Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-10-2020.pdf
PDF · 121.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: Š. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. Z. B., Z. Ľ.. Š. XXX/XX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 04.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj „súd“) dňa 06.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si tiež uplatnil náhradu trov konania.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2019 (správne 28.10.2019 - pozn. súdu), ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodol o znížení sumy invalidného dôchodku žalobcu od 10.12.2019 na sumu 209,50 Eur mesačne, vzhľadom na posudok vypracovaný posudkovým lekárom správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.10.2019.
administratívne rozhodnutie
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzajúc z § 153 ods. 5 ZoSP a zákona č. 578/2004 Z.z. konštatoval, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
4. Ďalej, žalovaný po citácii § 71 ZoSP uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 27.01.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku o invalidite, a preto kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi správneho orgánu prvého stupňa, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 17.03.2020 so záverom: „Účastník konania (žalobca) bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od januára 2010 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po opakovaných kardiochirurgických zákrokoch na srdci (v rokoch 1991 a 2008) s neschopnosťou
záťaže. V januári 2008 mu bola aplikovaná protéza aortálnej chlopne a čiastočná náhrada ascendentnej aorty pre vyduť. Súčasne pre závažnú poruchu srdcového rytmu (kompletná A-V blokáda) bola indikovaná trvalá kardiostimulácia. Účastník konania je pravidelne, v polročných intervaloch, sledovaný kardiologickou ambulanciou. V roku 2015 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre prekonaný ľahký mozgový infarkt - pokles ľavého ústneho kútika a zhoršenie rečí. Po nasadení liečby bol pri prepustení stav zlepšený, bez poruchy reči, bez motorického deficitu, plne sebaobslužný. Aktuálne na základe doložených kontrolných odborných vyšetrení posudkový lekár zistil zlepšenie zdravotného stavu u účastníka konania oproti predchádzajúcim posudkom. Podľa pravidelných kontrolných kardiologických vyšetrení pri pravidelnej liečbe cíti sa dobre, kolapsové stavy neudáva, je bez dýchavice, objektívne je kardiálne dobre kompenzovaný. Funkčné kardiologické vyšetrenie dokumentuje pokles výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Po prekonaní cievnej mozgovej príhody v roku 2015 absolvoval kontrolné neurologické vyšetrenie vyžiadané pre posudkové účely v septembri 2019 a následne v januári 2020. Podľa objektívneho funkčného neurologického vyšetrenia neurologický nález je v norme, bez poruchy reči, bez motorického deficitu. Dňa 13. marca 2020 doručené kontrolné neurologické vyšetrenie - bol poukázaný na vyšetrenie pre akútny stav - závraty. Neurológom bol doporučený kľudový režim a bola nasadená liečbe. Pri pretrvávaní závratov napriek doporučenej liečbe plánované ďalšie vyšetrenia - z posudkového hľadiska akútny stav neposudzujem, vyžaduje ďalšie sledovanie a liečbu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil stav po operácii vrodenej srdcovej chyby s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, so zaradením do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písmena b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % naďalej.“
5. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania (žalobcu) boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: očné vyšetrenie - Nemocnica Košice-Šaca zo dňa 14. januára 2020, očné vyšetrenie - konziliárna očná ambulancia - UNLP Košice zo dňa 17. januára 2020, neurologické vyšetrenie - UNLP Košice zo dňa 20. septembra 2019, kontrolné neurologické vyšetrenie - UNLP Košice zo dňa 17. januára 2020, neurologické vyšetrenie - Nemocnica Košice-Šaca zo dňa 3. marca 2020, kardiologické vyšetrenie - KARDIO R s.r.o. Košice - Terasa zo dňa 28. januára 2019, kardiologické vyšetrenia - VUSCH a.s. Košice zo dňa 15. januára 2019, 20. septembra 2019, 27. novembra 2019, bolo vykonané aj vlastné vyšetrenie účastníka konania posudkovým lekárom.
6. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúce ochorenie žalobcu posudkový lekár zaradil (podľa Prílohy 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) do kapitoly IX. - Choroby obehovej sústavy, oddiel A - Srdcové choroby, položka 8 - Stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), písmeno b/ - stavy s poklesom výkonnosť pri stredne ťažkom zaťažení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia od 30 % do 50 %). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný dodal, že žalobca je naďalej invalidný s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.
7. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca doložil v odvolacom konaní nové lekárske správy, ktoré však neopodstatňujú zmenu v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca teda nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o znížení jeho invalidného dôchodku. Dodal, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho konania je naďalej 50 %.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika
8. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom vybavení posudzovanej veci a je nepreskúmateľné.
9. Žalobca ozrejmil, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2010 mu bol podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZoSP priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2010 vo výške 306,40 Eur mesačne, z dôvodu invalidity, ktorá vykazovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo bolo posúdené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (konštatované v Lekárskej správe zo dňa 23.06.2010).
10. Ďalej žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí je nesprávne označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je zo dňa 28.10.2019 a nie zo dňa 29.10.2019, a že v napadnutom rozhodnutí, s poukazom na posudok posudkového lekára, absentuje označenie kódexu ako prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Tiež, že nie sú deklarované žiadne závery vlastného vyšetrenia posudkového lekára.
11. Žalobca konštatoval, že sa s napadnutým rozhodnutím nestotožňuje. Napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé v čom došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, ktorý by odôvodňoval pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 75 % na 50 %. Uviedol, že jeho zdravotný stav je horší oproti stavu v čase poslednej úpravy, pretože prekonal mozgový infarkt. Minimálne je však rovnaký, čo sa týka otázky srdca. Dodal, že je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie vychádza z funkčného kardiologického vyšetrenia, ktoré deklaruje pokles výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, avšak stav srdca je vzhľadom k implantovanému strojčeku nemenný, je rovnaký ako v čase pôvodnej úpravy, ktorá bola daná na mieru poklesu schopnosti na 75 %, t.j. v ničom nie je lepší. Je to tak preto, ako vysvetľuje žalobca, lebo jeho srdce od poslednej úpravy funguje výlučne na tento strojček, pričom s poukazom na mozgový infarkt prekonaný po poslednej úprave a zhoršovanie už tak nepriaznivého zdravotného stavu aj vzhľadom na vek je vylúčené, aby zdravotný stav bol lepší a umožnil pokles obmedzenia na 50 %. Potom vyvstáva pochybnosť, či v lekárskych správach nedošlo k omylu v pojmoch, resp. nesprávny záver vzišiel z toho, že konajúce orgány opomenuli prejednať aj iné obtiaže s poukazom aj na iné položky prílohy č. 4, oddielu A, IX. kapitoly, príp. inú úpravu. Napadnuté rozhodnutie poukazuje iba na položku 8 citovanej kapitoly zákona, pričom s poukazom na neprejednanie celej zdravotnej dokumentácie, založenej v spise, sa nevysporiadalo s ostatnými (napr. položka 6, písm. d/, príp. položka 10 písm. c/, resp. iné).
12. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie resp. konanie, trpí nedostatkom riadne vykonaného dokazovania, dokonca opakovaného odopretia dokazovania bez toho, aby správny orgán označil a zdôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov. Okrem porušenia zákona, ide tým o zásah do práv účastníka podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
13. Žalobca ďalej vymenoval lekárske správy, ktoré podľa jeho názoru neboli posúdené ako dôkaz a nebolo ani zdôvodnené odopretie posúdenia týchto lekárskych správ. Z ich záverov vyplýva, že žalobca je z dôvodu závažných zdravotných porúch zaradený do kategórie vysoko rizikového pacienta, a preto sa u neho odporúča fyzické šetrenie, zakazuje sa práca s bremenami, práca vo výškach, nočné smeny, práca v chladnom a vlhkom prostredí. S odborným nálezom F.. T. A. (neurologická ambulancia) zo dňa 20.09.2019 sa konajúce orgány opakovane nevysporiadali, nakoľko ho znova nevybavili aj napriek tomu, že ho žalobca žiadal osobitne prejednať. Rovnako nebolo prejednané stanovisko F.. F. K., C.., ktoré deklaruje pomalšiu funkčnosť mozgových ciev, čo pripisuje aj otázke veku, najskôr pre nižší srdcový výdaj, z čoho vyplýva, že stav srdca sa oproti predchádzajúcemu stavu objektívne zhoršil. Je objektívne vylúčené, aby sa za konštatovania tohto stavu, kedy sa k fungovaniu srdca s pomocou strojčeka, čo bolo dôvodom na úpravu poklesu schopnosti na 75 %, pridali aj mozgové infarkty, bol zdravotný stav žalobcu aj vzhľadom na jeho vyšší vek lepší, ako ten predchádzajúci, teda ten pred týmito deštrukčnými zásahmi. Žalobca teda uzavrel, že nie je pravdivé konštatovanie žalovaného, že bol zhodnotený každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, a preto záver o nedôvodnosti odvolania je nesprávny.
14. V závere žalobca požiadal, aby v súdnom konaní bolo vykonané nové a riadne posúdenie jeho zdravotného stavu, preskúmaním všetkých odborných nálezov založených do spisu. Žiadal tiež zabezpečiť pôvodnú úpravu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % (príslušné rozhodnutie, so súvisiacim posudkom posudkového lekára), a z tohto vyvodiť rozdiel a záver zdravotného stavu pre účely pôvodnej a aktuálnej úpravy. Navrhol prejednať uvedené lekárske správy, ktoré napriek tomu, že v čase konania boli súčasťou administratívneho spisu, neboli prejednané a tiež žiada vypočuť ošetrujúcich lekárov, ktorí predmetné lekárske správy vystavili.
15. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 15.04.2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára zo dňa 17.03.2020, podlá ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia z doložených kontrolných odborných vyšetrení zistili zlepšenie zdravotného stavu u žalobcu oproti predchádzajúcim posudkom a zhodli sa, že zdravotný stav žalobcu odôvodňuje zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre stav po srdcových operáciách s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Dátum zmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 15.10.2019.
16. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Žalobca bol opakovane vyzvaný na doplnenie odborných vyšetrení potrebných k objektívnemu zhodnoteniu jeho odvolania. Žiadané odborné vyšetrenia žalobca doručil dňa 23.01.2020, pričom na ich základe bolo zistené, že stav žalobcu je dlhodobo klinicky stabilizovaný.
17. Žalovaný dodal, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.
18. Žalovaný v závere dodal, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.
19. Ešte k námietke žalobcu, že v citovanom posudku absentuje označenie kódexu ako „prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.“, žalovaný uviedol, že v prvej vete odôvodnenia napadnutého rozhodnutia označil kódexom zákon č. 461/2003 Z.z., a preto námietka žalobcu je neopodstatnená. K námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí je nesprávne označené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako zo dňa 29.10.2019, pričom ide o rozhodnutie zo dňa 28.10.2019, žalovaný poukázal na to, že ide o formálnu náležitosť rozhodnutia a ide o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
20. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe replikou zo dňa 05.10.2020, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej správnej žalobe a konštatoval, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe nepoukázal na takú skutočnosť, ktorá by determinovala rozdiel medzi žalobcovým zdravotným stavom pre účely vydania pôvodného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Žalobca je presvedčený o tom, že od pôvodnej úpravy nenastala v jeho zdravotnom stave kvalitatívna zmena, naopak, oproti pôvodnej úprave došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.
22. Žalovanému bola replika doručená dňa 29.10.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
23. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 24.02.2022, ktorého sa zúčastnil žalobca osobne a zástupkyňa žalovaného. Žalobca na pojednávaní opätovne uviedol, že jeho zdravotný stav od kedy bol uznaný za invalidného sa nezmenil, priam sa zhoršil po mozgovej príhode. Zástupkyňa žalovaného na uvedené reagovala tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe odborného posudku o invalidite žalobcu, ktorý vyhotovil posudkový lekár sociálnej poisťovne, ktorému je táto právomoc zverená zákonom.
právny názor správneho súdu
24. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 24.02.2022, kde dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
25. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydal dňa 28.10.2019 rozhodnutie č. XXXXXXXXXXX, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a 293dx ZoSP znížil sumu invalidného dôchodku žalobcu od 10.12.2019 na 209,50 Eur z dôvodu zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 15.10.2019 na 50 %, oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 75 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože jeho zdravotný stav sa kvalitatívne nijak nezmenil. Na základe žalobcom podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný dňa 17.03.2020 posudkovým lekárom, ktorý po posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzajúc z jeho celej zdravotnej dokumentácie konštatoval zlepšenie zdravotného stavu žalobcu oproti predchádzajúcim posudkom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil stav po operácii vrodenej srdcovej chyby s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení. Z uvedeného dôvodu bola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % (zo 75 %). Za iné zdravotné postihnutie nebola percentuálna miera zvýšená. Na podklade uvedeného bolo žalovaným vydané napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.04.2020 - predmet súdneho prieskumu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.10.2019, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o znížení sumy invalidného dôchodku žalobcu od 10.12.2019 na sumu 209,50 Eur mesačne.
26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
30. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
32. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
33. Podľa § 71 ods. 4 ZoSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
34. Podľa § 71 ods. 5 ZoSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
35. Podľa § 71 ods. 6 ZoSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
36. Podľa § 73 ods. 2 ZoSP, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
37. Podľa § 112 ods. 4 ZoSP, sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
38. Podľa ustanovenia § 112 ods. 6 ZoSP, sa dávka odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
39. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ ZoSP, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
40. Podľa § 153 ods. 5 ZoSP, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
41. Podľa § 195 ods. 1 a 2 ZoSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
42. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 ZoSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
44. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd stotožňuje. V danom prípade bolo sporným zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako i určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tejto súvislosti.
45. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu žalovaného vo veci invalidity žalobcu, nemal súd pochybnosti o tom, na základe akých konkrétnych dôkazných prostriedkov správne orgány rozhodli a dospel k záveru, že správne orgány dokazovanie riadne vyhodnotili a toto vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého následne vychádzali pri svojom rozhodovaní. Všetky žalobcom v správnom konaní predložené lekárske správy vrátane tých, na ktoré osobitne poukazuje žalobca vo svojej správnej žalobe ako na „neprejednané“ boli špecifikované a zohľadnené posudkovými lekármi v odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.01.2020 a posudku zo dňa 17.03.2020. S lekárskymi správami z vyšetrenia žalobcu v KARDIO Ambulancii zo dňa 20.09.2019 a 27.11.2019 a so závermi z nich vyplývajúcimi sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal tak, že tieto neopodstatňujú zmenu v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom žalovaný dospel k záveru, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o znížení jeho invalidného dôchodku.
46. Posudkoví lekári vo svojich odborných posudkoch dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase a zároveň prečo nerozhodli o zvýšení precentuálnej miery jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné jeho zdravotné postihnutie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalovaný poskytol žalobcovi dostatok možností dokladovať svoj zdravotný stav a aj preto jeho námietky vytýkajúce nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že lekárske správy, na ktoré žalobca poukazuje vo svojej žalobe, ako aj tie, ktoré predložil spolu s odvolaním proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a ktoré sa týkajú neurologického nálezu a tiež činnosti srdca, neboli opodstatnené a z tohto dôvodu ani spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospeli správne orgány. Nemožno považovať za porušenie práva žalobcu skutočnosť, že orgány verejnej správy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa jeho predstáv. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia podľa § 153 ods. 3 písm. a/ ZoSP zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá prijatému záveru posudkových lekárov. Žalobca nespochybnil, že jeho zdravotný stav v čase posudzovania a vydania napadnutého rozhodnutia neodôvodňoval vyššiu ako 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
47. Správny súd zastáva názor, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi lekárov - špecialistov, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že tento je horší, než ako ho posúdili posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov vyslovených v správnom konaní.
48. V prípade, že by sa zdravotný stav žalobcu zhoršil, resp. by došlo k jeho zmene následkom nových zdravotných postihnutí, môže žalobca opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
49. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak takéto rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.
50. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Teda ak žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 ZoSP.
51. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať. Navyše v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
52. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.