Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobkyne: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. Č.. XX, S., t.č. bytom B. B. Č.. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Ivetou Bračokovou, so sídlom Martina Rázusa 29, Lučenec proti žalovanej : G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. Č.. XX, S., zastúpená advokátom: JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec o vrátenie daru takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 domáhala od žalovanej vrátenia daru. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy č. B. XXX/XXXX z 21.10.2010 a to spoluvlastnícky podiel 1. v pomere k celku a na základe kúpnej zmluvy č. B. XXX/XXXX z 15.07.2014 v spoluvlastníckom podiele 1. k pomere k celku od svojej matky (žalobkyne). Žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so žalovanou a jej druhom a ich spoločnými maloletými deťmi v Obci B. B. v rodinnom dome so súpisným číslom XX. Tento rodinný dom postavila žalobkyňa v roku XXXX. Rodinný dom je dvojpodlažný, pričom na 1. podlaží býva žalovaná s rodinou a na 2. podlaží bývala žalobkyňa. Žalobkyňa sa rozhodla, že prevedie darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel 1. nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej. Neskôr v roku 2014 uzavrela žalobkyňa a žalovaná kúpnu zmluvu dňa 26.06.2014 pod č. B. XXX/XXXX, ktorou došlo ku prevodu spoluvlastníckeho podielu 1.-H. na žalovanú. Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností vedených na LV č.XXX v katastrálnom území B. B.. V zmysle kúpnej zmluvy č. B. XXX/XXXX žalovaná mala vyplatiť žalobkyni ako predávajúcej kúpnu cenu vo výške 24.500,--Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 500,--Eur mala vyplatiť v hotovosti a zvyšok mala vyplatiť na bankový účet. Žalobkyňa mala v úmysle previesť vlastníctvo v roku 2014 na svoju dcéru, avšak nepožadovala žiadnu finančnú náhradu, resp. kúpnu cenu a nikdy žiadnu kúpnu cenu od svojej dcéry neprevzala. Žalobkyňa nemala ani zriadený bankový účet. Kúpna zmluva č. B. XXX/XXXX zastiera iný právny úkon a to darovaciu zmluvu. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Nezhody, ktoré začali vznikať medzi žalobkyňou a žalovanou sa začali vyhrocovať po roku 2014 a to aj v dôsledku spoločného spolužitia s druhom žalovanej Q. V.. Dcéra s druhom začali pomaly likvidovať nábytok žalobkyne s tým, že je starý a nedá sa používať, je pravdou, že jej zaobstarali aj nový nábytok a zariadenie. Od apríla 2016 žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome nebýva, býva u svojho syna V.. Žalobkyňa prišla bývať k svojmu synovi po incidente, ktorý sa udial XX. U. XXXX a ona bola následne hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení v Y. W.. Do tohto stavu sa dostala pričinením a správaním dcérinho priateľa, ktorý ju fyzicky obmedzoval a bránil jej dovolať sa pomoci. Po tom, ako bola žalobkyňa prepustená do domácej liečby už sa do rodinného domu nevrátila, pretože mala obavu zo správania druha dcéry, ako aj z toho, že dcéra sa jej nezastala a i ona sa pridala na stranu druha, ktorý kričal, že ju dá do zvieracej kazajky. Žalovaná bola v čase incidentu mimo domova, pretože pracuje v zahraničí. Keď sa vrátila, matky sa nezastala a práve aj ona povedala matke, že už v dome nič nemá. V súčasnosti nemá ani kľúče od domu, nemá tam žiadny prístup ani dcéra ani jej deti ju do domu nepustia. V dome zostali všetky jej hnuteľné veci i oblečenie, zobrala si len niektoré doklady a pár kusov šatstva. Žalovaná s matkou vôbec nekomunikuje, na ulici jej nepozdraví a do domu ju nepustí, napriek tomu, že ju matka sama vychovala a dala jej všetko čo vybudovala. Žalovaná má odmeraný vzťah aj ku svojim dvom starším bratom V. a V.. Zo strany žalovanej nejde len o akúsi nevďačnosť, ale o také porušenie dobrých mravov, pre ktoré je možné domáhať sa vrátenia daru. Porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej je intenzívne a sústavné, sama žalobkyňa už skôr navrhla, že bude bývať v letnej kuchynke, to jej dcéra neumožnila, neprišla za ňou ani do nemocnice a ani nevie čo a aké zdravotné problémy matka má a akú pomoc potrebuje. Na matku sa neopýta ani svojich bratov, či ostatných príbuzných.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu výpis z LV č.XXX pre katastrálne územie B. B., Darovaciu zmluvu uzavretú medzi účastníčkami sporu zo dňa 07.10.2010, rozhodnutie Správy katastra V. číslo vkladu B. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2010, Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi účastníčkami sporu zo dňa 24.06.2014, rozhodnutie Okresného úradu V. číslo vkladu B. XXX/XXXX zo dňa 15.07.2014 a lekársku správu.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2018 uviedla, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Druh žalovanej svojim konaním zabránil žalobkyni, aby vyskočila z okna, čím jej spôsobil 2 modriny a 1 škrabanec. Z priloženej lekárskej správy zo dňa 02.04.2016 okrem iného vyplýva, že žalobkyňa sa má dostaviť na Psychiatrické oddelenie v Y. W., nakoľko má vidiny a je psychicky labilná. O hrubé porušenie dobrých mravov ide napr. v prípadoch fyzického napádania darcu obdarovaným, hrubých urážok na cti darcu, neposkytnutia potrebnej pomoci, opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý bol darovaný, sústavné odmietanie poskytnutia výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný a iné. Z vyššie uvedených konaní sa ani jedného žalovaná nedopustila. Samotná žalobkyňa nemá záujem sa do predmetného domu vrátiť. Zároveň disponuje aj kľúčmi od domu a má teda možnosť do neho kedykoľvek prísť. Žalobkyňa berie lieky, pokiaľ ju však niekto neustriehne, tak je schopná sa predávkovať ale je ľahko ovplyvniteľná. Napriek tomu, že žalovaná nemá so žalobkyňou ideálny vzťah, nedochádza k porušeniu dobrých mravov, ktoré by zakladalo právo žalobkyne domáhať sa vrátenia daru. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa podala žalobu účelovo a to z dôvodu, že predáva predmetný rodinný dom. Žalovaná do predmetnej nehnuteľnosti investovala a dom vymaľovala, prerobila kúpeľňu, vymenila dlažbu, obklady a položila plávajúcu podlahu. Na uvedenú rekonštrukciu si v roku 2010 zobrala spotrebný úver vo výške 13.000,--Eur a 6.000,--Eur investovala z nasporených finančných prostriedkov. V roku 2014 žalovaná vymenila okná za plastové, znížila stropy, uzatvorila vchod a vymaľovala, nakúpila nový nábytok a zmenila dvojgeneračný dom na jednogeneračný. Na rekonštrukciu si žalovaná zobrala hypotéku vo výške 35.000,--Eur, z ktorých približne 20.000,--Eur investovala. Celková suma, ktorú žalovaná investovala do nehnuteľnosti je vo výške 39.000,--Eur. Žalovaná rovnako uhradila v hotovosti svojmu bratovi V. Z. sumu 7.000,--Eur s tým, že dôjde z jeho strany k zrušeniu trvalého bydliska v predmetnej nehnuteľnosti.

4. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalovaná čestné prehlásenie V. Z. zo dňa 05.07.2014.

5. Dňa 23.07.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že je pravdou, že po incidente v rodinnom dome vo B. B. so súpisným číslom XX bola žalobkyňa hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení v Y. W.. K tejto skutočnosti však došlo v dôsledku správania sa druha žalovanej. K týmto skutočnostiam sa vie vyjadriť syn žalobkyne V. Z.. Z daného dôvodu žiada o výsluch svedkov V. Z. a V. Z., ktorí sa vedia vyjadriť k incidentu, ktorý sa udial dňa 02.04.2016 a k správaniu sa žalovanej k žalobkyni, k svojej matke ako aj k nim obom. Tvrdenie, že žalobkyňa disponuje kľúčmi od domu nie je pravdivé, pretože žalobkyňa po prepustení z psychiatrie navštívila rodinný dom so súpisným číslom XX len raz, a to so synom V., kedy si za prítomnosti druha žalovanej a jej detí zobrala z rodinného domu 1 vankúš, 1 paplón a šatstvo. Do nemocnice odchádzala bez kľúčov. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že žalobkyňa berie lieky a je schopná sa predávkovať a je ľahko ovplyvniteľná, toto tvrdenie je až zarážajúce, pretože žalovaná nemá žiadne iné informácie o zdravotnom stave žalobkyne, nevie aké lieky užíva a nevedela to ani v dobe, keď žalobkyňa bývala v rodinnom dome. O psychickom stave žalobkyne predloží právna zástupkyňa vyjadrenie jej ošetrujúceho lekára - psychiatričky, avšak z pravidelných lekárskych kontrol je zrejmé, že žalobkyňa je orientovaná a po psychickej stránke sa má dobre. Žalobkyňa nepopiera, že žalovaná investovala do rodinného domu, vymaľovala ho, prerobila kúpeľňu, vymenila dlažbu, obklady a položila plávajúcu podlahu. Sama však asi pozabudla, že prerobila aj strechu. Finančné prostriedky, ktoré špecifikuje k rekonštrukcii rodinného domu nijako nepreukázala, práve naopak, uvádza, že na rekonštrukciu si zobrala hypotéku v sume 35.000,--Eur, z ktorých približne 20.000,--Eur investovala. Na základe tvrdení žalovanej však dochádza k určitým protirečeniam, keďže podľa Kúpnej zmluvy č. B. XXX/XXXX mala časť finančných prostriedkov vo výške 24.000,--Eur vyplatiť ako kúpnu cenu žalobkyni na bankový účet Slovenskej sporiteľni.

6. V duplike žalovaná zo dňa 03.08.2018 uviedla, že zastáva naďalej názor, že žalobkyňa ako darkyňa sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaná správa k nej alebo k členom jej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa v doterajších písomných podaniach nepreukázala také správanie žalovanej, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaná má za to, že žalobkyňa disponuje kľúčmi od predmetného domu, nakoľko jej jeden zväzok kľúčov chýba a žalobkyňa jej kľúče nevracala. Na pravde sa nezakladá tvrdenie žalobkyne, že rodinný dom žalovanej navštívila od incidentu len raz. Za prítomnosti detí žalovanej, pána V., resp. za prítomnosti žalovanej si žalobkyňa bola viackrát po svoje osobné veci. Po vstupe do predmetného rodinného domu ako aj pri odnášaní vecí jej nikto nebránil. Ďalej žalovaná uviedla, že je pravdou, že so žalovanou a jej rodinou určité obdobie nekomunikovali. Žalobkyňa sa však prišla ospravedlniť za svoje správanie, nakoľko deti žalovanej mali z nej strach. Odvtedy bola žalobkyňa s nimi v kontakte, telefonovali si spolu, chodila na návštevy, deťom nosila sladkosti, stravu, dávala im darčeky. Posledná návšteva žalobkyne v predmetnom rodinnom dome bola v marci 2018 na narodeniny syna žalovanej. Žalobkyňa ich navštevovala až do času, kým žalovaná nemala kupca na rodinný dom. Žalovaná nemá vedomosť o aktuálnom zdravotnom stave žalobkyne, nakoľko ju jej súrodenci ako ani samotná žalobkyňa o ňom neinformujú a to i napriek dopytom z jej strany ako aj zo strany pána V.. Žalovaná roky pracovala v zahraničí, kde si nasporila dostatočný obnos finančných prostriedkov na to, aby ich mohla investovať do rekonštrukcie rodinného domu. Ako žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 15.06.2018 došlo ku kompletnej rekonštrukcii prízemia a v roku 2014 k rekonštrukcii poschodia vrátane strechy. Je pravou, že v kúpnej zmluve bol uvedený bankový účet, na ktorý má žalovaná uhradiť kúpnu cenu, avšak tento patril žalovanej. Kúpna cena bola žalobkyni uhradená v hotovosti. Žalovaná má za to, že iný spôsob úhrady kúpnej ceny ako ten, ktorý je uvedený v kúpnej zmluve nezakladá neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Ďalej uviedla, že syn žalobkyne V. Z. je vodič z povolania a z toho dôvodu sa len veľmi zriedkavo nachádza doma a teda nemá vedomosť o predmetnom incidente ani o vzájomných vzťahoch žalobkyne a žalovanej. Z toho dôvodu žalovaná zastáva názor, že výsluch navrhovaného svedka je bezpredmetný.

7. Vo veci bolo dňa 04.02.2019 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a jej právna zástupkyňa. Neprítomná bola žalovaná, prítomný však bol jej právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej.

8. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na žalobe v celom rozsahu. Majú za to, že žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony a že netrpí takou duševnou poruchou, ktorá by ju obmedzovala v určitých právnych úkonoch ako aj to, že žalobkyňa nemá poruchy vnímania. Majú za to, že ide o také porušenie dobrých mravov, ktoré je sústavné, opakujúce sa a nejde len o jednorázové konanie žalovanej či o púhu nevďačnosť. Žalovaná nepozná zdravotný stav žalobkyne, nezaujíma sa o ňu, sama jej povedala, že v sporných nehnuteľnostiach nemá nič, aby tam nevstupovala. Žalobkyňa nevlastní ani kľúče od nehnuteľnosti, ktorú chce vrátiť späť do svojho vlastníctva. Trvajú na všetkých skutkových okolnostiach uvádzaných v žalobe ako aj vyjadrení. Poukazujú hlavne na to, že dňa 02.04.2016 došlo k incidentu, pre ktorý skončila žalobkyňa na psychiatrii. Žalovaná sa jej nezastala, naopak stále jej opakovala, že nemá právo vstúpiť do rodinného domu. Toto konanie žalovanej možno považovať za porušenie dobrých mravov, pretože toto konanie pociťuje celé okolie žalobkyne. Skutočnosť, že sa žalobkyňa domáha vrátenia daru možno považovať za sankciu za porušenie základných pravidiel správania sa žalovanou. Sú pochybnosti najmä čo sa týka kúpnej zmluvy, ktorá bola vlastne druhým titulom nadobudnutia polovice nehnuteľnosti, pričom uvádzajú, že žalobkyňa mala vždy záujem previesť na žalovanú predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú predchádzajúcich podaní. Zdôraznil, že žalobkyňa sa nemôže domáhať vrátenia daru. V žalobe ani vo vyjadreniach nepreukázala žalobkyňa žiadne správanie sa zo strany žalovanej, ktoré by preukazovalo porušenie dobrých mravov, pričom poukázal na judikatúru SR. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že porušenie správania sa nastalo zo strany druha žalovanej, nie od samotnej žalovanej. Je pravda, že účastníčky sporu určité časové obdobie nekomunikovali, avšak žalobkyňa sa prišla žalovanej ospravedlniť. Následne boli spolu v kontakte, žalobkyňa k nej chodila, stretávali sa, pričom posledná návšteva bola v marci roku 2018, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná chce predať rodinný dom. Majú za to, že nie sú naplnené dôvody pre vrátenie daru a preto žiadajú, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

10. Svedok V. Z. na pojednávaní uviedol, že matka bývala vo svojom dome do incidentu, ktorý sa odohral dňa 02.04.2016, keď žalovaná s priateľom ju dostali preč z domu. Priateľ zavolal záchranku, že údajne žalobkyňa nebola pri zmysloch. Priateľ sestry mu zavolal ráno, že museli žalobkyňu odviezť na psychiatriu do Y. W., lebo s ňou bolo zle. Svedok sa bol pýtať nasledujúci deň primára, ktorý mu povedal, že žalobkyňa musela byť predávkovaná, ale všetko je v poriadku. Žalobkyňa sa bála vrátiť domov, kým sa nevráti sestra zo zahraničia, lebo nevedela ako bude vychádzať so sestriným priateľom. Sestra však neskôr dala prednosť priateľovi a uznala tvrdenia priateľa a tým pádom matka zostala bývať u svedka. Ďalej uviedol, že sestra sa nikdy nepýtala na zdravotný stav žalobkyne, prestala komunikovať so svojim bratom. Takisto nikdy neprišla do domu, kde v súčasnosti býva žalobkyňa. Od incidentu bol so žalobkyňou v nehnuteľnosti, v ktorej predtým bývala len raz a to zobrať si veci. Na otázku, či žalobkyňa disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti, uviedol, že nie. Ďalej uviedol, že matka chodí okolo predmetnej nehnuteľnosti každý deň. Sama tento dom postavila a nakoniec ju jej vlastná dcéra nepustí dnu. Svedok vedel o tom, že tam má žalobkyňa doživotné právo, ale keď si žalovaná brala pôžičku, tak toto zaniklo. Svedka zastavujú ľudia, ktorí sú pohoršení, ako mohla dcéra spraviť niečo také s matkou. Svedok ďalej uviedol, že pracuje na P. B. I.. Do nehnuteľnosti prišiel spolu s matkou, pričom dostal sa dnu tak, že zvonil a pustil ich priateľ žalovanej. V nehnuteľnosti boli asi dvakrát, raz po oblečenie a druhýkrát po obuv. Matka potrebovala doklady, ale tie neboli na mieste tam, kde byť mali. Svedok sa nedohodol na stretnutí so žalobkyňou, jednoducho prišiel, zaklopal alebo zazvonil a pustili ich dnu. Nemá vedomosti o tom, či žalobkyňa bola v uvedenom dome, on sa o to nezaujíma. Taktiež uviedol, že nie je pravdou, že žalobkyňa sa nechcela vrátiť do nehnuteľnosti, ona mala len obavu, ako zareaguje priateľ žalovanej, preto jej navrhol, aby zostala u neho, kým sa nevráti sestra zo zahraničia. Na otázku, či svedok má vedomosť o konkrétnom správaní sa k žalovanej, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že nie. Ďalej uviedol, že žalovaná musela investovať do nehnuteľnosti, lebo opravila strechu, vnútri nevie či opravovala, ale opravovať mala, keď matka odišla z domu.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že majú za to, že došlo k porušeniu dobrých mravov a že žalovaná sa správa k svojej matke tak, že ju sústavne nenavštevuje, neposkytuje jej žiadnu opateru v chorobe a v starobe, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, nemá záujem na tom, ako matka žije. Majú za to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo k porušeniu morálnych zásad ako aj zákona. Žalovaná sama vo vyjadrení uviedla, že si sama sebe vyplatila kúpnu cenu, ktorú mala vyplatiť svojej matke. Nie je možné, aby žalovaná vyplatila kúpnu cenu svojej matke a zároveň si ju vyplatila na svoj účet. Sú toho názoru, že došlo k zastretiu právneho úkonu a teda malo ísť o darovaciu zmluvu, nakoľko obe zmluvné strany mali záujem o bezodplatnosť nadobudnutia nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že žalobkyňa si je vedomá, že akékoľvek správanie sa alebo nevďačnosť zo strany dcéry nemožno považovať za porušenie dobrých mravov, ale tá intenzita porušenia ako aj samotné správanie sa žalovanej nielen k samotnej žalobkyni, ale aj k ostatným členom rodiny je takej miery, že nezodpovedá dobrým mravom. Keby žalobkyňa nezostala u svojho syna, nemala by kde bývať. Žalovaná sa vyjadrila potom, čo prišla domov zo zahraničia, aby matka nevstupovala do domu, že tam nemá nič, tento patrí jej a nech odíde. Majú za to, že správanie sa žalovanej je takou okolnosťou, ktorá zakladá skutkovú podstatu pre vrátenie daru a že žaloba je dôvodná.

12. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že samotná právna zástupkyňa žalobkyne nevyvracala, resp. nepotvrdila nejaké vážne porušenie dobrých mravov. Takisto poukázal na to, že z lekárskej správy, ktorá bola predložená vyplýva, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou z okruhu U. V. a pravidelne navštevuje psychiatra. Uviedol, že žalovaná nenarušila správanie sa voči žalobkyni. Skutočnosti, ktoré sú uvádzané žalobkyňou nie sú uvádzané v kontexte. Poukázal aj na to, že žalobkyňa navštevovala žalovanú do marca roku 2018 a teda majú za to, že medzi účastníčkami sporu boli zachované dobré vzťahy. Z daného dôvodu žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Medzi účastníčkami sporu bola dňa 07.10.2010 uzatvorená darovacia zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.XXX katastrálne územie B. B. v podiele 1.-H.. Predmetná darovacia zmluva bola zavkladovaná Správou katastra V. pod číslom vkladu B. XXX/ XXXX zo dňa 21.10.2010. Následne bola medzi účastníčkami sporu uzatvorená dňa 24.06.2014 kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísaných na LV Č..XXX pre katastrálne územie B. B. v spoluvlastníckom podiele 1. - ice. V zmysle článku III predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 24.500,--Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 500,--Eur mala byť vyplatená pred podpisom zmluvy a zvyšná časť vo výške 24.000,-Eur mala byť uhradená najneskôr do 30 dní od podpísania zmluvy na účet v Slovenskej sporiteľni. Predmetná zmluva bola zavkladovaná Správou katastra pod číslom vkladu B. XXX/XX dňa 15.07.2014.

14. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobkyňa bola dovezená rýchlou lekárskou službou pre poruchy psychiky s anamnézou, že pacientka 3 dni nespí v noci, je nekľudná, prechádza sa po byte a má vidiny. Aj rýchla lekárska služba uviedla, že rozprávala od veci. Pacientka na vyšetrení uviedla, že dnes u nej žúrovali ľudia, páry, ktoré sa milovali, nevie presne koľkí boli. Ona ležala v kuchyni. Chcela ich vyhodiť, ale dcérin priateľ ju chytil a tlačil do izby. Počas vyšetrenia bola pri vedomí, orientovaná spolupracovala, pokojne odpovedala na otázky, až zrazu ukázala na záves so slovami „darmo sa schovávate, vidím vás“ potom vysvetľovala, že vidí trčať nohy. Neskôr hovorila, že počuje dcérinho priateľa ako hovorí čo majú písať. Pacientka počas observácie sa postupne stávala nekľudnou, vykrikovala, že ju chcú zabiť, pre jej vlastnú bezpečnosť bola daná do popruhov, pričom bola odporúčaná konzultácia s eventuálnym zvážením hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení v Y. W..

15. Zo správy na základe psychiatrických vyšetrení pacientky zo dňa 29.01.2019 vyplynulo, že u žalobkyne ide o duševnú poruchu z okruhu U. V. s miernym organickým doprovodom. Napriek duševnej poruche u pacientky, pri zahájení indikovanej psychofarmakologickej liečby došlo k zlepšeniu psychického stavu. Pacientka aj napriek duševnej poruche je v stave kvalitnej remisie, vie si uvedomiť následky svojho jednania a konania.

16.Z čestného prehlásenia zo dňa 05.07.2014 V. Z. prehlásil, že od G. Z. prevzal hotovosť 7 000,- Eur a zaviazal sa k zrušeniu trvalého bydliska.

17. Z výpisu z LV č.XXX pre katastrálne územie B. B. je zrejmé, že žalovaná je vlastníčkou zastavaných plôch a nádvoria vo výmere XXX m2 nachádzajúcich sa na parcele č.XXX/X, záhrad o výmere XXX m2 nachádzajúcich sa na parcele č.XXX/X, zastavaných plôch a nádvorí vo výmere XXX m2 nachádzajúcich sa na parcele č. XXX/X, zastavaných plôch a nádvorí o výmere XX m2 nachádzajúcich sa na parcele č.XXX/X a zastavaných plôch a nádvorí vo výmere XX m2 nachádzajúcich sa na parcele č.XXX/X. Rovnako je vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XX postaveným na parcele XXX/X a letnej kuchynky so súpisným číslom XX postavenej na parcele č.XX/X. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou pod č. B. XXX/XX z 21.10.2010 a kúpnou zmluvou č. B. XXX/XXXX z 15.07.2014.

18. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka V. Z. vzhľadom na to, že žalobkyňa ani vo žalobe ani vo svojom vyjadrení nekonkretizovala správanie sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohol svedok potvrdiť. Dokonca ani z výpovede svedka V. Z. nebolo preukázané akékoľvek porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Zároveň uvedený svedok sa väčšinou zdržiava mimo domu, keďže je vodič z povolania, z daného dôvodu by podľa názoru súdu nevedel predostrieť nové podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu v rozhodnutí súdu a teda jeho výpoveď by bola vo veci nadbytočná. Takisto súd nevykonal dôkaz dožiadaním na Obec B. B. o pomeroch v rodine ako aj osobe žalobkyne a žalovanej, pretože takéto vyjadrenie obce by neprinieslo zvrat v rozhodnutí veci, keďže samotná obec by podľa zváženia súdu nevedela objektívne zhodnotiť správanie sa žalobkyne a žalovanej a v konečnom dôsledku by uvedené skutočnosti nemohli osvedčiť či žalovaná konala v rozpore s dobými mravmi. Obec by mohla ozrejmiť len vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny a správanie sa rodiny navonok, čo súdu nepreukáže, či sa žalovaná správala k žalovanej a svojim bratom v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa ustanovenia § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

20. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21.Podľa ustanovenia § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

22.Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

23. Keďže žalobkyňa uplatnila určovaciu žalobu, súd v prvom rade skúmal či má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala určenia, že žalovaná je povinná vydať žalobkyni nehnuteľnosti z titulu vrátenia daru nachádzajúce sa v katastrálnom území B. B. zapísané na LV Č.. XXX alternatívne, že žalovaná je povinná vydať nehnuteľnosti z titulu vrátenia daru nehnuteľnosti v katastrálnom území B. B. zapísané na LV Č..XXX a zároveň určenie, že kúpna zmluva č. B. XXX/XX z 15.07.2014 je neplatná.

24. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na túto otázku poskytne priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.

25. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2014, t.j. domáhala sa určenia právnej skutočnosti. Právny úkon (v danom prípade kúpna zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z uvedeného vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 je potrebné vnímať žalobu v časti určenia platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Súčasná právna úprava zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti. Zákon však z uvedeného pripúšťa výnimku za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že na základe kúpnej zmluvy bol zastieraný iný právny úkon a to darovacia zmluva, nakoľko zmluvné strany mali záujem previesť nehnuteľnosť bezodplatne. Poukázala na to, že kúpnu cenu tak ako bola stanovená v kúpnej zmluve nedostala a nemala ani zriadený bankový účet, na ktorý malo dôjsť k prevodu tejto finančnej čiastky. Naopak žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2018 uviedla, že bankový účet uvedený v kúpnej zmluve je jej, avšak kúpna cena bola žalobkyni uhradená v hotovosti. Žalobkyňa počas konania túto skutočnosť nijako nerozporovala. Súd tu však poznamenáva bez ohľadu na to, či došlo resp. nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny, že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva právo domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobkyňa sa tejto ani nemohla domáhať. Žalobkyňa teda nemala žalovať na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale domáhať sa určenia či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

26.Aj keby súd pripustil, že kúpnou zmluvou došlo k zastretiu právneho úkonu darovacej zmluvy, z vykonaného dokazovania žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaná hrubo porušovala dobré mravy. Vo svojej žalobe ako aj vyjadreniach uvádzala len tú skutočnosť, že jej žalovaná pomaly začala likvidovať nábytok v priebehu roku 2014 a taktiež poukazovala na správanie priateľa žalovanej, ktoré malo za následok incident, ktorý sa mal udiať 02.04.2016, kedy bola žalobkyňa hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Takisto žalobkyňa uvádzala, že sa žalovaná nezaujíma o jej zdravotné problémy, neprišla za ňou ani do nemocnice, neopýtala sa na ňu ani u svojich bratov či ostatných príbuzných. Ďalej že jej neposkytuje žiadnu opateru v chorobe a starobe, nemá záujem na tom ako žije, pričom ide o sústavné správanie sa zo strany žalovanej.

27. V zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa, treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu, alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Občiansky ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závažné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

28.Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na LV Č.. XXX v katastrálnom území B. B. a to v podiele 1. - ice. Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 07.10.2010. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra V. pod číslom vkladu B. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2010. Jedným z dôvodov porušenia dobrých mravov, ktoré žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila bolo pomalé likvidovanie jej nábytku. K uvedenému súd uvádza, že žalobkyňa a to už či na základe darovacej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy previedla na žalovanú celú nehnuteľnosť t.j. žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území B. B.. Podľa tvrdenia svedka V. Z. mala mať žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno a to právo doživotného bývania, avšak keď si žalovaná brala pôžičku, tak toto zaniklo. Súdu nebolo preukázané, či v skutočnosti žalobkyňa mala vecné bremeno spájané s touto nehnuteľnosťou, išlo len o tvrdenie svedka. Avšak aj keby mala vecné bremeno - právo doživotného bývania, nemohla zasahovať do vlastníckeho práva žalovanej. Spôsob akým žalovaná užíva nehnuteľnosť závisí od nej. Naopak žalobkyňa nemala právo vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemohla svoje právo zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemohla si počínať ako vlastníčka. Je nad rámec jej oprávnení zasahovať do vlastníctva obdarovanej. Zachovanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov. Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že aj napriek tomu, že jej bol zlikvidovaný jej nábytok, žalovaná jej zabezpečila nábytok nový a teda nemožno hovoriť, že porušila jej práva alebo konala v rozpore s dobrými mravmi. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná sa k nej sústavne správa v rozpore s dobrými mravmi, nekomunikuje s ňou nepozdraví ju, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a neposkytuje jej potrebnú pomoc v starobe, pričom žalobkyňa poukazovala najmä na to, že z domu sa odsťahovala v dôsledku správania sa dcérinho priateľa (priateľa žalovanej). Tu súd poukazuje na to, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá. Zákon v citovanom ustanovení výslovne uvádza len členov rodiny darcu ako jemu blízke osoby, ktorých ujmu by pociťoval ako vlastnú ujmu. Obdarovaný však samozrejme nie je zbavený zodpovednosti za vlastné správanie, ktorým schvaľuje alebo podporuje správanie iných osôb, prípadne aj jemu blízkych, hrubo porušujúce dobré mravy voči darcovi. Žalobkyňa počas celého konania žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaná resp. jej priateľ správal voči nej v rozpore s dobrými mravmi. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani zo svedeckej výpovede. Svedok vo svojej výpovedi len tvrdil, že matka sa nechcela vrátiť po incidente odohranom dňa 02.04.2016 do rodinného domu k priateľovi žalovanej. Keďže nevedela ako bude vychádzať s priateľom žalovanej, rozhodla sa že zostane u svojho syna až do času, kým sa nevráti žalovaná zo zahraničia. Žalobkyňa ani netvrdila, že sa priateľ žalobkyne mal k nej správať v rozpore s dobrými mravmi aj po uvádzanom incidente. Taktiež súdu nebolo žiadnym spôsobom ozrejmené ako mala žalovaná pridržiavať, resp. uznať tvrdenia priateľa t.j. ktoré tvrdenia mala uznať, ako sa správala k žalobkyni. Rovnako žalobkyňa nekonkretizovala, kedy a akým spôsobom jej žalovaná mala zakázať vstup do domu. Svedok dokonca nemal vedomosť ani o konkrétnom správaní sa žalovanej k žalobkyni, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2018 uviedla, že svedok sa o týchto skutočnostiach vyjadriť vie. Naopak sám svedok uviedol, že nikdy nebol svedkom žiadneho rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý mal súvisieť so správaním sa žalovanej, dokonca ani netvrdil, že sa žalovaná mala správať zle k nemu samému. Taktiež zo strany žalobkyne nebolo rozporované, že sa so žalovanou stretávala do marca 2018. Dokonca ani samotný svedok nevedel jednoznačne potvrdiť, či sa žalobkyňa so žalovanou nestretávali.

29. Súd teda uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa žalovaná voči žalobkyni resp. členom rodiny správala tak, že na nich fyzicky alebo slovne útočila, že by ich hrubo urážala a že jej správanie bolo sústavné alebo značnej intenzity. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne že jej nebola poskytnutá potrebná pomoc, tu súd uvádza, že žalobkyňa sa nachádza v starostlivosti svojho syna V. Z. a teda nie je odkázaná na pomoc žalovanej. Takisto nebolo preukázané, že žalovaná vyhnala žalobkyňu z domu, naopak bola to samotná žalobkyňa, ktorá sa rozhodla dom opustiť a viac sa tam nevrátiť. Žalobkyňa aj napriek tomu, že počas konania tvrdila, že ju žalovaná nechcela pustiť do domu, toto tvrdenie nijako nepreukázala. Išlo len o tvrdenia žalovanej, ktoré nemali oporu ani vo svedeckej výpovedi. Skutočnosť, či sa žalovaná zaujíma o zdravotný stav žalobkyne alebo ju navštevuje je istým porušením morálky, nakoľko každé dieťa by sa malo zaujímať o svojho rodiča, avšak aj napriek tomu, takéto správanie nedosahuje zákonom požadovanú intenzitu. Súdu nebol predostretý žiaden dôkaz preukazujúci také závažné správanie sa žalovanej, či už voči samotnej žalobkyni resp. jej bratom, ktoré by bolo takej intenzity, že by spôsobovalo hrubé porušenie dobrých mravov. Pretože žalobkyňa nepreukázala existenciu dôvodov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

30.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a teda v danom prípade bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej súd v súlade s citovaným ustanovením priznal aj nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).