Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-58-2013.pdf
PDF · 68.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/58/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.D., S. P. XXXX/XX, podnikajúci pod obchodným menom Peter Fodor, IČO: 41 85 0645, s miestom podnikania Partizánske, Veľká okružná 1029/34, o vymoženie sumy 1 307,77 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnej exekútorke JUDr. Ivete Ailerovej náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 10.1.2013, doručeným súdnemu exekútorovi 17.1.2013 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 1 307,77 € na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 29.1.2013 súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi, ktorého exekútorský úrad zanikol dňom 2.2.2016 a za jeho náhradníka bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Iveta Ailerová (ďalej len "súdny exekútor").
2. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/461/2018 z 9.11.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 16.11.2018 pod č. 221/2018.
3. Súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené
tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal voči žiadnemu z účastníkov konania, pretože súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil.
15. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z vyššie citovaného § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod jej zastavania nikomu z nich nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP) .
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.