Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/208/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: K. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/ XX, K., zastúpená advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, proti žalovaným: 1) E. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, K., 2) J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V J. XXXX/X, N., Česká republika, žalované 1) a 2) zastúpené advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Kollárova 8, Trnava, 3) S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, T., 4) J. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, Q., 5) A. Q., nar. X.X.XXXX, bytom J. J. XXX, K., 6) C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobkyne a žalovaných 3) až 6), o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 5C/184/2009 - 402, zo dňa 9. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1) a 2) sa voči žalobkyni priznáva právo na náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaným 3) až 6) sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom žalobu zamietol a žalovaným 1) až 6) voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok po citovaní 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len , § 153 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 2, § 79 , § 215 ods. 1, 2 vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa po pripustení dvoch zmien žaloby sa domáhala určenia, že parcely registra C č. 1774/56 a č. 1774/118 v k. ú. K., ktoré sú častou parcely registra E č. 1774/11, patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a žalovaných 3) až 6). K parcelám registra C, ktoré sú predmetom tohto sporu, nie sú založené listy vlastníctva, teda podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností nie je žiadna osoba zapísaná ako vlastník pozemkov zapísaných ako parcely registra C č. 1774/56 a č. 1774/118 pre k. ú. K.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetné parcely registra C sú súčasťou parcely registra E č. 1774/11 v spoluvlastníctve žalovaných 1) a 2). Predmetná žaloba, po pripustení oboch zmien žaloby, je žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a teda je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, pričom jedným z nevyhnutných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom prípade naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu a preto súd musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v každom štádiu konania, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí súd žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem existuje, skúma súd ex offo, t. j.

z úradnej povinnosti. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 147/2010). Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004), v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

2. Žalobkyňa sa v danom prípade určovacou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k dvom pozemkom, označeným ako parcely registra C, ktoré sú síce zobrazené na katastrálnej mape, avšak v katastri nehnuteľností nie je zapísaný ani vlastnícky vzťah k týmto pozemkom, ani ich vlastník, pričom k predmetným pozemkom do dnešného dňa nebol založený ani list vlastníctva. Podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení preto nebol daný, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe by nebol spôsobilý privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (pre absenciu doterajšieho zápisu vlastníckeho vzťahu prirodzene nemohlo dôjsť ani k jeho zmene). Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu účastníkov (žalobcov a žalovaných) nie je procesne prípustná. Žalobou v sporovom konaní o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa môže domáhať určenia dedič poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúci dedič, prípadne jeho právny nástupca), voči inej osobe ako dedičovi, ktorá nie je poručiteľovým dedičom a to voči naposledy evidovanému vlastníkovi takejto nehnuteľnosti. V danom prípade k predmetným pozemkom evidovaný vlastník nebol. Preto nebola ani preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaných 1) a 2) (príp. aj 3) až 6). Ani jeden zo žalovaných nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, a preto žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že predmetné pozemky patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a žalovaných 3) až 6). Žalované 1) a 2) sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky pozemku, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností ako parcela registra E, parc. č. 1774/11, orná pôda o výmere 18.988 m2, pričom ich vlastnícky vzťah k predmetnému pozemku je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., obec K., okres H.. V danom prípade ide o pozemok s odlišným parcelným číslom, výmerou, druhovým určeným pozemku. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe, nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva, nevyriešila by sa spornosť vzťahu strán sporu, ale paradoxne, mohlo by dôjsť by k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k pozemkom vedeným ako parcely registra C a k pozemku parcele registra E, resp. jeho časti. Žaloba s určovacím petitom je prostriedkom, ktorým sa má vytvoriť základné usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami, avšak v danom prípade by viedla k ďalším sporom medzi nimi. Už vôbec by nedošlo k zosúladeniu evidovaného a právneho vzťahu, ktorý predpokladá v určovacom výroku vymedzenie takého predmetu konania, ktorý reflektuje zápis vzťahov k pozemku, prípadne časti náležite vytvorenej (súčasne identifikovanej) z takéhoto pozemku, spolu s jeho presným označením, preukazujúci poslednú evidenciu vlastníckeho vzťahu. Len tak možno docieliť podklad pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, týkajúceho sa posledne evidovaného vlastníckeho vzťahu a vlastníkov nehnuteľnosti.

3. V konaní nebolo náležitým spôsobom ďalej preukázané, že žalobkyňa a žalované 3) až 6) sú dedičkami S. D. a C. D., rod H. pretože svoje dedičské právo nepreukázali ani dedičskými rozhodnutiami o prejednaní dedičstva po týchto poručiteľoch, ani potvrdením o okruhu dedičov, z ktorých by bolo nepochybné, že dedičstvo neodmietli, sú spôsobilé dediť, a že iba ony sú dedičkami týchto poručiteľov. K tomuto súd poznamenáva, že súd nemôže vykonať dôkazy, ktoré žiadna strana nenavrhla (§ 185 . V konaní o určenie, že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva, všetci dediča tvoria nerozlučné nútené spoločenstvo, a preto vychádzajúc z § 78 (predtým § 91 ods. 2 OSP) pre úspech v spore sa vyžaduje účasť všetkých dedičov ako subjektov hmotnoprávneho vzťahu. Ani zákon ani žiadny z judikátov neuvádza, že všetci dedičia musia byť nevyhnutne vždy subjektami na jednej strane sporu. Opačný výklad by mal za následok denegatio iustitiae, t. j. odmietnutie spravodlivosti, pretože by znemožňoval dedičom domôcť sa ich práva na súde v prípade, ak by s ich žalobou nesúhlasili všetci ostatí dedičia, príp. ak by boli ostatní dedičia pasívnymi alebo ak by bydlisko niektorého z dedičov bolo neznáme, v dôsledku čoho by ani nemohol byť žalobcom. Tak, ako nikoho nemožno nútiť podať žalobu, nikomu nemožno odňať právo žalobu podať. Takého konania sa musia síce zúčastniť všetci dedičia, pričom zákon nevylučuje, aby vystupovali na oboch stranách sporu súčasne. Inak by boli vylúčené aj

žaloby medzi dedičmi o určenie, čo patrí do dedičstva (porov. R 65/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 45/2008). Preto námietka žalovaných 1) a 2), podľa ktorej pre úspech v spore by museli aj žalované 3) až 6) vystupovať v pozícii žalobcov spolu so žalobkyňou, neobstojí. Súd ďalej poznamenáva, že je logické, že väčšina subjektov nechce byť v pozícii žalovaného, avšak nevôľa žalovaných 3) až 6) vystupovať na strane žalovaných nemá žiadne právne účinky. Určenie subjektov, ktoré budú žalovanými, závisí výlučne od rozhodnutia žalobcu, a nie od rozhodnutia žalovaných.

4. Pojednávanie nariadené na deň 19.1.2018 súd po prejednaní veci odročil na deň 9.4.2018 s tým, že obom stranám sporu uložil povinnosť predložiť všetky procesné návrhy, ktoré považujú za potrebné predložiť, v lehote do 15.2.2018. Napriek tejto lehote, právna zástupkyňa žalobkyne až na pojednávaní dňa 9.4.2018 navrhla odročiť pojednávanie s tým, že zmení žalobu potom, čo si žalobkyňa nechá vyhotoviť geometrický plán. Tento dôvod súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 4 CSP, nakoľko stranám sporu súd uložil lehotu na predloženie procesných návrhov a dôkazov, pričom do konania najbližšieho pojednávania, t. j. do 9.4.2018 mala právna zástupkyňa žalobkyne dostatočné množstvo času zadovážiť si geometrický plán, pokiaľ chcela od neho odvádzať žalobný petit. Na pojednávaní dňa 9.4.2018 právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd pripustil, aby žalobkyňa z konania vystúpila a aby na jej miesto vstúpila Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len SPF). Zároveň navrhla pripustiť zmenu žaloby, ktorou žiadala, aby súd určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenská republika, zastúpená SPF. K tomuto súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok nepozná tzv. zámenu subjektov. Navyše, nikoho nemožno nútiť byť žalobcom (s výnimkou situácie právneho nástupníctva pôvodného žalobcu) a keďže žalobkyňa nepredložila súdu súhlas Slovenskej republiky s týmto postupom, súd zmenu žaloby v tomto znení nepripustil. Na tom istom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd pripustil vstup Slovenskej republiky, zastúpenej SPF do konania na strane žalobcu. Vstup Slovenskej republiky do konania na stranu žalobcu nepripustil z dôvodu, že Slovenská republika nedala súhlas so svojím vstupom do konania na strane žalobcu, navyše, súd môže, avšak nemusí pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší subjekt. Návrhy právnej zástupkyne žalobkyne prednesené na pojednávaní dňa 19.4.2018, ktorým navrhla pripustiť tretiu zmenu žaloby a pripustiť vstup Slovenskej republiky do konania na stranu žalobcu súd zamietol z dôvodu, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré mohla žalobkyňa uplatniť oveľa skôr, a teda neuplatnila ich včas, navyše Civilný sporový poriadok nepozná spísanie podania do zápisnice, t. j. žalobkyňa tak mala urobiť písomne, a to do 15.2.2018 alebo najneskôr do začatia pojednávania nariadeného na deň 9.4.2018. Súd týmto procesným návrhom nevyhovel ani preto, lebo ani po ich pripustení by nebol daný naliehavý právny záujem na výsledku sporu. Uznesenie o nepripustení zmeny žaloby a uznesenie o nepripustení vstupu ďalšieho subjektu do konania sú procesnými uzneseniami, proti ktorým nie je prípustné odvolanie, ich doručenie nie je pre vedenie konania potrebné a neukladá sa nimi žiadna povinnosť, preto v súlade s § 235 ods. 2 neboli tieto uznesenia vyhotovené v písomnej podobe, a sú iba súčasťou zápisnice o pojednávaní.

5. Po nepripustení týchto procesných návrhov právna zástupkyňa žalobkyne namietala, že tento postup súdu je nespravodlivý, k tomuto si súd dovoľuje poznamenať, že súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157 , že skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku (§ 251 ods. 2 , pričom na procesný postup podľa tohto procesného kódexu sa vzťahuje aj sudcovská koncentrácia konania, súčasťou ktorej je povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (§ 153 . Procesné návrhy, ktoré boli uplatnené ústne na pojednávaní dňa 9.4.2018, boli uplatnené nielenže oneskorene, ale aj formou, ktorú zákon nepripúšťa, keďže Civilný sporový poriadok nepozná spísanie ústneho podania do zápisnice a nepozná ani zámenu subjektov. Pripustenie týchto návrhov by malo za následok potrebu odročenia pojednávania a vznik potreby ďalšieho dokazovania. Týmto návrhom nebolo možné vyhovieť nielen pre nedostatok formy, ale aj pre nedostatok zákonných podmienok, medzi ktoré patrí aj súhlas subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalobcu, s jeho vstupom do konania. Keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktorý je nevyhnutným predpokladom všetkých určovacích žalôb, súd žalobu ako neprípustnú zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP, a to bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania za účelom skúmania vecnej správnosti žaloby.

6. Súd nevykonal dokazovanie ďalšími listinami predloženými stranami sporu, predovšetkým prídelovými listinami, prídelovým plánom, konečným prídelovým plánom, rozsudkom Krajského súd v Trnave č. k. 24Co/342/2007-438 z 24.9.2008, dedičským rozhodnutím po manželoch Q., ani výsluchmi svedkov,

ani ďalšími listinami predloženými súdu Okresným úradom H., katastrálnym odborom, pretože ďalšie dokazovanie by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, a teda nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom skúmania vecnej správnosti žaloby, pretože určovacia žaloba bez preukázania naliehavého právneho záujmu je neprípustná, a ďalšie dokazovanie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 157 .

7. Nakoľko vo veci boli plne úspešné žalované 1) až 6) súd im podľa § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia spoluvlastníckeho práva žalobkyne a žalovaných 3) až 6) to k pozemkom s parc. č. 1774/56 a 1774/118 v k. ú. K.. Svoj nárok odvodzovala od toho, že právni predchodcovia žalobkyne ako aj žalovaných 3) až 6) od roku 1948 predmetné pozemky užívali v dobrej viere, boli pri užívaní dobromyseľní. Pozemky užívali, oplotili, obhospodarovali a starali sa o ne ako dobrí hospodári. Právni predchodcovia žalobkyne na základe stavebného povolenia postavili dom a zaplatili prídelovú cenu. V nadväznosti na uvedené niet pochýb o tom, že im bol prídelovým plánom pozemok udelený do užívania - vstúpili do držby ako dobromyseľní držitelia. K nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne prišlo priamo zo zákona a to uplynutím 10 ročnej vydržacej doby podľa § 566 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka.

9. Na pojednávaní konanom dňa 19.1.2018 (po 100 mesiacoch od podania návrhu) došlo zo strany žalobkyne prostredníctvom jej právnej zástupkyne k zmene petitu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti, pozemok evidovaný ako parc. č. 1774/56 o výmere 588 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý je situovaný v Obci K., k. ú. K. a pozemok evidovaný ako parcela č. 1774/118 o výmere 532 m2, druh pozemku záhrada, ktorý je situovaný v Obci K., k. ú. K., boli pridelené právnym predchodcom žalobkyne a žalovanej 3) až 6), patria do dedičstva po nebohom S. D., zomrelom dňa XX.X.XXXX a manželke C. D., rod. H., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Súd túto zmenu žaloby na pojednávaní pripustil.

10. Písomný podaním doručeným súdu dňa 15.2.2018 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla pripustiť 2. zmenu žaloby v znení: „Súd určuje, že časti nehnuteľností, pozemku evidovaného ako parcela registra E č. 1774/11 o výmere 18. 988 m2, druh pozemku orná pôda, v obci K., k. ú. K. zobrazené na katastrálnej mape v hraniciach pozemku evidovaného ako parc. reg. C č. 1774/56 o výmere 588 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v Obci K., k. ú. K. a v hraniciach pozemku evidovaného ako parc. reg. C č. 1774/118 o výmere 532 m2, druh pozemku záhrady, v obci K., k. ú. K., patria do dedičstva po nebohom S. D., zomrelom dňa XX.X.XXXX a C. D., rod. H., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Súd uznesením aj túto zmenu žaloby pripustil a to na pojednávaní dňa 9.4.2018.

11. Žalované 1) a 2) žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a argumentovali tým, že nebohým rodičom žalobkyne a žalovaných 3) až 6) nikdy nebola predmetná nehnuteľnosť pridelená a preto ani knihový súd nemohol urobiť záznam vlastníckeho práva v ich prospech, nehnuteľnosť, pozemok parc. reg. E č. 1774/112 v celosti zdedila ako jediná dedička, matka žalovaných 1) a 2), pričom vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo zapísané na LV č. XXX pre k. ú. K.. Žalované 1) a 2) teda odvodzujú svoje vlastnícke právo k parcele reg. E č. 1774/11 v k. ú. K. od prídelovej listiny z roku 1963 znejúcej na meno ich právnych predchodcov. Táto listina však bola vydaná mimo správneho konania v čase, keď osoby, ktorým mala byť pridelená orná pôda, parc. č. 1774/11 už nežili, nebola teda týmto osobám doručená, nemohla byť ani ústne prehlásená a preto v zmysle § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb. nebola nikdy legálne vydaná. Ex lege daná prídelová listina neexistuje a nevyvoláva teda ani predpokladané právne účinky, je túto nutné považovať za nulitný právny akt. Všeobecné súdy síce nie sú oprávnené skúmať ich platnosť, či zákonnosť, ale zákonne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné) teda o akty, ktorých vady sú tak závažné, že sa neuplatní ich prezumpcia správnosti. Takéto akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady, ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce. Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, že či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je

vykonateľný. Vzhľadom k tomu, že do prídelovej listiny, ktorá nikdy nemohla byť prídelcom doručená, v čase vydania už nežili, boli poňaté pozemky, ktoré boli konfiškované a ako také mohli byť pridelené iba výmerom ani prídelovou listinou, táto prídelová listina nemôže byť platnou. Na základe vykonaného dokazovania nebolo medzi stranami sporné, že parc. č. 1774/11 v k. ú. K. je podľa záznamu v PKV č. XXX v časti majetková podstata konfiškát, teda majetok skonfiškovaný Dr. C. E. a tento mu bol postupom podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR konfiškovaný. V prípade rozporov ohľadom prevodu či prechodu vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalobkyne, je možné vlastnícke právo jej právnych predchodcov založiť aj originálnym spôsobom a to prostredníctvom inštitútu vydržania. Právni predchodcovia žalobkyne užívali predmet sporu nepretržite od roku 1948 do svojej smrti, pozemky sú spôsobilé byť predmetom vydržania a o ich dobromyseľnosti niet pochýb. Dobromyseľnosť právnych predchodcov zdôrazňuje aj tá skutočnosť, že žalované 1) a 2) ako aj ich právna predchodkyňa sa po celú dobu plynutia vydržacej doby nezaujímali o právny ako aj faktický osud nehnuteľností, nedomáhali sa vlastníckeho práva (súdnou ani mimosúdnou cestou) a v súvislosti s oprávneniami z neho vyplývajúcimi neprejavovala záujem predmet vlastníctvo držať, užívať, požívať jeho plody o úžitky o nakladať s ním. Práve naopak, právni predchodcovia žalobkyne počas obdobia dlhšieho oko 40 rokov neprišli do styku so žiadnymi informáciami, ktoré by v nich mohli objektívne vyvolať obavu o predmet vlastníctva a narušiť tak ich dobromyseľnosť.

12. Podaná žaloba (aj v znení príslušných zmien) je žalobou určovacou, ktorej podmienkou úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavosť právneho záujmu v tejto právnej veci je daná tým, že v prípade úspechu v spore by bol rozsudok spôsobilý vyvolať zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda zosúladenie právneho a faktického stavu. Napriek tomu, že k predmetným parceliam, ku ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva nie je založený list vlastníctva, pričom z predložených dôkazov je zrejmé, že sa jedná o parcely reg. C, ktoré sa nachádzajú na hraniciach parc. reg. E č. 1774/11, uvedené by bolo preukázateľné vyhotovením GP, ktorý by žalobkyňa, ak by súd bol odročil pojednávanie konané dňa 9.4.2018, súdu doložila. Súd na tomto pojednávaní nepripustil ani ďalšie navrhované zmeny žalobného petitu s odôvodnením, že súd môže ale nemusí do konania pripustiť vstup ďalšieho subjektu ako aj argumentáciou, že aj napriek takto zmenenému petitu, by nebol osvedčený naliehavý právny záujem. S uvedeným konštatovaním súdu prvého stupňa nie je možné súhlasiť a je takýto postup súdu v tejto právnej veci potrebné považovať ako nespravodlivý. Ku konštatovaniu, že súd v konaní postupuje tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, teda rýchlo a hospodárne, uvádzame, že konajúci súd v tejto veci nekonal 100 mesiacov a ak by bol pojednávanie odročil, príp. pripustil navrhovanú zmenu petitu pristúpením Slovenskej republiky, zastúpenej SPF, dokonania na strane žalobcu, bolo by možné túto právnu vec doriešiť s konečnou platnosť tak, aby boli princípy spravodlivého konania naplnené. Súd tak pristúpil k rozhodnutiu formalisticky. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V súlade s vyššie uvedeným žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalované 1) a 2) vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobkyňa namieta vlastnícke právo žalovaných 1) a 2) z dôvodu, že prídelová listina na základe ktorej právni predchodcovia žalovaných 1) a 2) nadobudli vlastnícke právo ku konfiškovanému majetku, nehnuteľnostiam je nulitným aktom. Takéto zdôvodnenie odvolania je irelevantné z dôvodu, že v prejednávanom prípade nejde o duplicitné vlastníctvo k parc. č. 1774/118 a parc. č. 1774/56. Žalobkyňa sa domáha určenia, že uvedené parcely patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch, rodičoch S. D. a C. D.. Vzhľadom na žalobný návrh, žalobkyňa sa mala zamerať na preukázanie vydržania, keď predtým mala preukázať právny záujem na žalobe. Žalobkyňa ďalej odvolanie zdôvodňuje tým, že postup súdu považuje za nespravodlivý, keď nevyhovel jej návrhu na odročenie pojednávania za účelom vyhotovenia geometrického plánu. Predmetným geometrickým plánom chcela preukázať naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Podľa názoru žalovaných 1) a 2) prvoinštančný súd postupoval správne, keď návrhu žalobkyne nevyhovel, podľa § 183 nebol dôvod na odročenie pojednávania. Od podania žaloby v roku 2009, teda v priebehu deviatich rokov, žalobkyňa neosvedčila, že na žalobe je daný naliehavý právny záujem. Ani vyhotovením geometrického plánu by žalobkyňa nepreukázala právny záujem na podanej žalobe. Ďalší dôvod odvolania a to nepripustenie zmeny žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že vlastníkom parc. č. 1774/56 a parc. č. 1774/118

je Slovenská republika tiež nemôže obstáť z dôvodu podľa § 79 CSP, nakoľko žalobkyňa nepredložila súhlas SR s pristúpením na strane žalobcu. Zmenu žaloby nebolo možné pripustiť aj z dôvodov podľa § 143 ods. 1 CSP.

14. Žalované 3 až 6) vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že s rozsudkom súhlasia, nemajú byť v tomto spore vôbec zúčastnené, nakoľko nie sú vôbec spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti, ktorá nebola vôbec ani predmetom dedičského konania po zosnulej C. D., ich mame. Nesúhlasia s odvolaním a tiež si želajú, aby viac neboli zaťahované do tohto sporu. Ide výhradne o spor žalobkyne na jednej strane a žalovaných 1) a 2) na strane druhej, keďže žalobkyňa nehnuteľnosť užíva.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalobkyni, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti či právne argumenty než tie, ktoré už uviedla pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal.

17. Predmetnom konania, po pripustení zmeny petitu na pojednávaní 9.4.2018 (č.l. 378) bolo určenie, že parc. registra C č. 1774/56 o výmere 588 m2 a č. 1774/118 o výmere 532 m2 v k. ú. K., ktoré sú častou parcely registra E č. 1774/11 o výmere 18.988 m2, patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a žalovaných 3) až 6). Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom poukázal na to, že k parcelám registra C č. 1774/56 a č. 1774/118 pre k. ú. K. (zobrazené na katastrálnej mape), ktoré sú predmetom tohto sporu, nie sú založené listy vlastníctva, podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností nie je žiadna osoba zapísaná ako vlastník týchto parciel. Parcely sú súčasťou parcely registra E č. 1774/11 v spoluvlastníctve žalovaných 1) a 2). Vyhovením návrhu by nedošlo k zosúladeniu skutočného stavu s evidovaným stavom, ale k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odôvodnenie rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd postupoval vo veci nespravodlivo, keď neodročil pojednávanie, neumožnil žalobkyni do spisu založiť geometrický plán (po predložení ktorého by preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení) a keď neumožnil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalobkyne.

18. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

19. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie. Súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (NS SR sp. zn. 3Cdo 147/2010). V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným

v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, patrí medzi žaloby podľa § 137 písm. c) a sleduje ochranu vlastníckeho práva (tzv. žaloba na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). K pozemkom registra C, vymedzeným v petite žaloby parc. č. 1774/56, o výmere 588 m2 a parc. č. 1774/118 o výmere 532 m2 však nie je v katastri nehnuteľností evidovaný žiaden vlastnícky vzťah (vlastnícke právo). Ak vlastnícke vzťahy k pozemku, k parcelám registra C, nie sú zapísané a nebol založený ani list vlastníctva (ako je tomu aj v danom prípade), je potrebné vychádzať (pri vymedzovaní predmetu konania a petitu žaloby) z poslednej evidencie vlastníckeho vzťahu k pozemku (posledný zápis vlastníka, preukazujúci súčasne aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaných v konaní). Žalobkyňa sa v danom prípade určovacou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k dvom pozemkom, označeným ako parcely registra C, ktoré sú síce zobrazené na katastrálnej mape, avšak vlastnícky vzťah k týmto pozemkom, ako ani ich vlastník, zapísaný v katastri nehnuteľností nie je a k daným pozemkom nebol založený ani list vlastníctva. Podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto nebol daný, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe by nebol spôsobilý privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (pre absenciu doterajšieho zápisu vlastníckeho vzťahu nemohlo dôjsť ani k jeho zmene). Žaloba žalobkyne, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu nie je procesne prípustná. Žalobou v sporovom konaní o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa môže domáhať určenia dedič poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúci dedič, prípadne jeho právny nástupca), voči inej osobe ako dedičovi, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, a to voči posledne evidovanému vlastníkovi takejto nehnuteľnosti. V danom prípade k predmetným pozemkom evidovaný vlastník nebol. Nebola preto ani preukázaná vecná legitimácia žalovaných 1) a 2) v konaní. Žalované 1) a 2) nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníčky sporných nehnuteľností a preto žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k pozemkom, na označení ktorých trvala aj v odvolaní. Žalované 1) a 2) sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky (každá v 1/2) k pozemku parcele registra E (parc. č.1774/11, o výmere 18.988 m2, orná pôda, k.ú. K. a ich vlastnícky vzťah je k uvedenému pozemku zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, t.j. ide o pozemok s odlišným parcelným číslom, výmerou a druhovým určeným pozemku. Ak by sa pripustila prípustnosť žaloby žalobkyne, nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva, nevyriešila by sa spornosť vzťahu strán sporu, ale mohlo by dôjsť by k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra C a k pozemku parcele registra E, resp. jeho časti. Ako bolo vyššie uvedené, ak by aj súd žalobe vyhovel, nedošlo by k zosúladeniu evidovaného a právneho vzťahu, ktorý predpokladá v určovacom výroku vymedzenie takého predmetu konania, ktorý reflektuje zápis vzťahov k pozemku, prípadne časti náležite vytvorenej (súčasne identifikovanej) z takéhoto pozemku, spolu s jeho presným označením, preukazujúcim poslednú evidenciu vlastníckeho vzťahu. Len tak možno docieliť podklad pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, týkajúceho sa posledne evidovaného vlastníckeho vzťahu a vlastníkov nehnuteľnosti. Určovacou žalobou sa žalobca zásadne domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je a takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Vzhľadom k tomu, že žalované 1) a 2) nie sú zapísané ako vlastníčky predmetných pozemkov, nevyriešila by sa otázka sporu, komu nehnuteľnosti patria (resp. že patria do dedičstva). Z dôvodu, že žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázala, predstavoval nedostatok naliehavého právneho záujmu prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemohla obstáť.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorý žalobkyňa v odvolaní poukazovala, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v § 191 ods. 1 o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,

čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191 až 194 CSP, § 205 CSP. V prejednávanej veci však súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, t.j. v podstate z procesných dôvodov, kedy súd nevykonáva žiadne dokazovanie a dôkazy nehodnotí. Potom nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

21. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, nie je naplnený. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Pri posudzovaní veci samej súd prvej inštancie vychádzal z § 137 písm. c) CSP, § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 79 CSP. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenia zákonov správne vyložil a aplikoval. Žalobkyňa v odvolaní nepoukazuje na žiadne iné, konkrétne ustanovenia zákonov, ktoré by súd nevzal do úvahy, resp. žalobkyňa nekonkretizuje, ktoré ustanovenie zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Vytýčil pojednávanie na deň 19.1.2018 a na pojednávaní uložil stranám sporu povinnosť predložiť všetky procesné návrhy do 15.2.2018 a pojednávanie odročil na termín 9.4.2018 (č.l. 301). Už na pojednávaní 19.1.2018 žalované 1) a 2) okrem iného poukazovali na konanie vo veľmi podobnej veci, sp. zn. 10Co/725/2015 zo dňa 25.1.2017, kde žaloba rovnako smerovala voči žalovaným 1) a 2) a tieto boli v konaní úspešné, preto po oboznámení sa s uvedeným rozsudkom voľne dostupnom na internete žalobkyňa mohla včas realizovať svoje procesné práva. Ustanovenie § 125 (podanie možno urobiť písomne a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe) umožňuje v sporovom konaní podanie urobiť len písomne, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie. Ak mienila žalobkyňa podať návrh na pristúpenie účastníka do konania na strane žalobkyne a v tejto súvislosti aj návrh na zmenu petitu žaloby, návrh na odročenie pojednávania a návrh na vykonanie dôkazom, novým geometrickým plánom, ktorý nemala k dispozícii, ale ho len plánovala dať vypracovať, mala všetky procesné návrhy urobiť vopred, v stanovenej lehote súdom a nie až na pojednávaní 19.4.2018. Navyše k pristúpeniu strany sporu do konania v súlade s § 79 potrebovala žalobkyňa súhlas tejto strany so vstupom do konania, keďže mala vstúpiť do konania na strane žalobkyne. Žalobkyňa s takýmto súhlasom nedisponovala. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na to, že keby súd prvej inštancie pojednávanie odročil a ponechal jej priestor predložiť súdu dôkaz, geometrický plán, ktorý by dala vypracovať, takýmto spôsobom by preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto možnosť je hypotetická a preto nie je povinnosťou súdu ju hodnotiť hlavne bez vyjadrenia protistrany. Nejde pri tom len o posúdenie spornej otázky naliehavého právneho záujmu, ale aj o aktívnu legitimáciu v spore, pričom návrh žalobkyne na vstup ďalšieho účastníka na strane žalobkyne svedčí o neistote žalobkyne pri uplatňovaní jej nároku. Súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol v súlade s procesnými predpismi a svojim postupom neodňal žalobkyni jej právo konať pred súdom.

23. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a žalobkyni nič nebráni podať novú žalobu, po dôkladnom zvážení aktívnej legitimácie (s prihliadnutím na návrh žalobkyne v vstup ďalšieho žalobcu) a aj individuálnych skutkových okolností, s ktorými sa súdy vysporiadali v rozsudku sp. zn. 24Co/342/2007 z 24.9.2007, na ktorý poukazovali žalované a založili ho do spisu (č.l. 62), pretože ide o posúdenie rovnakých skutkových a právnych okolností ako v prejednávanej veci (len čiastočne s inými stranami sporu). Ak žalobcovia v novom konaní preukážu neliehavý právny záujem na požadovanom určení tento rozsudok nie je prekážkou už rozhodnutej veci.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

25. Žalované 1) až 6) majú voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalované boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešné. Žalovaným 1) a 2) odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaným 3) až 6) trovy odvolacieho konania nevznikli (neboli zastúpené akvokátom), preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .