Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/32/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XB, C., štátna občianka Českej republiky, zastúpená: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava, IČO: 36 820 059 a otec P.. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.11.2021, č.k. -107, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I v uznesení zo dňa 10.11.2021, č.k. -107:

- zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku sp.zn. v tom smere, že maloletá K. D., nar. XX.X.XXXX bude dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti, každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 4 000 eur mesačne s tým, že matke bude uložená povinnosť podať návrh vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (výrok I.),

- žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil (ďalej „“), , , (ďalej „“), keď po zvážení všetkých skutočností uvedených v návrhu matky a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. V danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej matkou navrhovanou zmenou zverenia maloletej a zvýšením výživného formou neodkladného opatrenia na úkor vykonania potrebného dokazovania za situácie, keď zverenie maloletej a výživné na maloletú sú upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.11.2015, č.k. -102, právoplatným dňa 15.12.2015. Pripustil, že z matkou predloženej správy psychologičky zo dňa 20.6.2021 vyplývajú skutočnosti odôvodňujúce záver o problematickosti vzťahu maloletej s otcom, keď sa maloletá vyhýba zážitku s otcom, pretože kontakt s ním extrémne zaťažuje jej psychiku, pričom psychologička považuje za potrebné v záujme maloletej riešiť situáciu obmedzením jej stretávania sa s otcom. Z predmetnej správy tiež vyplýva, že z dôvodu nezvládnutej a nevhodnej komunikácie otca vo vzťahu k maloletej a nezvládnutých rodičovských kompetencií maloletá

prežíva vo vzťahu k otcovi obavy a neistotu, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje jej prežívanie. Konštatoval, že maloletá sa s otcom aktuálne nestretáva (od 8.6.2021, keď stretnutie s otcom odmietla), avšak prežíva obavy z naliehania na stretnutie zo strany otca. Na druhej strane nemal za osvedčené zo strany matky, že by si otec tak (ako tvrdí matka) kontakt s maloletou vynucoval a naliehal naň, s výnimkou výzvy adresovanej matke právnym zástupcom otca dňa 26.7.2021. Podotkol, že matka neosvedčila ani netvrdila, že by o problémoch maloletej, odmietaní otca zo strany maloletej či strachu maloletej z otca informovala samotného otca a pokúsila sa s ním vzniknutú situáciu riešiť v rámci svojich rodičovských kompetencií (takéto skutočnosti nevyplývajú ani z matkou predložených SMS správ, ktoré sa zameriavajú skôr na úhradu výživného, prípadne ďalších potrieb maloletej). Pokiaľ sa matka vo svojom návrhu odvoláva na vyjadrenie triednej učiteľky maloletej, dané vyjadrenie k svojmu návrhu nepripojila, a preto z neho nemohol vychádzať a považovať jeho obsah za osvedčený. Matkou predložený CD nosič s video nahrávkou údajne vyhotovenou maloletou prostredníctvom jej mobilného telefónu, ktorá nahrávka podľa tvrdenia matky zachytáva iné maloleté dieťa ( kamarátku maloletej ), posúdil ako dôkaz získaný v rozpore so zákonom pre absenciu súhlasu zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré má byť na nahrávke, s vyhotovením nahrávky, a preto na predmetný dôkaz v zmysle a čl. 11 ods. 2 C.m.p. neprihliadol. Konštatoval, že z dôkazov predložených matkou, najmä z SMS komunikácie medzi rodičmi možno vyvodiť záver o nevhodnej, nekorektnej komunikácii otca voči matke vrátane vulgarizmov, zrejmá je tiež nezhoda rodičov ohľadom hradenia výživného, resp. výdavkov maloletej, pričom matka sa opakovane domáhala aj platieb nad rámec určeného výživného, odvolávajúc sa pritom na dohodu rodičov. Mal za to, že pre spoľahlivý záver o potrebe zmeny posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a najmä konkrétny rozsah a obsah tejto zmeny je nevyhnutné vykonať dokazovanie smerujúce k objektívnemu zisteniu skutočného stavu veci, ktorý postup však predpokladá začatie konania vo veci samej. Vzhľadom na zistené indície v danej veci, s ohľadom na potrebu chrániť záujem maloletej zváži ďalší postup v rámci svojho oprávnenia podľa C.m.p., prípadne C.m.p., avšak vo vzťahu k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej zmenou posledného rozhodnutia súdu v matkou požadovanom smere (v časti týkajúcej sa výživného aj s poukazom na ustanovenie C.m.p. pripúšťajúce nariadenie platenia výživného neodkladným opatrením iba v nevyhnutnej miere).

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že výrok a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s dôkazmi a rozhodnutie je v rozpore s účelom inštitútu neodkladného opatrenia. Poukázala na skutočnosť, že otec aktuálne disponuje právom výkonu osobnej starostlivosti o maloletú v režime striedavej osobnej starostlivosti, ktorý nezodpovedá vôli a záujmu maloletej a vzbudzuje u nej obavy, ktoré sa dlhodobo negatívne podpisujú na jej psychickej pohode. Mala za to, že ak psychológ vyhodnotil uvedenú hrozbu ako reálnu a vážnu, súd prvej inštancie bol povinný svoj odlišný postoj ohľadne vyhodnotenia tejto otázky odôvodniť. Uznesenie súdu prvej inštancie tiež považovala za vágne a neodôvodnené z hľadiska záujmu maloletej. Pokiaľ súd prvej inštancie prezentoval ako jediný dôvod zamietnutia jej návrhu skutočnosť, že situácia sa zatiaľ nevyhrotila natoľko, aby sa javila ako dostatočne závažná, keďže otec sa svojich práv zatiaľ nedomáha, zdôraznila, že neodkladné opatrenie je v prvom rade prostriedkom preventívnym na účely predchádzania hroziacej ujme. Uviedla, že hrozba bezprostredného charakteru vyplýva zo skutočnosti, že otec disponuje právom k maloletej, ktoré je v rozpore s jej záujmom, a podľa zákona si môže toto svoje právo kedykoľvek uplatniť. Súd prvej inštancie podľa jej názoru opomenul jej povinnosť rešpektovať súdne rozhodnutie a maloletú otcovi vydať, čoho si je otec vedomý a vzhľadom na toto právne postavenie si môže svoje práva fyzicky vynútiť. Poukázala na ňou zdokladované vypratanie jej a maloletej z bytu z dôvodu, že otec neplní rodičovskú dohodu (otec sa jej v návratovom konaní a následnej dohode zaviazal zabezpečiť byt, čo bola podmienka jej návratu s dcérou na územie Slovenskej republiky). Otca pritom preukázateľne žiadala iba o dodržiavanie rodičovskej dohody v časti, kde šlo o základnú potrebu maloletej, a to právo na bývanie. Uviedla, že otec si nad rámec základného výživného dlhodobo neplní žiadne materiálne záväzky voči maloletej podľa rodičovskej dohody (dovolenky, bezpečné vozidlo, mimoškolské a školské výdavky). Podotkla, že otec namiesto toho, aby využil návrat maloletej do Slovenskej republiky a dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti, nedokázal svoj životný štýl prispôsobiť výchove maloletej. Vyjadrila sa, že ani potom, ako sa potvrdili jej obavy a maloletá u otca trávila minimum času, po materiálnej stránke nikdy neriešila, že maloletá je u nej celý mesiac a nie 2 týždne, ako predpokladala rodičovská dohoda, avšak postupne sa stav maloletej po kontakte s otcom

zhoršoval v reakcii na to, že otec rezignoval aj na elementárnu slušnosť a s ňou aj maloletou jedná agresívne, náladovo a ultimatívne. Prízvukovala, že otec ju s maloletou nehradením nájmu vedome vystavil ponižujúcej situácii sprevádzanej vysťahovaním, čo považuje za formu ekonomického násilia, keď otec sám užíva luxusnú vilu, má minimálne jeden ďalší byt, hausboot, apartmán a všeobecne vysoko nadštandardný životný štýl. Súdu prvej inštancie ďalej vytkla, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani jednou vetou nezaoberal tým, ako vyhodnotil návrh na zvýšenie výživného a z akých dôvodov ho považoval za nedôvodný, na základe čoho je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Bola toho názoru, že konanie otca prekročilo mieru únosnosti nielen z hľadiska civilnoprávneho, ale aj trestnoprávneho (zanedbanie povinnej výživy, domáce násilie). Upozornila tiež na verbálne výroky a SMS otca vo vzťahu k nej s tým, že sa môže jednať aj o problém s drogami a inými psychotropnými látkami, ktorým otec holdoval už počas ich spolužitia. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že otec sa svojich práv nedomáha, keď k svojmu návrhu pripojila SMS správy, v ktorých na ňu otec útočí a svojským spôsobom sa dožaduje stretnutia s maloletou, pričom spolu s odvolaním predložila aj nové SMS správy. Tvrdila, že otec sa styku s maloletou nedomáha vecne, v snahe komunikovať situáciu, ale skratovo a nepredvídateľne, keď jej väčšinou v podvečerných hodinách volá a ak to nezdvihne, otec jej obratom posiela vulgárne SMS plné nenávistných rasistických vyhrážok a urážok. Pokiaľ jej súd prvej inštancie vyčíta neriešenie problému, zdôraznila, že aj z ňou predložených SMS správ vyplýva, že komunikácia s otcom toho času nie je možná, tento ju nepovažuje za partnera na rozhovor a nemá záujem s ňou komunikovať inak ako vulgárne. Vyjadrila sa, že otec sa jej neváhal vyhrážať ani likvidáciou, keď jej praje, aby skončila ako jej matka, ktorá minulý rok zomrela, a pred maloletou sa jej vyhrážal, že ich zničí. Pripojila tiež komunikáciu s právnym zástupcom otca, ktorá skončila po jej otázke, či je možná zmena prístupu otca k nej a maloletej, na čo jej právny zástupa otca telefonicky oznámil, že otec zvažuje vydedenie maloletej. Namietala, že súd prvej inštancie neuviedol, za akým účelom vykonal šetrenia registra obyvateľov a sociálnej poisťovne a čo z nich zistil, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Súdu prvej inštancie súčasne vytkla, že sa nevyjadril k žiadnemu z ňou predložených dôkazov a urobil si vlastný záver o vážnosti situácie v rozpore s tým, čo uviedol psychológ, hoci na to nemá odborné predpoklady. Neodkladnosť úpravy je podľa jej názoru daná tým, že od 8.6.2021 maloletá odmieta nielen styk s otcom, ale úzkostne reaguje už pri predstave, že jej otec bude volať, resp. pri zmienke o otcovi, pričom jej psychický stav sa ďalej zhoršuje. Mala za to, že nevznikol dôvod na to, aby súd prvej inštancie neprihliadol na ňou predloženú nahrávku, keďže záujem ochrany maloletej pred alkoholom mal v tomto prípade jednoznačne prednosť pred prípadným zásahom do iných práv, vrátane práv na ochranu osobnosti, pričom súd prvej inštancie nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že predmetný dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom a je nutný súhlas zákonného zástupcu, keďže obe maloleté kamarátky sa navzájom nahrávali so vzájomným súhlasom a druhá maloletá na nahrávke bola na návšteve so súhlasom svojich rodičov. Zdôraznila, že žiadala aj o posilnenie materiálnej ochrany maloletej zvýšením výživného z dôvodu porušovania dohody otcom a hrozby straty bývania, čomu sa súd prvej inštancie v odôvodnení ani okrajovo nevenoval. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a jej návrhu vyhovel, resp. aby v časti zmeny zverenia pozastavil výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletú do rozhodnutia vo veci samej.

5. Otec a kolízny opatrovník sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu matky, doručených im odvolacím súdom v súlade s 329 ods.1 , v určenej lehote písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.m.p. a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v matkou navrhovanom smere splnené neboli.

7. V posudzovanej veci z obsahu spisu, (ktorého súčasťou je pripojený spis Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. ) vyplýva, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.11.2015, č.k. -102, a to schválením dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (s týždenným intervalom striedania sa osobnej starostlivosti rodičov počas bežného roka a osobitnou úpravou počas školských prázdnin), obom rodičom bolo zverené oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec

sa počnúc právoplatnosťou rozsudku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 2 000 eur mesačne. Z uvedeného rozhodnutia, ako právneho základu upravujúceho pomery rodičov k maloletému dieťaťu, správne súd prvej inštancie vychádzal pri skúmaní zákonných podmienok pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia.

8. Odvolací súd zistil, že v čase jeho rozhodovania o odvolaní matky na Okresnom súde Bratislava I neprebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

9. Ako prvoradé zdôrazňuje, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia.

10. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 C.m.p., je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pomery determinujúce spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Základným a charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 C.m.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.

11. Je potrebné zdôrazniť ďalej aj to, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

12. V danej veci, pri zohľadnení skutkového stavu existujúceho v čase tak rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, podľa názoru odvolacieho súdu neboli a nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa dožaduje zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Skutočnosti, ktorými matka odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti (faktické nevykonávanie osobnej

starostlivosti o dieťa otcom v rozsahu dohodnutom v roku 2015 súdom schválenej rodičovskej dohode , keď dieťa do podania návrhu matkou prespalo u otca v roku 2021 len v dňoch 1.2. až 5.2., 14.2., 14.3., 21.3., 3.4. až 6.4., 27.4. až 2.5., 14.5.- 20.5., náladové a nepredvídané správanie sa otca voči matke a dieťaťu, matkou tvrdený strach dieťaťa z otca, nedostatočná starostlivosť otca o maloletú v minulosti, kedy sa maloletá mala v auguste roku 2020 sama túlať po meste, v neurčený čas sa mala podľa doloženého zvukovoobrazového záznamu spoločne s kamarátkou v domácnosti otca opiť, nezáujem otca o školské a mimoškolské aktivity maloletej, nedostavenie sa otca v decembri 2018 na besiedku, nezvládanie dlhšej odluky dieťaťa od matky s pripojeným zvukovoobrazovým záznamom z roku 2016, vulgárne správanie sa otca voči matke osvedčované dokladanými správami z SMS komunikácie rodičov , necitlivé správanie sa otca voči dieťaťu počas telefonátu 8.6.2021, po ktorom mala maloletá plakať a od toho času odmieta styk s otcom), neosvedčujú nutnosť okamžitého zásahu do doposiaľ súdom upravených pomerov rodičov týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa matka pri podaní návrhu a aj v odvolaní opiera o záver psychologičky, ktorú má dieťa navštevovať od roku 2017 a v prílohe návrhu doložila správu klinickej psychologičky Mgr. Zuzany Porubanovej PhD. z 20.6.2021 je treba uviesť, že sa jedná o správu vypracovanú na základe informácií podaných psychologičke výlučne matkou dieťaťa a psychologického sedenia s dieťaťom, ktorého sa otec nezúčastnil (z obsahu spisu nie je možné vyvodiť, či bol naň otec prizvaný) a ktorej závery môžu tým pádom vyvolávať pochybnosti o ich objektivite. Odvolací súd naviac dodáva, že aj keď z obsahu predloženej správy vyplývajú odporúčania, aby maloletá vzhľadom na zhoršenie psychického stavu následne absolvovala psychoterapeutické sedenia, matka pri podaní návrhu a následne ani pri podaní odvolania neosvedčila, že s takouto terapiou bolo u maloletého dieťaťa začaté. V súvislosti s touto časťou návrhu matky sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, že nebola osvedčená existencia bezprostrednej hrozby na živote a zdraví dieťaťa, na jeho riadnom fyzickom a psychickom vývoji, odôvodňujúca okamžitý postup súdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, okamžite meniaceho právne pomery rodičov a maloletého dieťaťa a dodáva, že ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo osvedčené, že by si otec mal kontakt s maloletou proti vôli dieťaťa vynucovať. Aj keď je možné zhodnúť sa s argumentáciou matky, že právne otec právom na striedavú osobnú starostlivosť disponuje, je nutné dať matke do pozornosti, že disponuje právom podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia, upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností k maloletej (§ 121 C.m.p.), o ktorom má súd povinnosť rozhodnúť po riadne vykonanom dokazovaní a zistení skutočného stavu veci, a to aj s prihliadnutím na schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a rešpektovať sa pri výkone rodičovských práv (uvedené odvolací súd zdôrazňuje v kontexte matkou doloženého výťahu z SMS komunikácie rodičov, z ktorej nie je možné vyvodiť, či doložená útočná a arogantná komunikácia otca s matkou je jeho bežným spôsobom komunikácie, resp. sa jedná len o exces z inak slušnej komunikácie, zodpovedajúcej pravidlám slušnosti). Charakter inštitútu neodkladného opatrenia však takúto zmenu, bez osvedčenia zákonných podmienok na jeho nariadenie, neumožňuje.

13. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie aj v tom, že v konaní nebola preukázaná ani existencia potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej. V tejto súvislosti dopĺňa, že otec sa v rodičovskej dohode schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.11.2015, č.k. -102, zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 2 000 eur, ktorú povinnosť je možné v prípade jej riadneho neplnenia otcom vymáhať cestou výkonu rozhodnutia (v návrhu matka uvádza, že otec neuhrádza za niektoré mesiace výživné riadne a včas). Medzi rodičmi dohodnutá a súdom schválená výška vyživovacej povinnosti otca, bez ohľadu na rozsah faktického výkonu osobnej starostlivosti otca, jednoznačne prevyšuje výživné v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb maloletej vo veku 12 rokov, vrátane bývania a návrh matky na okamžité zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 4 000 eur (t.j. na dvojnásobok výživného určeného v ostatnom súdnom rozhodnutí) formou neodkladného opatrenia je právne bezzákladový a absolútne nezodpovedajúci charakteru výživného v nevyhnutnej miere upraveného v ust. § 366 C.m.p.. Pokiaľ matka v návrhu a odvolaní kontinuálne poukazuje na neuhrádzanie nájmu za bývanie matky a dieťaťa otcom (v sume 1 600 eur mesačne), táto skutočnosť je bez akéhokoľvek právneho významu k výške súdom určenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu a jej plneniu. Matke dáva do pozornosti jednak obsah vykonateľnej rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.11.2015, č.k. -102, (ktorej súčasťou nie je takáto povinnosť otca) a jednak výrok III. rozsudku Mestského súdu v Brne zo dňa 14.7.2015, č.j. -97, v ktorom je povinnosť otca zaistiť matke a dieťaťu samostatné bývanie v Bratislave a hradiť náklady spojené s bývaním v plnej výške ohraničená dobou, v ktorej

bude príslušným opatrovníckym súdom rozhodnuté o úprave rodičovskej zodpovednosti k maloletému dieťaťu. Posudzovanie, či takýto záväzok pre otca vyplýva z ust. čl. III. dohody rodičov uzavretej rodičmi podľa a nasl. Zákona o rodine dňa 9.9.2015 (vrátane posudzovania platnosti takejto dohody podľa - o právnych úkonoch a - o zmluvách) však presahuje charakter procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa C.m.p..

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne podľa , potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).