Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: W.. C., bytom Nitra, Tr. A. Y. XX, zastúpený JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, so sídlom Nitra, Štúrova 43, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2018/61523/148/SSZOSK zo dňa 04. 04. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. 2018/61523/148/SSZOSK zo dňa 04. 04. 2018 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí rodiny a služieb zamestnanosti, v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 12 písm. t/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č.k. NR1/RSK/ZAM/2018/651 zo dňa 16. 02. 2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zdôraznil najmä to, že I. stupňový orgán rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2018 rozhodol v zmysle § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. e/ zákona o službách zamestnanosti účastníka konania vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 08. 2017 z dôvodu, že žalobca bol na základe osobnej písomnej žiadosti zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 25. 06. 2012. Prvostupňový správny orgán ho rozhodnutím zo dňa 06. 10. 2017 vyradil z evidencie z uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 08. 2017. Účastník konania podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo úradu doručené dňa 08. 11. 2017. Žalovaný rozhodnutím č. 2017/209864/18372/SSZOSK zo dňa 08. 12. 2017 zrušilo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že nebol dodržaný postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď pred samotným vydaním predmetného rozhodnutia neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

Prvostupňový správny orgán dňa 23. 01. 2018 vydal výzvu, na základe ktorej sa mal účastník konania možnosť vyjadriť sa do troch dní. Dňa 30. 01. 2018 bolo doručené vyjadrenie, v ktorom žalobca

citoval ustanovenie § 77aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, v ktorom uviedol, že je konateľom nefunkčnej spoločnosti s ručením obmedzením, nemal žiaden príjem, čo dokladoval každý mesiac na úrade a vyradenie z evidencie z uchádzačov o zamestnanie, považuje za neoprávnené. Správny orgán odôvodnil napadnuté rozhodnutie odvolaním žalobcu tým, že ak účastník konania vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu a v zmysle § 77aa ods. 1 zákona o službách v zamestnanosti, môže túto zárobkovú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. 07. 2017. Na základe tohto zistenia bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 08. 2017.

3. Voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom uviedol, že žalovaný prvostupňový správny orgán sa ho snaží účelovo vyradiť z evidencie k tomu istému dňu 01. 08. 2017, i keď prvé rozhodnutie odvolaní správny orgán zrušil. Predmetným rozhodnutím mu boli porušené jeho ľudské práva v zmysle európskych dohovorov, pretože od júna 2016 je nepretržite na PN.

4. Žalovaný v odvolacom konaní posúdil predložený spisový materiál ako aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k danej veci a považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že tak ako prvostupňový správny orgán pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z príslušných ustanovení zákona o službách v zamestnanosti.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách v zamestnanosti, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, alebo spoločnosti s ručením obmedzením, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručeným obmedzením, členkom predstavenstva alebo dozornej rady, akciovej spoločnosti, alebo jednoduchej spoločnosti, na akcie alebo prokuristom, podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o službách v zamestnanosti, samostatnej zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa ods. 1

Podľa § 72aa ods. 1 zákona o službách v zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie, ktorý k 30. 04. 2017 vykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ v znení účinnom do 30. 04. 2017, môže túto zárobkovú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. 07. 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa prvej vety aj po 31. 07. 2017 z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 31. 08. 2017. Ustanovenia 1. a 2. vety sa nevzťahujú na uchádzača o zamestnanie, ktorý k 30. 04. 2017 vykonával osobnú asistenciu.

Dňa 25. 06. 2012 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie úradom na základe osobne podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 25. 06. 2012. Pri podaní žiadosti bol žalobca poučený o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti, čo potvrdil svojím podpisom dňa 25. 06. 2012.

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca je od 07. 09. 1992 konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným BILSON & ARDES Nitra. V tom čase účinného zákona o službách zamestnanosti mohol byť občan, ktorý je konateľom zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko konateľ sa nepovažoval v zmysle zákona o službách zamestnanosti za samostatne zárobkovo činnú osobu. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. 10. 2017 v zmysle § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 08. 2017. Keďže dňa 18. 10. 2017 bolo úradu doručené vyjadrenie účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď nedal účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže jeho vyjadrenie bolo doručené až po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Následne prvostupňový správny orgán vyzval účastníka konania na možnosť vyjadriť sa v lehote 3 dní a dňa 30. 01. 2018 sa účastník konania vyjadril, kde uviedol, že je konateľ v nefunkčnej spoločnosti

s ručením obmedzeným, nikdy nemal príjem, čo dokladoval každý mesiac a vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie považuje za neoprávnené.

Prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2018, ktorým opätovne vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 08. 2018.

Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, v ktorom poukazoval na to, že úradu predložil potvrdenia o príjmoch, ktoré preukazujú, že jeho príjem je dodnes nulový. Ďalej uviedol, že boli týmto porušené jeho ľudské práva, nakoľko je stále práceneschopný a akákoľvek lehota by mala začas plynúť až po jeho vyliečení.

K námietkam, ktoré uvádza žalobca v odvolaní žalovaný poznamenal, že prvostupňovému správnemu orgánu ani žalovanému nevyplýva povinnosť zo žiadneho zákonného ustanovenia, aby skúmal, či konkrétny uchádzač o zamestnanie, ktorý vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť, dosahuje aj reálne príjem. Skutočnosť, ktorá bráni tomu aby mohol byť občas zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je samotné postavenie uchádzača ako konateľa.

Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že boli porušené jeho ľudské práva, keďže je stále práceneschopný a nemožno takéhoto občana vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie, žalovaný správny orgán podotýka, že uchádzač o zamestnanie, ktorý je práceneschopný, ostáva aj naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, teda sa vzťahujú na neho povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti a s tým súvisiace zmeny, ktoré zakotvila novela zákona o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 72aa ods. 1 vyššie uvedeného zákona, nezakotvuje výnimku vzťahujúcu sa na uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú dočasne práceneschopní počas prebiehajúcich zmien. Podľa názoru žalovaného žalobca postupoval v rozpore s ustanovením § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, a preto bol zákonný dôvod na jeho vyradenie.

III.

5. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pretože žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, pretože žalobca postupoval v rozpore s § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, a preto bol zákonný dôvod na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca bol presvedčený, že orgány verejnej správy sa absolútne nevysporiadali so znením poslednej vety predmetného ustanovenia zákona o službách zamestnanosti, nevyporiadali sa so skutočnosťami, ktoré predpokladá samotný zákon, pričom z akého dôvodu nepovažovali za potrebné vziať ich do úvahy, nijakým spôsobom neodôvodnili. Obidve rozhodnutie trpia nepreskúmateľnosťou a nezákonnosťou.

Podľa názoru žalobcu, uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť podľa prvej vety ustanovenia § 72aa ods. 1, ak mesačná mzda alebo odmena za jej vykonávanie nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, platnú k prvému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov dňom, ktorým prestal spĺňať uvedenú podmienku.

Žalobca v celom správnom konaní aj listinnými dôkazmi preukázal, že je síce zapísaný ako konateľ obchodnej spoločnosti BILSON & ARDES Nitra, avšak od zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedostával za výkon funkcie konateľa žiadnu odmenu, teda na účely zákona o službách zamestnanosti mal nulový príjem.

Žalovaný ani prvostupňový správny orgán evidentne tieto okolnosti v spojení s poslednou vetou § 72aa ods. 1 vôbec nebrali do úvahy, a to aj napriek tomu, že s tým toto ustanovenie zákona vyslovene počíta, keďže v jeho zmysle uchádzač o zamestnanie môže vykonávať aj činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ak jeho odmena nepresiahne sumu vypočítanú podľa tam uvedeného spôsobu. Žalobca považuje za zarážajúce, že aj napriek zákonnému zneniu poslednej vety citovaného ustanovenia, pod ktoré možno subsumovať aj prípad žalobcu sa žalované správne orgány nezaoberali možnosťou zotrvania žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vo svojom rozhodnutí neuviedli žiadnu relevantnú odpoveď, prečo tak postupovali. Keďže žalobca jednoznačne preukázal, že počas

zaradenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie nemal žiadnu odmenu, určite spĺňal a spĺňa zákonné predpoklady na jeho vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

IV.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 07. 2018 žalovaný žiadal, aby súd zamietol žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP ako nedôvodnú.

Žalovaný správny orgán sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že by sa nebol vysporiadal vo svojom rozhodnutí so znením poslednej vety ustanovenia § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Táto veta sa totiž vzťahuje len na prípady, kedy úrad vyradí uchádzačov o zamestnanie z evidencie skôr ako 01. 08. 2017, a to za predpokladu, ak ich mzda alebo odmena za vykonávanie zárobkovej činnosti v pracovnom pomere, alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ v znení účinnom do 30. 04. 2017 presiahla skôr, t.j. ešte pred 01. 08. 2017 v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo však nie je prípad žalobcu. To znamená, že už po 01. 08. 2017 osoba v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu účinnom do 30. 04. 2017 nemôže vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (okrem nižšie uvedených osobitných predpisov - dohodár a osobný asistent) a súčasne byť vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Svedčí o tom, aj platné znenie § 6 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o službách v zamestnanosti, ktoré neumožňuje iným osobám ako osobám, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a osobám, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu (zákona č. 447/2008 Z.z. § 20 - § 23) dosahovať zárobok a byť súčasne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K námietke týkajúcej sa žalobcu, že ako konateľ spoločnosti nedostáva žiadnu odmenu, je potrebné si vykladať v zmysle zákona tak, že ak má osoba postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, tak na účely zákona o službách v zamestnanosti vykonáva zárobkovú činnosť, bez ohľadu na výšku zárobku, odmeny, resp. nutnosti ďalšej skutočnosti, alebo splnenia ďalšej podmienky. Zákon o službách zamestnanosti pre účely vedenia v evidencii skúma, či daná osoba vôbec dosahuje príjem a jeho výšku podľa § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti len v prípade, ak je daná osoba v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu. V ostatných prípadoch zákon skúmanie zárobku a jeho výšky neustanovuje, pričom prípady, kedy správny orgán skúma zárobok a jeho výšku si pritom nemôže svojvoľne rozširovať. Takéto konanie mu nedovoľuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný má preto za to, že ak by zákonodarca mal v úmysle skúmať zárobok a jeho výšku aj pri vykonávaní funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzením, tak by to v úst. § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti uviedol.

7. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva, alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, alebo prokuristom podľa osobitného predpisu.

Jasne z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie nemôže byť vedená samostatne zárobkovo činná osoba, t.j. konateľ spoločnosti s.r.o., ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ktorým je .

V.

Správny súd uznesením 23Sa/50/2018-38 zo dňa 01. 10. 2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

VI.

Právny zástupca žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného dňa 12. 10. 2018, v ktorom opätovne uvádzal, že argumentáciu žalovaného považuje za nesprávnu, čo sa týka výkladu ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti.

Nepovažuje za správny názoru žalovaného, že sa neskúma príjem a jeho výška osoby v postavení konateľa spoločnosti v zmysle zákona o službách zamestnanosti, pretože podľa jeho názoru posledná veta citovaného ustanovenia § 72aa ods. 1 o službách zamestnanosti rovnako predpokladá skúmanie odmeny uchádzača o zamestnanie aj keď je v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu, teda napríklad obchodného zákonníka. Zdôrazňuje, že povinnosť skúmať zárobok a jeho výšku výslovne predpokladá samotné ustanovenie § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Vo vzťahu k veci žalobcu žalovaný správny orgán pristupuje k výkladu zákona svojvoľne a izolovane, bez uvedenia relevantného zdôvodnenia takéhoto postupu, považuje jeho prístup za protiústavný, pretože všetci občania by sa mali postupovať na základe rovnakých princípov.

VII.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na písomne podanej žalobe a rozhodnutie závisí rýdzo na zodpovedaní právnej otázky. Žalovaný uvádza v rozhodnutí, že k vyradeniu žalobcu z evidencie uchádzačov došlo podľa § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Toto komplexné zákonné ustanovenie vyjadruje podmienky vyradenia, pričom zákonná norma explicitne uvádza, že uchádzač môže vykonávať zárobkovú činnosť ak zárobok alebo odmena nepresiahne zákonom ustanovenú hodnotu. Žalobca je síce konateľom s.r.o., avšak má nulové príjmy z konateľstva, čo aj preukázal v priebehu správneho konania. Nemôže sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, kde uvádza výklad ustanovení § 6 ods. 1 písm. d/, písm. c/ ako aj § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách v zamestnanosti, kde sa definuje SZČO. Tieto ustanovenia sú v pomere lex generalis, avšak ustanovenie § 72aa, podľa ktorého bol žalobca vyradený z evidencie je lex specialis. Rozhodnutie žalovaného absolútne ignoruje explicitnú zákonnú normu, ktorá pri nedosiahnutí konkrétnej výšky zárobku, alebo odmeny, umožňuje konateľstvo, a preto rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Má za to, že vyššie spomínané ustanovenie komplexne rieši problematiku, že úrad vyradí uchádzača iba za predpokladu, ak odmena, alebo zisk zo zárobkovej činnosti prevyšuje zákonom ustanovenú hranicu. Žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu. vyhovel.

VIII.

9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 190 SSP zamietnuť žalobu.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca na základe osobne podanej žiadosti požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bol zaradený do evidencie dňom 25. 06. 2012. Pri zaradení do evidencie uchádzačov bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie v zmysle zákona o službách v zamestnanosti, čo potvrdil svojim podpisom. Príslušný prvostupňový úrad v Nitre rozhodnutím zo dňa 17. 10. 2017 vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie účastníka konania dňom 01. 08. 2017 v zmysle § 72aa ods. 1 o službách v zamestnanosti. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2017 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že správny orgán nedodržal postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď pred samotným vydaním rozhodnutia neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Prvostupňový správny orgán v novom konaní dňa 23. 01. 2018 vydal výzvu, ktorú doručil účastníkovi konania, aby sa v lehote 3 pracovných dní písomne vyjadril. Tento sa písomne vyjadril, kde citoval ustanovenie § 72aa ods. 1 zákona o službách zamestnanosti ďalej uviedol, že je konateľom nefunkčnej spoločnosti s ručením obmedzením, nemá žiadne príjem, čo dokladoval každý mesiac správnemu orgánu.

Správny orgán novým rozhodnutím zo dňa 16. 02. 2018 opätovne rozhodol o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 08. 2017. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie.

11. Žalovaný správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré rozhodnutím č. 2018/61523/148/SSZOSK zo dňa 04. 04. 2018 ako vecne správne potvrdil a odvolanie účastníka zamietol.

12. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách v zamestnanosti, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, alebo spoločnosti s ručením obmedzením, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručeným obmedzením, členkom predstavenstva alebo dozornej rady, akciovej spoločnosti, alebo jednoduchej spoločnosti, na akcie alebo prokuristom, podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 5 ods. 2 zákona o službách v zamestnanosti, samostatnej zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa ods. 1

14. Podľa § 72aa ods. 1 zákona o službách v zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie, ktorý k 30. 04. 2017 vykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ v znení účinnom do 30. 04. 2017, môže túto zárobkovú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. 07. 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa prvej vety aj po 31. 07. 2017 z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 31. 08. 2017. Ustanovenia 1. a 2. vety sa nevzťahujú na uchádzača o zamestnanie, ktorý k 30. 04. 2017 vykonával osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu. Uchádzač o zamestnanie môže vykonáva zárobkovú činnosť podľa prvej vety, ak mesačná mzda alebo odmena za jej vykonávanie nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny; úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať uvedenú podmienku.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 30. 04. 2017: „Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny“.

16. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalovaného i I. stupňového správneho orgánu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i I. stupňového správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zamietol.

17. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že by žalovaný mal skúmať príjem žalobcu a jeho výšku podľa § 6 ods. 2 zákona o službách v zamestnanosti, pretože žalobca mal postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, a tak pre účely zákona o službách v zamestnanosti vykonáva zárobkovú činnosť, bez ohľadu na jeho výšku a odmeny.

18. Správny súd má za to, že žalovaný správny orgán rozhodol správne v zmysle § 72aa ods. 1 o službách zamestnanosti, keď vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňa 01. 08. 2017, pretože úrad v zmysle tohto ustanovenia je povinný vyradiť uchádzača o zamestnanie ak vykonáva zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu, čo je v danom prípade žalobcu. Jedinou výnimkou tejto situácii je, že uchádzač o zamestnanie vykonával k 30. 04. 2017 osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, čo však nie je prípad žalobcu.

19. Čo sa týka námietky žalobcu, že boli porušené jeho ľudské práva, keďže je stále dočasne práceneschopný a potvrdenie o tom predkladal žalovanému správnemu orgánu a nie je možné ho vyradiť ako uchádzača z evidencie, správny súd považuje túto námietku právne irelevantnú, pretože v novelizovanom ustanovení § 72aa ods. 1 o službách v zamestnanosti, sa nezakotvuje výnimka vzťahujúca sa na uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú dočasne práceneschopní počas prebiehajúcich zákonných zmien.

20. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).