Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. Ľ. Š., H.. XX. XX. XXXX, R. C. K. H. N., XXX XX K. H. N., 2. Z. F., H.. XX. XX. XXXX, R. C. F. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1 739,03 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.739,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 5,05 % ročne zo sumy 2.536,80 eur od 28. 08. 2015 do 27. 02. 2017,

- 5,05 % ročne zo sumy 2.702,23 eur od 05. 09. 2015 do 27. 02. 2017,

- 5,05 % ročne zo sumy 1.739,03 eur od 28. 02. 2017 do zaplatenia,

a náhradu nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 422,88 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne, na účet jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručenom súdu dňa 13. 07. 2018, domáhal sa od žalovaných 1, 2 zaplatenia 1.739,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.536,80 eur od 28. 08. 2015 do 27. 02. 2017, 5,05 % ročne zo sumy 2.702,23 eur od 05. 09. 2015 do 27. 02. 2017, 5,05 % ročne zo sumy 1.739,03 eur od 28. 02. 2017 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 422,88 eur a plnej náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil nasledovne:

2. Je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o PZP“), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Po, vložka č. 983/B.

3. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel.

4. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. 07. 2003.

5. V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou.

6. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP).

7. Žalovaný v 1. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. Q. s EČV: K., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. Q. s EČV: K., ktorého prevádzkou bola dňa 16. 04. 2014, na mieste - Diaľnica 3-Frankfurt, km 122,8, okres Limburg-Weilburg, katastrálne územie Bad Camberg, Nemecká spolková republika, v dôsledku dopravnej nehody, spôsobená škoda na pouličnom dopravnom zariadení - 300 metrov návesť s dodatočnou tabuľkou a stĺpikom v oblasti správ diaľničného úseku Diedenbergen, Idstein, Rodgau. Uvedené vyplýva z Oznámenie o mieste nehody Policajného prezídia západného Hesenska, podľa ktorej bol Z. F. vodičom a zároveň zavinil i vznik dopravnej nehody.

8. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody, bola Deutsches Büro Grüne Karte e. V. (Nemecká kancelária pre vydávanie zelených kariet), so sídlom Wilhelmstrasse 43/43 G, 10117 Berlín, Nemecká spolková republika. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations.

9. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 17. 07. 2015 vo výške 2.917,32 eur a dňa 31. 07. 2015 vo výške 3.107,56 eur, teda spolu sumu 6.024,88 eur, z ktorej 785,85 eur predstavuje poplatok Systému zelenej karty, na ktorý si žalobca v tomto konaní nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody.

10. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom z 27. 07. 2015 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v 1. rade vo výške 2.536,80 eur. Žalobca vyzval v predmetnom liste žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 27. 08. 2015. Listom zo dňa 04. 08. 2015 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 2.702,23 eur. Žalobca vyzval v predmetnom liste žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 04. 09. 2015. Podpisom Uznania záväzku č. PA: 9010082512 zo dňa 24.09.2015 žalovaný v 1. rade svoj záväzok voči žalobcovi uznal čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že zaplatí istinu vo výške 5.239,03 eur, 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.536,80 eur od 27. 08. 2015 do dňa splatnosti poslednej splátky a 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.702,23 eur od 28. 08. 2015 do dňa splatnosti poslednej splátky, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 229 eur, s poslednou splátkou vo výške 238,60 eur.

11. Žalobca a žalovaný v 1. rade sa v uznaní záväzku č. PA: 9010082512 zároveň dohodli, že omeškanie s úhradou ktorejkoľvek splátky má za následok splatnosť celého dlhu, a to ku dňu omeškania. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania s úhradou splátok a svoj dlh doposiaľ uhradil len čiastočne nasledovnými úhradami: dňa 27. 02. 2015 uhradil sumu vo výške 2.536,80 eur, dňa 27. 02. 2015 uhradil sumu vo výške 963,20 eur. Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje spolu 1.739,03 eur. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP,

preto vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb., rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8).

12. Žalobca uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa písomných výziev na náhradu poistného plnenia.

13. Na návrh žalobcu súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného v 2. rade, ktorý viedol označené motorové vozidlo a spôsobil škodu.

14. Nárok žalobcu voči žalovaným je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP).

15. Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o PZP proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni ( § 24 ods. 3 zákona o PZP). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu.

16. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP titulom regresu má žalobca voči žalovaným právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému.

17. Žalovaný v 2. rade, Z. F., zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu

prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, tzv. postih. Žalobca má teda právo postihu aj proti vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia.

18. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Csp/113/2018-85 dňa 31. 08. 2018, ktorý nebolo možné doručiť žalovaným do vlastných rúk, preto uznesením sp. zn. 2Csp/113/2018-105 zo dňa 23. 11. 2018 bol platobný rozkaz zrušený podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Písomnosti žalovaným boli doručované postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, a to oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd pojednával v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 CSP.

19. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to Internými pravidlami (Internal regulation), výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, interným dokladom zo systému žalobcu o poskytnutom plnení, dokladmi preukazujúcimi vznik, výšku a náhradu škody s prekladom, fotodokumentáciou, výstupom zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, výpismi z účtu žalobcu preukazujúcimi úhradu poistného plnenia, uznaním záväzku č. PA: 9010082512, splátkovým kalendárom, dotazníkom, výzvami na úhradu poistného plnenia a zistil skutkový stav deklarovaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorého sa právny zástupca žalobcu pridržiaval v celom rozsahu. Žalobca preukázal výšku vzniknutej škody, plnenie žalovaného v 1. rade vo výške 3.500,00 eur a po odpočítaní úhrady 3.500,00 eur od sumy 5.239,03 eur, zostal nezaplatený nárok vo výške 1.739,03 eur. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, zodpovednosť žalovaného v 1. rade je objektívnou zodpovednosťou v zmysle Občianskeho zákonníka v spojení s kapitáciou zákona o povinnou zmluvnom poistení ako lex specialis. Čo sa týka zodpovednosti žalovaného v 2. rade, táto zodpovednosť je subjektívna ako vodiča motorového vozidla, ktorý zavinil túto škodu.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“): „Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.“

21. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

22. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o PZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

23. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

24. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorý spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

27. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný čo do základu a výšky. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Pretože žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.

29. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci aplikáciou ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Žalovaný v 1. rade zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP má žalobca titulom regresu voči žalovaným právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodeným.

30. Uplatnený nárok žalobcu má oporu i v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 134/2009: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi....“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 284/2010: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať.

31. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárok na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje.

32. Žalovaným v 1. rade bol nárok uhradený vo výške 3.500,00 eur, teda čiastočne, a to platbami dňa 27. 02. 2015 vo výške 2.536,80 eur, dňa 27. 02. 2015 vo výške 963,20 eur. Žiadne iné plnenie žalovaní titulom tohto nároku k dnešnému dňu žalobcovi neposkytli. Žalobca v celom rozsahu uplatnený nárok riadne preukázal, preto súd žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal k úhrade istiny 1.739,03 eur a k náhrade nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 422,88 eur.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonom stanovenej výške v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu so zohľadnením doby čiastočného plnenia a to nasledovne: 5,05 % ročne zo sumy 2.536,80 eur od 28. 08. 2015 do 27. 02. 2017, 5,05 % ročne zo sumy 2.702,23 eur od 05. 09. 2015 do 27. 02. 2017, 5,05 % ročne zo sumy 1.739,03 eur od 28. 02. 2017 do zaplatenia.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaní boli zaviazaní nahradiť trovy konania vo výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

36. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.