Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému C. O. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/119/2018 zo dňa 21. 11. 2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 4. februára 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/119/2018 zo dňa 21. 11. 2018 uznal obžalovaného C. O. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k poškodenému N. L. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k poškodenému I. B. na tom skutkovom základe, že

dňa 14. 07. 2018 v čase okolo 19.30 hod. v obci C. L., okres Z., na verejnom priestranstve pred miestnym pohostinstvom, pod vplyvom alkoholu, napadol poškodených N. L. a I. B. tak, že pollitrovým pivovým pohárom udrel poškodeného N. L. do ľavej časti tváre, pričom sa pohár rozbil a následne ho rozbitým pohárom pichol do krku na ľavej strane, čím poškodenému N. L. spôsobil hlbokú reznú ranu ľavého líca v oblasti sánky v dĺžke cca 3 cm a na ľavej strane krku loskutnú reznú ranu o rozmeroch 7x8 cm, s dobou liečby najmenej 12 dní, pričom bodnutie len tesne minulo krčnú tepnu a priedušnicu, ktorých zasiahnutie by znamenalo život ohrozujúce zranenie poškodeného N. L., následne rozbitým pohárom pichol pod bradou aj poškodeného I. B. a spôsobil mu trojuholníkovú reznú ranu pod sánkou v rozsahu 5 cm, siahajúcu až do podkožného tuku s presne nezistenou dobou liečby.

Súd mu za to uložil podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákon zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX a poškodeného N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pričom takto uložený trest považuje za neprimerane mierny a má zato, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky na uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti poukázal najmä na osobu obžalovaného, ktorý má v odpise z registra trestov 10 záznamov pre rôznu, prevažne majetkovú, ale aj obdobnú násilnú trestnú činnosť. Je pravdou, že väčšina z týchto záznamov bola obžalovanému zahladená, pričom pri ostatnom odsúdení k osvedčeniu sa obžalovaného došlo dňom 18. 10. 2016 a teda na tieto odsúdenia nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ ide o zvyšné dva záznamy, pri ktorých neplatí fikcia neodsúdenia (z roku 1999 a z roku 2000), stotožnil sa s názorom okresného súdu, ktorý na nezahladené odsúdenia neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. a to vzhľadom na dobu, ktorá od odsúdenia i samotného vykonania trestov uplynula (viac ako 16 rokov). Napriek skutočnosti, že na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sa neprihliada ako na priťažujúcu okolnosť, je nevyhnutné ich zohľadniť pri posudzovaní osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života. Z toho je zrejmé, že u obžalovaného ide od mladého veku o osobu so sklonom k páchaniu rôznej protiprávnej činnosti a doposiaľ uložené podmienečné i nepodmienečné tresty nevytvorili podmienky na jeho prevýchovu a vedenie riadneho života, čoho dôkazom je aj toto trestné konanie. Zároveň zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Jany Greškovej, vyplýva okrem iného, že obžalovaný je málo kritický k následkom svojho správania, opakujú sa u neho tie isté vzorce správania, napriek tomu sa z nich nie je schopný poučiť a pod vplyvom alkoholu sa môže opakovane dopustiť trestných činov.

Má zato, že je potrebné prihliadnuť aj na spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo, keď obžalovaný zaútočil na poškodených bezdôvodne, bez predchádzajúceho konfliktu, či varovania. Poukázal tiež na skutočnosť, že konanie obžalovaného sa vo vzťahu k poškodenému N. L., z ktorého bol uznaný za vinného aj z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., takmer priblížilo k dokonaniu tohto trestného činu, pričom chýbali len milimetre, aby zasiahol životne dôležité orgány poškodeného. Z uvedených dôvodov a najmä s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ako aj na tú skutočnosť, že spáchal viac trestných činov, trest celkom na dolnej hranici trestnej sadzby uložený okresným súdom nemožno považovať za dostačujúci na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu. Keďže ide o najnižší možný trest, aký mohol byť obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby uložený má za to, že takto uložený trest nezabezpečí v potrebnom rozsahu prevýchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, ako ani zodpovedajúcu ochranu spoločnosti pred obžalovaným a tiež nesplní účel generálnej prevencie. V súlade so zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., aj vzhľadom na priznanie obžalovaného a prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, je podľa jeho názoru potrebné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne pri dolnej hranici trestnej sadzby, ako to bolo navrhované aj v záverečnej reči prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2018, nie však úplne na dolnej hranici trestnej sadzby, ako mu uložil okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu v tom smere, že s poškodenými je v priateľskom vzťahu. Žiaľ, stalo sa, čo sa stať nikdy nemalo, ale už to nijako nikto neodvráti. Viackrát sa ospravedlnil a prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo. Rovnako má ochotu poškodených odškodniť podľa svojich možností a schopností. Z uvedeného dôvodu si myslí, že ani v ich záujme nie je, aby sa mu uložil ešte prísnejší trest, než aký dostal súdom prvého stupňa. Je pritom nepochybné, že ani jednému z nich nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví a jeho konanie dlhú dobu bolo kvalifikované „len" ako ľahké ublíženie na zdraví. Je síce pravda, že sa medzičasom zmenila právna kvalifikácia a súdený bol za ťažké ublíženie na zdraví v štádiu pokusu, čomu sa ani len nesnažil brániť práve preto, lebo si uvedomoval závažnosť svojho konania. Bolo tomu tak i napriek tomu, že v skutočnosti ťažkú ujmu nechcel poškodeným spôsobiť, veď boli kamaráti, pred skutkom nedošlo medzi nimi k nejakým závažnejším nedorozumeniam, nebol teda dôvod na to, aby im chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Jednoducho sa snažil k veci postaviť sebakriticky, čo vyústilo aj do vyhlásenia o jeho vine. Konanie, za ktoré je súdený sa právne kvalifikuje ako pokus ťažkej ujmy, pričom táto skutočnosť už aj sama sebe zakladá dôvod dívať sa na toto konanie miernejším pohľadom. V súdenej veci rovnako je potrebné prihliadnuť i na ďalšie okolnosti majúce relevanciu z hľadiska rozhodnutia o otázke trestu. Poukázal na závery znaleckého dokazovania znalkyňou MUDr. J. Greškovou, ktorá potvrdila, že jeho ovládacia schopnosť bola znížená. Ide o ďalšiu takú skutočnosť, ktorá taktiež odôvodňuje čo aj mimoriadne zníženie trestu. Na rozdiel od odvolateľa nezdieľa názor, že by trest, ktorý mu bol uložený, bol neprimerane mierny, predsa trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov už sám o sebe je trestom tvrdým bez ohľadu na to, že ide o trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby. Z týchto podstatných dôvodov navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný C. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, na základe čoho okresný súd v súlade s procesným postupom podľa § 257 ods. 1 a nasl. Tr. por. prijal jeho vyhlásenie o vine a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Tak na podklade vyhlásenia obžalovaného o vine, ako aj na podklade ďalších vo veci vykonaných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nemal krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a ani o ustálení právnej kvalifikácie tohto skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k poškodenému N. L. a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k poškodenému I. B..

Okresný súd sa dôsledne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými okolnosťami majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery. Odhliadnuc od toho, že nejde o spornú skutočnosť ani zo strany prokurátora, krajský súd uvádza, že okresný súd vecne správnym logickým a zákonným spôsobom ustálil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, čo v konečnom dôsledku v odôvodnení napadnutého rozsudku kvalifikovaným spôsobom odôvodnil.

Ako je to z obsahu podaného odvolania zrejmé prokurátor napadol výrok o treste len čo do výšky uloženého trestu, resp. namieta uloženie tohto trestu úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá u najprísnejšie trestného, zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. predstavuje štyri až desať rokov trestu odňatia slobody.

Krajský súd zohľadniac postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho priznanie sa a úprimné oľutovanie sa stotožnil s názorom okresného súdu, že takto uložený trest za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spĺňa všetky kritériá účelu trestu z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Je pravdou, že obžalovaný je osobou, ktorá už má v odpise registra trestov 10 záznamov pre rôznu trestnú činnosť a za nepodstatné nemožno považovať ani okolnosti a spôsob spáchania činu, predovšetkým pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., na čo v konečnom dôsledku prokurátor podrobne poukázal.

Pokiaľ však ide o predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného aj krajský súd mal zo spisového materiálu preukázané, že v ôsmich prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený a zvyšné dva záznamy, pri ktorých neplatí fikcia neodsúdenia sú z rokov 1999 a 2000, čo v konečnom dôsledku viedlo súd k tomu, že na predchádzajúci život obžalovaného neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák.

Vo vzťahu k spôsobu spáchania činu a okolnostiam týkajúcim sa predovšetkým zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že ide o odsúdenie obžalovaného za tento zločin v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., čo v konečnom dôsledku mohlo viesť okresný súd k úvahe o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a teda k zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri odsúdení páchateľa za pokus trestného činu. Okresný súd však zrejme práve vzhľadom na skutkové okolnosti týkajúce sa pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. vyhodnotil a krajský súd podotýka, že vecne správne a zákonne, že pre aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky.

Za daných okolností je preto aj podľa názoru krajského súdu výrok o treste správny, zákonný a zohľadňujúci všetky kritériá majúce význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.