Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tk/1/2018

Potvrdené rozhodnutím 3To/21/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2019, v trestnej veci obžalovaného C. Q. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného C. Q. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2018 zo dňa 01.02.2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Verony Bebkovej a Petra Troščáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. februára 2019 v Prešove, takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný:

C. Q., nar. XX.XX.XXXX E. K., N. O., trvale bytom ul. T. XXX/XX, T. - G., prechodne bytom Y. D. XX, D., L. D. O.,

je vinný, že

- dňa 07.08.2016 v čase okolo 01:05 hod. na mieste nachádzajúcom sa v katastri obce E., okr. G., naľavo od poľnej cesty smerujúcej z obce E. okr. T. - okolie do obce J. okr. T. - okolie, vo vzdialenosti približne 1 kilometer za obcou E. a vo vzdialenosti približne 37 metrov od poľnej cesty v lesnom poraste fyzicky napadol E. C. v úmysle usmrtiť ju a to tak, že z bezprostrednej blízkosti doposiaľ nezisteným bodným a sečným predmetom s dĺžkou čepele najmenej X cm, začal nečakane a v rýchlom slede silou menšej až veľkej intenzity a prudkosti udierať ju do oblasti hlavy a po tom, čo sa po prvých úderoch pokúšala brániť tomuto útoku a z miesta utiecť, C. Q. počas prenasledovania neustále pokračoval v útoku, na čo E. C. po asi 20-tich metroch spadla na zem, kde k nej C. Q. pristúpil a opätovne jej viackrát zaťal bodným a sečným predmetom do oblasti hlavy, čim jej tak spôsobil 2 rezné rany a 15 sečných rán, pričom 1 sečná rana sa nachádzala na chrbte vľavo pod krkom, 1 sečná rana sa nachádzala na pravom bedre, 4 sečné rany sa nachádzali na ľavom ramene, 1 sečná rana na ľavom predlaktí, 1 sečná rana na pravom predlaktí, 1 sečná rana na ukazováku pravej ruky a 7 sečných rán sa nachádzalo na hlave, z ktorých 2 sečné rany sa nachádzali v ľavej spánkovej oblasti hlavy v mieste nad ľavou ušnicou pričom spôsobili pomliaždenie mozgu pri trieštivých zlomeninách kostí lebky v mieste sečných rán, čo viedlo bezprostredne k smrti E. C., ktorej nebolo možné zabrániť poskytnutím včasnej lekárskej pomoci,

teda

- iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, surovým spôsobom, čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. c) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obvineného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného C. Q., nar. XX. X. XXXX E. K., N. O., aby nahradil poškodeným: E. X. G., a. s., G. Q. X, XXX XX J. škodu vo výške 30,81 EUR a K. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E. X škodu vo výške 16.403,88 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného K. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E. XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove podala dňa 26.3.2018 obžalobu na C. Q., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 07.08.2016 v čase okolo 01:05 hod. na mieste nachádzajúcom sa v katastri obce E., okr. G., naľavo od poľnej cesty smerujúcej z obce E. okr. T. - okolie do obce J. okr. T.-M., vo vzdialenosti približne 1 kilometer za obcou E. a vo vzdialenosti približne 37 metrov od poľnej cesty v lesnom poraste, po tom čo E. C. na toto miesto vylákal pod zámienkou dojednania podrobností, ohľadom ich vzájomného spolužitia a výchovy spoločného syna v L., túto fyzicky napadol v úmysle usmrtiť ju, a to tak, že z bezprostrednej blízkosti doposiaľ nezisteným bodným a sečným predmetom, najpravdepodobnejšie mačetou s dĺžkou čepele najmenej X cm, začal nečakane a v rýchlom slede silou menšej až veľkej intenzity a prudkosti udieral ju do oblasti hlavy a po tom, čo sa po prvých úderoch pokúšala brániť tomuto útoku a z miesta utiecť, C. Q. počas prenasledovania neustále pokračoval v útoku, na čo E. C. po asi 20- tich metroch spadla na zem, kde k nej C.l Q. pristúpil a opätovne jej viackrát zaťal bodným a sečným predmetom najpravdepodobnejšie mačetou s dĺžkou čepele najmenej 9 cm, do oblasti hlavy, čim jej tak spôsobil 2 rezné rany a 15 sečných rán, z ktorých dve sečné rany sa nachádzali v ľavej spánkovej oblasti hlavy v mieste nad ľavou ušnicou, spôsobili pomliaždenie mozgu pri trieštivých zlomeninách kostí lebky v mieste sečných rán, čo viedlo bezprostredne k smrti E. C., ktorej nebolo možné zabrániť poskytnutím včasnej lekárskej pomoci, čím poškodeným K. C. a E. C. spôsobil škodu v sume 3.152,- Eur z titulu náhrady nákladov spojených s pohrebom a E. X. G., a.s. v sume 30,81 Eur z titulu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to najmä výsluchom obžalovaného C. Q., svedkov poškodených K. C.Ľ., E. C., svedkov S. C., B. C., C. C., C. T., kpt. W. V., znalcov MUDr. E. E., MUDr. W. C. T., PhDr. S. D., MUDr. K. Q. - Š.j, čítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania, ďalej čítaním za splnenia zákonných podmienok zápisnice o rekonštrukcii ako aj a ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný C. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.6.2018 poprel spáchanie skutku, vo svojej výpovedi uviedol, že poškodená ho poprosila, aby prišiel na Slovensko z dôvodu, aby jej doniesol peniaze, ktoré potrebovala na útek z domu, keďže matka ju v detstve týrala a obmedzovala ju i v dospelosti. S poškodenou boli dohodnutí, že po príchode na Slovensko jej zavolá, ale táto nemala signál. Keďže sa jej nedovolal, tak sa stretli neskôr, teda nie o 20.30 hod., ale stretli sa až o 01.00 až 01.05 hod. (na inom mieste udával, že do G. prišiel medzi 20:00 hod. až 21:00 hod.), kedy už signál mala. Následne vyšla z domu, kde ju už čakal pred domom v aute, do ktorého nastúpila a tak odišli. Poškodená nastúpila rýchlo do auta a chcela ísť rýchlo preč z domu, aby ju rodičia nevideli, že išla von k nemu do auta. Obžalovaný konštatoval, že to bola hlúposť odísť tak, aby to rodičia nevideli. Poškodená bola v nočnej košeli, mala igelitku, a v nej mobilný telefón a dva papiere, ktoré mu dala na podpis. V aute jej odovzdal peniaze, taktiež mu vrátila mobil, ktorý mala so sebou, lebo už mala nový, on tento mobil nechcel. Na inom mieste uvádzal, že až po jej odchode z auta si všimol tento mobil, a tak ho vyhodil von oknom, lebo ho nepotreboval. Takto jazdili a rozprávali sa medzi sebou, kde zrazu počul, že za ním ide nejaké ďalšie motorové vozidlo, ktoré nemalo svetlo, len počul, že nejaké auto ide za ním. Pokračovali v ceste minútu - dve a potom sa vytratil ten zvuk, už ho nebolo počuť. Keď prechádzali okolo E., tak sa poškodená obzerala naokolo ako keby niečo hľadala a šli cca kilometer ďalej, kde sa po celú dobu rozprávali v aute ako sa mal malý a podobne, že syn jeho manželku nazýva mama, na čo sa E. nazlostila, lebo ju tak neoslovoval a začala nadávať, hlavne na svoju matku nadávala, že mama je všetkému na vine, až tak sa poškodená nazlostila, že mu povedala, že chce vystúpiť z auta. Najprv ju nechcel pustiť z auta, avšak poškodená na tom trvala, že si potrebuje prevetrať hlavu. Najprv jej obžalovaný mal uviesť, že ju nepustí, že vonku je tma, a že ju odvezie domov, ale ona trvala na tom, že ju nemôže držať v aute, a tak sa rozlúčili, a on jej poprial príjemný večer a po tej rozlúčke vystúpila z auta. (Na inom mieste uviedol, že vystúpila z vozidla vo vzdialenosti 0,5 až 1 kilometer od vodojemu, ale bolo to len pár metrov pred hlavnou cestou). Rovnako na inom mieste obžalovaný uviedol, že sa o ňu veľmi bál, ale keď sa mu vyhrážala, že za obmedzovanie osobnej slobody môže dostať až tri roky, tak ustúpil. Rovnako uviedol, že sa objímali pri privítaní i lúčení. Predtým mu ešte oznámila, že sa chce ešte v ten istý večer stretnúť so svojim priateľom, ale nevedel uviesť kto je ten priateľ a kde sa mali stretnúť. Ako odišla, ešte ju videl v spätnom zrkadle, ako mala nejaké svetlo zapnuté a vracala sa po ceste smerom domov, s tým, že išlo asi o nejaké mobilné zariadenie, že si myslí, že baterku nemala so sebou. Obžalovaný pokračoval v jazde, odbočil doľava a pred obcou E. stálo policajné vozidlo, ktoré skontrolovalo dvoch mladých ľudí v tmavosivom, resp. tmavočiernom vozidle Golf. Pokračoval v jazde, išiel naspäť do L., pričom cestou sa mu viackrát pokazilo motorové vozidlo. Keď došiel do L. volala mu S. C., nemohol hovor prijať, lebo bol na diaľnici, avšak na najbližšej čerpacej stanici zastavil a zavolal späť. Ona ho informovala o tom, že E. odišla z domu a že sa ešte nevrátila domov a spýtala sa ho, že či náhodou nevie, kde by mohla byť E.. On jej odpovedal, že nevie, kde je, lebo jej nemohol povedať, že jej dal peniaze, aby mohla utiecť z domu. Nevedel uviesť, či E. následne volal, ale skôr nie, keďže celý deň šoféroval (na inom mieste pri odstraňovaní rozporov vypovedal, že po návrate domov po šoférovaní išiel spať, hneď ráno šiel do práce, celý deň bol v práci, a aj sa ozýval E., ale nevedel spresniť, či telefonicky ale bo SMS, vyvolával i S.L., aj sa spolu rozprávali, hovoril s ňou po druhej hodine v pondelok po jeho práci, pričom táto mu povedala, že ju ešte nenašli, že nevedia, že kde je, na čo jej povedal, že keď sa mu ozve, tak sa jej ozve naspäť, nepovedal jej, že sa s poškodenou stretol v noci, keďže sa bál, že pôjdu na stanicu a že jej zabránia, aby išla za ním do L.). Následne pokračoval v jazde domov a vybral sa do práce, pričom na ďalší deň ho kontaktoval nejaký policajt X. D., ktorému uviedol, že nevie, kde je E. a ani mu nepovedal, že sa s ňou stretol. Uvedené odôvodnil tým, že nevedel, že či je ešte E. na ceste, kde sa nachádza a keby ju chytili na D., tak si vedel predstaviť, že čo by stvárala jej mama s ňou. Keďže na ďalší deň sa ešte stále nehlásila u neho a nemal nijaké správy, tak sám išiel na políciu a nahlásil ju ako nezvestnú. Na polícii mu uviedli, že sa musí obrátiť na políciu na D., a tak následne skontaktoval policajta, ktorý mu deň predtým zavolal. V telefóne mu vyrozprával, že čo sa všetko udialo, že ako bol na D., ako sa s poškodenou stretol, na čo mu policajt uviedol, že sa mu ozve na druhý deň. Tohto policajta upozornil na to, aby skontrolovali okolie vodojemu, lebo E. mu rozprávala o tom, že O. zvyknú ísť k vodojemu a tam kradnúť okná, dvere a podobne. Upozornil ho na to kvôli tomu, že si myslel, že keď šla smerom k tomu vodojemu, tak sa tam mohlo niečo stať. Ešte v ten istý večer mal telefón na tichý mód, a tak hovor nezdvihol, lebo jeho dcéra už spala. Ráno, keď zistil, že mal v telefóne neprijaté hovory, skontaktoval K. C., lebo si myslel, že E. sa vrátila domov. (Na inom mieste pri odstraňovaní rozporov uviedol, že nezdvihol svokrovi telefón, pričom si našiel 5-6 zmeškaných hovorov a ozval sa mu až ráno). On mu oznámil, že E. našli v blízkosti vodojemu a že bola zavraždená. Asi o 5 - 10 minút mu neskôr zavolal D. policajt, s ktorým sa predtým rozprával a tento mu mimo iné uviedol, že on je hlavný vinník v danom prípade. Syna dostal do osobnej starostlivosti tak, že mu ho poškodená zverila, aby navštevoval v L. škôlku. Spolu s poškodenou žili v L. v roku 2012 avšak po dvoch mesiacoch sa vrátila spolu s chlapcom na D., a následne prišla ešte pred Vianocami naspäť do L., avšak v júni alebo v júli 2013 sa vrátila opäť naspäť na D., kde chcela nastúpiť na D. do práce. Poškodená nemala vzťah k chlapcovi, a preto ho chcela nechať u neho. Matka nesúhlasila, aby žili E. L. a poškodenú prehovorila, aby sa vrátili s chlapcom naspäť na D.. Keď mal chlapec 4 a pol roka, tak sa s poškodenou dohodli, že syn ostane s obžalovaným v L., kde bude navštevovať škôlku, aby sa naučil po nemecky, kde ostal ešte ďalší rok. E. sa sama chcela vrátiť do L. aj keď vedela, že obžalovaný má priateľku a chce sa s ňou oženiť, a tak by v tomto prípade, keby sa bola vrátila do L., tak by bola bývala u jeho mamy spolu so synom a nie u neho v domácnosti. Mala mu to uviesť niekedy v roku 2016. Na inom mieste uviedol, Ž. E. mu povedala o svojom záujme, že chce prísť žiť do L. v lete 2014, lebo vtedy sa stretli v T., keď išiel po syna. Začiatkom augusta 2016 ho E. pýtala, aby jej doniesol peniaze, keďže nemala vlastný účet, pokiaľ on vie. Uvedené sa udialo po tom, čo mu povedala že „už nemá nervy na to (vzťah s matkou), že už musí ísť preč“, a to mal byť presne ten dôvod, prečo prišiel obžalovaný na D.. Na inom mieste vypovedal, že poškodená ho žiadala o 500,- Eur, ale on jej dal 830,- či 860,- Eur s tým, že tieto peniaze potrebovala i na právnika, aby zariadil veci tak, aby on mal syna v starostlivosti, pretože syn mal byť u neho, v jeho rodine. Obžalovaný ďalej uviedol, že E. mala hlúpy nápad, že na Facebooku si budú písať klamlivé oznamy, lebo vedela, že jej sestra S. všetko číta, a zároveň to aj rozpráva rodičom, a báli sa, že mama zistí akú má rodinnú situáciu obžalovaný v L. (že má priateľku, ktorú si chce vziať, že poškodenú nepustí žiť do L.). Rovnako uviedol, že aj v komunikácií cez skype hrali D. E., že táto nevie o tom, že žije s inou ženou. E. preto posielal cez Facebook fotky svadobných prsteňov, obrúčok, pretože ona doma stále hovorila, že sa chcú zobrať a chcú to ešte raz znova skúsiť spolu a spolu žiť v L.. Bolo to posielané len z tohto dôvodu. S E. sa dohodli, že dieťa ostane na jeden rok, maximálne na dva roky v škôlke v L.. Obžalovaný si nebol celkom istý, ale syna prihlásil do školy v J. po tom, čo mu E. mala povedať, že by chcela, aby syn začal školu v L.. Robil to preto, aby jej matka v konečnom dôsledku nezahatala E. cestu do L., keby tušila, že vnuk má nastúpiť do školy v L.. So svojou terajšou manželkou sa zoznámil v lete 2013, mesiac potom ako poškodená odišla z L. na D., a následne cca 2 týždne po zoznámení sa ku nemu nasťahovala do bytu, v ktorom mal dve voľné izby a začali žiť spolu, pričom sobáš bol 11. 5. 2016. O tom, že má vzťah mala E. vedieť od roku 2014, pričom vzťah s poškodenou ukončili v roku 2013, keď odišla z L.. Po rozchode ostali dobrými priateľmi, ale rodičia si mysleli, že sú stále spolu. Obžalovaný vypovedal, že po príchode do G.M. nemal kontakt s poškodenou, a tak išiel do Ť., neskôr do T. na hlavnú stanicu, a potom z T. išiel smerom do J. a tak už rozmýšľal, že sa vráti K. L., keďže nemal kontakt s poškodenou. A asi už absolvoval 10 - 12 km, keď dostal od poškodenej správu a jej odpovedal, že ihneď jej zavolám a obrátil sa a išiel naspäť do dediny. Obžalovaný nemal žiadne úspory, ale dlhy mal medzi 14.000,- EUR až 15.000,- EUR.

Poškodený K. C. - otec nebohej E. C., vypovedal, že v rozhodný deň, pred tým ako šli s dcérou k bratrancovi Krajníkovi do Ť. na návštevu, mu dcéra povedala, že k nim príde obžalovaný, avšak neuviedla kedy. Na návšteve u T. si dcéra dopisovala s kamarátom, keď zrazu si začala písať s obžalovaným, ale to sa dozvedel až neskôr od T., ktorý mu to povedal, keďže on už v tom čase čakal na dcéru v aute a ona ešte bola u T. na návšteve a dopisovala si s obžalovaným. Po príchode k autu mu nič nepovedala, ale prišla radostná, usmievavá, a tak išli domov. Na druhý deň zistili, že dcéra nie je doma, nevedeli si to vysvetliť, keďže v čase, keď ju naposledy videli, mala nočnú košeľu a papuče. Na polícii E. J. nahlásil, že dcéra je nezvestná, E. volal na mobil, ale bol nefunkčný, nedostupný. V nedeľu ju hľadali aj s hasičmi, s Rómami a ľuďmi, aj policajti so psami prišli v pondelok doobeda, avšak nakoniec ju našli pri vodojeme. Predtým ako ju našli, kázal dcére S., aby volala obžalovanému, že či nevie nič, lebo s ním sa poslednýkrát dcéra E. rozprávala. Rovnako aj potom, ako sa našlo telo dcéry E., volala dcéra S. s obžalovaným, on s ním nehovoril. V prípravnom konaní však uviedol, že sa rozprával s obžalovaným a pri odstraňovaní rozporov sa vyjadril, že to bolo možné, ale pre odstup času si to dobre nepamätal. Spolu s manželkou podporovali dcéru E., aby šla žiť a pracovať do L.a, aby jej obžalovaný zohnal prácu a aby šla s ňou i dcéra S.Ó.. E. mala pravidelný kontakt s obžalovaným a rovnako i on, ako rodičia nevedeli, že je obžalovaný už ženatý s inou ženou, bol v tom, že s obžalovaným majú (dcéra E.) reálny vzťah.

Obžalovaný mal doviezť chlapca naspäť z L. začiatkom augusta, aby sa malý troška zorientoval, do školy bol zapísaný E. J.. Dcéra mala jeden tablet a jeden starý mobil od obžalovaného. Dcéra E. si zobrala úver na 3.000,- Eur pre otca na opravu nákladného auta V3S, a tento úver splácal poškodený zo svojho dôchodku na jej účet v Slovenskej sporiteľni, kde dostávala mzdu. Matka nebohej E. C. vypovedala konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného konania a v zhode s výpoveďou jej manžela, avšak zo svojej perspektívy. V sobotu šla jej dcéra E. s otcom k jej sestre na návštevu, pričom domov prišli okolo 20.30 hod., nebohá v ten večer bola v nočnej košeli a stále s mobilom niečo robila. Okolo pol noci šla spať. Ráno zistili, že E. nie je doma, a tak ju začali hľadať, pričom sled udalostí popisovala v zhode s jej manželom K. C.. Navyše uviedla, že ešte predtým ako ju išli hľadať požiarnici, tak povedala dcére P., aby skúsila zavolať obžalovanému, že či on niečo nevie. Ona mu prezvonila a on jej zavolal. Rovnako uviedla, že sama hovorila s obžalovaným, či nevie, kde je E., na čo jej povedal, že keď treba, tak ihneď sadá na lietadlo a ide k nim L. D.. Na čo mu povedala, že netreba, že mu dajú vedieť. A ešte jej mal povedať, že v sobotu v noci mu mala E. volať do L., a že bola v telefóne opitá alebo nadrogovaná, a ani jej poriadne nerozumel, čo hovorí, ale mu vtedy povedala, že má vážnu známosť, že má priateľa, s ktorým vážne chodí a že s ním pôjde do L. a tam sa bude starať o malého a ešte povedal, že mu E. povedala, že nemusí malého na D. nosiť, lebo že bude chodiť tam do školy. Po tom, čo našli E. sa ozval synovec, že jemu E. povedala, keď odchádzala z návštevy, že nemôže u nich ostať na prespatie, „lebo dnes bude doma prekvapenie, a na druhý deň ide na púť.“ Večer keď našli E. telo sa manžel pokúšal volať obžalovanému, ale tento nezdvíhal, volal mu asi 3-krát, 4-krát a keďže sme v noci nemohli spať, tak mu manžel zavolal ešte nad ránom o 4.30 hod., a to viackrát, ale ten mu nedvíhal telefón. Obžalovaný mu zavolal až o 7.30 hod. Keď mu manžel povedal, že našli E. zavraždenú, tak obžalovaný mu mal uviesť, že je v takom šoku, že s ním nemôže hovoriť, potom a že mu neskôr zavolá, uvedené počula ako hovorí obžalovaný do telefónu jej manželovi. Avšak obžalovaný sa neskôr už neozýval ani svedkyni ani nikomu z ich rodiny. Približne 2 dni pred pohrebom napísal dcére S. SMS v tom význame, že E. mal rád a že si práve teraz plánoval, že príde na D. bývať, že kamarát mu mal pomôcť si otvoriť s ním reštauráciu a že by fungoval na D.. Obžalovaný ani na pohreb dcérin neprišiel a s manželom ani nevedeli, že je ženatý s inou ženou, nemali ani tušenia, že dieťa, o ktoré sa stará nie je dieťa jeho brata ako to prezentoval obžalovaný, ale je to jeho dieťa (posielal im fotky často dieťaťa ako sa o neho stará). Dcéra E. jej stále hovorila, že obžalovaný ju neustále prehovára, aby za ním prišla do Nemecka, že si ju chce zobrať a že chce s ňou žiť ako rodina a že si nájde aj prácu, že zarobí peniaze. Jej dcéra tam nechcela ísť s tým, že pôjde, ale len keď aj jej mladšia sestra S.. Ale obžalovaný nechcel, aby tam išli obe naraz, povedal, že to nie je možné. Tak potom nešli. Nakoniec bola tam aj varianta, že by išla, ak by išiel tam aj jej bratranec. Ale potom aj z tohto zišlo. Svedkyňa vypovedala, že sa ešte aj ona hnevala na dcéry, že prečo nechcú ísť do toho L.. Malý odišiel v roku 2015, v roku 2016 mal nastúpiť do školy. E. mala obžalovaného stále rada, tešila sa na neho, že príde s malým. Dcéra E. mala v čase skutku len jeden mobil, používala len jedno číslo a ten mobil dostala od obžalovaného. Žiaden iný mobil nemala. Svedkyňa ďalej uviedla, že s obžalovaným mala celkom dobrý vzťah. Ak by nemala dobrý vzťah, nikdy by nedovolila, aby býval u nich, rovnako milovala vnuka. Svedkyňa S. C., sestra nebohej E., vypovedala o poslednom večery zo svojej perspektívy rovnako ako jej rodičia, pričom navyše uviedla, že okolo 00.30 hod. - 01.00 hod. počula, ako sestra s niekým telefonovala na chodbe, ale nevedela uviesť s kým a o čom sa sestra rozprávala, lebo medzitým zaspala. Na druhý deň volala doobeda obžalovanému, ktorý sa jej neskôr ozval, pričom jej povedal, že v noci telefonoval s E. a že sa mu zdala ako keby bola nadrogovaná alebo niečo pila, čo svedkyňa poprela, že by mohla byť pravda, keďže sestra vypila max jeden pohár vína. Na druhý deň viackrát hovorila s obžalovaným, keď sa hľadala sestra E.. A keď hovorila, že ju nevedia nájsť, tak obžalovaný bol prekvapený, že čo sa stalo. Vo vzťahu k nebohej E. uviedla, že sestra stále mala rada obžalovaného, a chcela s obžalovaným žiť. Napriek tomu, že vedela, že mal viacero žien, chcela, aby sa vrátil na D., aby žili spolu aj s malým. Sestra veľmi nechcela ísť sama do L.R., aby tam žila, na čo ju obžalovaný prehováral. Najprv volala aj ju, aby išla s ňou, keďže i rodičia sami uvádzali, že by tam mohli ísť spolu so sestrou do L.. Keď sestra zistila, že obžalovaný tam žije s nejakou ženou, lebo ju videla na fotke, tak bola prekvapená, pýtala sa ho, že kto to je. Ona jej o tom rozprávala. Rodičom to nepovedala, sestra plánovala, že s malým bude žiť na D., že malý príde na D., kde bude chodiť do školy. Až neskôr sa dozvedeli po smrti sestry, že obžalovaný mal nejaký vzťah a dieťa. Obžalovaný sestre uvádzal, že to dieťa na fotkách je bratovo dieťa, ale ona stále si myslela, že môže byť aj možnosť, že je to jeho dieťa a že má tam vzťah. Ale nevedela to naisto.

Možno týždeň pred smrťou jej E. rozprávala, že má prísť obvinený sám, ale že to nemá hovoriť rodičom. Nevedela uviesť, prečo to chcela takto a ona to rešpektovala a nepovedala to rodičom. Sestra E. dobre s mamou vychádzala, napriek tomu jej nerozprávala všetko. So sestrou mali oddelené Facebookové účty, každá používala vlastný účet, sestrin účet pred smrťou nikdy nepoužívala, ale vedela jej heslo. S obžalovaným si písala cez E. účet až po jej smrti, lebo poznala jej heslo, predtým nikdy s obžalovaným nikdy za E. nepísala. Sestra mala len jeden telefón Samsung, taký tmavý, mala len jedno číslo, ktoré stále používala. V čase okolo smrti sa sestra s nikým reálne nestretávala, nemala žiaden vzťah, avšak si písala na Facebooku. B. C., sesternica nebohej a krstná mama syna obžalovaného a nebohej, vypovedala, že v sobotu večer bola E. s jej otcom u nich na návšteve, kde počas návštevy s niekým telefonovala a podľa obsahu toho čo začula vyhodnotila, že musí ísť o niekoho známeho, už vtedy to vyhodnotila, že rozprávala asi s obžalovaným. Keďže otec už bol vonku a „trúbil“ na poškodenú, tá niečo dopísala do mobilu a ponáhľala sa domov. Približne 2 - 3 dni predtým bola u nich E., ktorá povedala mame a sestre, aby sa upravili, aby si aj nafarbili vlasy, že bude prekvapenie, ale nepovedala aké a oni si aj nafarbili vlasy. S E. sa často stretávali, a táto plánovala byť so synom na D. a tento mal chodiť do školy na D.. E. obžalovaného stále mala rada, ale bližšie sa k ich vzťahu nevedela vyjadriť, spomenula jednu situáciu, keď jej nebohá uviedla, že keď sa obžalovaný raz nazlostil, že ju aj udrel. Svedok C. T., bratranec nebohej E., vypovedal zo svojej perspektívy konzistentne s výpoveďou jeho sestry B. C. o priebehu návštevy nebohej E. s otcom u nich v sobotu večer, pričom navyše uviedol, že keď E. odchádzala preč, tak prišla ku nemu sa rozlúčiť a povedala, že bude nejaké prekvapenie a on sa spýtal, že či príde malý, lebo sa naňho tešila, ale nechcela prezradiť to prekvapenie, tak sa len tak striasla a utekala za otcom, ktorý na ňu čakal v aute. Večer počas návštevy komunikovala s C., že kedy príde, lebo sa to stále odďaľovalo, lebo raz mal prísť o jeden týždeň, potom až o mesiac. S nebohou boli veľmi často v kontakte, a táto mu spomínala cca 2 - 3 mesiace pred smrťou, že obžalovaný jej ponúkal, že by mohla ísť do L. žiť s ním aj s malým a že má aj pre neho (svedka) nejakú prácu, aby tam išiel aj on, nech tam nie je sama. Keďže keby išiel aj on do L., tak by tam išla i ona. Spoločný život s obžalovaným si vedela predstaviť len keby prišiel obžalovaný na D.. Kamarátka nebohej C. C. vypovedala, že cca 2 týždne predtým ako sa to stalo, jej nebohá ukazovala na Facebooku, ako jej obžalovaný poslal fotku snubných prsteňov, že si ju chce vziať a že ona by mala ísť do L.. E. vôbec nechcela ísť do L., ona jej to ukazovala s tým, že obžalovaný ju opäť oblbuje, ale že toto určite vôbec nie je pravda. Rovnako vypovedala, že asi 2 týždne pred smrťou bola nebohá zvláštna, tichá, zmenila správanie, napriek tomu, že vedela že má prísť obžalovaný s malým L. D., keďže mal nastúpiť malý do školy E. J.. Rovnako vypovedala, že jej E. uviedla, že sa obžalovaný oženil, že majú dieťa a povedala jej to asi niekedy na začiatku jari a že nejaké veci chce po malom, aby poslala, ale že nakoniec, že majú dievčatko, tak že tie veci nepotrebuje. E. sa veľmi s mamou nerozprávala o dôverných veciach, mama bola prísna a jej niektoré veci zakazovala, že treba porobiť niečo aj doma. Napriek tomu si E. vedela presadiť svoje a urobiť si veci po svojom. Nikdy jej E. nespomínala nič také, že by ju niekto doma týral alebo nejako doma ubližoval. E. jej spomínala, že syn by sa mal vrátiť koncom augusta, ale presný čas nepovedala. Obžalovaného mala nebohá E. rada. E. sa jej zdôverila, že obžalovaný je agresívny, že má takú povahu, ale jej niky nespomínala, že by ju niekedy udrel, ale spomínala jej, že sa hádali počas obdobia, kedy s ním žila v L.. Svedok kpt. W. V., v čase skutku pracovník, odborný referent na oddelení pátrania T. - M., odbore kriminálnej polícii vypovedal, že v danom prípade bola cez víkend nahlásená nezvestnosť nebohej E. C.. V pondelok, už mal na stole faxovanú žiadosť o vyhlásenie pátrania po nezvestnej. Telefonické hovory boli už lokalizované, a tak si prezrel všetky telefonické čísla, s ktorými nezvestná bola v rozhodnom čase v kontakte. Jednalo sa o zahraničné číslo, s ktorým nezvestná viac krát pred tým telefonovala. Zavolal naň ráno okolo 08.00 hod., pričom sa mu ozval pán hovoriaci po D., ktorému sa predstavil a povedal mu, že posledný hovor bol zaznamenaný z jeho telefónu a že či pozná nezvestnú. Obžalovaný mu uviedol, že rozprával s nezvestnou a že táto ho žiadala, že či môže prísť do L. s nejakým priateľom, že či vie pomôcť s nejakým ubytovaním alebo prácou, s čím súhlasil. Následne mu obžalovaný zavolal večer okolo 18.00 hod. v ten istý deň, že mu klamal a chcel mu povedať to, že na D. bol v tom čase, resp. v noci aj s nezvestnou. Popísal mu, že bol s ňou v aute a že sa mali pohádať, že mal uzavreté dvere, že nechcel ju pustiť preč a že mu hovorila, že zavolá políciu, keď ju nepustí. On poslúchol a otvoril jej dvere a ukázal jej smer, kadiaľ má ísť domov. Svedok mu povedal, že mohla niekde spadnúť alebo medveď ju napadnúť, nech povie, kde ju vlastne vyložil, keďže tú oblasť nepoznal. Na to mu obžalovaný uviedol, že ju vyložil na poľnej ceste pod vodojemom alebo pri vodojeme pri dedine E. na hlavnej, resp. poľnej ceste. Potom, že odišiel preč s autom smerom na J., kde sa mu malo pokaziť auto. Rovnako mu uviedol, že našiel telefón nezvestnej vzadu a ten mal vyhodiť preč. Následne volal na obvodné oddelenie J., kde uviedol, že rozprával s priateľom nezvestnej, ktorý mu uviedol, že bol s nezvestnou a kde sa s ňou mal rozísť. Bola tam vyslaná hliadka na to miesto, ktoré popísal a asi za pol hodinu mu volali, že nezvestnú našli asi 10 metrov od poľnej cesty. S obžalovaným rozprával 3-krát a stále s ním rozprával nie ako s osobou, ktorá je podozrivou, ale s osobou, ktorá im môže povedať nejaké informácie pri hľadaní nezvestnej. Pri komunikácii s obžalovaným v ten večer, ho ani nenapadlo, že by bol podozrivý, bol rozrušený, ale to každý by bol rozrušený, keď má s niekým dieťa. Prvýkrát ho napadlo, že by mohol byť podozrivý obžalovaný vtedy, keď našli nebohú.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. E. E., vypracovala znalecký posudok č. 59/2016 spoločne s MUDr. X. N. na príčinu smrti E. C.. Príčinou smrti E. C. boli stanovené trieštivé zlomeniny kosti lebky s pomliaždením mozgu. Na tele nebohej bolo zistených spolu 17 sečných a rezných rán. Nezistila sa prítomnosť žiadnych toxických a psychotropných, resp. návykových látok v tele nebohej. Rany boli spôsobené najskôr predmetom podlhovastého charakteru s ostrými hranami, čiže išlo najskôr o zraňujúci predmet charakteru mačety alebo o mačetu. Útok bol vedený intenzitou menšej až veľkej intenzity a prudkosti. Útok bol uvedeným predmetom vedený dominantne na oblasť hlavy, čomu nasvedčujú aj početnejšie sečné rany prítomné na hlave a tomu zodpovedajúce trieštivé zlomeniny kosti lebky, kde išlo o veľkú intenzitu vedeného útoku a ostatné, resp. početnejšie sečné i rezné ranky sa nachádzali najmä na horných končatinách, išlo o povrchové rany, z ktorých charakteru bolo znalcami usúdené, že vznikli najskôr pri sebaobrane poškodenej. Na tele nebohej neboli zistené známky násilia po bití tupým predmetom, či charakteru vlečenia tela. Podľa prítomných stôp, a to papúč a spodných nohavičiek v lesnom poraste znalci usúdili, že k útoku na poškodenú došlo na tomto mieste, na ktoré zrejme s veľkou pravdepodobnosťou prišla dobrovoľne (absencia stôp po vlečení tela). Odber pošvového sekrétu na prítomnosť mužských pohlavných buniek bol negatívny. V čase smrti nebohá nohavičky na sebe nemala, nohavičky boli nájdené pri papučiach neďaleko miesta, kde bola nájdená mŕtva. Mala na sebe oblečené domáce, pyžamové oblečenie. K začiatku útoku na poškodenú došlo na mieste, kde boli nájdené nohavičky a papuče a zranenia dominantne utrpela na mieste, kde bola nájdená. Znalkyne mali za to, že poškodená sa na miesto, kde bola nájdená dostala únikom, resp. útekom od útočníka z miesta, kde zanechala papuče a nohavičky, a to vzhľadom na prítomnosť krvi na papuči, ktorá sa zhodovala DNA znakom s DNA poškodenej, a tak znalkyne vyslovili pravdepodobnosť vzniku krvácajúceho zranenia už na tomto mieste, kde boli nájdené papuče a spodné nohavičky. Mohlo ísť o niektorú z otvorených, resp. z menej krvácajúcich rán, a to niekde v okolí ľavej ušnice alebo v záhlaví, ale rovnako znalkyne nevylúčili, že vzhľadom na to, že mala zodretie nosa, že tá krv mohla pochádzať i z krvácania z nosa po pritlačení tváre alebo pri páde menovanej na zem už pri tomto prvotnom útoku. Útočník z tohto miesta zrejme poškodenú nasledoval, ktorá unikala ďalej do lesného porastu a po niekoľkých metroch je predpoklad, že prenasledovaním zaháňajúc sa mačetou smerom na unikajúcu poškodenú jej mohol spôsobiť niektoré zo zranení, a to napr. sečnú ranu v záhlaví. Po dobehnutí poškodenej táto zrejme najpravdepodobnejšie spadla na zem a následne útok mačetou pokračoval do sediacej polohy za vzniku najmä sečných rán na čele. Útokom sa poškodená bránila dvíhajúc rúk voči jednotlivým úderom mačetou. Útok útočníka pokračoval až do vzniku bezvedomia a posledné rany, pri ktorých viac menej už nemenila polohu sa nachádzajú v ľavej spánkovej oblasti a na ľavom ramene, kde útočník stojac nad poškodenou jej zasadil smrteľné zranenia, ktorým na mieste podľahla. Všetky zranenia utrpela a vzhľadom na lokalizáciu zranení na dominantnej ľavej strane, to znamená horná ľavá strana hlavy ako aj čelová oblasť bola otočená k útočníkovi tvárou, mohla sadnúť, mohla sa brániť, útok pokračoval a zaľahla na pravý bok, viac sa nehýbala, útok bol ukončený údermi cielenými priamo do oblasti hlavy a veľkou razanciou a prudkosťou. Čo sa týka času, ide tu o krátky časový úsek, odhadujúc jedna až dve minúty, možno aj do minúty vzhľadom na rýchlosť útoku a viac-menej fixovanú polohu poškodenej.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia MUDr. K. Q. - Š. vypracovala na obžalovaného znalecký posudok č. 6/2018, pričom vyšetreniami zistila, že obvinený je duševne zdravý, netrpí duševnou chorobou v najvlastnejšom slova zmysle, nemá poruchu myslenia, nemá poruchu pamäti a nemá ani závažnú poruchu osobnosti. Psychiku obžalovaného hodnotila ako integrovanú, jeho emotivitu ako labilnú a jeho osobnosť ako neurotickú. Znalkyňa nezistila žiadne zníženie, či vymiznutie rozpoznávacích alebo ovládacích schopností.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. W.a C. - T. vypracovala na obžalovaného znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu, pričom konštatovala, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu ako aj v čase znaleckého vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy, v čase spáchania skutku bol obžalovaný schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. S. D. vypracovala znalecký posudok na obžalovaného, kde konštatovala, že celková úroveň rozumových schopností obvineného je v pásme dolného priemeru, zatiaľ čo úroveň jeho pamäťových schopností je významne vyššia a dosahuje až pásmo nadpriemeru. Pokiaľ ide o rozbor osobnosti, znalkyňa považovala za dôležité upozorniť najmä na oblasť afektivity. U obžalovaného ide o osobnosť ľahko rozrušiteľnú, nadmerne vzrušivú, napätú s tzv. cirkulárnym charakterom, čo znamená, že jeho nálady a prežívanie sú veľmi premenlivé, nestále. Reaguje až infantilne nezdržanlivo, takisto je jeho súčasťou potreba byť stredobodom pozornosti, má snahu ukázať sa v lepšom svetle, prítomná je u neho tzv. hysteroidná a narcistická zložka osobnosti s narušeným sebavnímaním a sebaobrazom. U obžalovaného konštatovala agresivitu ako zvýraznenú zložku osobnosti, avšak táto nie je súčasťou jeho jadrovej osobnostnej výbavy, nejde teda o tzv. jadrového bazálneho agresora, čo by znamenalo prítomnosť tzv. antisociálnej poruchy osobnosti, ale táto agresivita súvisí práve s jeho narušeným sebaovládaním a poruchou afektívnej lability a zodpovedá teda obrazu emočne nestabilnej osobnosti. Emočne nestabilná osobnosť bola znalkyňou identifikovaná ako jediná významná odchýlka v súvislosti s vyšetrovanou vecou u obvineného. Obžalovaného patologická osobnostná výbava (mimo iné vynikajúce pamäťové schopnosti, nízke rozumové schopnosti, snaha sa javiť v lepšom svetle, snaha budiť dojem nižšieho výkonu atď.) sa podieľa na tom, že aj tzv. všeobecná vierohodnosť u obvineného vykazuje skôr nižšiu mieru. Obvinený vo všeobecnosti má sklony ku fabulácii a pseudológii, ktoré sú teda trvalou časťou jeho osobnosti. Pokiaľ ide o vzťah obvineného k synovi, konštatovala, že zaznamenala pri vyšetrení jeho snahu o demonštráciu povrchného, chladného postoja a vzťahu k synovi. Celkovo možno preto vzťah obvineného v minulosti k synovi počas ich spoločného súžitia v zahraničí hodnotiť ako mierne ambivalentný, avšak skôr pozitívnejší. Obvinený bol spôsobilý prebrať za neho samostatne rodičovskú zodpovednosť, začlenil ho do svojej novej rodiny, zaoberal sa aj jeho vzdelávaním, riešil tiež zdravotný stav. Znalkyňa toto jeho správanie vyhodnotila ako snahu týmto znegovať prípadný motív jeho konania v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom. Znalkyňa sa vyjadrila i k prognóze, prevýchovy u obvineného, v čase vyšetrenia boli preukázané skôr zmnožené znaky negatívnej prognózy, identifikovala vyššiu pravdepodobnosť jeho budúceho zlyhania kriminálnej povahy, za pozitívny faktor resocializácie označila jedine vek obvineného, jeho priemerný intelekt a doteraz menej závažnú delikventnú anamnézu. V neprospech prognózy resocializácie vnímala i postoj obvineného ku svojmu konaniu, konštatovala absenciu plne afektívne sýtenej ľútosti nad vyšetrovaným konaním. Konštatovala, že obvinený nie je spôsobilý rozvíjať dostatočne hlboké citové väzby, má sklon nadväzovať skôr krátkodobejšie, početnejšie, povrchnejšie vzťahy postavené primárne na sexuálnej zložke vzťahu. U obžalovaného rovnako konštatovala prítomnosť pseudológie, chorobného sklonu si vymýšľať, tzv. fantazírovanie. Osobnosť obžalovaného teda bez ohľadu na vzdelanie lepšie abstrahuje, viac sa vzďaľuje od reality a pri dlhodobej pamäti, ktorú má významne nadpriemernú, je schopná osobnosť vysoko pravdepodobne účelovo dlhodobo konštantne udávať pre ňu podstatné stanoviská, okolnosti.

Z prečítanej svedeckej výpovede PaeDr. I. J., riaditeľky Základnej školy E. J. mal súd za preukázané, že samotný obžalovaný telefonoval riaditeľke základnej školy, či je možné zapísať maloletého syna do školy aj keď osobne nepríde na zápis, čo bolo zo strany školy i umožnené.

Svedok N. G. vypovedal, že obžalovaný išiel okolo, zrazu sa u neho zastavil a ponúkol mu, že mu predá auto, pričom aj uviedol, že ho predá za 1.500 €, išlo o zelený G., nepamätal si, či z vonku boli spätné zrkadlá, ale obžalovaný mu povedal, že má poškodený motor. Svedok auto ani neskúšal. Obžalovaný potreboval okamžite peniaze, a tak mu dal požadovanú sumu zo svojich. Uvedené auto kúpil 10.8.2016. Obžalovaný predmetné vozidlo kúpil v júli 2016 za sumu 8.600 €.

Zo správy zabezpečenej cestou právnej pomoci (vrátane faktúry na opravu vozidla z 10.8.2016) vyplýva, že v spoločnosti S. D. N. &. Q.. KG boli na predmetnom motorovom vozidle obžalovaného vykonané rôzne drobné opravy na základe zákazky zadelenej 8.8.2016, vrátane opravy vonkajšieho spätného zrkadla vpravo na celkovú sumu 866,20 €.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku. Z obhliadky miesta činu, či zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia bolo nepochybne preukázané a rovnako z výpovede rodinných príslušníkov (vo vzťahu ku času kedy videli naposledy E. C., respektíve od kedy bola nezvestná), že dňa 07.08.2016 v čase polnoci na mieste nachádzajúcom sa v katastri obce E., okr. G., naľavo od poľnej cesty smerujúcej z obce E. okr. T. - okolie do obce J. okr. T.Š. - okolie, vo vzdialenosti približne 1 kilometer za obcou E. a vo vzdialenosti približne 37 metrov od poľnej cesty v lesnom poraste fyzicky páchateľ napadol E. C. v úmysle usmrtiť ju a to tak, že z bezprostrednej blízkosti doposiaľ nezisteným bodným a sečným predmetom s dĺžkou čepele najmenej 9 cm, začal nečakane a v rýchlom slede silou menšej až veľkej intenzity a prudkosti udierať ju do oblasti hlavy a po tom, čo sa po prvých úderoch pokúšala brániť tomuto útoku a z miesta utiecť, pričom páchateľ počas prenasledovania neustále pokračoval v útoku, na čo E. C. po asi 20-tich metroch spadla na zem, kde k nej páchateľ pristúpil a opätovne jej viackrát zaťal bodným a sečným predmetom do oblasti hlavy, čim jej tak spôsobil 2 rezné rany a 15 sečných rán, pričom 1 sečná rana sa nachádzala na chrbte vľavo pod krkom, 1 sečná rana sa nachádzala na pravom bedre, 4 sečné rany sa nachádzali na ľavom ramene, 1 sečná rana na ľavom predlaktí, 1 sečná rana na pravom predlaktí, 1 sečná rana na ukazováku pravej ruky a 7 sečných rán sa nachádzalo na hlave, z ktorých 2 sečné rany sa nachádzali v ľavej spánkovej oblasti hlavy v mieste nad ľavou ušnicou pričom spôsobili pomliaždenie mozgu pri trieštivých zlomeninách kostí lebky v mieste sečných rán, čo viedlo bezprostredne k smrti E. C., ktorej nebolo možné zabrániť poskytnutím včasnej lekárskej pomoci. O uvedenom skutku z vykonaných dôkazov nebolo pochýb a žiadna zo strán uvedené skutkové okolnosti nenamietala. Následne súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôkazov v otázke stotožnenia páchateľa. Vo vzťahu k uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že žiaden z vykonaných dôkazov nikoho ergo žiadnu osobu nespojil s miestom činu okrem obete. Súd však logickou úvahou a analýzou preukázaných skutočností dospel k záveru, že reťaz nepriamych dôkazov vedie k jedinému záveru bez dôvodných pochybností, a to, že páchateľom predmetného skutku bol obžalovaný C. Q.. Súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by nielen nevzbudzovala dôvodnú pochybnosť, ale ani takú, ktorá by vzbudzovala akúkoľvek pochybnosť, a to na základe nasledovných skutkových úvah. Na prvom mieste súd vyhodnocoval pravdivosť a vierohodnosť výpovede samotného obžalovaného, ktorý v konaní opakovane vypovedal. Jeho výpovede v podrobnostiach boli vzájomne protirečiace (napr. v neskorších výpovediach vypovedá o skutočnostiach, o ktorých nevypovedal v prvotných výpovediach - napr. existencia policajnej hliadky, neznámeho zvuku za autom, ktorým jazdil a podobne viď vyššie popis výpovede obžalovaného), rovnako jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola vnútorne nekonzistentná, keď na jednom mieste uvádzal, že E.a mala prísť bývať do L. ku jeho mame, kde by žila s ich synom, no na strane druhej neskôr uvádzal, že E., by žila u matky a syn by žil s ním a jeho manželkou u neho v domácnosti, rovnako na jednom mieste uvádzal, že sa s E. stretol neskôr, lebo nemala signál, no na inom mieste uvádzal, že do G. prišiel medzi 20:00 hod. až 21:00 hod., kedy už signál mala (uvedené zodpovedá i výpovediam sesternice a bratranca nebohej, u ktorých bola s otcom na návšteve, ktorí vypovedali, že E. u nich komunikovala s najväčšou pravdepodobnosťou s obžalovaným a hovorila im o prekvapení) a najmä jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola v rozpore s iným dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov, ktorí vypovedali o E. C.. V tomto kontexte je rovnako jeho výpoveď vnútorne protirečivá, ak na inom mieste na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keďže s poškodenou E. nemal kontakt, už rozmýšľal, že sa vráti do L., ba dokonca už absolvoval 10 - 12 km, keď dostal od poškodenej správu, a to všetko po vyše 1500 km ceste kvôli odovzdaniu cca 800 €! Prvým a jedným z najvýznamnejších klamstiev obžalovaného bolo tvrdenie, že na D. prišiel odovzdať peniaze E. C., ktoré mala údajne potrebovať pre uskutočnenie úteku z domu, pretože ju matka v detstve týrala a obmedzovala ju i v dospelosti. Nijakým dôkazom nebolo uvedené tvrdené podporované, práve naopak, z výpovede nielen rodičov, sestry, rodinných príslušníkov (bratranec a sesternica) vyplynulo, že nebohá mala s matkou normálne vzťahy, a rovnako aj z výpovede najlepšej kamarátky C. C. nevyplynuli žiadne indície o tajných snahách E. utiecť z domu, práve naopak robila si

plány do budúcna, riešila svoju budúcnosť (čo bude robiť na druhý deň, bola v očakávaní príchodu obžalovaného a jej syna - viď výpoveď i bratranca a sesternice). E. C. nemala dôvod utekať, práve naopak mala to byť matka, ktorá ju podnecovala v presťahovaní sa do L., aby tam šla žiť, práve naopak E. s týmito plánmi váhala (vedela si predstaviť, že by žila v L. jedine, ak tam nebude sama

- t. zn. buď by s ňou išla sestra alebo bratranec). V tomto kontexte je rovnako nezmyselné tvrdenie obžalovaného, že dôvod prečo nepovedal volajúcemu policajtovi pri prvom telefonickom kontakte o stretnutí s E., bola tá skutočnosť, že nechcel, aby ju zastihli ešte na D., lebo si vedel predstaviť, že čo by stvárala jej mama s ňou. Ďalším klamstvom obžalovaného bolo tvrdenie, že videl v spätnom zrkadle, že si E. po odchode z auta svieti na cestu najskôr druhým mobilom, keďže baterku nemala pri sebe. Uvedené je taktiež v rozpore s tvrdeniami najbližších, ktorí svorne vypovedali, že E. mala jeden jediný mobil, a to ten, ktorý dostala od obžalovaného a iný nemala, je vylúčené, že by si mohla niečím svietiť na cestu, lebo ani nemohla predpokladať, že po vstupe do vozidla obžalovaného bude potrebovať baterku na údajnú cestu späť. Rovnako je nelogické, aby obžalovanému zanechala jediný mobilný telefón navyše so SIM kartou k jej jedinému telefónnemu číslu, ako to prezentoval obžalovaný. Je pre súd absurdné tvrdenie obžalovaného, že E. sa mala v noci rozčúliť a ešte k tomu na vlastnú mamu z dôvodu, že mala zistiť, že jej syn nazýva manželku obžalovaného mamou, ak malo byť zároveň pravdou, čo obžalovaný uvádzal vo svojich výpovediach, a to že E. vedela, že je ženatý, že má dieťa s novou manželkou, a s ktorou sa starajú o jej syna v L.. Navyše z výpovede obžalovaného, či C. C.j vyplývajú skôr skutočnosti, ktoré naznačujú chladnejší vzťah nebohej k synovi, uvedené nepriamo potvrdzuje i tá skutočnosť, že maloletý syn žil s otcom rok v L. a nebohá ho počas tohto obdobia ani nebola navštíviť ergo netrvala na tom, aby ju prišiel navštíviť obžalovaný so synom. Za danej situácie s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie je pre súd ťažko uveriteľné, že práve táto skutočnosť by nebohú nahnevala tak, že by okolo polnoci vyše 2 kilometrov od rodinného domu vystúpila z vozidla obžalovaného v nočnej košeli a papučiach a nenechala sa domov odviesť, najmä za situácie, že predsa plánovala útek, lebo to doma nemohla vydržať (verzia obžalovaného). Rovnako vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že celý deň bol v pondelok po návrate zo D. v práci, čo je v rozpore s výpoveďou vedúceho personálneho oddelenia, ktorý vypovedal, že cca po 2 hodinách odišiel obžalovaný z práce z dôvodu, že sa necítil dobre (viď vyššie). Uvedené klamstvá a fabulácie zodpovedajú i osobnostnej výbave obžalovaného, ako ich opísala znalkyňa z odboru psychológia PhDr. D. vo svojom znaleckom posudku.

Súd vyššie rozvedené uzatvára, že samotná skutočnosť, že súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného ako nedôveryhodnú a nepravdivú žiadnym spôsobom neusvedčovala obžalovaného zo spáchania predmetného skutku, avšak významným spôsobom vylúčila jeho verziu priebehu udalostí.

Najzávažnejšie skutočnosti, ktoré viedli súd k záveru o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý spáchal predmetný skutok boli najmä jeho správanie pred skutkom a po skutku. Pred skutkom správanie obžalovaného spolu s poškodenou bolo veľmi utajené, nikomu o tom nepovedali. Zo strany poškodenej uvedené je logicky zdôvodniteľné, ak tým prekvapením mal byť príchod malého syna, ktorý mal prísť pred nástupom do školy z L.. No zdôvodňovanie tohto utajenia, aby ich mama poškodenej, alebo niekto iný z rodiny neodhalil, ako to predostrel obžalovaný je už z vyššie popísaných dôvodov neudržateľné a nedôveryhodné. Rovnako skutočnosť, že obžalovaný prišiel na Slovensko z dôvodu, aby poškodenej odovzdal peniaze je logicky neudržateľná, a to z dôvodu, že ak mala mať poškodená s obžalovaným taký vzťah, ako ho samotný obžalovaný popisoval, najjednoduchšou formou odovzdania peňazí bolo zaslanie peňazí na účet poškodenej, kam jej prichádzala i výplata. Je absurdné akceptovať záver, že obžalovaný by bol ochotný cestovať vyše 1500 km len preto, aby poškodenej odovzdal 500,- € či 800,- €. Z toho plynie logický záver, že účelom cesty bol iný dôvod, ktorý sa súdu nepodarilo preukázať. Jediným faktom je to, že ich syn mal nastúpiť do školy na D. a nebohá s rodinou jeho príchod očakávali. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vytvárala reťaz nepriamych dôkazov vedúcich k záveru, že páchateľom je obžalovaný, bola okolnosť, že bol to práve obžalovaný, ktorý bol poslednou súdom preukázanou osobou, ktorá bola v kontakte s nebohou E.. Rovnako, že to bol práve obžalovaný, ktorý policajtovi, s ktorým bol v kontakte uviedol, že by mohla byť pri vodojeme (upriamil pozornosť policajta, aby skúsili prehľadať tieto miesta - výpoveď nielen samotného obžalovaného, ale i kpt. V.), napriek tomu, že E. mala vystúpiť z vozidla, podľa obžalovaného, 500 m - 1000 m od vodojemu. A tých možných miest, kde by ju mohli nájsť bolo veľa. No, najmä správanie obžalovaného po stretnutí s poškodenou v kontexte uvádzaných skutočností dotvorilo súdu dôvodný záver o jeho vine.

V nedeľu 7.8.2016 mal počas cesty do L. viacero telefonátov od sestry poškodenej, a rovnako komunikoval i s matkou poškodenej, ale nikomu z nich neuviedol, že sa v danú noc stretol s Veronikou, nepovedal o tom ani policajtovi, ktorý ho kontaktoval v pondelok ráno dňa 8.8.2016. Namiesto toho po nástupe do práce, sa z práce vypýtal a išiel dať si okamžite opraviť vozidlo, s ktorým bol na D. (viď faktúra z autoservisu), pričom súčasťou opravy bolo i pravé spätné zrkadlo (to isté zrkadlo, ktoré sa našlo v blízkosti miesta činu na ceste, a ktoré znaleckým skúmaním bolo vyhodnotené ako zrkadlo patriacemu motorovému vozidlu typu a značky motorového vozidla, s ktorým obžalovaný prišiel za nebohou na D.). Následne uvedené auto po jeho oprave a prebratí dňa 10.8.2016 predal ďalej za sumu 1.500 €, pričom kupujúci vypovedal, že obžalovaný chcel peniaze okamžite. Rovnako z kúpnej zmluvy z roku 2016 vyplýva, že obžalovaný toto auto kúpil za 8.400 €. Za situácie, že mal dlhy je logicky nezmyselné, že by sa zbavoval takto krátko po návrate zo D. auta, ak by jeho motívom nebola snaha zbaviť sa všetkých potenciálnych dôkazov, ktoré by ho spájali s trestným činom. Obžalovaný opakovane akcentoval ako nesúhlasil, aby E. vystúpila z auta a išla sama v noci domov v nočnej košeli a papučiach, no jeho správanie nasledovné dni túto ním prezentovanú obavu nepotvrdzovalo. Ak by aj súd pripustil, že by poškodená chcela utiecť zo D.a preč od matky, tak nebol dôvod uvedené stretnutie a okolnosti tajiť pred sestrou S. a najmä pred policajtom, za stavu, že v pondelok už by musela byť poškodená dávno mimo D. a nikto by ju nezastavil. Rovnako nie sú záznamy o žiadnej snahe obžalovaného kontaktovať poškodenú, najmä za situácie, keď ju všetci hľadali, nevedeli, kde je, a za situácie, že celú cestu domov šiel bez pravého spätného zrkadla a nezisťoval, či sa niekde nenašlo na mieste, kde boli D. E.. Vzhľadom na to, že išlo o odtrhnuté spätné zrkadlo je nemysliteľné, že by obžalovaný nevedel, kedy k tomu mohlo dôjsť, avšak nič bližšie sa k uvedenému nepreukázalo.

Rovnako vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že príčinou napätia medzi poškodenou nebohou E. a obžalovaným bola otázka budúcnosti syna, ktorý mal prísť L. D., aby od septembra začal navštevovať základnú školu (keďže výpoveď obžalovaného bola vyhodnotená ako nedôveryhodná, iné nebolo preukázané). Skutočnosť, že syna obžalovaný dňa 7.8.2016 nepriviezol na D. k matke, je zrejmé, že s ním musel mať iné plány, čo vedie k logickému záveru o možnom motíve, príčine, či okolnosti, ktorá viedla v konečnom dôsledku k spáchaniu skutku. Na základe vyššie rozvedených úvah súd dospel k jedinému logickému a možnému záveru, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa skutku dopustil, inak by najmä jeho správanie po skutku muselo byť zákonite iné. Priebeh udalostí ako ich podával obžalovaný bol vnútorne protirečivý a v rozpore s inými preukázanými dôkazmi (napr. matke a sestre uvádzal, že D. E. rozprával v noci a bola pod vplyvom alkoholu, pričom nič také nebolo preukázané ani pitvou a výslovne uvedené popreli osoby, ktoré boli s E. pred smrťou). Pokiaľ ide o čas skutku okolo 1:05 hod. tento vyplýva z časov, ktoré boli zaznamenané na kamerách zachytávajúcich príchod a odchod motorového vozidla obžalovaného v rozhodnom čase. Súd na záver považuje za potrebné uviesť, že na začiatku konania pred súdom obžalovaný verbalizoval potrebu tlmočníčky, táto mu bola poskytnutá, avšak počas celého konania jej služby nevyužil, keďže komunikoval priamo so súdom, stranami i svedkami. Obžalovaný mal komunikačné schopnosti v rozsahu nevyhnutnom na riadne a plné vnímanie priebehu súdneho procesu. Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c) Trestného zákona, pretože iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, surovým spôsobom.

Surový spôsob súd vyvodil berúc do úvahu množstvo a typ rezných a sečných rán a ich intenzitu a brachiálnosť (2 rezné rany a 15 sečných rán, pričom 1 sečná rana sa nachádzala na chrbte vľavo pod krkom, 1 sečná rana sa nachádzala na pravom bedre, 4 sečné rany sa nachádzali na ľavom ramene, 1 sečná rana na ľavom predlaktí, 1 sečná rana na pravom predlaktí, 1 sečná rana na ukazováku pravej ruky a 7 sečných rán sa nachádzalo na hlave, z ktorých 2 sečné rany sa nachádzali v ľavej spánkovej oblasti hlavy v mieste nad ľavou ušnicou pričom spôsobili pomliaždenie mozgu pri trieštivých zlomeninách kostí lebky v mieste sečných rán, čo viedlo bezprostredne k smrti). Útok na poškodenú začal 20 m od miesta prvého úderu, pričom poškodená nemala šancu nielen na útek, ale ani na prežitie. Napriek tomu, že útok trval 1 až dve minúty, čo v ľudskom živote predstavuje relatívne krátky čas, no pre poškodenú to museli byť tie najdlhšie a najstrašnejšie okamihy v živote. Obžalovaný ju doslovne dosekal a prestal až kým sa nehýbala, berúc do úvahy, že šlo o matku ich spoločného dieťaťa a silu akou skutok vykonal, súd vyhodnotil jeho spôsob vykonania ako spôsob tak surový, že to naplnilo okolnosť podmieňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste, a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný je ženatý, má dve deti, doteraz súdne trestaný nebol, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne a z práce rovnako.

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona sa odňatím slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku inter alia na chránenej osobe a z osobitného motívu.

V prvom rade súd posudzoval, či možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 Trestného zákona, a teda, či uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Znalec z odboru psychológia PhDr. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala i k prognóze prevýchovy u obvineného, kde uviedla, že v čase vyšetrenia boli preukázané skôr zmnožené znaky negatívnej prognózy, identifikovala vyššiu pravdepodobnosť jeho budúceho zlyhania kriminálnej povahy, za pozitívny faktor resocializácie označila jedine vek obvineného, jeho priemerný intelekt a doteraz menej závažnú delikventnú anamnézu. Za týchto okolností mal súd za to, že nejde o prípad, kedy možno vyvodiť záver, že ide u obžalovaného o osobu nenapraviteľnú. V tomto kontexte mal súd za to, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie tohto druhu trestu. Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (najmä, že išlo o jeden skutok) na jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nezistil žiadnu. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd teda ustálil v pomere 1:0.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 20 rokov do 23 rokov a 4 mesiacov (po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zák. v spojení s § 145 ods. 2 Trestného zákona), vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania obzvlášť závažného zločinu a postoj páchateľa k skutku, na okolnosti, ktoré mu predchádzali, ako aj na nenapraviteľný následok, ktorý jeho konaním nastal.

Súd pri vyhodnocovaní výšky trestu nemohol nebrať do úvahy absenciu pocitu viny a ľútosti obžalovaného za spáchanú vraždu matky jeho syna.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody v prvej polovici takto upravenej trestnej sadzby, teda trest vo výmere 21 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Keďže súd odsudzoval páchateľa obzvlášť závažného zločinu, pričom mu uložil trest odňatia slobody nad 15 rokov, tohto zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd uložil páchateľovi ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona, keďže ho odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, pričom mu ho uložil na tri roky v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom k tomu, že po spáchaní tak závažného a brutálneho trestného činu je potrebné po tak dlhom výkone trestu, vykonávať dlhší dohľad.

Do skončenia vyšetrovania si riadne a včas uplatnili náhradu škody poškodený K. C., a to majetkovú škodu vo výške 3.152 € a nemajetkovú ujmu vo výške 50.000 € a E. X. G. škodu vo výške 30,81 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keďže táto bola preukázaná, na jej náhradu súd obžalovaného aj zaviazal.

Majetková škoda pozostávala z nákladov na pohreb a náhrobnej dosky, ktoré boli riadne preukázané výdajnými blokmi a faktúrami v celkovej výške 3.152 €, avšak súčasťou týchto nákladov bola i pohrebná doska vo výške 2.412,- €.

Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhradzujú primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. sa náklady na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky a na úpravu hrobu uhrádza do výšky 663,88 €.

Na základe uvedeného súd upravil výšku majetkovej náhrady tak, že uplatnenú výšky náhrady primeraných nákladov s pohrebom ponížil o rozdiel medzi uplatnenou sumou 2.412 € za náhrobnú dosku a sumou 663,88 €, ktorá predstavuje primeraný náklad na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky a na úpravu hrobu, pričom takto priznal poškodenému K.S. C. sumu 1.403,88 €.

Poškodený si zároveň uplatnil aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do práva na ochranu osobnosti otca, keďže obžalovaný spôsobil smrť jeho dcére vo výške 50,000,- €. Z vykonaného dokazovanie - najmä z výpovede otca poškodenej, jej matky, ale i sestry poškodeného mal súd za to, že vzťahy medzi poškodenou a otcom boli primerané a bežné, pričom pri ustaľovaní vzniknutej ujmy súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že bol s dcérou v každodennom kontakte, poškodená nebohá mu pomáhala pri zariadzovaní vecí okolo domácnosti (napr. dokonca zobrala si aj úver aby pomohla otcovi). Bolo preukázané, že mali riadne vyvinuté rodinné vzťahy.

Vzhľadom na definíciu pojmu škoda (§46 ods. 1 Trestného poriadku) povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak jej nárok bol riadne uplatnený, sa vzťahuje i na škodu morálnu vo vzťahu ku škodlivým následkom spôsobeným úmyselným násilným trestným činom treba v prípade smrti vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom konaní. Ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko spojené s osobnosťou človeka a jeho prejavmi. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne určiť skutočnú ujmu). Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na ochranu rodinného života a vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, v tomto prípade vzťahov medzi matkou a poškodeným bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. V danom prípade tento zásah predstavovaný smrťou dieťaťa poškodenej súd vzhliadol ako mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľným.

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú môže súd priznať podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by morálna satisfakcia sa nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Podmienkou priznania náhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia závažnej ujmy, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, ale pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase snímala aj každá iná osoba.

Aj keď, ako bolo vyššie uvedené, pri určovaní nemajetkovej ujmy sa vychádza iba z predpokladu akú ujmu mohol takýto zásah spôsobiť, neznamená to nemožnosť vyjadrenia takejto ujmy v peniazoch. Občiansky zákonník žiadnu minimálnu či maximálnu hranicu výšky zadosťučinenia nestanovuje, len ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka uvádza primeranosť tejto náhrady.

Na základe vyššie rozvedených právnych a skutkových úvah mal súd za to, že otec poškodenej jej smrťou stratil oporu, pretrhla jeho citové väzby, v dôsledku čoho ako otec stratil možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život so svojou dcérou. Zároveň utrpel citovú ujmu.

Aj keď žiadne finančné zadosťučinenie nie je schopné nahradiť spôsobenú ujmu, pri určovaní výšky tejto náhrady súd bral do úvahy judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri výške nemajetkovej ujmy v analogických prípadoch berie do úvahy i životné a sociálne podmienky v jednotlivých krajinách, berúc uvedené do úvahy mal súd za to, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- € pre otca poškodenej vyjadruje primeranosť náhrady vzhľadom na vykonané dokazovanie v trestnom konaní nevyžadovalo ďalšie dokazovanie, a preto súd obžalovaného na jej náhradu zaviazal.

Keďže poškodený K. C. si uplatnil náhradu škody vo výške presahujúcej výšku priznanej náhrady, súd poškodeného so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na civilné konanie.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokových častiach rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.