Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-75-2021.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Subarea
1Cob/75/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Markovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 1.431,37 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-21 zo dňa 12.10.2020, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-21 zo dňa 12.10.2020 v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 z r u š u j e.
III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zo dňa 12.10.2020 č.k. 33Cb/45/2020-21 súd prvej inštancie v I. výroku konanie zastavil a v II. výroku priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom v zmysle § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 zákona č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”). O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby žalobcom.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie žalovanému nedoručil žalobný návrh, iba späťvzatie žaloby a uznesenie o zastavení konania. Poukázal na ust. § 123 ods. 1, § 124 ods. 2 a 156 CSP s tým, že konanie začína na návrh, čo v tomto prípade nastalo dňa 06.04.2020. Nie je preto sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu rovnajúcu sa žalovanej istine dňa 23.03.2020, teda pred začatím konania. Samotné podanie žalobcu tak bolo nedôvodné, nakoľko v čase doručenia žaloby na súd bol žalobca zo strany žalovaného uspokojený.
3. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 09.11.2020 č.k. 33Cb/45/2020-34 zrušil svoje uznesenie zo dňa 12.10.2020 č.k. 33Cb/45/2020-21 v časti, ktorou priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a nahradil ho nasledovne: „II.
Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.” V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalovaný uhradil istinu pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba, preto s odkazom na ust. § 376 CSP autoremedúrou zrušil svoje rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania a zmenil ho tak ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
4. Voči tomuto v poradí druhému uzneseniu súdu prvej inštancie sa odvolal v celom rozsahu žalobca poukazujúc na ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, pričom žiadal, aby súd zmenil uznesenie vo výroku II (uznesenie obsahovalo iba jeden výrok zložený z jednej vety) tak, že prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mal za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný nepoprel, že v zmysle CSP sa konanie začína doručením žaloby, čo v tomto prípade predstavuje dátum 06.04.2020, žalovaný však predmetnú žalobu preukázateľne podal na poštovú prepravu už dňa 13.03.2020, čo konštatoval vo svojom uznesení zo dňa 12.10.2020 i súd prvej inštancie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný zaplatil žalovanú istinu až dňa 23.03.2020, t.j. po dátume kedy žalobca podal žalobu na poštovú prepravu, došlo k zaplateniu istiny až po podaní žaloby. Po podaní žaloby na poštovú prepravu sa zásielka žalobcu presunula do dispozície prepravcu a nebolo viac v moci žalobcu ovplyvniť kedy dôjde k jej skutočnému doručeniu adresátovi - súdu. Žalobca v tomto prípade nepodal žalobu bezdôvodne. Až pre následné správanie žalovaného spočívajúce v uhradení žalovanej sumy zobral žalobu späť. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti priznať náhradu trov konania žalovanej strane. Žalobca sa v tejto súvislosti mailom obrátil na prepravcu - Slovenskú poštu so žiadosťou o vyjadrenie sa, prečo zásielka podaná na poštovú prepravu dňa 13.03.2020 bola doručená adresátovi až dňa 06.04.2020. Podaním zo dňa 02.12.2020 žalobca doplnil, že obdržal vyjadrenie Slovenskej pošty zo dňa 02.12.2020, v zmysle ktorého došlo k pochybeniu na strane prepravcu, keď k reálnemu vydaniu zásielok adresátovi (Okresnému súdu Bratislava I) došlo už dňa 16.03.2020 a nie dňa 06.04.2020.
5. Súd prvej inštancie bez predchádzajúceho doručenia odvolania druhej strane rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 07.12.2020 č.k. 33Cb/45/2020-46 (v poradí tretím) tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020. V odôvodnení uviedol, že dňa 12.10.2020 rozhodol uznesením č.k. 33Cb/45/2020-21 zo dňa 12.10.2020 o zastavení konania, pričom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s odôvodnením, že žalovaný dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby a teda zastavenie konania spôsobil žalovaný. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2020 žalovaný podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu z dôvodu, že v danom prípade žalovaný uhradil sumu rovnajúcu sa istine pred začatím konania, a teda nespôsobil zastavenie konania. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to uznesením č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 svoje uznesenie č.k. 33Cb/45/2020-21 zo dňa 12.10.2020 zrušil v časti, ktorou priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a nahradil ho tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Následne žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.11.2020 sa odvolal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 z dôvodu, že žalovaný zaplatil celú dlžnú sumu až potom ako bola žaloba podaná na poštovú prepravu. Súd prvej inštancie preto s poukazom na § 376 CSP svoje uznesenie zo dňa 09.11.2020 č.k. 33Cb/45/2020-34 zrušil, nakoľko zistil, že žalobca podal žalobu na poštovú prepravu dňa 13.03.2020 dôvodne, keďže v tom čase pohľadávka žalobcu ešte nebola žalovaným uhradená. Žaloba bola na súd prvej inštancie doručená dňa 06.04.2020. Po podaní žaloby na poštovú prepravu došlo dňa 23.03.2020 zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy, preto žalobca vzal podaním doručeným súdu dňa 28.04.2020 žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie mal preto vo vzťahu k trovám konania za to, že uznesením č.k. 33Cb/45/2020-21 zo dňa 12.10.2020 správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže žalovaný zavinil zastavenie konania.
6. Voči tomuto v poradí tretiemu uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žiadnej strane súd neprizná nárok na náhradu trov konania. Dôvodil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP). Namietal, že konanie začína doručením žaloby na súd, čo v tomto prípade nastalo až dňa 06.04.2020, preto žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu pred začatím súdneho konania a to dňa 23.03.2020. Samotné podanie žalobcu bolo preto nedôvodné, nakoľko v čase doručenia žaloby na súd, bol žalobca zo strany žalovaného uspokojený. Žalovaný preto
nemohol zaviniť zastavenie konania, keďže uhradil istinu pred začatím súdneho konania. Kedy bola žaloba podaná na poštovú prepravu je podľa žalovaného irelevantné. Zastavenie konania preto zavinil žalobca, ktorý podal svoju žalobu nedôvodne, po úhrade žalovanej sumy.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.02.2021, pričom žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na svoje písomné podania zo dňa 25.11.2020 a predovšetkým zo dňa 02.12.2020, ktorého prílohou bolo mailové vyjadrenie prepravcu
- Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 01.12.2020, ktorá uviedla, že všetky poštové zásielky žalobcu adresované na Okresný súd Bratislava I podané na poštovú prepravu dňa 13.03.2020 boli prevzaté (reálne vydané) splnomocnenou osobou adresáta dňa 16.03.2020 a nie až dňa 06.04.2020. Zároveň sa Slovenská pošta, a.s. ospravedlnila žalobcovi, že došlo z jej strany k zavádzajúcemu omylu.
8. K vyjadreniu žalobcu sa dňa 08.03.2021 vyjadril žalovaný, ktorý namietal, že žalobca nepreukázal, že žaloba bola skutočne podaná pod podacím číslom zásielky RE899936281SK alebo RE899936295SK alebo RE89936242SK. Žalovaný vychádzal z dátumu doručenia žaloby na súd dňa 06.04.2020, ktorý bol uvedený aj v napadnutom uznesení a bol po telefonickom dopyte potvrdený aj informačným centrom súdu. Vzhľadom na vzniknutú situáciu žalovaný navrhol súdu, aby o reálnom dátume doručenia žaloby na súd prvej inštancie rozhodol súd a pokiaľ dospeje k záveru, že bola doručená až 06.04.2020, zotrváva na svojich vyjadreniach.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutých uznesení v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenia č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020 a č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 je potrebné zrušiť a napadnuté uznesenie zo dňa 12.10.2020 č.k. 33Cb/45/2020-21 v časti odvolaním žalovaného dotknutého výroku II. o nároku na náhradu trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. V prípade napadnutých uznesení č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020 a č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 súd prvej inštancie sám rozhodol autoremedúrou o odvolaniach strán sporu s poukazom na ustanovenie § 376 CSP. V prípade odvolania podaného voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 12.10.2020 rozhodol uznesením č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 tak, že svoje uznesenie zo dňa 12.10.2020 č.k. 33Cb/45/2020-21 v časti, ktorou priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zrušil a nahradil ho výrokom: „II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.” Následne na základe odvolania žalobcu toto svoje rozhodnutie uznesením č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020 zrušil.
11. Podľa § 34 CSP o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 376 CSP: Ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
14. Autoremedúra znamená rozhodnutie o opravnom prostriedku (v tomto prípade o odvolaní) tým istým orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ide o výnimočný spôsob rozhodnutia o opravnom prostriedku, keďže spravidla podaním odvolania nastupuje jeho devolutívny účinok, čo znamená, že o opravnom prostriedku (odvolaní) musí rozhodovať súd vyššej inštancie, v tomto prípade krajský súd v zmysle § 34 CSP. Laicky povedané, súd si pri využití autoremedúry sám opraví vady svojho rozhodnutia, avšak iba za súčasného splnenia zákonných podmienok stanovených v § 376 CSP, ktorými sú: 1/ uznesenie, proti ktorému je v súlade s § 357 CSP prípustné odvolanie, 2/ predpísaný spôsob rozhodnutia, 3/ ide o uznesenie, z ktorého doposiaľ nenadobudla práva iná osoba. Ak čo i len jedna z podmienok splnená nie je, nie je možné súdom prvej inštancie inštitút autoremedúry použiť. Odvolací súd prihliadal na splnenie procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP aj keď neboli v odvolaní namietané, pričom zistil, že v prípade napadnutého uznesenia č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020 (tretie rozhodnutie) súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.11.2020
č.k. 33Cb/45/2020-34 (druhé rozhodnutie), v ktorom súd prvej inštancie svojím výrokom zrušil svoje predchádzajúce (prvé) uznesenie zo dňa 12.10.2020 a rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že odvolaním žalobcu zo dňa 25.11.2020 bolo napadnuté uznesenie (druhé rozhodnutie), z ktorého nadobudla práva iná osoba ako odvolateľ a to žalovaný. Preto nebolo možné, aby súd prvej inštancie sám rozhodol o tomto odvolaní. Z uvedených dôvodov, keďže o odvolaní rozhodoval funkčne nepríslušný súd a tým neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 25.11.2020 (proti druhému rozhodnutiu) súdom prvej inštancie, odvolací súd výrokom č. III napadnuté uznesenie (v poradí tretie) č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020 zrušil.
15. Ako už bolo uvedené autoremedúra je nastavená tak, že sa má používať len na také rozhodnutia, ktoré sa týkajú len jednej strany, nemajú vplyv na právnu pozíciu protistrany, a teda kde nie sú dané striktné požiadavky na kontradiktórnosť. V opačnom prípade by bola odvolateľovi odňatá možnosť na prístup k (odvolaciemu) súdu. Z tohto pohľadu neboli v predmetnej veci splnené podmienky na aplikáciu autoremedúry ani v poradí druhom vydanom uznesení č.k. 33Cb/45/2020-34, pretože „znovurozhodnutie“ o nároku na náhradu trov konania presne opačným výrokom týkajúcim sa druhej sporovej strany sa zjavne týkalo právnej pozície odvolateľa - žalovaného. V predmetnej veci je otázka kontradiktórnosti priamo previazaná s autoremedúrou. Previazaná tým spôsobom, že zákonným textom je autoremedúra nastavená tak, že sa má používať len na také inštitúty, ktoré sa týkajú len jednej strany, nemajú vplyv na právnu pozíciu protistrany. Z tohto pohľadu neboli v predmetnej veci splnené podmienky na aplikáciu autoremedúry, pretože rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní sa vždy dotýka i právnej pozície druhej strany, ktorá v tomto prípade bola len objektom rozhodovania. Súd prvej inštancie tým, že rozhodol autoremedúrou bez splnených zákonných podmienok rozhodol ako funkčne nepríslušný súd v rozpore s procesnými podmienkami stanovenými v § 34 a 376 CSP. Odvolací súd preto s poukazom na § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté (v poradí druhé) uznesenie č.k. 33Cb/45/2020-34 zo dňa 09.11.2020 výrokom II. zrušil.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP: odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Napadnutým uznesením zo dňa 12.10.2020 č.k. 33Cb/45/2020-21 (prvým v poradí) súd prvej inštancie v I. výroku konanie zastavil a v II. výroku priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách konania rozhodol v zmysle 256 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby žalobcom.
20. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie žalovanému nedoručil žalobný návrh, iba späťvzatie žaloby a uznesenie o zastavení konania. Poukázal na ust. § 123 ods. 1, § 124 ods. 2 a 156 CSP s tým, že konanie začína na návrh, čo v tomto prípade nastalo dňa 06.04.2020. Nie je preto sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu rovnajúcu sa žalovanej istine dňa 23.03.2020, teda pred začatím konania. Samotné podanie žalobcu tak bolo nedôvodné, nakoľko v čase doručenia žaloby na súd bol žalobca zo strany žalovaného uspokojený. Žalovaný preto nemohol zaviniť zastavenie konania.
21. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril, nakoľko súd prvej inštancie nedodržal procesný postup v zmysle § 373 ods. 3 CSP a odvolanie žalobcovi nedoručil. Žalobca ako i žalovaný sa vyjadrili až v jednotlivých odvolaniach a následne vo vyjadreniach k naposledy podanému odvolaniu voči uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/45/2020-46 zo dňa 07.12.2020. Z jednotlivých vyjadrení možno uzavrieť, že medzi stranami ostalo sporné, kedy došlo k doručeniu žaloby na súd, nakoľko žalobca nielen tvrdil,
ale i preukazoval mailovou komunikáciou s prepravcom (Slovenská pošta, a.s.) a výpisom z vlastného systému, že k doručeniu žaloby na súd došlo už 16.03.2020. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žaloba bola skutočne doručená pod podacími číslom zásielky RE89936281SK alebo RE899936295SK alebo RE89936242SK, pričom považoval za irelevantné, kedy došlo k podaniu zásielky na poštu. Poukazoval na znenie § 123 ods. 1, § 124 ods. 2 a 156 CSP s tým, že podanie ako hmotnoprávny úkon určený súdu je voči súdu účinný okamihom jeho doručenia a voči ostatným subjektom okamihom, keď sa o ňom dozvedeli. Keďže konanie začalo dňa 06.04.2020, žalovaný uhradil žalobcovi sumu rovnajúcu sa žalovanej istine ešte pred začatím konania a to dňa 23.03.2020.
22. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup pri doručovaní odvolania voči napadnutému (prvému) uzneseniu, keď nedoručoval odvolanie žalovaného a prípadné vyjadrenia strán v zmysle § 373 CSP. V ďalšom sa súd prvej inštancie pri posudzovaní dispozičného úkonu - späťvzatia žaloby nezaoberal a nijako nevyhodnotil (namietané) skutočnosti, či zo znenia § 256 ods. 1 CSP možno odvodiť, že k zavinenému správaniu žalovaného dôjde iba v prípade, ak žalovaný zaplatí žalovanú sumu až po začatí konania (§ 123 ods. 1, § 124 ods. 2 a 156 CSP), alebo či znenie § 256 ods. 1 CSP nestanovuje podmienku zavineného správania druhej strany až po začatí konania, ale zavádza podmienku takého správania strany, v dôsledku ktorého sa konanie zastavilo, resp. žaloba musela zobrať späť. V súvislosti s uvedeným sa súd prvej inštancie vysporiada s jednotlivými námietkami strán sporu, vyhodnotí dôkazy založené v spise a posúdi, či zásielka s podacím číslom RE899936542SK (ktorou bola žaloba žalobcu doručená na súd) bola zo strany prepravcu skutočne doručená súdu už dňa 16.03.2020 alebo až dňa 06.04.2020, ako vyplýva z podacej pečiatky súdu prvej inštancie, či prípadná pandemická situácia, nemala vplyv na chod podateľne a otváranie (označenie podacou pečiatkou) zásielok súdu a či vôbec doručenie zásielky (nie len jej podanie) je relevantné pre posúdenie zavineného konania strán. V neposlednom rade bude úlohou súdu prvej inštancie zohľadniť situáciu, či žalobcovi, prípadne žalovanému v konaní vôbec nejaké trovy vznikli, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by strany konania boli právne zastúpené alebo že by počas konania zaplatili nejaké súdne poplatky. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nebol dodržaný procesný postup v zmysle CSP, skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nie je úplný, preto záver súdu prvej inštancie možno považovať za predčasný. Keďže v ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere aj o skutočnosti týkajúce sa administratívnej činnosti súdu prvej inštancie ohľadom prijímania zásielok súdom prvej inštancie, ich evidencie, spracovania a s tým súvisiacich administratívnych úkonov a postupov pri zapisovaní a prideľovaní súdu dôjdených žalôb prostredníctvom programových technických prostriedkov, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie znova rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 234 ods. 2 CSP.
23. Nielen o náhrade trov prvoinštančného konania, ale i o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).