Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/76/2018

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/186/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného zástupcom: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 292,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/76/2018-148 zo dňa 1. februára 2019 vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/76/2018-148 zo dňa 1. februára 2019 v napadnutom výroku II., podľa ktorého vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a v závislom výroku III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 292,50 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 292,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 5.12.2017 (č.l. 21) žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 292,50 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.11.2017 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 17.9.2017 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky V. S., evidenčné č. H., držiteľom ktorého v čase dopravnej nehody bol poškodený Š. Q., bytom E. I. XXX, XXX XX E. I. (ďalej len poškodený). Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla, na čo bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 19.9.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky E. F., evidenčné č. G.. Po skončení doby trvania nájmu vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 10.10.2017 na sumu 675,- EUR, v rámci ktorej bolo vyúčtované nájomné za obdobie 15 dní od 19.9.2017 do 3.10.2017, počas ktorej doby poškodený užíval náhradné motorové vozidlo, pri výške denného nájomného 43,- EUR, pričom v rámci sumy 675,- EUR bol vyúčtovaný i poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený svoju pohľadávku dňa 3.10.2017 postúpil žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávky, a to v rozsahu 675,- EUR spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Náhradu škody z postúpenej pohľadávky si žalobca uplatnil u žalovaného listom z 10.10.2017. Z oznámenia zo dňa 14.11.2017 vyplýva jasne, že došlo ku ukončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti, pričom dňa 15.11.2017 bolo už žalobcovi poskytnuté poistné plnenie v rozsahu 382,50 EUR. Krátenie poskytnutého plnenia bolo odôvodnené krátením výšky denného nájomného, ktoré zo strany žalovaného bolo priznané len v sadzbe 25,50 EUR za deň. Žalobca tvrdí, že skutočnou škodou v danom prípade je nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo a nie aritmetický priemer alebo individuálne výpočty poisťovateľa o možnej alebo predpokladanej výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní. Uvedený postup zo strany žalovaného bol odôvodnený len vágne s odkazom na skutočnosť, že v danom regióne je niekoľko spoločností, ktoré za pristavenie vozidla poplatok neúčtujú. Náklady vo výške 675,- EUR považuje žalobca za nutne a účelne vynaložené náklady, ktoré spĺňajú požiadavku cieľa náhrady škody, v rámci čoho nemožno na poškodeného prenášať povinnosť úhrady nákladov, ktoré si sám nespôsobil. Žalobca spolu so žalovanou pohľadávkou uplatnil aj úroky z omeškania zohľadniac informáciu podľa oznámenia zo 14.11.2017, podľa ktorej bolo prešetrovanie poistnej udalosti ukončené a v nadväznosti na čo je žalovaný v omeškaní od 15.11.2017.

2.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že pri likvidácii nároku poškodeného sa riadil kritériom nutnosti a účelnosti jednak z pohľadu nevyhnutnej dĺžky prenájmu, ako aj ceny za prenájom obdobného motorového vozidla. Pri likvidácii nároku bol priznaný denný nájom za náhradné motorové vozidlo na základe prieskumu trhu za motorové vozidlo E. F., pretože fakturovaný denný nájom zo strany žalobcu bol neprimeraný. Prieskumom trhu bola zistená priemerná cena nájmu za motorové vozidlo E. F. vo výške 25,50 EUR za jeden deň vrátane DPH. Žalovaný v článku II. dôvodov odporu vymedzil zdroje, z ktorých vychádzal pri ustálení uvedenej výšky z jeho pohľadu dôvodného denného nájomného a ktoré zodpovedajú cenám denného nájomného v označených autopožičovniach. V nadväznosti na to pri dennom nájomnom 25,50 EUR s DPH predstavuje oprávnená výška za nájom motorového vozidla E. F. sumu 382,50 EUR, teda 15 x 25,50 EUR. Žalovaný poukázal na R 7/1992 a uznesenie NS SR sp.zn. 3MCdo/3/2015, v nadväznosti na ktoré považuje nárok uplatnený žalobcom za nedôvodný, pretože cena za nájom značne prevyšuje cenu za nájom motorového vozidla E. F. v danom mieste a čase. Žalobca, resp. poškodený nemá nárok na náhradu akejkoľvek ceny za prenájom motorového vozidla, ale len na náhradu vo výške obvyklých cien obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Z predložených cenníkov žalovaného je zrejmé, že nájom za motorové vozidlo sa pohybuje v rozmedzí od 21,60 do 31,- EUR vrátane DPH za deň, v nadväznosti na čo žalobcom uplatnené denné nájomné 43,- EUR vrátane DPH za deň je neprimerané vo vzťahu k výške obvyklých cien obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Pokiaľ žalobca zahrnul do uplatneného nároku aj poplatok 30,- EUR za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, nie je tento možné považovať za účelne vynaložené náklady. V danom regióne je niekoľko požičovní, ktoré pristavia požičané motorové vozidlo zdarma. Faktúra bola vystavená na ťarchu poškodeného ako odberateľa a nie priamo na žalovaného, a teda žalovaný hoci mu bola doručená a je súčasťou likvidačného spisu, ju však ako účtovná jednotka neeviduje. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal žalovaný na úpravu podľa § 11 ods. 6 písm. a/, b/, § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len Zákon o PZP). Uviedol, že si splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6, a preto žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania nesvedčí. Poukázal na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8C/151/2016. Zároveň za účelom preukázania svojich tvrdení predložil prehľad nájmov za motorové vozidlo E. F. z internetu a pre prípad nedostatočnosti predloženej vzorky navrhol, aby súd oslovil autopožičovne pôsobiace v regióne za účelom ustálenia výšky všeobecnej ceny nájmu za motorové vozidlo E. F. pri dobe prenájmu 15 dní v Žiline v danom čase. Zoznam požičovní predloží žalovaný súdu.

3.Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca podaním podľa č.l. 83. Poukázal na úpravu § 442 Občianskeho zákonníka v spojení s úpravou Zákona o PZP a uviedol, že aj náklady na prenájom náhradného motorového vozidla sú nákladmi na odstraňovanie následkov dopravnej nehody a predstavujú ujmu v majetkovej sfére vyjadriteľnú peniazmi. V tejto časti odkázal na závery rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2Cob/134/2014. Na rovnaké rozhodnutie poukázal aj pri závere, podľa ktorého žalovaný svojvoľne krátil poistné plnenie odvolávajúc sa na zmätočný, účelový a náhodilý okruh autopožičovní, ktoré v tejto súvislosti kontaktoval. Žalobca poukázal na svoj vlastný cenník a informácie zabezpečené z internetu, v nadväznosti na ktoré listinné dôkazy, ktoré učinil súčasťou príloh tohto podania vychádza zo záveru o dôvodnosti uplatnenej dennej sadzby nájomného, tak ako bola fakturovaná žalobcom. Pokiaľ ide o poplatok 30,- EUR, jedná sa o náklad vzniknutý v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky subjektom poistenca žalovaného, ktorý by v prípade absencie tohto porušenia nebol býval vznikol, nemusel byť vynaložený. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, poukázal žalobca na úpravu § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 7 Zákona o PZP a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012 a Krajského súdu Košice sp.zn. 2Co/240/2014. Zdôraznil, že šetrenie poistnej udalosti žalovaný ukončil 9.8.2012 (č.l.85), v nadväznosti na čo sa dostal voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi do omeškania s poukazom na úpravu § 11 ods. 7 Zákona o PZP a teda uplatnenie úrokov z omeškania je dôvodné.

4.Žalovaný podaním zo dňa 15.5.2018 doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého z jeho strany nedošlo ku svojvoľnému kráteniu poskytnutého plnenia, ale ku kráteniu plnenia na základe riadne vykonaného prieskumu trhu o výške ceny - denného nájomného v danom mieste a čase vo vzťahu k porovnateľným motorovým vozidlám. Pokiaľ bol zo strany žalobcu predložený jeho vlastný cenník, nejedná sa o cenník z rovnakého regiónu a pokiaľ ide o dva ďalšie žalobcom predložené cenníky, týkajú sa nie porovnateľných vozidiel (vozidla E. F. a H. U. X,X U.). Skutočnosť účelnosti využitia motorového vozidla nie je preukázaná čestným prehlásením Š. Q.. Opätovne žalovaný zdôraznil úpravu podľa § 442 a závery rozhodnutí, na ktoré poukazoval už vo svojej obrane v rámci odporu proti platobnému rozkazu R 7/1992 a uznesenie NS SR sp.zn. 3MCdo/3/2015. Vzhľadom na to, že žalobca pravdivosť predložených cenníkov zo strany žalovaného spochybnil, žalovaný navrhol, aby súd oslovil autopožičovne a vyžiadal si informáciu, aká by bola celková výška prenájmu za motorové vozidlo E. F. v období od 19.9.2017 do 3.10.2017, teda v dĺžke trvania 15 dní, s miestom prevzatia Žilina, pri predložení zoznamu troch konkrétne označených autopožičovní.

5. Na pojednávaní dňa 1.2.2019 žalobca zotrval na svojej argumentácii a predložil súdu Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Cenník spoločnosti MIBA CAR pôsobiacej v Žilinskom regióne a cenovú ponuku na vozidle Š. P. z portálu iRent v rozhodnom období. Uviedol, že žalovaný rozporuje porovnateľnosť vozidiel, avšak netreba sa zaoberať iba značkou vozidiel, ale aj inými kritériami s tým, že cenníky, ktoré v konaní žalobca produkoval, dostatočne preukazujú primeranosť dennej sadzby nájomného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu k úroku z omeškania žalovaný uviedol, že pokiaľ zákonná úprava umožňuje alternatívne posúdenie počiatku omeškania s úhradou poistného plnenia bez bližšej špecifikácie podmienok jeho uplatnenia, resp. podmienok uplatnenia týchto dvoch alternatív, má žalobca za to, že je potreba prihliadať na to, či poisťovni boli zo strany poškodeného predložené všetky relevantné doklady pre zistenie nároku a jeho výšky alebo či boli tieto produkované až v súdnom konaní a teda posúdiť, či úplné alebo čiastočné odmietnutie poistného plnenia malo legálny a racionálny základ. Pri takto koncipovanom ustanovení by výklad zákona mal zodpovedať ústavným princípom, najmä ochrany majetkového práva a mal by smerovať k naplneniu významu a účelu aplikovanej právnej normy, zmyslom ktorej je poskytnutie efektívnej a rýchlej náhrady škody. Pri akceptácii záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré vo vzťahu k úroku z omeškania poukazoval žalovaný, by pripadalo omeškanie do úvahy, až keby si nesplnil poisťovateľ povinnosť úhrady po právoplatnom rozhodnutí, a teda mohlo by dôjsť aj k účelovému postupu, kedy by poisťovateľ plnil len čiastočne alebo vôbec a nejako by svoj postup odôvodnil, pričom takýto postup považuje žalobca za riskantný a za riskantné a ľahkovážne zahrávanie sa s právami poškodeného.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 1.2.2019 zotrval na procesnej obrane a opätovne zdôraznil, že v nadväznosti na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 postupoval rovnakým spôsobom pri vysporiadavaní uplatneného poistného plnenia aj pred vydaním tohto rozhodnutia. Nemohlo sa teda z jeho strany jednať o nejaké ľahkovážne nakladanie s právami tretích subjektov. Pokiaľ by súd nepovažoval za preukázanú žalovaným tvrdenú výšku denného nájomného, trval žalovaný na vykonaní dopytu na autopožičovne, ktoré označil.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 19.9.2017, Protokolom o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX, faktúrou žalobcu na odberateľa

- poškodeného Š. Q.Š. č. XXXXXXX znejúcou na 675,- EUR, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 3.10.2017 uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným Š. Q. ako postupcom, čestným prehlásením Š. Q. z 3.10.2017, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením žalovaného zo dňa 14.11.2017, súborom listinných dôkazov, ktoré predložil ako prílohy svojho podania odporu žalovaný, tak ako sú v spise na č.l. 70 až 73, súborom listinných dôkazov, ktoré predložil ako prílohy podania podľa č.l. 83 žalobca a sú súčasťou spisu na č.l. 86 až 89, ako aj súborom listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca na pojednávaní dňa 1.2.2019, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 139 až 142, ako aj celým spisovým materiálom.

8. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

10. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

11. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Medzi stranami v konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Vznik dopravnej nehody dňa 17.9.2017, pri ktorej došlo ku poškodeniu motorového vozidla značky V. S., EČV: H., držiteľom ktorého motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol Š. Q., pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v danom čase bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom z 19.9.2017, na základe ktorej si prenajal poškodený motorové vozidlo E. F., vystavenie a obsah protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX s dňom odovzdania vozidla 19.9.2017 a vrátenia vozidla dňa 3.10.2017, vystavenie faktúry č. XXXXXXX žalobcom ako dodávateľom na odberateľa - poškodeného za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. XX/XXXX za čas od 19.9.2017 do 3.10.2017, teda za 15 dní pri jednotkovej cene 43,- EUR a z titulu poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla 1 krát 30,- EUR v sume 675,- EUR, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným Š. Q. ako postupcom dňa 3.10.2017 a oznámenie tohto postúpenia žalovanému, skutočnosť vystavenia čestného prehlásenia z 3.10.2017, skutočnosť existencie Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, tak ako sú v spise na č.l. 141, ktoré boli súčasťou obsahu Zmluvy o nájme pod č. XX/XXXX z 19.9.2017 a realizácia čiastočného plnenia žalovaného v sume 382,50,- EUR.

20. Na základe oboznámenia sa s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, tak ako je v spise na č.l. 12 a 13, a ktorá je zo dňa 3.10.2017, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a osobou Š. Q. - poškodeného, a to ťažiskovo s dojednaním, ktoré je obsiahnuté v bode 5 tejto zmluvy, v spojení so závermi rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018 podľa bodu 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd konštatuje spoľahlivé preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní ako subjektu, ktorý nadobudol žalovanú pohľadávku na základe platne a účinne uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2017 podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a nasledujúce. Rovnako na základe ťažiskovo dojednania podľa bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2017 konštatuje súd preukázanie vzniku škody - skutočnej škody v podobe úbytku majetkových hodnôt na strane žalobcu v rozsahu žalovanej pohľadávky. Uvedené závery v citovanom rozsahu podotýka súd pri zohľadnení obsahu procesnej obrany žalovaného, ktorý v tomto konaní výslovne nenamietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ani skutočnosť absencie preukázania vynaloženia nákladov na prenájom motorového vozidla poškodeným, a teda vznik skutočnej škody. Podstatou procesnej obrany žalovaného v tomto konaní boli námietky neprimeranosti výšky denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla na základe Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 19.9.2017 vo výške 43,- EUR denne vrátane DPH, nepreukázanie nutnosti a účelnosti prenajatia náhradného motorového vozidla predloženým čestným prehlásením poškodeného p. Š. Q., ako aj nepreukázanie nutnosti a účelnosti vynaloženia nákladov v rozsahu poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla vo výške 30,- EUR. Pri uvedenom komplexe argumentácie žalovaného v rámci jeho procesnej obrany považuje súd za dôležité hneď v úvode vymedziť svoje východisko pri posudzovaní tejto časti procesnej obrany žalovaného, ktoré je predstavované skutočnosťou, podľa ktorej sa do situácie, kedy si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo u žalobcu dostal tento nie vlastným zavinením, ale práve v dôsledku, a teda v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu porušením predpisov o premávke vozidiel. Súdom je teda ako určujúca vnímaná okolnosť vnútenia tohto stavu poškodenému. V tejto časti poukazuje súd na závery rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa bodu 14 ktorých: Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať vlastné motorové vozidlo. Práve do tohto stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), a ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť z tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním o tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav /ne/mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený s nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Z citovaných záverov rozhodnutia Krajského súdu Žilina vyplýva, že nie je zákonom určená žiadna povinnosť poškodeného, podľa ktorej by v situácii poškodenia jeho motorového vozidla zavineným konaním poistenca žalovaného mal tento v sieti subjektov, ktoré poskytujú službu nájmu motorových vozidiel, hľadať ten subjekt, ktorý poskytuje túto službu pri najnižšej cene alebo robiť akýkoľvek prieskum medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu a poskytujúcimi takúto službu z hľadiska hladiny cien tejto služby. Takáto povinnosť poškodenému nevyplývala ani zo zákona, ani zo zmluvného dojednania, a teda súd konštatuje absenciu hmotno- právneho základu takejto povinnosti poškodeného. Toto konštatovanie súd zdôrazňuje vo vzťahu k obrane žalovaného, v rámci ktorej tento namietal výšku denného nájomného uplatnenú žalobcom v sadzbe 43,- EUR denne vrátane DPH a považoval za primeranú výšku denného nájomného len v sume 25,50 EUR poukazujúc na ním vykonaný prieskum výšky cien porovnateľných vozidiel, ako bolo náhradné motorové vozidlo v danom mieste a čase. Pri zohľadnení vyššie vymedzeného východiska súdu pri posudzovaní tejto časti procesnej obrany, ako aj pri zohľadnení skutočnosti, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodený pristúpil k prenajatiu náhradného motorového vozidla, ktoré by bolo luxusné alebo by malo výrazne vyššiu triedu alebo výkon, ako bolo poškodené motorové vozidlo, ako aj pri zohľadnení skutočnosti absencie aktívnej dôkaznej iniciatívy žalovaného vo vzťahu ku tvrdeniu o neprimeranej výške žalobcom uplatneného denného nájomného (žalovaný len pre prípad pokiaľ by súd nepovažoval za preukázanú výšku denného nájomného tvrdenú žalovaným zotrvával na vykonaní dôkazu dopytom na označené autopožičovne v zmysle jeho podania a takéto vyjadrenie učinil po konštatovaní súdu podľa § 181 ods. 2 k už takto učinenému dôkaznému návrhu žalovaného a po poučení podľa § 154 všetko , dospel súd k záveru o nedôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného. Toto však súd uvádza len podporne, pretože za určujúcu považuje práve skonštatovanú absenciu zákonnej alebo zmluvnej, teda akejkoľvek hmotno-právnej povinnosti poškodeného, ktorá by mu ukladala pred dojednaním nájmu náhradného motorového vozidla vykonávať v danom mieste a čase prieskum cenových hladín nájomného u dostupných autopožičovní. Poškodený sa dostal do ťaživej situácie, ktorú potreboval operatívne riešiť, pričom sa do tejto situácie dostal proti svojej vôli, a teda nie je na mieste, aby bol takouto povinnosťou zaťažovaný. Uvedené skutkové východiská považuje súd za významné a v skutkovej rovine i odlišujúce skutkové situácie, z ktorých vychádza judikatúra, na ktorú poukazoval v tejto časti procesnej obrany žalovaný.

21. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k listinnému dôkazu - čestnému prehláseniu poškodeného zo dňa 3.10.2017 (č.l. 14) namietal, že toto čestné prehlásenie nepreukazuje účelnosť prenajatia náhradného motorového vozidla, súd sa s touto časťou procesnej obrany žalovaného nestotožňuje. Uvádza, že táto časť procesnej obrany žalovaného primárne zostala výlučne v rovine tvrdenia, pričom v konaní žalovanému nič nebránilo, aby na preukázanie tejto časti procesnej obrany učinil konkrétne dôkazné návrhy (napríklad výsluch samotného poškodeného), čím by vo vzťahu k tejto časti procesnej obrany žalovaného bol pre súd vytvorený priestor na jej posudzovanie podľa § 151 ods. 1, 2 CSP. Tým, že žalovaný uvedený listinný dôkaz výlučne len spochybnil, je potrebné túto časť procesnej obrany žalovaného považovať za neúčinné popretie tvrdení žalobcu, ktoré žalobca z tohto listinného dôkazu vyvodzoval. Naviac samotný obsah čestného prehlásenia celkom jednoznačne svedčí o nutnosti a tým aj účelnosti prenajatia náhradného motorového vozidla poškodeným, nakoľko v obsahu čestného prehlásenia poškodený uviedol, že v období, kedy náhradné motorové vozidlo používal, nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný (č.l. 14). Citovaný obsah čestného prehlásenia teda uvedenú časť procesnej obrany zároveň aj vo vecnej rovine spoľahlivo vyvracia.

22. Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia nákladov v rozsahu poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie motorového vozidla, posudzoval súd v tejto veci uvedenú procesnú obranu na základe výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorých nebola skonštatovaná spornosť existencie základu uplatnenia tohto poplatku na základe zmluvného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, súčasťou obsahu ktorej boli i Všeobecné obchodné podmienky, tak ako sú v spise na č.l. 141 vrátane dojednania v nich obsiahnutom podľa bodu 15. Podstatou procesnej obrany žalovaného v tejto časti bola argumentácia o neúčelnosti vynaloženia tejto časti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. I tu poukazoval žalovaný na svoje zistenie, podľa ktorého niektoré autopožičovne v danom regióne takýto poplatok neúčtujú, resp. neúčtovali. Súd i v tejto časti opätovne zdôrazňuje svoje východisko posudzovania procesnej obrany žalovaného, tak ako je vymedzené vyššie, podstatou ktorého je zohľadnenie skutočnosti, že sa žalovaný do stavu potreby prenajatia náhradného motorového vozidla dostal nie vlastným zavinením, ale práve v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej poistencom žalovaného. Preto ani vo vzťahu k poplatku 30,- EUR za pristavenie, prevzatie a čistenie motorového vozidla nie je možné skonštatovať dôvodnosť procesnej obrany žalovaného, nakoľko ani vo vzťahu k tomuto poplatku nie je možné poškodeného k času vzniku situácie, kedy si musel náhradné motorové vozidlo prenajať, zaťažovať povinnosťou vyhľadať na trhu takú autopožičovňu, ktorá tento poplatok neúčtuje alebo ho účtuje v nižšej výške. Poplatok 30,- EUR za prevzatie, pristavenie a čistenie motorového vozidla má v tomto konaní nesporný hmotno-právny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti jeho uplatnenia v rámci náhrady škody je i táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto časti nákladov by v prípade absencie vzniku samotnej poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo.

23.Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa vystavenia faktúry žalobcom na poškodeného za prenájom náhradného motorového vozidla považuje súd v celom rozsahu za irelevantnú a nemajúcu žiaden skutkový, ani právny vplyv na záver súdu o dôvodnosti uplatneného práva žalobcu na zaplatenie škody vo výške 292,50 EUR podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o PZP, a to § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, ktorá suma bola priznaná žalobcovi ako právo na zaplatenie nákladov nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla pri dôvodne uplatnenej výške sadzby denného nájomného 43,- EUR za čas od 19.9.2017 do 3.10.2017, teda za 15 dní plus 30,- EUR ako poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla.

24. Vo zvyšnej časti súd rozhodol o zamietnutí žaloby, a to pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania. V tejto časti vychádzal súd ťažiskovo zo záverov aktuálneho rozhodnutia NS SR - rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, podľa právnej vety ktorého: Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Rovnako v tejto časti zohľadnil súd závery vyplývajúce už z časovo predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8Co/151/2016 zo 4.6.2016, podľa ktorých odvolací súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia článku 4 ods. 6 Smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16. mája O aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo rovnocennými správnymi sankciami až do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila škodu alebo jej likvidačnému zástupcovi po a/ poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené alebo po b/ poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Omeškanie škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe ustanovenia § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie odporcu ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., v ktorej je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Okrem záverov uvedených rozhodnutí, a to ťažiskovo označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR, tak ako je citovaný vyššie, vychádzal súd v pomeroch tejto veci z úpravy § 11 ods. 6 písm. b/, ods. 8 Zákona o PZP a v skutkovej rovine z obsahu listinného dôkazu - oznámenia žalovaného zo dňa 17.9.2017, ako je na č.l. 18, vo vzťahu ku ktorému úkonu oznámenia hmotnoprávna úprava nestanovuje žiadne konkrétne obsahové náležitosti, v spojení s nespornou skutkovou okolnosťou vyplatenia plnenia v rozsahu 382,50 EUR. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vystavenia označeného oznámenia s obsahom, ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia, jeho doručenia žalobcovi a čiastočného plnenia v zmysle tohto oznámenia a na základe aplikácie úpravy § 11 ods. 8 Zákona o PZP súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného práva na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko si poisťovateľ splnil zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b/, len na nesplnenie ktorej zákonnej povinnosti je sankcia úroku z omeškania uplatnená žalobcom viazaná. Vychádzajúc z tejto argumentácie súd rozhodol o zamietnutí žaloby čo do uplatneného úroku z omeškania.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žaloba bola čiastočne zamietnutá, avšak rozsah zamietnutia predstavuje vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola žalobcovi v rozsudku priznaná ako skutkovo a právne dôvodná časť len celkom nepatrnú (podľa pomeru pohľadávky žalobou uplatnenej vrátane k momentu meritórneho rozhodnutia vyčísleného úroku z omeškania k pohľadávke priznanej týmto rozsudkom, predstavuje neúspech žalobcu 5,80%), v nadväznosti na čo súd žalobcovi voči žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).