%, keďže tento podstatne prispel k stretu prevádzok a aj u tohto bolo možné vzhľadom na jeho mätúce konanie vyžadovať zvýšenú opatrnosť. 15.6. Požadovaná výška náhrady bola 10305,67 €, z toho 40% = 4122,40 € a priznaná náhrada tak predstavuje sumu 6183,27 €.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16.1. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu nasledujúcemu po určenej lehote splatnosti, teda ku dňu vzniku omeškania vo výške 0,05% ročne, čo predstavuje právo na uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne.

17. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Za úspech treba považovať úspech v základe nároku, keďže výška nároku závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.