Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-87-2017.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: Ž. A., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., proti žalovaným: 1./ U. J., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., 2./ U. Y., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., 3./ A. D.P., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., 4./ X. D., E.. X.XX.XXXX, J. I. G. XXXX/X, XXX XX S. E. K., 5./ X. S., E.. X.X.XXXX, J. I. Š. XXX/ XXX, XXX XX A., 6./ L. L., E.. X.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., právne zastúpený W. D. G. W. G., S..X..F.., U.: XXXXXXXX, A.. M.G. X, XXX XX S. E. K., 7./ A.. O. L., E.. XX.X.XXXX, J. I. Y. XXX, XXX XX X., v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanej v l./rade U. J. zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v l./ až 5./rade a 7./rade nepriznáva.
IV. Žalovanému v 6./rade sa priznáva plná náhrada trov konania.
V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 28.9.2017 dožadovala určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového B. S.. Č.. XXX E. Q. Y. XXX K. X. (ďalej len ako „SVB“) konanej dňa 27.8.2017. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom bytu č. 2 na prvom poschodí predmetného bytového domu a podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sa obracia na súd, pretože dňa 27.8.2017 sa konala SVB, kde bola prehlasovaná bode č. 4 týkajúci sa použitia fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len ako „fond“) a to tak, že za rok 2017 a 2018 má o použití fondu rozhodovať Rada SVB a nie zhromaždenie, čo žalobkyňa považuje za porušenie ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z.. Rada SVB ako dozorný orgán nemôže rozhodovať o použití prostriedkov fondu, preto má za to, že finančné prostriedky boli použité nezákonne, pretože sa nemohla následne zúčastniť na rozhodovaní. V bode č. 5 na schôdzi zo dňa 27.8.2017 bol odsúhlasený návrh na riešenie neplatiča - žalovaného č. 1, ktorý je vlastníkom bytu č. 5 predmetného bytového domu. Aj tu bol porušený uvedený zákon, pretože bolo riešenie tohto problému prenechané Rade SVB ako dozornému orgánu, ktorý nemá právo rozhodovať o takýchto veciach.
2. K žalobe pripojila žalobkyňa výpis z katastra nehnuteľností - LV č. 803 pre katastrálne územie X., na ktorom je zapísané vlastníctvo k bytom predmetného bytového domu a Zápisnicu SVB predmetného bytového domu zo dňa 27.8.2017.
3. Uznesením zo dňa 1.3.2018 súd odmietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 327 C.s.p., nakoľko tento návrh neobsahoval predpísané náležitosti.
4. Žalovaní č. 2 až 7 sa k žalobe vyjadrili v tom zmysle, že napriek tomu, že žalobkyňa hovorí o jej prostriedkoch vo fonde, tak už od júna 2016 do fondu neprispela žiadnou sumou a tieto nároky boli voči nej aj súdne uplatnené. Žalobkyňa nezaplatila žiadnu sumu ani na rekonštrukciu strechy, ktorá bola opravená ešte v roku 2005, a na zaplatenie ktorej bola zaviazaná rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/133/2005 - 144. Žalobkyňa má nedoplatky na fonde aj za skoršie roky a keď niečo uhradí, tak len sporadicky a nie v stanovenej výške. Na SVB je vždy proti všetkým návrhom a tým komplikuje nevyhnutné opravy a rekonštrukcie. Čo sa týka bodu č. 5, tak žalobkyňa zavádza, pretože byt, ktorý vlastní žalovaný č. 1 je v suteréne, je v dezolátnom stave, jeho vlastník nikdy neplatil do fondu žiadne prostriedky, a preto navrhli na SVB, aby bol tento byt vyňatý z bytového fondu a aby sa stav nebytovým priestorom vo vlastníctve všetkých ostatných spoluvlastníkov bytového domu. Vzhľadom na uvedené žalovaní požadovali žalobu zamietnuť.
5. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2019 žalovaný č. 6 dodatočne uviedol, že nie Rada rozhodovala v danej veci, ale Zhromaždenie SVB vyslovilo súhlas s rozhodnutím Rady SVB, ktorej on ako predseda dával návrhy. Konečné rozhodnutie bolo teda zo strany vlastníkov bytov. Potvrdil, že dňa 27.8.2017 sa konala SVB. Na tejto schôdzi boli prijaté uznesenia, a to vo vzťahu k tomu, že mali kanalizáciu v havarijnom stave, ktorú bolo potrebné riešiť, avšak bolo treba zosúladiť aj termíny firiem, ktoré mohli tieto práce vykonávať. Preto bolo odsúhlasené dodatočné rozhodnutie Rady SVB zo dňa 11.6.2016, pretože sa im ohlásila firma, ktorá bola schopná a ochotná tieto práce vykonať, avšak pokiaľ by bola riadne zvolaná schôdza do 6 týždňov, všetko by bolo už zasa pasé. To isté sa týkalo výmeny predných a zadných dverí, bolo to ku koncu roka 2016. Oslovili ho viaceré firmy, no najlepšia ponuka bola od spoločnosti S., ktorá im aj nakoniec zhotovila výmenu vchodových dverí za podstatne lacnejšiu cenu ako ponúkala firma E. a firma J. a následne po platbe dostali ešte ďalšiu zľavu. Pokiaľ sa týka riešenia pani J., tá bola dlhodobá neplatička v dôsledku čoho sa nepripojila k dodávke vody a elektriny. Pretože ako vlastníčka bytu nikdy takúto požiadavku neurobila a sama musela zaplatiť, tak jej navrhol riešenie, že po dojednaní na Obecnom úrade by jej bol pridelený sociálny byt, avšak za podmienok, že byt v ktorom ona bývala na prízemí, by požiadala o vyňatie z bytového fondu a tento byt by bol prekategorizovaný na nebytové priestory a bol by už ako nebytový priestor darovaný SVB, pretože ako vlastníčka bytu by nemohla sociálny byt dostať od obce. Pani J. však tak neurobila a medzičasom zomrela. Žalobkyňa je si veľmi dobre vedomá svojich práv a nie však svojich povinností a neodvádza dlhodobo platby do fondy opráv, takže neobstojí tvrdenie, že ako bude s jej prostriedkami naložené. Bolo potrebné vymeniť odkvapy, ale vzhľadom na to, že toto uznesenie napadla na súde žalobkyňa, vo veci sa ďalej nekoná. V dôsledku poškodených odkvapov voda stále zateká a dochádza k znehodnoteniu nehnuteľnosti a môže to viesť až k poškodeniu statiky.
6. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
7. Podľa § 63 ods.2 prvá veta CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.
8. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Súd v intenciách CSP nemá možnosť a ani povinnosť po smrti strany počas konania toto konanie prerušiť. Súd má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho.
9. Súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor (t.j. ak predmetom sporu je plnenie). Takýto žalobný petit ale žalobkyňa nepodala.
10. Z výpovede oboch strán mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade U. J. v priebehu súdneho konania zomrela. Súd preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán v zmysle § 186 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že sa v danej veci nejedná o majetkový spor, súd konanie voči tejto žalovanej zastavil.
11. Predmetom tohto konania je vyslovenie neplatnosti rozhodnutí k bodu 4 a 5 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu S..Č.. XXX K. X. konanej dňa 27.8.2017.
12. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. účinného ku dňu podania žaloby vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.
13. Podľa § 14 ods. 8 cit. zák. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
14. Toto zákonné ustanovenie dáva možnosť prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd v lehote 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania.
15. Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s.č. 201 v Rudňanoch sa konalo dňa 27.8.2017 a na tomto zhromaždení bola prítomná i žalobkyňa, čo potvrdila v rámci účastníckej výpovede. To znamená, že už dňa 27.8.2017 sa dozvedela o výsledku hlasovania a 30- dňnová lehota jej začala plynúť 28.8.2017, posledný deň lehoty pripadol na 26.9.2017 (utorok), pričom táto lehota je prepadnou (prekluzívnou), ide o hmotnoprávnu lehotu. To znamená, že v najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba podaná na súde.
16. V danom prípade žaloba bola podaná na súde dňa 28.9.2017, teda po márnom plynutí prepadnej lehoty.
17. Pre úplnosť súd považuje uviesť nasledovné:
18. Z povahy ustanovenia § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že výsledkom súdneho konania z pohľadu žalobcu by malo byť dosiahnutie stavu, že nenastanú právne účinky zamýšľané prijatým rozhodnutím na schôdzi vlastníkov bytov - vzhľadom na uvedené je potrebné formulovať znenie petitu žaloby tak, aby z jeho textácie bolo zrejmé, že rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nie je možné v podmienkach daného bytového domu aplikovať.
19. Toto ustanovenie zákona teda neupravuje možnosť vlastníkov dožadovať sa neplatnosti hlasovania
- v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahrádzajúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov.
20. Žalobkyňa ale podala určovaciu žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesení (nie všetkých) - k bodu 4 a 5 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu S..Č.. XXX K. X. konanej dňa 27.8.2017.
21. Rozhodnutia (uznesenia) prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nemožno považovať za právne úkony, pretože schôdza vlastníkov bytov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony. Ak by tomu tak bolo, potom by všetky rozhodnutia prijaté subjektom boli považované za neplatné pre rozpor s § 38 ods. 1 OZ (neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony). Preto na rozhodnutia vlastníkov bytov nie je možné aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch a je prípustný postup len v medziach ustanovenia § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z..
22. K tejto veci už zaujala stanovisko súdna prax - Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku 1Co/192/2009-247 zo dňa 23.9.2010 skonštatoval, že schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov tvoria samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a rozhodnutie je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, ktorý je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Právnym úkonom sa vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov stane až tým, že ju správca navonok prejaví. Preto rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú právnymi úkonmi, a teda sa nemožno úspešne dožadovať ich neplatnosti.
23. Súd nemal dôvod odchýliť sa od tohto právneho názoru.
24. Súd udáva, že návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania podľa jej prednesu na pojednávaní zo dňa1.2.2019 zamietol aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 2 CSP).
25. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní. Žalovaným v 1.-5. a 7. rade trovy nevznikli žiadne, resp. ich náhradu si neuplatnili. Žalovaný v 6. rade si uplatnil trovy konania, preto mu súd priznal ich náhradu v pomere 100%.
27. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.