Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/298/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. mieru XX/XXX, XXX XX B. C., zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom X. 20, XXX XX B. C., proti žalovaným: 1/ JUDr. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XA, XXX XX A., 2/ Ing. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XA, XXX XX A., obidvom zastúpeným JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom so sídlom T.Z. XX, XXX XX A. A., o zaplatenie sumy 50.000,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/18/2016-441 zo dňa 27.06.2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/18/2016-441 zo dňa 27. 06. 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) konanie zastavil (výrok I.). Zároveň podľa § 256 ods. 1 priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradní (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 03.06.2015 podal žalobca na okresný súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej v rade 1/ alebo žalovanému v rade 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 50.000,00 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 03.06.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Dňa 31.05.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Späťvzatie žaloby odôvodnil žalobca svojím nepriaznivým zdravotným stavom. Žalovaní po výzve súdu doručili svoje stanovisko ku späťvzatiu žaloby žalobcom, v ktorom uviedli, že nesúhlasia so späťvzatím žalobného návrhu žalobcom. Takýto postup žalobcu označili žalovaní za účelové konanie, ktoré nasledovalo po predložení relevantných dôkazov žalovanými na pojednávaní konanom dňa 17.04.2018, ktoré nespochybniteľne vedú k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a, že jeho žaloba je nedôvodná. Žalobca totiž prezentoval v žalobe tvrdenia, ktoré sú klamlivé, vymyslené a kriminalizujúce osoby žalovaných. Žalobca v nej úmyselne uviedol, že požičal žalovanej v rade 1/ finančné prostriedky na jej živobytie a tiež na živobytie jej rodinných príslušníkov. Z dokladov, ktoré žalobca sám predložil do spisu však nakoniec vyplynulo, že žalobca klamal a prostredníctvom súdu mienil od žalovaných vylákať finančné prostriedky, ktoré mu nepatrili. V danej súvislosti žalovaní poukázali na svoje vyjadrenie zo dňa 30.04.2018. Zároveň žalovaní akcentovali, že podaná žaloba im spôsobila morálnu ujmu, keď žalobca na základe vymyslených a klamlivých skutkových tvrdení a účelovo prezentovaných dôkazov sa snažil získať značnú neoprávnenú majetkovú výhodu. Nielen majetková ujma, ktorá mohla žalovaným vzniknúť, ale aj celé konanie, vrátane predbežného opatrenia,

ktoré obmedzilo výkon vlastníckeho práva žalovanej v rade 1/, jeho zverejnenie a tým aj sprístupnenie širokej verejnosti poškodilo dobré meno obidvoch žalovaných. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaní, za účelom očistenia svojho mena, trvali na tom, aby bolo v konaní pokračované s tým, že súd vo veci meritórne rozhodne. Oprávnenosť svojho nesúhlasu žalovaní podporili aj tým, že konajúci súd bol na pojednávaní dňa 17.04.2018 pripravený na záverečné reči a vyhlásenie rozsudku. Pokračovanie v konaní preto neprinesie zbytočné naťahovanie sporu a nehospodárnosť konania. Práve naopak, aktuálny stav konania je v štádiu, ktoré bezprostredne predchádza konečnému rozhodnutiu vo veci bez ďalšieho náročného dokazovania. Súd prvej inštancie po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby konštatoval, že hoci žalovaní v danom prípade tvrdia existenciu vážnych dôvodov ich nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ich existenciu už ďalej nepreukazujú, a nie je zrejmá ich intenzita. Jedná sa teda len o konštatovanie žalovaných, ktoré však nespĺňa požiadavku príslušnej závažnosti ich nesúhlasu s dispozitívnym úkonom žalobcu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že uvedené tvrdenia žalovaných nepredstavujú vážne dôvody, ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, pre ktoré by nebolo možné konanie zastaviť. Zároveň práva a právom chránené záujmy žalovaných nie sú zastavením konania v ničom dotknuté a ani nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd neprihliadol na nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby a konanie vo veci zastavil. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 256 ods. 1 CSP. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania, založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán sporu zavinila jeho zastavenie, ustálil na tom základe, že zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby. V predmetnej veci žalobca vzal žalobu späť pričom ani netvrdil, že žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaných, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 doplnil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že návrh žalobcu na späťvzatie nepripustí, alternatívne sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a novo rozhodnutie. 5. Nesúhlasili s rozhodnutím okresného súdu, ktorý len an block uviedol, že prezentované dôvody žalovaných sú len ich konštatovaním, ničím ich nepreukazujú. Prvoinštančný súd v napadnutom uznesení však už neuviedol, v čom sú jednotlivé dôvody uvádzané žalovanými nedostatočné pre vyvodenie záveru, že je možné návrhu žalobcu na späťvzatie žaloby vyhovieť a tiež neuviedol, v čom ten-ktorý nimi uvádzaný dôvod nie je sám osebe dostatočne závažný a prečo jednotlivé dôvody aj vo vzájomnej súvislosti nepredstavujú také dôvody, pre ktoré by mal súd nepripustiť späťvzatie žaloby. Len strohé konštatovanie, že dôvody uvádzané žalovanými nie sú dostatočne vážne bez bližšej špecifikácie tohto názoru, konkretizácie jednotlivých dôvodov a ich vyhodnotenia spôsobuje, že odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné a napadnuté uznesenie je preto nepreskúmateľné. Vo vzťahu k samotným dôvodom nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalovaní uviedli, že žalovaná v rade 1/ od začiatku konania tvrdila, že podanou žalobou bolo zasiahnuté do jej práv, že jej bola spôsobená morálna i majetková ujma, vydaným predbežným opatrením zo dňa 07.04.2016 bola obmedzená vo svojom vlastníckom práve (v nakladaní s nehnuteľnosťou), pričom bolo poškodené jej dobré meno, keďže zverejnením predbežného opatrenia bolo širokej verejnosti známe, že jej bolo zakázané nakladať s jej vlastníctvom z dôvodu, že voči nej v tomto konaní uplatňovaná suma vo výške 50.000,00 Eur, hoci ona existenciu uvedenej pohľadávky od počiatku namietala. S prihliadnutím na charakter údajov uvedených v katastri nehnuteľnosti a ich dostupnosť pre širokú verejnosť sa uvedená informácia stala známou v značnom rozsahu. Tieto skutočnosti sú známe konajúcemu súdu zo spisu, a preto ich nebolo potrebné dokazovať. Rovnako je súdu zo spisu známa aj skutočnosť, že žalovaná v rade 1/ je advokátskou koncipientkou. Jej postavenie preto prikladá ešte väčší dôraz na dobré meno a povesť. Nedôvodne podaná žaloba preto vážnym spôsobom zasiahla do jej osobnostných práv. Práve z dôvodu očistenia svojho mena sa žalovaní domáhali pokračovania v konaní a meritórneho rozhodnutia súdu. Zo spisu bola súdu tiež známa aj skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ je druh žalovanej v rade 1/. Ich blízky vzťah priamo predurčoval vzájomnú prepojenosť a zásah do práv jedného alebo druhého bol vnímaný druhou stranou rovnako. Za vážny dôvod na nevyhovenie návrhu žalobcu na zastavenie konania považovali žalovaní aj skutočnosť, že konajúci súd na poslednom pojednávaní dňa 17.04.2018 bol pripravený vec ukončiť, keď vec prejednávajúci sudca pred prednesom právneho zástupcu žalovaných na podanie žalobcu, (ktoré bolo žalovaným doručené tesne pred pojednávaním) uviedol, že je pripravený vypočuť záverečné reči. Len z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nevedel reagovať na vyjadrenia žalovaných k jeho podaniu,

ktoré vychádzalo zo žalobcom predložených dôkazov, pristúpil súd k poskytnutiu lehoty podľa § 181 ods. 4 na prednesenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v podaní zo dňa 30.4.2018 predostreli súdu nezvratné dôkazy preukazujúce nepravdivosť a účelovosť žalobného návrhu. Práve pod ťarchou týchto dôkazov žalobca zobral svoju žalobu späť, pričom v stanovenej lehote sa v zmysle § 181 ods. 4 ani nevyjadril. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na uznesenie NS ČR , sp. zn. 22 Cdo 2149/2014, z ktorého vyplýva, že vážny dôvod k nesúhlasu so späťvzatím žaloby má žalovaný aj vtedy, ak dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že je možné očakávať rozhodnutie súdu. Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas žalovanej strany so späťvzatím žaloby môžu spočívať aj v tom, že žalovaný má právny alebo iný (morálny, ekonomický) záujem na tom, aby bolo o žalobe meritórne rozhodnuté. Ani jeden dôvod, o ktorý žalovaní opreli svoje stanovisko k späťvzatiu žaloby, nebolo potrebné dokazovať ďalšími dôkazmi okrem tých, ktoré sa už v spise nachádzali a ktoré boli súdu známe. Súd sa nezaoberal ani morálnymi dôvodmi žalovaných, ani skutočnosťou, že žalobca zobral návrh späť tesne pred možným vyhlásením rozsudku, pričom ho k tomuto konaniu viedli len účelové dôvody, aby nebolo rozhodnuté v jeho neprospech a snaha o zastavenie konania bez náhrady jeho trov; žalovaní pritom všetky uvedené skutočnosti tvrdili už vo svojom stanovisku k späťvzatiu návrhu žalobcom.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s argumentáciou žalovaných uvedenou v ich opravnom prostriedku. Poukázal pritom na skutočnosť, že v dôsledku konania žalovaného v rade 2/, ktorý ako konateľ spoločnosti OTAVA s.r.o. neuhladil faktúry spoločnosti MIRABEL spol., s.r.o. a spôsobil tejto spoločnosti škodu vo výške cca 2.156.190,16 Eur, sa spoločnosť MIRABEL spol., s.r.o. dostala do veľmi zložitej finančnej situácie, ktorá vyvrcholila podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie. V dôsledku toho bol žalobca nútený podať množstvo žalôb na spoločnosť OTNAVA s.r.o. (medzičasom premenovanú na OTTTAVA s.r.o.) a Okresný súd Bratislava I. v konaní pod sp. zn. 8K/3/2015 uznesením zo dňa 15.01.2018 vyhlásil na predmetnú spoločnosť konkurz. Vzniknutá situácia mala nepriaznivý vplyv i na zdravotný stav žalobcu, ktorý dňa 01.05.2017 utrpel cievnu mozgovú príhodu a dňa 13.07.2018 bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne uznaný za invalidného dôchodcu. Ku všetkým vyššie uvedeným tvrdeniam predložil žalobca v prílohe rôzne listinné dôkazy. Zároveň akcentoval, že majetková a morálna ujma bola v danom prípade spôsobená žalobcovi, a nie žalovaným. V dôsledku zdravotného stavu nie je žalobca ďalej schopný v konaní chrániť a brániť svoje záujmy, a preto sa rozhodol ďalej v predmetom súdnom spore nepokračovať. Napriek tomu, že predmetný spor je prebieha od roku 2016, žalovaní na pojednávaniach, vrátane pojednávania konaného dňa 17.04.2018, preukazovali svoje tvrdenia novými listinnými dôkazmi. Žalobca preto s poukazom na svoj zdravotný stav prejavil vôľu zobrať žalobu späť a v konaní ďalej nepokračovať.

7. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcu (tzv. odvolacia replika) označili obranu žalobcu za absurdnú. Žalovaná v rade 1/ nikdy nemala žiadny obchodný vzťah so žalobcom, a ani s jeho obchodnou spoločnosťou. Bola to však primárne ona, proti ktorej žalobca smeroval pôvodne podanú žalobu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa vzťahov medzi rôznymi právnymi subjektmi, (bližšie pozri predchádzajúci odsek tohto uznesenia), bez ohľadu na ich irelevantnosť v aktuálnom odvolacom konaní, žalovaní uviedli, že spoločnosť MIRABEL s.r.o., a ani žalobca nepodali proti spoločnosti žiaden návrh na začatie konania vo veci údajne nevyplatených faktúr. Jediný návrh, ktorý spoločnosť MIRABEL s.r.o. podala, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OTTTAVA s.r.o., ktorý bol vyhlásený po prvý raz uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/3/2015-715 dňa 02.11.2015, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zrušené. Následne bol konkurz na predmetnú spoločnosť vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/3/2015 zo dňa 15.01.2018, proti ktorému podala spoločnosť odvolanie, o ktorom nebolo do času podania vyjadrenia žalovaných rozhodnuté. Tvrdenia žalobcu (ako konateľa spoločnosti MIRABEL s.r.o.) o tom, že spoločnosť OTTTAVA s.r.o. dlhuje spoločnosti MIRABEL s.r.o. nejaké finančné prostriedky nie sú pravdivé. Práve naopak, rozsudkami Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/57/2014-287 zo dňa 04.06.2017 a č.k. 2Cbi/58/2014-188 zo dňa 04.06.2017 boli priznané majetkové práva spoločnosti OTTTAVA s.r.o. ako i spoločnosti OTNAVA GROUP a.s. proti spoločnosti MIRABEL s.r.o.. Žalovaní sa nestotožnili ani s tvrdeniami žalobcu o tom, že v prebiehajúcom súdnom konaní neustále predkladali nové listinné dôkazy. Aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 17.04.2018 reagovali totiž žalovaní na vyjadrenie žalobcu predložené ich právnemu zástupcovi len niekoľko hodín pred jeho začiatkom. Zo strany žalovaných nedošlo na uvedenom pojednávaní k predloženiu žiadnych iných dôkazov, (okrem predmetného vyjadrenia žalobcu, avšak skompletizovaného, so všetkými prílohami, ktoré k nemu prináležali). Nie je pravdou, že žalobca nemohol na predložené tvrdenia reagovať

z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Bolo len z dôvodu, že zo strany žalovaných boli súdu predložené doplnené nezvratné dôkazy, ktoré preukazovali vykonštruovanosť podanej žaloby. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o jeho zdravotnom stave žalovaní poukázali na iné súdne konania, v ktorých žalobca vystupuje ako sporová strana, v ktorých vykonával procesné úkony a nenamietal v nich svoj zdravotný stav. Záverom odvolatelia uviedli, že vyjadrenie žalobcu považujú za právne irelevantné, netýkajúce sa právnej stránky veci.

8. Žalobca reagoval na odvolaciu repliku žalovaných podaním doručeným súdu dňa 16.10.2018, v rámci ktorého v plnom rozsahu zotrval na skôr podanom vyjadrení (bližšie odsek 6. tohto uznesenia). Na doplnenie svojho predchádzajúceho vyjadrenia predložil do spisu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/31/2018-1642 zo dňa 25.09.2018, ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/3/2015-1527 zo dňa 15.01.2018, ktorým bol na majetok spoločnosti OTTTAVA s.r.o. vyhlásený konkurz. Zároveň žalobca poukázal na špekulatívne konanie žalovaného v rade 2/, ktoré vyplýva, okrem iného, aj zo skutočnosti, že došlo k zmene názvu spoločnosti OTNAVA s.r.o. na OTTTAVA s.r.o. vrátane zmeny sídla, ale aj zo skutočnosti, že žalovaný v rade 2/ od 12.12.2016 už nie je konateľom predmetnej spoločnosti.

9. Všetky podania v rámci odvolacieho konania boli stranám sporu zasielané v zmysle § 373 CSP, resp. § 374 CSP. Ďalšie podania, okrem vyššie uvedených, neboli v konaní predložené ani jednou stranou sporu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Znemožnením, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné práva sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní strane sporu realizáciu procesných práv priznaných jej Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená.

13. Ak prvoinštančný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku tým, že strane sporu odoprel alebo znemožnil uplatnenie jej procesných práv, odvolací súd musí v každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Je nesporné, že žalobca ako sporová strana v postavení tzv. dominus litis (pán sporu) má právo s podanou žalobou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť (či už celkom, alebo sčasti). Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to: 1/ nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a 2/ existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia. Ak už súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného. Tento súhlas býva pravidlom, no s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu, a teda so späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „vážne dôvody“, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia

konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 136/2010 zo dňa 22.09.2010). Za skutočnosť dôvodne vzneseného nesúhlasu so späťvzatím žaloby možno považovať aj stav vedeného sporového konania, ktoré na základe vykonaného dokazovania postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie súdu (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2149/2014 zo dňa 26.11.2014). Pokiaľ súd otázke nesúhlasu žalovanej sporovej strane nevenoval náležitú pozornosť, možno konštatovať, že takýmto postupom neposkytli žalovanej sporovej strane dostatočnú ochranu jeho práv (Nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 210/02 zo dňa 16.01.2003).

15. V súvislosti s prechádzajúcim odsekom tohto rozhodnutia a v ňom poukázané rozhodnutia súdov Českej republiky dáva krajský súd do pozornosti Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.03.2012, v ktorom ústavný súd uviedol: „Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia ... . Citovaný právny názor má relevanciu aj pre prerokúvanú sťažnosť ...“. Pokiaľ sa teda konajúci súd s názormi vyslovenými v rozhodnutia súdov Českej republiky, na ktoré odkazuje stotožňuje (ide o obdobnú úpravu právneho problému), je ich aplikácia možná.

16. Žalovaní v podaní zo dňa 11.06.2018 (doručenom súdu dňa 12.06.2018), označenom ako „Stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby“ v súlade s právnym názorom najvyšších súdnych autorít poukazovali na viacero skutočností, pre ktoré nesúhlasili s dispozitívnym návrhom žalobcu - späťvzatím žaloby. Konkrétne sa jednalo o tvrdenie o účelovom konaní žalobcu, tvrdenie o morálnej ujme, ktorá v súvislosti s vedeným konaním žalovaným vznikla. Zároveň žalovaní poukázali i na štádium, v ktorom sa konanie v čase doručenia späťvzatia žaloby súdu nachádzalo. V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že žalovaní síce tvrdia existenciu vážnych dôvodov svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby, avšak ich existenciu ďalej nepreukazujú, nie je zrejmá ich intenzita a jedná sa len o konštatovanie, z ktorého dôvodu tieto dôvody nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je správnym tvrdenie žalovaných o účelovom konaní žalobcu, ktorý vzal žalobu späť po predložení dôkazov žalovanými na pojednávaní konanom dňa 17.04.2018, a preto nebolo v ich možnostiach predostrieť súdu inú, než už prednesenú argumentáciu. „Účelovosť konania žalobcu vo vzťahu k späťvzatiu žaloby“ a vyhodnotenie relevancie nesúhlasu žalovaných s týmto dispozitívnym úkonom, je potrebné posudzovať s poukazom na procesné správanie sporových strán vyplývajúce súdu z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci. Rovnako tak tvrdenie žalovaných o pokročilom štádiu vedeného konania, ktoré môže byť v zmysle východiska uvedeného v odseku 14. tohto uznesenia závažným dôvodom pre ich nesúhlas so späťvzatím žaloby, nemohlo byť zo strany žalovaných preukázané inak, než poukázaním na genézu prejednávanej veci. Pokiaľ konajúcemu súdu nebola z podania žalovaných zrejmá intenzita jednotlivých dôvodov, ktoré vzniesli voči späťvzatiu žaloby, neznamená to, že súd iba stroho a všeobecne skonštatuje nesplnenie požiadavky ich príslušnej závažnosti. V zmysle teoretických východísk obsiahnutých v odseku 14. tohto uznesenia je pri rozhodovaní o nesúhlase žalovanej sporovej strany so späťvzatím žaloby primárnou úlohou súdu vyhodnotiť (okrem iného) objektívnu intenzitu prezentovaných dôvodov, bez ohľadu na mieru intenzity, ktorú im pripisujú žalovaní, s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby žalobcom dôsledne nevysporiadal s dôvodmi, na ktoré poukazovali žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 12.06.2018, v ktorom vyslovili ich nesúhlas s týmto dispozitívnym úkonom žalobcu. Popísané pochybenie v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že bol jednoznačným spôsobom naplnený predpoklad (zákonné podmienky) pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na

kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov, preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

19. V ďalšom konaní okresný súd riadnym spôsobom vyhodnotí jednotlivé dôvody, pre ktoré v prejednávanej veci žalovaní vyjadrili svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby. Po komplexnom zvážení, či možno dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby predložené žalovanými považovať v zmysle § 146 ods. 1 za „vážne dôvody“, opätovne rozhodne o späťvzatí žaloby doručenej súdu dňa 31.05.2018, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom spĺňajúcim zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 v spojení s § 236 . V prípade, že súd prvej inštancie konanie nezastaví, po právoplatnosti tohto uznesenia, zvolí ďalší procesný postup za účelom rozhodnutia vo veci samej.

20. Vo svojom konečnom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .