Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-70-2018.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/70/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v označenej exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464 (vymazaný z obchodného registra 09.08.2017 s právnym nástupcom BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692) zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., X. XXXX/X, o vymoženie 1.711,60 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní právneho nástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. 09. 2017, č. k. 13Er/705/2015-28, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14. 04. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp. zn. 13Er/705/2015, EX 3425/2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z. (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 15. 03. 2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. sp. zn. IB-C/0312/0052 zo dňa 31. 08. 2012. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011, 3 Cdo 122/2011 a 3 Cdo 146/2011 preskúmal zmluvu o úvere č. 1829241808 zo dňa 25. 11. 2008, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. (predchodcom oprávneného) a povinnými, ako aj príslušné všeobecné obchodné podmienky. Zistil, že časti II. bod 10.2. všeobecných obchodných podmienok obsahovala znenie rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti uviedol, že uvedená zmluva o úvere založila záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí pri jej uzatváraní nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnými bol právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda bolo potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nebolo možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane OP, VOP, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka teda nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by spotrebiteľ (povinný) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s ním zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 215 CSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tej istej inštancie alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. CSP ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, napríklad, vykonať vo veci samej dokazovanie alebo, napríklad, rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojím konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
5. V tejto veci exekučné konanie bolo začaté dňa 30. 03. 2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky.
7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
12. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
13. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity, preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, v priebehu konania zomrie (právnická osoba zanikne s právnym nástupcom), t. j. stratí spôsobilosti byť účastníkom konania, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.
14. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či právnická osoba označená ako účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., zanikla a ku dňu 08. 08. 2017 bola vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I s tým, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti je od 09. 08. 2017 podľa obchodného registra spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že exekučný súd neskúmal podmienky konania v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia, t. j. 26. 09. 2017 už spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., neexistovala, avšak exekučný súd s touto spoločnosťou konal ako s oprávneným. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako mu to ukladá § 64 CSP a až následne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
15. Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z lustrácie údajov vedených Obchodným registrom SR vyplýva, že advokátka JUDr. Veronika Kubrikova, PhD. je od 01. 06. 2016 konateľom spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
16. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
17. Právny zástupca spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. v odvolaní uviedol, že splnomocnenie na zastupovanie je uložené v registri OpP pod sp. zn. 10pP/2/2017. Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie zohľadní aj uvedenú skutočnosť a v rozhodnutí správne označí právneho zástupcu oprávneného.
18. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené nedostatky vytknuté odvolacím súdom a v nadväznosti na zistené skutočnosti opätovne vo veci rozhodne.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa §396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).