Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-157-2018.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Subarea
6Ek/157/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. - P. V., o vymoženie 350,00 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/157/2018 zo dňa 9. januára 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/157/2018 zo dňa 9. januára 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, a doručeným súdu dňa 22.01.2018, domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 350,00 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01099/16 zo dňa 20.02.2017 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 (ďalej len „zriaďovateľ rozhodcovského súdu“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M..
2. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 6Ek/157/2018 zo dňa 9. januára 2019 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
3. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. d) § 48 ods. 6, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. f), § 53 ods. 4, § 35 ods. 1 prvá veta, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, § 33 ods. 3 a § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní"), § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní"), § 35 ods. 1, 2, § 36 ods. 3, § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“).
4. Vyšší súdny úradník predmetné rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a to z nasledovných dôvodov. Právny zástupca oprávneného pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., zároveň k návrhu pripojil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti ako samostatný pôvodný elektronický dokument autorizovaný Mgr. Štefanom Bánovským. Avšak v zmysle § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe. Rozhodcovský rozsudok teda musí byť vyhotovený ako fyzická listina. Podľa dôvodovej správy k § 34 zákona o rozhodcovskom konaní musí mať rozhodcovský rozsudok vždy listinnú podobu a elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Napriek tomu, že uvedená dôvodová správa sa viaže k zákonu č. 244/2002 Z. z., súd má za to, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na kogentnú právnu úpravu ustanovenia o forme rozhodcovského rozsudku súd vyzval oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy doložil exekučný titul, a to ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente. 5. Právny zástupca oprávneného priložil k opravnému návrhu na vykonanie exekúcie exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a to vo forme elektronického dokumentu, ktorý (podľa osvedčovacej doložky zaručenej konverzie) vznikol zaručenou konverziou pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby, pričom osvedčovaciu doložku zaručenej konverzie pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby vykonal právny zástupca oprávneného. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok priložený k opravnému návrhu na vykonanie exekúcie už obsahoval doložky právoplatnosti a vykonateľnosti priamo nad hlavičkou rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovský rozsudok, ktorý bol priložený k návrhu na vykonanie exekúcie obsahoval doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na osobitnej elektronickej doložke, vzbudzoval pre súd stav pochybnosti, resp. vierohodnosti, takto vyznačených doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti z pohľadu či bola dodržaná formálna vykonateľnosť elektronického rozhodcovského rozsudku, teda či bol vyhotovený v predpísanej listinnej forme podľa § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Preto požiadal rozhodcovský súd, aby predložil súdu originál rozhodcovského spisu (v listinnej podobe). 6. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu doručil súdu dňa 07.08.2018 elektronické podanie, ku ktorému pripojil exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. (doložka právoplatnosti a vykonateľnosti pripojená nebola), zároveň boli k podaniu priložené aj ďalšie neautorizované prílohy. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu vo svojom podaní okrem iného uviedol, že z predloženého obsahu požadovaného rozhodcovského spisu je podľa jeho názoru bez ďalšieho možné rozhodnúť o návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 Exekučného poriadku, a že má za to, že konajúci súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh, vrátane požadovaného rozhodcovského spisu, by mal vychádzať podľa svojej úvahy najmä z obsahu predložených listín a podaní a to bez ohľadu na ich formu. Rovnako má za to, že existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej podobe (rozhodcovský rozsudok podpísaný zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu) ako ho prípadne pripája k predmetnému podaniu nie je v rozpore s § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nie je sám osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský súd prípadným vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe, ako aj vedením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe, sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti spotrebiteľského rozhodcovského konania. 7. Rozhodcovský spis bol teda predložený súdu len v elektronickej podobe (originál spisu v listinnej podobe súdu predložený nebol). V elektronickom rozhodcovskom spise sa tak nachádza exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) len ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. bez doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. V predloženom rozhodcovskom spise sa zároveň nenachádzal žiadny doklad o tom, že by rozhodcovský rozsudok bol doručený aj oprávnenému. 8. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., keďže bol v takejto forme priložený právnym zástupcom oprávneného k návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň sa v takejto forme nachádza aj v predloženom elektronickom rozhodcovskom spise. Právny zástupca oprávneného síce priložil k opravnému návrhu na vykonanie exekúcie exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) opatrený doložkou (pečiatkou) právoplatnosti a vykonateľnosti vo forme elektronického dokumentu, ktorý (podľa osvedčovacej doložky zaručenej konverzie) vznikol zaručenou konverziou pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby, avšak vzhľadom na absenciu originálneho rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe nebolo preukázané, že zaručená konverzia rozhodcovského rozsudku bola vykonaná z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou originálu listinného rozhodcovského rozsudku (pričom v zmysle § 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Govermente je možné na účely zaručenej konverzie použiť len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou). V zmysle ustanovenia § 40 odseku 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (kogentné ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť), sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe a takto sa účastníkom rozhodcovského konania aj doručuje (§ 33 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z hľadiska jeho formy. Navyše súd nemal z rozhodcovského spisu nijako preukázané, že by rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok oprávnenému v listinnej podobe (a ani nijako inak). Keďže rozhodcovský rozsudok nebol v danom prípade vyhotovený v zákonom požadovanej forme, nemohol tak byť ani účastníkom riadne doručený, čím nemohli nastať následky doručenia, rozhodcovský rozsudok tak ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Preto takto vydaný rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, nie je formálne vykonateľný a nemožno ho tak považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. f) bodu 4. Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal. 9. Uznesenie bolo oprávnenému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 14.01.2019. Dňa 16.01.2019 bolo súdu prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy doručené podanie oprávneného označené ako „Odvolanie/sťažnosť oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“ s tým, že oprávnený podáva proti predmetnému uzneseniu odvolanie, a ak bolo napadnuté uznesenie vydané súdnym úradníkom sťažnosť, ktorú odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní a že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, v lehote 15 dní poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ ako aj na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného súd v prejednávanej veci okrem už spomínaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený argumentoval, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. K uvedenému si oprávnený dovoľuje poukázať na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 odsek 4 písmeno r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Preto oprávnený navrhuje, aby odvolací súd v napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a v prípade konania o sťažnosti, aby súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmení a poverí súdneho exekútora.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
15. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka, t.j. vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v rozsahu podanej sťažnosti preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná.
18. Oprávnený, zastúpený právnym zástupcom, v podanej sťažnosti namietal výlučne len skutočnosti, ktorými sa vyšší súdny úradník vôbec nezaoberal. Vyšší súdny úradník v danom prípade totiž nezamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ani z dôvodu, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Rovnako tak vyšší súdny úradník neskúmal priebeh samotného rozhodcovského konania, neaplikoval na vec ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zrušené od 01.01.2015), a ani ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré mimochodom s účinnosťou od 1. apríla 2017 bolo novelizované a neupravuje už tak preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súdom, ale vylúčenie veci z exekúcie. Preto je námietka oprávneného, že súd tým ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok (apropo ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, bezpredmetná.
19. Vyšší súdny úradník v posudzovanom prípade zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, t.j. nebol vyhotovený v zákonom predpísanej listinnej podobe (§ 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), a nemohol tak byť ani účastníkom rozhodcovského konania riadne doručený, nemohol teda nadobudnúť ani právoplatnosť a vykonateľnosť, nie je preto formálne vykonateľný. Uvedené skutočnosti však oprávnený nijakým spôsobom nenamietal.
20. Keďže oprávnený vo svojej sťažnosti dôvody, pre ktoré vyšší súdny úradník zamietol jeho návrh na vykonanie exekúcie, nespochybňoval ani voči nim nemal žiadne námietky, a rovnako tak neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/157/2018 zo dňa 9. januára 2019, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.