Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-1-2017.pdf
PDF · 116.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne G.. M. D. A. Ó. U. Y. A. O. H. Y. C. , U.. XX.XX.XXXX, R. H. L., D. XX, zast. advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, konajúcej prostredníctvom konateľov a advokátov JUDr. Klaudie Azariovej, JUDr. Róberta Ružbašana a JUDr. Lukáša Labaša, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 31.10.2016 č.k.: 54967-2/2016-BA takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č.k. : 54967-2/2016-BA zo dňa 31.10.2016, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.k. : 45183-115/2016-KEM zo dňa 03.08.2016 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 31.10.2016 č. k. : 54967-2/2016-BA zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 03.08.2016 č.: 45183-115/2016-KEM (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým žalobkyni nebol priznaný nárok na celkovú náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.02.2014 v sume 135,25 eur, pretože v súvislosti s označeným pracovným úrazom žalobkyňa účelne vynaložila náklady na svoje liečenie len v období odo dňa 12.02.2014 do 26.03.2014, pričom ani jeden z žalobkyňou predložených pokladničných dokladov (pripojených k žiadosti o poskytnutie náhrady) nespadá do tohto vymedzeného časového obdobia.
2. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobkyňa si nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014 uplatnila žiadosťou o priznanie náhrady nákladov spojených s liečením, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Košice (v ďalšom texte aj : „ správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) dňa 18.07.2016. K žiadosti predložila nasledovné doklady - pokladničný doklad za lieky zo dňa 11.03.2016 v sume 2,33 eur a zo dňa 30.03.2016 v sume 17,17 eur, - pokladničný doklad na zdravotné pomôcky zo dňa 28.01.2016 v sume 6,27 eur, - prepočítané cestovné náklady osobným motorovým vozidlom z Košíc do Ružomberka v celkovej sume 97,49 eur (2 x 195 km, pri spotrebe 5,6 l benzínu /100 km, pri priemernej cene 1,196 eur za liter), - pokladničný doklad za benzín zo dňa 14.04.2016 v sume 25,15 eur (náklady na nákup pohonných hmôt zohľadnené v sume 97,49 eur), - potvrdenie o úhrade diaľničnej známky zo dňa 14.04.2016 v sume 10,- eur a - potvrdenie zo dňa 11.04.2016 v sume 1,99 eur, t.j. celkovo 135,25 eur.
3. Na základe označenej žiadosti posudková lekárka správneho orgánu prvého stupňa dňa 22.07.2016 vypracovala „Posudok na účely náhrady nákladov spojených s liečením“, v ktorom uviedla, že na základe znaleckého posudku č. 25/2016 zo dňa 20.03.2016, ktorý vypracoval MUDr. Boris Lisánsky, znalec v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie ortopédia, bola liečba pracovného úrazu zo dňa 12.02.2014 stanovená v rozsahu 42 dní, t.j. odo dňa jeho vzniku do 26.03.2014 vrátane. Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti s pracovným úrazom boli účelne vynaložené náklady na liečbu žalobkyne len v období odo dňa 12.02.2014 do 26.03.2014, preto nebolo odôvodnené preplatenie vyššie označených nákladov na liečbu v celkovej sume 135,25 eur. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že pri svojom rozhodovaní sa riadil ust. § 153 ods.4 písm. d/ a ods.8 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) a na základe vysloveného odborného medicínskeho záveru posudkovej lekárky pobočky ( z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené) uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s liečením následkov pracovného úrazu žalobkyni nepriznal.
4. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa podala odvolanie, na základe ktorého o posúdenie účelnosti vynaložených nákladov na liečenie bola požiadaná posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá vypracovala posudok na účely náhrady nákladov spojených s liečením č.: 93231-1/2016-KEM zo dňa 21.10.2016, bez prítomnosti žalobkyne, v ktorom potvrdila, že žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12.02.2014 neúčelne vynaložila náklady na svoje liečenie s tým, že pokladničné doklady, ktoré predložila na preplatenie sú z roku 2016. Zdôraznila, že zo znaleckého posudku č. 25/2016 vyplýva, že žalobkyni bola liečba pracovného úrazu stanovená na dobu 42 dní, t.j. odo dňa vzniku pracovného úrazu do 26.03.2014 (vrátane), preto v súvislosti s liečbou jej pracovného úrazu boli účelne vynaložené náklady iba v označenom období a zdravotný stav žalobkyne neodôvodňoval preplatenie ňou špecifikovaných nákladov v jej žiadosti doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 18.07.2016.
5. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedla, že po podrobnom preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj jeho postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia, dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, preto odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.
6. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu zo dňa 09.0.12017, v ktorej navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a zároveň zrušiť aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 45183-115/2016-KEM zo dňa 03.08.2016 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že v zmysle znaleckého posudku č. 25/2016, na základe ktorého prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný odôvodnili svoje rozhodnutia bolo úlohou znalca MUDr. Borisa Lisánskeho doplniť znalecký posudok č. 159/2015 vypracovaný dňa 25.11.2015 vo veci stanovenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, kde správny orgán prvého stupňa požiadal vyslovene aj o stanovenie doby liečenia a práceneschopnosti žalobkyne, ktorá bezprostredne súvisela s jej pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014. V rámci rozhodovania o nároku na náhradu nákladov spojených s liečením bolo potrebné ustáliť, či spôsobené zranenia žalobkyne (poranenie krčného a driekového segmentu chrbtice a následné obmedzenie hybnosti týchto segmentov chrbtice a na to nadväzujúce zhoršenie jej psychického stavu) boli v priamej príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014. Touto skutočnosťou sa na žiadosť správneho orgánu prvého stupňa zaoberal znalecký posudok vypracovaný MUDr. Borisom Lisánskym č. 159/2015 ako aj znalecký posudok vypracovaný na žiadosť žalobkyne MUDr. Juliánom Tkáčom č. 57/2015. Žalobkyňa so znaleckým posudkom č. 159/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorý vypracoval MUDr. Lisánsky, nesúhlasila, dôvodom spochybnenia jeho správnosti bolo to, že tento znalec ako odborník pre ortopédiu nie je spôsobilý presne a objektívne posúdiť prípad žalobkyne z neurologického hľadiska a stanoviť zodpovedajúce bodové ohodnotenie. Spochybnila aj tú skutočnosť, že k jej zdravotnému stavu sa vyjadroval MUDr. Tomáš Andráš, znalec z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie neurochirurgia, pričom v znaleckom posudku č. 159/2015 sa vyjadrenia tohto znalca nenachádzajú, preto z posudku nie je zrejmé, ktoré poškodenia zdravia s ním MUDr. Lisánsky konzultoval. Z uvedených dôvodov žalobkyňa považovala znalecký posudok č.159/2015 za nepreskúmateľný. Zo znaleckého posudku č. 57/2015 zo dňa 23.06.2015 vypracovaného MUDr. Juliánom Tkáčom znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia (tento znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť žalobkyne) pritom vyplýva, že zdravotné ťažnosti žalobkyne spôsobené pracovným úrazom zo dňa zo dňa 12.02.2014 majú
neurologický pôvod a zároveň aj tá skutočnosť, že znalecký posudok č. 159/2015 nemá oporu v jej zdravotnej dokumentácii.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 02.03.2017 k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. K žalobným dôvodom uviedla, že žalovaná v zmysle ustanovenia § 196 ods. 6 tretia veta zákona o sociálnom poistení posúdila dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne aj v nadväznosti na konanie o nároku na úrazový príplatok, v ktorom bola zohľadnená doba trvania dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 12.02.2014 do 10.02.2015 (túto dobu po potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti č. N426302-B potvrdil aj MUDr. Juraj Smatana, úrazová chirurgia, Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana) a po tomto posúdení žalovaná dospela k záveru, že aj napriek diskrepancii v trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti určenej na účely konania o nároku na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia znaleckým posudkom č. 25/2015 (v trvaní í odo dňa 12.02.2015 do 16.03.2014) a na účely konania o nároku na úrazový príplatok (v trvaní od 12.02.2014 do 10.02.2015) je potrebné rozhodnutie zo dňa 03.08.2016 potvrdiť, nakoľko ani jeden z predložených dôkazov v žiadosti žalobkyne nespadal pod uvedené obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň žalovaná upozornila ja na tú skutočnosť, že vzhľadom na rozpor v dobe stanovenia konečnej dĺžky trvania dočasnej pracovnej neschopnosti posudková lekárka správneho orgánu prvého stupňa nariadila vo veci znalecké dokazovanie z dôvodu odstránenia existujúcich rozporov v trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bezprostredne súvisela s pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014 a určenie liečby, ktorú žalobkyňa naďalej absolvuje v súvislosti s pracovným úrazom a o vypracovanie znaleckého posudku požiadala MUDr. Martina Lajoša, primára oddelenia úrazovej chirurgie, Nemocnica Poprad a.s., ktorý ku dňu vyjadrenia sa k žalobe vyhotovený nebol. V súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou žalobkyne odo dňa 11.01.2016 uviedla, že táto dočasná pracovná neschopnosť nebola vystavená v priamej príčinnej súvislosti s jej pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014, tak ako to tvrdí právny zástupca žalobkyne, ale bola vystavená pre chorobu. Žalovaná sa odvolala aj na vyjadrenie poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., týkajúceho sa hodnotenia trvalých následkov po pracovnom úraze, z ktorého vyplýva, že na rozsahu trvalých následkov u žalobkyne sa podieľajú okrem iného aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice. V hodnotení trvalých následkov nebolo zohľadnené ani obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice z dôvodu, že toto obmedzenie nesúviselo s pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014.
8. Vo vzťahu k povinnosti unesenia dôkazného bremena žalobkyňou žalovaná uviedla, že povinnosť uniesť dôkazné bremeno má ten účastník konania, ktorý sa domáha určitého práva, alebo ktorý tvrdí určitú skutočnosť. Uvedené vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010, keď uviedol: „dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí“, preto tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne je v tomto ohľade v rozpore so samotnou teóriou práva. Úlohou žalovanej ako orgánu verejnej moci je vyhodnotiť dôkazy predložené do konania, posúdiť skutkový stav veci a až v nadväznosti na zistený skutkový stav doplniť dokazovanie, ak je to vo veci potrebné. Žalovaná vyslovila názor, že samotná žaloba pôsobí zmätočne, keď právny zástupca žalobkyne na jednej strane spochybňuje závery MUDr. Lisánskeho a na druhej strane sám upozorňuje na skutočnosť, že „žalobkyni neboli v čase bezprostredne po úraze vykonané vyšetrenia, ktoré by s určitosťou poukázali na poškodenie chrbtice v dôsledku úrazu (t.j. magnetická rezonancia).“ Zdôraznila, že žalobkyňa naďalej vykonáva svoje pôvodné zamestnanie (učiteľka telesnej výchovy), ktoré by so zdravotným stavom, tak ako opisuje jej právny zástupca v žalobe (imobilita, pomoc blízkych pri základnej hygiene), nemohla vykonávať, čo opätovne podľa žalovanej potvrdzuje zmätočnosť žaloby.
9. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa nároku na náhradu za bolesť a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná tvrdila, že v konaní o nároku na náhrady nákladov spojených s liečením sa tieto námietky považujú za bezpredmetné, pretože účelom tejto žaloby je posúdenie účelnosti vynaložených nákladov na liečenie žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12.02.2014 s tým, že tieto námietky boli žalobkyni zodpovedané v žalobách týkajúcich sa nároku na náhradu za bolesť a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak právny zástupca žalobkyne trvá na ich opodstatnenosti aj v tomto konaní, uvedené nemožno považovať za logické, pretože v súvislosti s dĺžkou trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa mohol obmedziť len na jej trvanie (42 dní), a neupozorňovať na bodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je v tomto konaní irelevantné. Napokon, k námietke právneho zástupcu žalobkyne o navrhovanom
vykonaní nezávislého kontrolného znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že právny zástupca v podanom odvolaní navrhol, aby znalecké dokazovanie vykonal „odborník mimo košického regiónu“, a to MUDr. Július De Riggo, PhD., prípadne MUDr. Peter Bačinský, teda sám navrhol konkrétnych znalcov, a preto jeho námietku o nezávislom znaleckom dokazovaní nemožno považovať za pravdivú.
10. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.02.2018 k vyjadreniu žalovanej uviedla, že MUDr. Martin Lajoš, primár oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a.s. vypracoval znalecký posudok č. 8/2017 zo dňa 15.02.2017 (na základe zadania správneho orgánu prvého stupňa), pričom účelom predmetného znaleckého posudku bolo okrem iného stanoviť dĺžku pracovnej neschopnosti žalobkyne súvisiacu s jej pracovným úrazom a určenie doby liečby následkov tohto úrazu. Znalec sa v posudku stotožnil so závermi MUDr. Lisánskeho a určil dobu liečenia súvisiacu s úrazom v rozsahu od 35 do 42 dní. Žalobkyňa opätovne poukázala ma obsah znaleckého posudku MUDr. Juliána Tkáča, vypracovaného na základe jej objednávky, pozornosť súdu upriamila aj na lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Pavlom Suchánkom, z Kliniky úrazovej chirurgie UNLP v Košiciach, znalecký posudok MUDr. Borisa Lisanského, znalca pre základný odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, stanovisko MUDr. Rastislava Burdu, Fakultná nemocnica LP v Košiciach, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, stanovisko MUDr. Vladimíra Šafčáka, PhD., MPH, lekára z odboru neurológie a uviedla, že aj keď pobočka žalovanej vo veci náhrady nákladov na liečenie za účelom určenia doby liečenia zabezpečila vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, v ktorom sa MUDr. Martin Lajoš stotožnil so záverom MUDr. Lisánskeho ohľadom stanovenia doby liečenia, mala za to, že týmto znaleckým posudkom vytýkané rozpory odstránené neboli a nebol ani dostatočne zistený skutočný stav veci. Odôvodnila to tým, že MUDr. Lajoš je znalcom z odvetvia traumatológie, pričom Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojich predchádzajúcich rozhodnutí (konania pod sp.zn. 6Sa/16/2016 a 6Sa/17/2016) zdôraznil, že v rámci kontrolného znaleckého dokazovania je potrebné ustanoviť znalca z odboru podľa rozhodujúcich zdravotných ťažkostí žalobkyne (t.j. v danom prípade znalca z odboru neurológie, resp. neurochirurgie a psychiatrie). Znalec naviac žiadnym spôsobom neskúmal mechanizmus úrazového deja - pádu žalobkyne a klinických symptómov a aj objektívne zdokumentovaných vyšetrení. Znalec zároveň neprihliadal ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v označených lekárskych správach, vôbec sa s nimi nevysporiadal a vychádzal len z prvotnej prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice J.A. Reimana v Prešove, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná bezprostredne po úraze, nebola jej však vykonaná kompletná diagnostika (napr. MRI vyšetrenie, ktoré by odhalilo stav medzistavcových platničiek), ale jej bola poskytnutá len základná zdravotná starostlivosť. Až po prepustení z ústavnej starostlivosti sa postupne odhaľoval zdravotný stav žalobkyne, ktorý je podrobne zaznamenaný v lekárskych správach, s ktorými sa znalec vôbec nezaoberal. Znalec sa nevysporiadal ani so závermi zo znaleckého posudku MUDr. Tkáča ani so závermi MUDr. Burdu, ktorý uznal trvalé následky - obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa a s ktorého závermi žalovaný disponuje minimálne od 11.01.2018. Žalobkyňa považovala za nesprávne aj konštatovanie znalca, že v jej prípade ide o degeneratívne postihnutie medzistavcových platničiek, čo vyplýva zo záznamov z vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Znalecký posudok MUDr. Lajoša preto považovala za nepreskúmateľný a vecne nesprávny (aj nezákonný), ktorý neodstraňuje rozpory v predošlých znaleckých posudkoch, a preto napriek vypracovaniu tohto znaleckého posudku možno považovať preskúmavané rozhodnutie žalovanej za nesprávne.
11. Žalovaná v duplike zo dňa 04.06.2018 z obsahu znaleckého posudku MUDr. Lajoša zdôraznila, že tento znalec sa výslovne venoval mechanizmu úrazového deja pracovného úrazu zo dňa 12.02.2014 ako aj klinickým symptómom predstavujúcim jeho následky, zaoberal sa všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sú uvedené vo všetkých zabezpečených lekárskych správach a zaujal stanovisko aj k znaleckému posudku a záverom MUDr. Tkáča, pričom v časti „záver“ uviedol, že v prípade žalobkyne išlo o „degeneratívne (v zmysle opotrebovania) postihnutie medzistavcových platničiek dolnej časti krčnej chrbtice a v oblasti driekovej“, pričom na základe prijatého záveru stanovil bodové hodnotenie náhrady za bolesť. Aj vyjadrenie poisťovne Allianz potvrdzuje vyššie uvedené tvrdenie, že „na rozsahu trvalých následkov sa podieľajú okrem iného aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice“. Uvedeným znaleckým posudkom sa s konečnou platnosťou stanovil počet bodov náhrady za bolesť (tento nárok je predmetom iného súdneho konania) ako ja dĺžka trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v rozsahu 42 dní. Keďže žalobkyňa nepredložila žalovanej ani jeden doklad spadajúci do daného obdobia (od 12.02.2014 do 26.03.2014), z týchto podstatných dôvodov nebolo možné žalobkyni priznať náhradu uplatnených nákladov spojených s liečením. Vypracovaním kontrolného znaleckého dokazovania si tak žalobkyňa splnila povinnosť vyplývajúcu z § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Znalecký posudok
bol vypracovaný znalcom s odbornou erudíciou v danom odbore, preto takýto posudok nemožno považovať za vecne nesprávny a nepreskúmateľný.
12. Na dupliku žalovanej žalobkyňa reagovala písomným podaním zo dňa 22.01.2019, prílohou ktorého je znalecký posudok MUDr. Veselého Ladislava, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, č. 8/2018. Konajúcemu súdu oznámila, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie o úrazových dávkach - nárok na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia boli zrušené Krajským súdom v Košiciach rozsudkom sp.zn. 6Sa/16/2016 a rozsudkom sp.zn. 6Sa/17/2016, oba zo dňa 21.02.20118, na základe ktorých v ďalšom procesnom postupe správny orgán prvého stupňa nariadil kontrolné znalecké dokazovanie MUDr. Ladislavom Veselým, PhD., ktorý žalobkyňu odborne vyšetril 19.09.2018. Predmetom tohto znaleckého posudku je ohodnotenie bolesti žalobkyne ako aj sťaženia jej spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu s tým, že znalec sa v tomto znaleckom posudku nestotožnil so záverom MUDr. Lisánskeho o degeneratívnom postihnutí medzistavcových platničiek a absencii príčinnej súvislosti s úrazom a zaujal stanovisko aj k znaleckému posudku JUDr. Juliána Tkáča. Znalec v predloženom znaleckom posudku odstránil rozpory medzi doteraz vypracovanými znaleckými posudkami, pričom žalobkyňa žiadala, aby pri rozhodovaní o jej nároku na náhradu nákladov spojených s liečením žalovaná vychádzala z jeho záveru, keď tento jednoznačne uviedol, že k ustáleniu jej zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom došlo až dňom 30.08.2018.
13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovanej na nariadenom pojednávaní dňa 04.02.2019 dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
14. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom v plnom rozsahu zotrvala na svojej právnej argumentácii z jednotlivých písomných podaní obsiahnutých v súdnom spise a poukázala najmä na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ladislavom Veselým PhD. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na výsledky označeného znaleckého posudku došlo k určitému skutkovému posunu vo vzťahu ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu, pričom však otázka účelnosti nákladov spojených s liečením je otázkou vysoko odbornou a túto preto musia zodpovedať príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia. Zdôraznila, že v čase rozhodovania žalovanej bol zistený iný skutkový stav, preto sociálna poisťovňa vychádzala zo skutkových záverov, ktoré si vytvorila z výsledkov vtedy vykonaného dokazovania. V súčasnosti vzhľadom na výsledky kontrolného znaleckého dokazovania je zrejmé, že vo veci nastal iný skutkový stav vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne následkom jej pracovného úrazu. Uviedla, že žalovaná výsledky dokazovania obsiahnuté v znaleckom posudku MUDr. Veselého PhD. akceptuje, a preto vec prenecháva na rozhodnutie súdu.
15. Podľa § 100 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
16. Podľa § 153 ods. 4 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.
17. Podľa § 153 ods. 8 prvá veta zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
20. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia procesného predpisu, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými dôvodmi.
21. Z obsahu predložených listín ako aj samotného obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa voči sociálnej poisťovni uplatnila viacero nárokov, ktoré majú svoj spoločný základ v pracovnom úraze, ktorý sa žalobkyni stal dňa 12.02.2014. V tomto konaní pred správnym súdom žalobkyňa žiadala preskúmať zákonnosť postupu ako aj rozhodnutia žalovanej a tiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorými jej nebol priznaný nárok na náhradu nákladov spojených s liečením následkov tohto pracovného úrazu. Uvedené náklady (podľa špecifikácie, ktorá je podrobne uvedená v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej) vznikli žalobkyni v priebehu roka 2016.
22. Základnou a rozhodujúcou argumentáciou žalovanej pre nepriznanie nároku žalobkyne, vyplývajúcej z jej rozhodnutí ako aj z vyjadrenia k správnej žalobe bolo prevzaté tvrdenie zo záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov, ktoré ustálili, že u žalobkyne doba liečby následkov pracovného úrazu nepresahovala 42 dní, a teda náklady, ktoré žalobkyni vznikli neskôr, nie sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia pri pracovnom úraze, a preto z tohto podstatného dôvodu nemá na ich náhradu právny nárok.
23. Tak ako to vyplýva z obsahu súdneho, ako aj obsahu administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa namietala nesprávnosť takýchto záverov znaleckých posudkov ako aj záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí sa na tieto znalecké posudky odvolávali. Dožadovala sa kontrolného znaleckého dokazovania, v ktorom by boli komplexne zhodnotené všetky vytýkané rozpory a bol objektívne posúdený jej zdravotný stav. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v konaniach pred správnymi orgánmi, v ktorých si žalobkyňa uplatnila nárok na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia boli správnym súdom rozsudkami vo veciach sp.zn. 6Sa /16/2016 a 6Sa/17/2016 rozhodnutia žalovanej ako aj správnych orgánov prvého stupňa zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa o týchto nárokoch dala vypracovať kontrolný znalecký posudok znalcom MUDr. Ladislavom Veselým, PhD., odbor - zdravotníctvo a farmácia, odvetvie : chirurgia a traumatológia, ktorý v znaleckom posudku č. 8/2018 (do súdneho spisu predloženého žalobkyňou) v jeho bode 10 (str. 26 znaleckého posudku) stanovuje, že u žalobkyne následkom pracovného úrazu sa zdravotný stav ustálil až k 30.08.2018, kedy definitívne ukončila rehabilitáciu a nastúpila do zamestnania.
24. Aj keď je nesporné, že aj v konaniach pred správnym súdom o žalobách v sociálnych veciach platí ust. § 135 ods. 1 SSP, t.j., že pre správny súd je rozhodujúci v tejto veci skutkový stav v čase rozhodnutia žalovanej o nároku žalobkyne na náhradu nákladov spojených s liečením, správny súd zdôrazňuje, že okrem žalobkyňou vytýkaných nedostatkov v zistení skutkového stavu, aj závery tohto znaleckého posudku sú dôkazom o tom, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a neboli odstránené všetky rozpory vyplývajúce z lekárskych správ ako aj zo znaleckých posudkov, ktoré by mohli viesť k skutkovým záverom o skutočných následkoch úrazu u žalobkyne a v konečnom dôsledku aj o celkovej dobe ich liečby. Stanovenie celkovej doby liečby u žalobkyne následkom pracovného úrazu je pritom podstatným aj pre posúdenie nárokov žalobkyne uplatnených podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
25. Správny súd preto zastáva názor, že závery kontrolného znaleckého dokazovania zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ladislava Veselého, PhD. majú podstatný vplyv aj na posúdenie nároku, ktorý bol predmetom rozhodnutí žalovanej a jej pobočky v Košiciach v tomto konaní, pretože z výsledkov tohto znaleckého dokazovania vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne vyplýva iný skutkový záver o dobe jej liečby, než aký tvoril základ pre rozhodnutie správnych orgánov v preskúmavanom administratívnom konaní. Za takéhoto stavu je preto podľa názoru správneho súdu potrebné zrušiť tak rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a nariadiť, aby bola vec správnymi orgánmi opätovne posúdená s prihliadnutím na tieto závery v znaleckom posudku č. 8/2018, pričom o objektivite tohto znalca nemožno mať pochybnosti, keďže znalec vypracovával znalecký posudok na základe objednávky žalovanej, a to za účelom preverenia predchádzajúcich záverov znalcov.
26. V závere správny súd zdôrazňuje, že tento nemôže v rozhodovacom procese posúdenia rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť, ale musí dbať na to, aby odpovede na základné otázky
podstatné pre posúdenie nároku oprávnenej osoby vyplývali priamo zo správneho rozhodnutia, čo je aj cieľom zrušujúceho rozsudku súdu v tejto veci.
27. Úlohou správnych orgánov po vrátení veci na ďalšie konanie bude zaoberať sa závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku MUDr. Ladislava Veselého, PhD. č. 8/2018 vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne v jej žiadosti o priznanie náhrady nákladov spojených s liečením, ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočka Košice doručená dňa 18.07.2016 a následne o jej nároku opätovne rozhodnúť (§ 191 ods. 6 SSP).
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že súd ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná voči neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka v zmysle ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.