Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/289/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcov: X/Ing. F.S. V., S..XX.X.XXXX, X/Katarína V., S..XX.XX.XXXX, J. M. C. XXX/X, Č. S. N., obaja zast. JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Mlynská 26, Košice proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov, Pribinova 2246/2, Trebišov, IČO: 00175056 zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou, Pribinova 2246/2, Trebišov o zaplatenie 364,50 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2.rade sumu 364,50 Eur spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 101,42 Eur od 28.6.2013 do zaplatenia a s 8,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 391,49 Eur od 20.6.2014 do 10.12.2014 a zo sumy 263,08 Eur od 11.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcom v 1., 2.rade plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1., 2.rade podali na súde dňa 13.8.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému na zaplatenie 492,91 Eur s prísl.. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia ako spoluvlastníci bytového domu súpisné číslo XXX na C. Y., zapísaného na LV č.XXX k.ú. Č. S. N. a žalovaný ako správca majú uzatvorenú zmluvu o výkone správy zo dňa 12.12.2007. Žalobcom bolo dňa 28.5.2013 doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu a vyúčtovanie úhrad za plnenia v r.2012, na základe ktorého bol žalobcom vykázaný preplatok na úhradách vo výške 101,42 Eur. Žalobcom bolo dňa 20.5.2014 doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu a vyúčtovanie úhrad za plnenia v r.2013, na základe ktorého bol žalobcom vykázaný preplatok na úhradách vo výške 391,49 Eur. V zmysle článku VIII ods.9 zmluvy o výkone správy, preplatok a nedoplatok, vyplývajúci z ročného vyúčtovania, sú zmluvné strany povinné uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia. V súlade s týmto ustanovením zmluvy, žalobcovia vyzvali správcu výzvou zo dňa 3.6.2013 na vrátenie preplatku vykázaného vo vyúčtovaní úhrad za plnenia za r.2012 a výzvou zo dňa 23.5.2014 na vrátenie preplatku vykázaného vo vyúčtovaní úhrad za plnenia za r.2013. Napriek opakovaným výzvam neboli preplatky žalobcom vrátené a tak podľa názoru žalobcov vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré žalovaný je povinný vydať. Žalobcovia na svoje tvrdenia pripojili k žalobe listinné dôkazy, zmluvu o výkone správy zo dňa 12.12.2007, vyúčtovanie za rok 2012 a za rok 2013 ako aj výzvy na vrátenie preplatkov.

2. Okresný súd Trebišov dňa 20.8.2014 vydal platobný rozkaz pod č.k. 9Ro/336/2014-25, na základe ktorého zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 492,91 Eur s prísl. a trovy konania.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že nevrátil preplatok z ročného vyúčtovania. Tvrdil, že preplatok nebol vrátený z toho titulu, že žalobcovia mali vykázaný nedoplatok v uvedenej sume na platení poplatkov z výkonu správy, na ktorý bol tento preplatok zaúčtovaný. Z toho dôvodu žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K odporu žalovaný nepripojil žiadne listinné dôkazy na svoje tvrdenia a v odpore nebol uvedený ani dátum, kedy malo dôjsť k zaúčtovaniu preplatkov.

4. Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami strán sporu, vyjadreniami strán sporu, výpoveďou svedkyne, listinnými dôkazmi, obsahom spisu OS Trebišov sp.zn. 9C/110/2011 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobcovia v 1., 2.rade ako spoluvlastníci bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici C. W. Č. S. N., zapísaného na LV č.XXX k.ú. Č. S. N. a žalovaný, ako správca, uzavreli dňa 12.12.2007 zmluvu o výkone správy.

6. Žalobcom dňa 28.5.2013 bolo doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu a vyúčtovanie úhrad za plnenia v r.2012, na základe ktorého bol žalobcom vykázaný preplatok na úhradách vo výške 101,42 Eur a dňa 20.5.2014 bolo žalobcom doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu a vyúčtovanie úhrad za plnenia v r.2013, na základe ktorého bol žalobcom vykázaný preplatok na úhradách vo výške 391,49 Eur.

7. Keďže preplatok žalovaný nevrátil žalobcom v lehote /do 30 dní od doručenia/ dohodnutej v článku VIII ods.9 zmluvy o výkone správy, tak žalobcovia vyzvali žalovaného ako správcu výzvou zo dňa 3.6.2013 na vrátenie preplatku vykázaného vo vyúčtovaní úhrad za plnenia za r.2012 v lehote do 27.6.2013 a výzvou zo dňa 23.5.2014 na vrátenie preplatku vykázaného vo vyúčtovaní úhrad za plnenia za r.2013 v lehote do 19.6.2014.

8. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, žalovaný tieto rozhodujúce skutočnosti nepoprel.

9. Žalovaný v odpore tvrdil, že žalobcovia mali vykázaný nedoplatok vo výške žalovanej sumy na platení poplatkov z výkonu správy, na ktorý mal byť vyčíslený preplatok zaúčtovaný žalovaným. Toto tvrdenie žalovaného žalobcovia popreli a vo vyjadrení k odporu žalobcovia tvrdili, že prvýkrát až z odporu podaného žalovaným sa dozvedeli, že žalovaný voči nim eviduje údajný nedoplatok na platení poplatkov za výkon správy. Až do podania odporu žalovaný žalobcov neinformoval o tom, že eviduje voči nim akýkoľvek nedoplatok na poplatkoch za výkon správy a ani ich nevyzval na zaplatenie takéhoto nedoplatku. Žalovaný túto skutočnosť žalobcom neoznámil ani vtedy, keď ho žalobcovia pred podaním žaloby na súd vyzvali na vrátenie preplatkov z ročného vyúčtovania. Žalobcovia sú toho názoru, že pokiaľ by existoval nedoplatok žalobcov na poplatkoch za výkon správy, tento by vyplýval z ročného vyúčtovania. Poukázali na to, že žalovaný v odpore neuviedol ani len to, za aké obdobie a v akej výške mal vzniknúť údajný nedoplatok. Z toho dôvodu sa tvrdenie žalovaného javí ako účelové v snahe vyhnúť sa vráteniu preplatkov žalobcom. Dodali aj to, že na OS Trebišov pod sp.zn. 9C/110/2011 žalovaný v procesnom postavení žalobcu žaloval žalobcov o zaplatenie 321,82 Eur s prísl., ale potom, keď žalobcovia v danom konaní v procesnej pozícii žalovaných predložili súdu listinné dôkazy, na plnenie svojich zmluvných povinností v zmysle zmluvy o výkone správy, ktorými preukázali neexistenciu dlhu, zobral žalobca žalobu späť pred začatím pojednávania a súd konanie zastavil uznesením zo dňa 16.11.2011 právoplatne.

10. Žalovaný od podania odporu (od 8.9.2014) napriek viacerým výzvam súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz na svoje tvrdenie v odpore, t.j. na tvrdenie, že žalobcovia mali vykázaný nedoplatok vo výške žalovanej sumy, na ktorý bol preplatok zaúčtovaný. Z toho dôvodu súd dňa 25.1.2016 nariadil termín pojednávania na deň 8.4.2016. Následne, po doručení predvolania, dňa 29.3.2016 došlo od žalobcov čiastočné späťvzatie žaloby, z obsahu ktorého súd zistil, že žalovaný dňa 11.12.2014 žalobcom uhradil sumu vo výške 128,41 Eur ako rozdiel z preplatku z ročného vyúčtovania za r.2013, a preto čiastočne zobrali žalobu späť v časti zaplatenej sumy a vo výške o zaplatenie 364,50 Eur s prísl. naďalej trvali na žalobe. Zároveň predložili aj listinný dôkaz - avízo o vrátení preplatku z 9.12.2014, ktoré bolo zaslané žalobcom spolu s prehľadom ročných platieb za r.2005 a 2014.

11. Z obsahu predloženého listinného dôkazu - avíza o vrátení preplatku zo dňa 9.12.2014 súd zistil, že žalovaný zaslal žalobcom prehľady ročných platieb za r.2005 a 2014 a poukázal na to, že platby žalobcov zo dňa 16.6.2005 vo výške 4.642,-Sk a 4.655,-Sk boli nesprávne zúčtované na nájomné. Tieto platby mali byť správne zaúčtované na kartu fondu opráv bytu. Tento nesprávny zápis žalovaný bol nútený t.č. napraviť, t.j. vykonať správne zaúčtovanie platieb na fond opráv bytu. Zároveň žalovaný oznámil žalobcom, že z preplatku z ročného vyúčtovania za r.2013 bola časť preplatku preúčtovaná na penále vo výške 64,56 Eur a na fond opráv bytu (za vodomery) 19,80 Eur. Rozdiel preplatku vo výške 128,41 Eur vracajú na účet žalobcov /čl.53 v spise 9C/244/2014/. Z pripojeného prehľadu ročných platieb za r. 2014 /čl. 55 v spise 9C/244/2014/ vyplýva, že niektoré údaje na tejto listine sú vyškrtnuté čiernou farbou a niektoré údaje sú rukou dopísané.

12. Uznesením OS Trebišov č.k. 9C/244/2014-61 zo dňa 8.4.2016 bolo konania zastavené čo do istiny 128,41 Eur v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a nárok žalobcov o zaplatenie 364,50 Eur s prísl. súd vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2016. Konanie o vylúčenom nároku o zaplatenie 364,50 Eur s prísl. sa potom už viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/289/2016.

13. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/110/2011 bolo zistené, že pod touto spisovou značkou sa viedlo konanie na návrh OSBD Trebišov proti žalobcom o zaplatenie 321,82 Eur s prísl. (bolo to konanie o vylúčenom nároku z konania 9C/27/2011, ktoré konanie o zaplatenie 991,-Eur bolo čiastočne zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby čo do 804,08 Eur). Z obsahu žaloby vyplýva, že dlh bol vyčíslený k 31.10.2010 vo výške 991,-Eur. Už v tomto konaní bolo predložené oznámenie zo dňa 15.1.2009 / čl. 23/, v ktorom OSBD ako žalobca tvrdil, že úhrady 4.642,-Sk a 4.655,-Sk /vykonané v r. 2005/ boli omylom pripísané na kartu nájomného a nie na kartu fondu opráv bytu. Po predložení listinných dôkazov zo strany žalovaných žalobca OSBD žalobu zobral späť podaním zo dňa 11.11.2011 v celom rozsahu. Z toho dôvodu konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 16.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2011.

14. Žalovaný v tomto konaní na svoje tvrdenie predložil listinné dôkazy faktúry z r. 2005 s podkladmi pre fakturáciu, prehľad ročných platieb za r. 2005, 2014, obraty od r. 2005 a výzvu na úhradu z roku 2012 adresovanú žalobcom. Z prehľadu ročných platieb za r. 2014 /čl. 41/ súd zistil, že tento listinný dôkaz nie je obsahovo totožný s prehľadom ročných platieb za r. 2014, ktorý listinný dôkaz bol zaslaný zo strany žalovaného žalobcom s avízom o vrátení preplatku zo dňa 9.12.2014 /čl. 55 v spise 9C/244/2014/.

15. Z výpovede svedkyne - pracovníčky žalovaného vyplýva, že na OSBD Trebišov pracuje od r.2006 najprv ako účtovníčka a dva roky ako ekonómka. OSBD musí zo zákona posielať vyúčtovanie ročných platieb bez ohľadu na to, či je tam nedoplatok alebo preplatok a je tam 30 dňová lehota na podanie námietok od doručenia vyúčtovania. V minulosti niektoré staré faktúry boli preúčtované na nájomné a tým na fonde opráv vznikol nedoplatok. Nevedela sa vyjadriť prečo sa to tak robilo, keďže ona ešte v r.2005 nepracovala na OSBD. Vyslovila svoj názor, že možno tam bola zlá špecifikácia, úhrada možno nebola presne špecifikovaná, teda faktúry boli uhradené, len neboli špecifikované a tým pádom boli nesprávne zaúčtované. Tie platby, ktoré neboli špecifikované, tak boli dané vlastne na nájomné. Nevedela sa vyjadriť k tomu, aká je lehota na to preúčtovanie.

16. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 12.12.2007, ktorá bola uzavretá v súlade s ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z.z., vyplýva, že v čl.VIII bod 9 bola dohodnutá povinnosť pre strany sporu, uhradiť preplatok a nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania v lehote do 30 dní od doručenia vyúčtovania.

17. V čl.VIII bod 13 bolo dohodnuté, že správca nie je povinný vrátiť preplatok z vyúčtovania vlastníkovi bytu a nebytových priestorov v tom prípade, ak vlastník bytu a nebytových priestorov má na bankovom účte domu nedoplatky spojené s neplatením úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a poplatkov za výkon správy, a to v akejkoľvek výške. V prípade vykázania akéhokoľvek dlhu zo strany vlastníka bytu, správca je oprávnený vykonať kompenzáciu preplatku na vyúčtovaní s vykázaným dlhom. Prípadný rozdiel na vyúčtovaní v prospech vlastníka bytu a nebytových priestorov sa správca zaväzuje vrátiť v lehote do 5 dní po vykonaní kompenzácie, s ktorou vlastník bytu a nebytových priestorov súhlasí.

18. Podľa ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

19. Podľa ust. § 8a ods. 2 vyššie citovaného zákona správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná, preto žalobe vyhovel tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobcovia vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré pripojili už k žalobe, preukázali odôvodnenosť aj výšku uplatneného nároku. Žalovaný v súlade s čl. VIII. ods. 9 zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi stranami sporu dňa 12.12.2007, bol povinný vrátiť žalobcom preplatok vyčíslený v ročnom vyúčtovaní za r.2012 vo výške 101,42Eur a za r.2013 vo výške 391,49Eur v dohodnutej lehote 30 dní od doručenia vyúčtovania. Žalovaný porušil svoju povinnosť dohodnutú v zmluve, keď nevrátil žalobcom v dohodnutej lehote vyúčtovaný preplatok za rok 2012 a za rok 2013, a to ani napriek výzve zo strany žalobcov. Žalovaný až po podaní žaloby vrátil časť preplatku žalobcom v sume 128,41Eur a v tejto časti bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu plnenia vo výške 128,41 Eur a nárok žalobcov na zaplatenie 364,50 Eur s prísl. bol vylúčený na samostatné konanie. Tento vylúčený nárok bol predmetom tohto konania pod sp.zn. 9C/289/2016.

21. Podľa Civilného sporového poriadku účinného a platného od 1.7.2016, každá strana je povinná preukázať svoje tvrdenie. Žalovaný svoje tvrdenie, že nárok žalobcov zanikol preúčtovaním preplatku na nedoplatok, teda na dlh žalobcov, nepreukázal, pretože žalovaný v konaní nepreukázal existenciu záväzku žalobcov voči žalovanému. Konkrétne žalovaný nepreukázal existenciu záväzku žalobcov voči žalovanému z r. 2005 na fonde opráv, ktorý záväzok mal vzniknúť nesprávnym zaúčtovaním platieb. Existenciu tohto záväzku vylučujú aj listinné dôkazy z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/110/2011 / bod 13 odôvodnenia/, týkajúceho sa sporu medzi žalobcami a žalovaným, ktorý spor sa viedol na návrh OSBD. Z obsahu spisu súd zistil, že žalovaný v procesnej pozícii žalobcu poukazoval na nesprávne zaúčtované platby z r. 2005 a po predložení listinných dôkazov zo strany žalobcov v procesnej pozícii žalovaných došlo k späťvzatiu žaloby a bolo zastavené konanie uznesením zo dňa 16.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2011. Žalovaný nepreukázal existenciu ďalšieho záväzku ani prehľadom ročných platieb za r. 2014, ktorý sa v spise nachádza vo fotokópii 2x, pričom obsahovo nejde o totožné listinné dôkazy /bod 14 odôvodnenia/. Samotný prehľad ročných platieb a výzva na úhradu bez ďalších dôkazov nepreukazuje tvrdenie žalovaného. Pracovníčka žalovaného - svedkyňa v r. 2005 nepracovala u žalovaného a vo svojej výpovedi vyjadrila iba svoj názor k /ne/správnosti zaúčtovania platieb u starších faktúr u žalovaného.

22. Žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia správnosti zúčtovania jednotlivých platieb žalobcov, ale súd takémuto návrhu nevyhovel z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súdneho konania. Súd poskytol žalovanému na pojednávaní dňa 4.6.2018 mesačnú lehotu na predloženie dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia - na existenciu dlhu žalobcov, z titulu ktorého malo dôjsť k preúčtovávaniu s tým, že na neskôr predložené listinné dôkazy už súd nemusí prihliadať. Žalovaný až na pojednávaní dňa 4.2.2019 vyšiel s návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania, pričom žalovanému nič nebránilo v určenej lehote, najneskôr na pojednávaní dňa 4.2.2019, takýto znalecký posudok predložiť.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 364,50Eur tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň žalovaný bol zaviazaný aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania prihliadajúc na čiastkovú úhradu vykonanú počas konania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku v súlade s ust.§517 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením od nasledujúceho dňa po termíne splatnosti uvedenom vo výzve na vrátenie preplatku za r. 2012 a vo výzve na vrátenie preplatku za rok 2013.

24. Podľa ust. §255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa ust. §262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. §262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. V konaní pod sp.zn. 9C/244/2014 konanie bolo čiastočne zastavené čo do istiny 128,41Eur z dôvodu úhrady vykonanej žalovaným až po podaní žaloby a v tomto konaní o zaplatenie 364,50Eur s príl. súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, teda žalovaný mal v plnom rozsahu úspech.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.