Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. Š., U.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - E. A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Q. L., Q. Q. XXX/X, a otec - F. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Q. L., L. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletú M. Š., U.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. M. sumu 120 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.05.2018.

Dlh na zročnom výživnom vnikol otcovi za obdobie od 17.05.2018 do 31.01.2019 v sume 1.018,06 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 17.05.2018 sa matka maloletého dieťaťa domáhala určenia výživného otcovi k mal. dieťaťu sumou 250 eur mesačne od 6. mesiaca veku dieťaťa. Návrh doplnila na pojednávaní dňa 10.12.2018 tým, že navrhuje zveriť dieťa do jej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti do septembra 2016, ich spolužitie nebolo harmonické, otec sa správal nekontrolovane a agresívne, po častých hádkach opúšťal domácnosť, nevytvoril si citovú väzbu k dieťaťu. Stratila v neho dôveru. Otec neplatí na dieťa žiadne výživné, matku finančne podporuje jej rodina. (2) Otcovi bol návrh matky doručený riadne dňa 10.09.2018, napriek výzve súdu sa k nemu nevyjadril. V konaní bol nečinný, nedostavil sa opakovane na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný. (3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, zistenými pomermi otca a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že príjem má z rodičovského príspevku (v roku 2018 upravený zákonom vo výške 214,70 eur, t. č. 220,70 eur mesačne) a poberá prídavok na jedno dieťa (v roku 2018 upravený zákonom vo výške 23,68 eur, t. č. 24,34 eur mesačne). Je nemajetná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S dieťaťom býva u svojich rodičov, na bývanie im prispieva podľa možností 60 až 80 eur mesačne. Spláca úver poskytnutý bankou, spotrebovaný na dlhy otca dieťaťa. Zvýšené výdavky na maloletú nemá, je zdravá. Otec sa o dieťa nezaujíma, výživné neplatí, podľa matky ďalšie deti nemá, je nemajetný, jeho rodičia sa na jeho sťažujú.

(5) Otec nie je evidovaný na úrade práce, nie je evidovaný ani ako poistenec v Sociálnej poisťovni. Nie sú mu poskytované žiadne dávky. Podľa lustrácie naposledy riadne pracoval v roku 2016, s príjmom 490 eur brutto.

(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 07.12.2018 vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom býva v 6-izbovom rodinnom dome svojich rodičov. Má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletej. Navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného podľa jeho možností a schopností.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(13) V danom prípade ide o dieťa vo veku necelých 3 rokov, matka nemá zvýšené výdavky na starostlivosť oň. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(14) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a na schopnosti otca. Otec v súčasnosti síce nemá stály a pravidelný príjem, na úrade práce však nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného, nepreukázal. Taktiež netvrdil ani nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil riadne pracovať a príjem si zabezpečiť. Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej, na ktorú starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky, sa tak javí primeraná suma 120 eur mesačne. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje obrátene potrebu zabezpečiť si príjem cca 480 až 600 eur mesačne, ktorú sumu bol a musí byť schopný aj naďalej zdravý muž daného veku dokázať zabezpečiť.

(15) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu (na skoršie priznanie výživného tu neboli preukázané dôvody, pre ktoré nemohla matka podať návrh skôr). Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 8 mesiacov (x 120 eur) a 15 dní mesiaca máj 2018 - 120 eur /31 dní x 15 dní, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov.

(16) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(17) Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko otec sa o dieťa nezaujíma, dieťa nemá vytvorenú žiadnu citovú väzbu k otcovi a nebol otcom prejavený záujem o stretnutia s dieťaťom.

(18) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)