Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10T/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom, v trestnej veci obžalovaného C. D., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom A. XXXX/XX, XXX XX W., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a obžalovanej L. D., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom W., pre zločin krádeže podľa ods. X písm. c), písm. d), ods. 3 písm. f) s poukazom na ustanovenie podľa spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 24. februára 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaní

C. R a f a e l, nar. XX.XX.XXXX v A., bytom A. XXXX/XX, XXX XX W., adresa na doručovanie: Q. XXX/X, W. t. č. vo výkone väzby v H. a H. Leopoldov, a

L. R a f a e l o v á, nar. 21.07.2004 v Trnave, bytom Hlohovec,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h

z a t o, ž e

dňa 16.08.2021 v čase medzi 10.30 hod. až 10.45 hod. v objekte Polikliniky sv. Michala na Hlohovej ul. č. 13 v Hlohovci, po tom čo si obv. C. D. všimol T. B., nar. v roku XXXX ako pomalou chôdzou opierajúc sa o chodítko kráča smerom k Poliklinike sv. L., upozornil na ňu mladistvú Markétu D. a vyjadril úmysel túto okradnúť, následne obaja spoločne nasledovali T. B. až napokon spolu s ňou vstúpili do výťahu v objekte Polikliniky sv. Michala na Hlohovej ulici č. 13 a po zastavení výťahu pri vystupovaní T. B. z neho jej jeden z nich vzal z košíka pomocného chodítka tašku, z ktorej vytiahol peňaženku s obsahom: finančná hotovosť vo výške 17,-eur, občiansky preukaz, preukaz poistenca zdravotnej poisťovne Dôvera a preukaz na zľavnené cestovanie ŽSR - všetky doklady na meno T. B., bankomatovú kartu Visa k účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni, bankomatovú kartu Maestro z účtu vedeného v Primabanke a rôzne nákupné karty, následne tašku vrátil späť T. B., avšak bez odcudzenej peňaženky, ktorú si ponechal obv. C. D., kde odcudzenie peňaženky z tašky ešte počas vystupovania z výťahu zistila pošk. T. B. a táto sa dožadovala jej vrátenia a bránila výťahu v odjazde, na čo mladistvá obv. L. D. i obv. C. D. reagovali tak, že sa usilovali o zatvorenie výťahových dverí a obaja udierali po rukách T. B., aby ich nechala výťahom odísť, až sa napokon T. B. cez škáru výťahových dverí podarilo vytrhnúť odcudzenú tašku z rúk obv.C. D. prehľadávajúceho jej obsah, po čom sa z výťahu napokon obv. C. D. i obv. ml. L. D. dali na útek smerom von z objektu, pri ktorom bola obv. ml. L. D. chytená okoloidúcou občiankou, čím spôsobili poškodenej

T. B. škodu vo výške najmenej 50,-Eur, pričom obvinená ml. L. D. bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. s právoplatnosťou 21.06.2021 odsúdená pre prečin krádeže podľa ,

t e d a

obžalovaný: C. D.

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bezprostredne po čine sa pokúsil si uchovať vec násilím, čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, č í m s p á c h a l

zločin krádež podľa X2 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. f) s poukazom na spáchaný formou spolupáchateľstva podľa . t e d a

obžalovaná: L. D.

- spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, bezprostredne po čine sa pokúsila si uchovať vec násilím, čin spáchala na veci, ktorú má iný pri sebe, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdená a čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, č í m s p á c h a l a zločin krádež podľa , , , s poukazom na spáchaný formou spolupáchateľstva podľa .

Za to sa

o d s u d z u j ú

1/ Lukáš Rafael

Podľa ods. X s použitím , , , , , per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa súd obžalovaného Lukáša D. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2/ L. D.

Podľa s použitím , , , , per analogiam, na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Podľa súd obžalovanej L. D. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň jej podľa určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa súd ukladá obžalovaným C. D. a L. D. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 1339/8, Hlohovec škodu vo výške 57,50 Eur (päťdesiatsedem eur a päťdesiat centov).

odôvodnenie:

U. Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 16.11.2021 obžalobu na obvinených C. D., nar. XX.XX.XXXX t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV C. a L. D., nar. XX.XX.XXXX a to pre zločin krádež podľa ods. X písm. c), písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) s poukazom na spáchaný formou spolupáchateľstva podľa A. zákona, ktorý mal byť obvinenými spáchaní na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorkou G. prokuratúry Trnava a zaujatí stanoviska k obžalobe zo strany obhajcov obžalovaných, obžalovaní boli poučení o tom, že môžu urobiť vyhlásenie podľa , alebo písm. c) , a zároveň boli poučení o ďalšom postupe a následkoch vyhlásenia podľa až 8 . Po porade obžalovaných so svojimi obhajcami urobili všetci obžalovaní, vyhlásenie podľa , že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa , , , a , pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia všetci obžalovaní odpovedali „áno“. Prokurátorka vo vzťahu ku všetkým obžalovaným navrhla súdu ich vyhlásenia prijať.

Súd podľa , uznesením vyhlásenie všetkých obžalovaných o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal, keď skutok právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v prednesenej obžalobe, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné formálne znaky týchto trestných činov - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne stránka, a pri prečine aj jeho nie nepatrná závažnosť podľa , nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody.

Súd po prijatí vyhlásení oboch obžalovaných vykonal na hlavnom pojednávaní len dokazovanie v rozsahu týkajúceho sa rozhodovania o ukladaní trestu a náhrade škody. Obhajkyňa obžalovanej D. navrhla výsluch oboch obžalovaných v rozsahu týkajúceho sa rozhodovania o treste, a preto súd oboch obžalovaných vypočul v uvedenom rozsahu. Ďalej súd vykonal oboznámenie sa s listinnými dôkazmi a to odpisom z registra trestov C. D., odpisom z registra trestov L. D., lustráciou K. C. D., lustráciu CESDAP L. D., správou ÚPSVaR na L. D. č.l. 161.

Z výsluchu obžalovaného C. D. na hlavnom pojednávaní týkajúcom sa rozhodovania o treste vyplynulo, že spáchanie trestného činu bol jeho nápad a obžalovaná L. D. mu hovorila, aby išli odtiaľ preč, snažila sa ho presvedčiť aby neurobili tú krádež. Ďalej uviedol, že obžalovaná je jeho družka, nemá žiadny príjem a finančne ju podporujú jeho rodičia, pretože obžalovaná je v šiestom mesiaci tehotenstva.

Z výsluchu obžalovanej L. D. na hlavnom pojednávaní týkajúcom sa rozhodovania o treste vyplynulo, že spáchanie trestné činu bola iniciatíva obžalovaného C. D., pretože mu povedala, že či mu nestačilo, že bol 10 rokov vo väzení. Ďalej uviedla, že nemá žiadny príjem a finančne ju podporoval obžalovaný Lukáš Rafael.

K výroku o treste C. D.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 5 záznamov a to jeden záznam z roku 2010 za majetkovú trestnú činnosť, jeden záznam z roku 2011 za majetkovú a násilnú trestnú činnosť za zločin podľa , , dva záznamy z roku 2013 za majetkovú trestnú činnosť, jeden záznam z roku 2015 za násilnú a majetkovú trestnú činnosť za spáchaný zločin. Súd poukazuje, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za dva zločiny násilnej povahy a taktiež za majetkovú trestnú činnosť.

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 1 záznam za porušenie protipandemických opatrení.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia , podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Pretože obžalovaný spáchal zločin krádež podľa , , s poukazom na spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v súlade s , s poukazom aj na , a to podľa zákonného ustanovenia .

Pre zločin krádeže podľa je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 3 (troch) rokov do 10 (desať) rokov.

Súd poukazuje na ustanovenie v tom smere, že pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, tak preto bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu o polovicu. Súd poukázal tiež na ustanovenie na to, že zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Rozdiel medzi dolnou hranicou 3 roky a hornou hranicou 10 rokov je 7 rokov v prepočte na mesiace 84 mesiacov z čoho predstavuje 1 42 mesiacov. Preto súd podľa upravil spodnú hranicu tak, že k spodnej hranici 36 mesiacom pripočítal 42 mesiacov, t. j. zvýšená spodná hranica je určená vo výške 78 mesiacov čo predstavuje 6 rokov a 6 mesiacov.

Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu. Ostatné poľahčujúce okolnosti ktoré navrhoval obžalovaný súd nevzhliadol v danej trestnej veci. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to priťažujúcu okolnosť podľa , teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Súd poukazuje, že v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle a To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Pri mimoriadnom znížení trestu podľa , per analogiam sa súd môže pohybovať v rozmedzí od 6 rokov 6 mesiacov do 10 rokov, vzhľadom na zníženie dolnej hranici 4 rokov a 4 mesiace o jednu tretinu. Pre úplnosť súd uvádza, že k stanoveniu dolnej hranice dospel nasledovným postupom: 6 rokov a 6 mesiacov je 78 mesiacov, jedna tretina zo 78 mesiacov je 26, a preto 78 mesiacov mínus 26 mesiacov je 52 mesiacov, teda 4 roky a 4 mesiace.

Súd poukazuje, že zohľadnil predovšetkým vyhlásenie obžalovaného o vine so všetkými s tým spojený následkami, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny, obmedzenie opravného prostriedku a vykonanie dokazovania o treste bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste (oproti konaniu o schválení dohody o vine a treste). Ďalej súd zohľadnil samotný postoj obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal.

Súd obžalovanému C. D. uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný a spravodlivý. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má súd za to, že náprava páchateľa je možná len vo výkone trestu odňatia slobody, preto aby bol naplnený jeden zo základných účelov trestu a to ochrana spoločnosti. Súd považuje za potrebné uviesť, že ani predchádzajúce odsúdenia neviedli u obžalovaného k náprave. V neprospech obžalovaného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný má v odpise registra trestov 5 záznamov, čo svedčí o sklonoch obžalovaného k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. V prípade obžalovaného ide podľa názoru súdu o recidivistu, ktorý pácha opakovane trestnú činnosť vo veľmi krátkych časových intervaloch. Súd potrebuje za nevyhnutné poukázať, že obžalovaný Lukáš D. bol v minulosti odsúdený za dva zločiny násilnej povahy a taktiež aj za majetkovú trestnú činnosť, a pri osobe obžalovaného vzniká gradácia jeho trestnej činnosti, pretože nemal žiadne zábrany spáchať trestný čin na osobe vyššieho veku z ktorej bolo viditeľne zrejmé, že má poškodená problémy s chôdzou, pretože na pohyb používala chodítko t. j. poškodená má obmedzenú mobilitu, a preto bola ľahkou obeťou pre páchateľov. Súd taktiež potrebuje za potrebné uviesť, že poškodená sa nachádzala v priestoroch Poliklinky v Hlohovci, z čoho je možné usúdiť, že obžalovaní sa zamerali na osobu ktorá má zdravotné problémy. Súd zdôrazňuje, že ani predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody v minulosti nemal na osobu obžalovaného kladný vplyv a požadovaný účinok, nakoľko obžalovaný po prepustení z výkonu trestu iba vo veľmi krátkom časovom období sa opätovne páchal trestnú činnosť a to zločin násilným spôsobom na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Pri rozhodovaní o výške trestu súd zohľadnil najmä nebezpečnosť trestnej činnosti pre spoločnosť. Súd na základe uvedeného neukladal obžalovanému trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ale uložil trest o osem mesiacov prísnejší, pretože z uvedeného skutku v obžalobe mal súd dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok násilným spôsobom na osobe vyššieho vek - špeciálne chránenej ustanoveniami . Podľa názoru súdu uložený trest tak splní predovšetkým účel ochrany spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti. Sekundárne by mal splniť účel takzvanej generálnej prevencie a v neposlednom rade i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K výroku o treste L. D.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že v ňom má obžalovaná 1 záznam z rokov 2021, Odsúdenie sa týka majetkovej trestnej činnosti.

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že v ňom má obžalovaná 3 záznamy, dva priestupky proti majetku a jeden priestupok za porušenie protipandemických opatrení.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia , podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že sa obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa , ktorú si nárokovala obžalovaná, súd túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanej nepriznal s odôvodnením, že obžalovaná sa aktívne podieľala na páchaní trestnej činnosti formou spolupáchateľstva a súd nemal preukázané, že by uvedený skutok ku ktorému vyhlásila svoju vinu, spáchala obžalovaná pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti. Súd ani z uskutočnených výsluchov obžalovaných na hlavnom pojednávaní nemá v dostatočnej miere preukázanú odkázanosť alebo podriadenosť obžalovanej. Súd má preukázané, že obžalovaná má slabšiu mentálnu spôsobilosť, avšak toto v žiadnom smere nepreukazuje odkázanosť voči obžalovanému Rafaelovi, tak ako to prezentovala právna zástupkyňa obžalovanej. Súd poukazuje, že predmetná poľahčujúca okolnosť nemôže byť priznaná iba na základe určitého vekového rozdielu medzi obžalovanými a taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaná konala pod vplyvom určitého vzájomného vzťahu s obžalovaným.

Súd v prípade obžalovanej L. D. ukladal trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov podľa s použitím , , , , per analogiam, . Uvedený trest podľa súd obžalovanej podmienečne odložil a zároveň jej podľa určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovení podľa a nasl. týkajúcich sa mladistvých. Súd považuje uložený trest za primeraný a spravodlivý vzhľadom na naplnenie účelu trestu voči osobe obžalovanej.

K výroku o náhrade škody

Súd po oboznámení so spisovým materiálnom dospel k záveru, že práve vo vzťahu k veciam, ktoré boli poškodenej odcudzené je možné uložiť podľa obžalovaným Lukášovi Rafaelovi a obžalovanej L. D. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej T. Kollárovej, nar. 26.08.1949, bytom Závalie 1339/8, Hlohovec škodu vo výške 57,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.