Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-483-2013.pdf
PDF · 105.69 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-7C/483/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: L.. Š. A., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom O.Ň. XXXX/X, A., právne zastúpeného JUDr. Danielom Kostolanským, advokát, so sídlom Štúrova č. 4, Piešťany, proti žalovanému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom I..T.. Z. XXXX/XX, A., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom, so sídlom Piešťany, Sad. A. Kmeťa 24 o návrhu na zriadenie vecného bremena, t a k t o
rozhodol:
I. Zriaďuje vecné bremeno vo forme práva cesty - prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 22 m2 a cez parcelu č. XXXX/X - záhrada o výmere 104 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. A. N. vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XX vypracovaného dňa 16.10.2018 L.. O. B. v prospech vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie N. A. N., a to za jednorazovú náhradu vo výške 294,84 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.
III. Žiadnej zo strán sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.12.2013 proti žalovanému po pripustení zmeny žalobného návrhu domáhal určenia - (zriadenia) vecného bremena - v práve cesty a v práve uloženia vodovodnej prípojky cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 52 m2, nachádzajúcu sa v k.ú. N. A. N., obec N. A. N. a novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 94 m2, nachádzajúcu sa v k.ú. N. A. N., obec N. A. N., vedené na LV č. XXXX, vytvorené Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov, č. XXX/XXXX zo dňa 11.10.2018, vyhotoveným B. Z., spol. s r.o., C., pričom výšku náhrady za zriadenie vecného bremena ponechal na úvahe súdu, ako aj náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žiada vzhľadom na vzájomné strany sporu, aby po úprave petitu bol záväzným spôsobom upravený spôsob prístupu a prejazdu v prospech žalobcu. Pre žalobcu nie je akceptovateľná dohoda o užívaní prístupovej cesty už len z toho dôvodu, že za užívanie necelých 100 m2 žalovaný žiadal odplatu vo výške 90,- Eur mesačne, čo je podľa žalobcu neprimerané a súčasne ani istote neprispieva ustanovenie o vypovedaní predmetnej zmluvy. Žalobca súdu predložil fotografie vozidla v dĺžke kratšej ako je ambulancia, z ktorých je zrejmé, že takéto vozidlo má problém pri prejazde. Bola vykonaná skúška s vozidlom spolu s prívesným vozíkom, je však potrebné uviesť, že dochádza k ohnutiu pri prejazde, čo je iná situácia, ako keď ide o vozidlo typu ako je sanitka. Žalobca žiadal rešpektovať niektorú z navrhovaných dopravných situácií. Čo sa týka práva prejazdu osobným alebo nákladným vozidlom, to ponechal na úvahe súdu. K návrhu ohľadom vodovodnej prípojky uviedol, že nežiada o zriadenie vodovodnej šachty, ale o zriadenie vodovodnej prípojky tak, aby bola do 10 m od obecného vodovodu. Táto požiadavka vyplýva aj z technických noriem riešenia vodovodnej prípojky.
2. Žalovaný žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože nie je splnená základná podmienka z dôvodu, že žalovaný je naďalej ochotný sa dohodnúť a uzatvoriť zmluvu či už o užívaní prístupovej cesty alebo dohodu o zriadení vecného bremena. Za týmto účelom sa aj strany sporu stretli na mieste samom z dôvodu, aby sa dohodli na uskutočnení geodetických prác. V súlade s návrhom dopravnej situácie L.. Y. na výkrese č. 1 a 2 bola vykonaná úprava prístupovej cesty, bolo posunuté oplotenie a žalovaný je ochotný posunúť aj betónový stĺpik, i keď za súčasnej situácie je možný prejazd. Žalovaný vykonal skúšku prejazdom po jednej aj druhej strane s motorovým vozidlom Škoda Octavia a s dlhším typom prívesného vozíka za účelom zistenia možnosti prejazdu. Priebeh tejto skúšky súdu predložil na CD nosiči. Čo sa týka námietok, aby mala prístup aj ambulancia, vozidlo žalovaného spolu s prívesným vozíkom bolo dlhšie, takže ambulancia má bezproblémový prístup. Na preukázanie toho, že žalovaný je naozaj ochotný sa dohodnúť súdu predložil dohodu o užívaní prístupovej cesty. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalovaný preukázal snahu a aj naďalej je ochotný sa dohodnúť, ako aj s poukazom na to, že žalobca má umožnený prístup a užíva predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný poukázal na výkres č. 2 L.. Y., z ktorého vyplýva dĺžka vozidla ambulancie, a to 5,46 m. Vozidlo Boxer, ktoré bolo na fotografii už spĺňa dĺžkové aj váhové rozmery nákladného vozidla, ktoré by vzhľadom na statiku mosta nemalo prechádzať. Zdôraznil, že existuje aj iný prístup na pozemok žalobcu, tzv. vrchnou cestou, po ktorej bez problémov prechádzajú traktory a týmto spôsobom môže žalobca obhospodarovať svoju nehnuteľnosť. Súčasne súdu predložil statický posudok, z ktorého vyplývajú obmedzenia v zaťažení mosta. Žalovaný stále popiera nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena v požadovanom rozsahu. Podľa záveru dopravnej štúdie L.. Y. sa prejazd vozidiel od dĺžky 7 m nedá uskutočniť bez rozšírenia mostíka, pričom prejazd vozidla od 7 do 9 m vyžaduje podľa dopravnej štúdie rozšírenie mostíka o minimálne 1 meter, takže tzn. nemožnosť zriadenia vecného bremena pre fekálne vozidlo za súčasného stavu. Ak by došlo k rozšíreniu mostíka podľa technickej normy, tak sa zmenia aj príjazdové a odjazdové pomery a teda aj uhly a opätovne nebude potrebný taký rozsah, ako je žalobcom požadovaný. Podľa dopravnej štúdie mal byť maximálny záber pozemku parc. č. XXXX/X v dĺžke 8,5 m a podľa predloženého geometrického plánu žalobcom po zmene žaloby, je to až 12 m. Žiadnym dôkazom tak nie je preukázaná nevyhnutnosť a potrebnosť takého rozšíreného záberu pozemkov vo vlastníctve žalovaného. Okrem toho ani fekálne vozidlo ani požiarne vozidlo nie je vo vlastníctve žalobcu. Súd môže vecné bremená podľa zákona zriadiť len pre vlastníka stavby, nie pre prevádzkovateľa odvozu tekutého odpadu ani pre záchranné zložky. Záchranné zložky majú zákonný prístup zabezpečený. Okrem toho existuje finančne nenákladná možnosť zriadenia elektrickej, domovej čističky odpadových vôd, ktorá absolútne nepotrebuje žiadne čerpanie tekutých odpadov. Žalobca z neznámych dôvodov o takej možnosti ani neuvažoval. Žalovaný nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť, že po pozemkoch, na ktorých žiada žalobca zriadiť právo uloženia vodovodnej prípojky nevedú potrubia verejného vodovodu. Popiera, že by cez predmetný pozemok viedli alebo viedol verejný vodovod. Okrem toho súd vlastníkovi stavby v nevyhnutnom rozsahu môže zriadiť vecné bremeno prístupu ku stavbe po cudzích pozemkov a nie vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo uloženia vodovodnej prípojky. Takú formu vecného bremena Občiansky zákonník neumožňuje. Zo strany žalovaného je stále možné zriadiť vecné bremeno dohodou v rozsahu podľa geometrického plánu, ktorý žalovaný predložil, a to za odplatu v bežnej výške, ktorú určí znalec alebo dohodou strán. Žalobca nepredložil odborne stanovenú hodnotu ním žiadaného vecného bremena a ani v tomto smere nepredložil návrhy na vykonanie dokazovania.
3. Súd vec prejednal a rozhodol v súčinnosti strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vykonaním ohliadky na mieste samom a simuláciou prejazdu a oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, kópie katastrálnej mapy, výpisov z listov vlastníctva, fotografií, darovacej zmluvy, e-mailovej komunikácie, mimosúdnej komunikácie pred podaním žalobného návrhu, náčrtov príjazdovej cesty, správy mesta, rozhodnutia Mesta N. A. N., odborného stanoviska, stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, simulácie prejazdu, štúdie ďalšej existujúcej cesty, dohody o užívaní, nákresov, dopravných štúdií, STN 736110, technickej normy hasičského vozidla, geometrických plánov, technických noriem nákladných vozidiel, zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, katalógu vozoviek a zistil tento skutkový stav. Zmeny procesných pravidiel sporového konania sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania a došlo k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu, a preto súd mohol vykonať len stranami navrhnuté dôkazy.
4. Žalobca je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. N. A. N., a to parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X a stavieb - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X a rekreačného domu súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X.
5. Žalovaný je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N. A. N., a to parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X a stavby - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X.
6. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na oddelenie pozemkov č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X V. Č.. XXXX/X, vyhotoveného B. Z., spol. s r.o., C. vyplynul spôsob a rozsah zriadenia vecného bremena žiadaného žalobcom, a to právo cesty a právo uloženia vodovodnej prípojky cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 52 m2, nachádzajúcu sa v k.ú. N. A. N., obec N. A. N. a novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 94 m2, nachádzajúcu sa v k.ú. N. A. N., obe parcely zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. N. A. N..
7. Z geometrického plánu na zriadenie vecného bremena č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným L.. O. B., vyplynul spôsob a rozsah zriadenia vecného bremena, s ktorým by súhlasil žalovaný, právo cesty cez parcelu č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 22 m2 a cez parcelu č. XXXX/X - záhrada o výmere 104 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. N. A. N..
8. Podľa predložených geometrických plánov sú parcely č. XXXX/X, XXXX/X V. Č.. XXXX/X bezprostredne susediace a parcela č. XXXX/X nadväzuje na mostový preklad cez Ž. potok, ktorý priamo vyúsťuje na verejnú komunikáciu č. XXXX. Mostový preklad je používaný stranami sporu na prístup k pozemkoch a stavbám v ich vlastníctve zapísaných na LV č. XXXX V. Č.. XXX a na predmetný účel bol v roku 1969 postavený právnymi predchodcami strán sporu - L.. W. A., Y.. V. L.. M. A..
9. Z rozhodnutia Mesta N. A. N. zn. XXXX/XXXX-A.-X zo dňa 11.05.2015 vyplýva, že stavebné konanie na stavbu „Oplotenie“ na parcele č. XXXX/X bolo prerušené do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena.
10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
12. Podľa § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
13. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
14. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry strán sporu tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. V súlade s § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka z podnetu žalobcu ako vlastníka stavby umožňujú súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinnosti vlastníka priľahlého pozemku (žalovaného). Aj s využitím ústavných limitov (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) citované ustanovenie Občianskeho zákonníka poskytuje súdu súkromnoprávny nástroj riešenia určitej časti špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby. V tom teda spočíva legislatívny základ verejného záujmu, ktorý v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby. O takúto situáciu ide aj v predmetnom konaní.
15. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku formou zriadenia vecného bremena, zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe, vlastník ktorej nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ale len za situácie, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty môže žiadať len majiteľ takej stavby, ku ktorej úplne chýba nevyhnutné spojenie s verejnou komunikačnou sieťou, alebo ak je toto spojenie nedostatočné. Právo nevyhnutnej cesty pritom znamená ako právo pešej chôdze, tak aj právo jazdy autom. Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby má dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Zriadenie vecného bremena je mimoriadnym, výnimočným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné vykladať ho reštriktívne. Ide o extrémny zásah, a preto ho súd má zriaďovať, len ak vecné bremeno, je jedinou možnosťou na zabezpečenie prístupu k stavbe. Okrem toho súd je povinný dbať na to, aby pri dosiahnutí účelu, na ktorý je vecné bremeno zriaďované, obmedzoval vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti (pozemku) len v nevyhnutnej miere.
16. Zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani faktický užívací stav, teda ani to, že žalovaný v súčasnosti nebráni žalobcovi v prístupe k jeho nehnuteľnosti - stavbe. Tu zhodne aj s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR uvedeným v jeho rozsudku zo dňa 30.08.2005 sp. zn. 25Cdo/2317/2004 treba konštatovať, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí bez toho, aby vlastníkovi stavby vzniklo nejaké právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože vlastník pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať. Toto je treba zdôrazniť aj v nadväznosti na námietky zo strany žalovaného.
17. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok možno zriadiť len za splnenia oboch predpokladov a to, že vlastník stavby prístup k stavbe nemá a nie je ho možné zabezpečiť inak (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súd vykonaným dokazovaním dospel i po vykonanej ohliadke a simulovaných prejazdoch k záveru, že je nevyhnutné zabezpečiť prístup k pozemkom a stavbám zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. N. A. N. a že prístup iným spôsobom ako cez pozemky žalovaného parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, nie je možný a žalovaným navrhovaný prejazd (označený horná cesta cez pasienky) nie je spôsobilý na každodenný prechod a prejazd. Súd však nemal preukázanú dôvodnosť zriadenia vecného bremena na prejazd žalobcom žiadaných nákladných vozidiel, pretože zriadením vecného bremena - práva prechodu a prejazdu v rozsahu žiadanom žalobcom by vznikol hrubý nepomer medzi povinnosťou povinného a výhodou oprávneného a sám žalobca pri prejazde ním zvolaným typom motorového vozidla s prívesným vozíkom bezproblémovo prešiel. Podstata inštitútu vecného bremena totiž nespočíva v povinnosti uľahčiť vjazd na pozemok osobe, ktorá ho má komplikovaný, ale umožniť vjazd a vstup na pozemok osobe, ktorá ho nemá vôbec, resp. iba za obzvlášť nevyhovujúcich podmienok, a preto súd vyhovel návrhu žalobcu na zriadenie vecného bremena, avšak nie v ním žiadanom rozsahu, ale vo forme práva cesty - prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 22 m2 a cez parcelu č. XXXX/X - záhrada o výmere 104 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. N. A. N. vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XX vypracovaného dňa 16.10.2018 L.. O. B. v prospech vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. N. A. N. a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Geometrický plán č. XXX/XX je súčasťou predmetného rozsudku.
18. S prihliadnutím na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je možné zriadiť právo cesty len za náhradu, pričom právo na náhradu vzniká priamo na základe tohto článku Listiny. Súd nemôže preto zriadiť vecné bremeno bez toho, aby vlastníkovi stavby uložil povinnosť zaplatiť za zriadenie vecného bremena konkrétne určenú peňažnú náhradu. Peňažná náhrada musí byť pritom primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vychádzať z ceny len určenej podľa cenových predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii rovnako, ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený.
19. Pri stanovení ceny vecného bremena strany sporu nenavrhli návrhy na dokazovanie a ponechali určenie ceny na úvahe súdu, a preto súd vychádzal zo skutočnosti, že ide o vecné bremeno - právo prechodu pre žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti a skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania (charakter stavieb a dotknutých pozemkov, spôsob nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a dopravnú situáciu s poukazom na napojenie mostového prekladu na verejnú komunikáciu) v súlade s návrhmi strán sporu, pričom nebol podaný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania. Žalovaný ako vlastník pozemkov, na ktorých bude zriadené vecné bremeno, to znamená na časti parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX/XX bude musieť strpieť prechod cez jeho pozemky oprávnenými z vecného bremena v zakreslenom rozsahu vo výmere 126 m2. Z toho dôvodu je tu stanovený bežný hrubý príjem, ktorý by vlastník pozemkov dosiahol, keby na pozemkoch vecné bremeno tohto druhu nebolo. Keďže doba trvania je neobmedzená, zákon do výpočtu stanovuje použiť dĺžku trvania 20 rokov. Súčasne súd vykonal porovnanie s hodnotou a obdobnou lokalitou, ktoré sú mu známe zo súdnych konaní, kde hodnota bola stanovená súdom ustanoveným znalcom a v ktorých bola všeobecný hodnota stanovená v sume 2,34 Eur/m2, a preto žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 294,84 Eur (126 m2 x 2,34 Eur). Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalobcovi v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..
20. Záverom by súd chcel poukázať na dôkaznú povinnosť žalobcu, pretože ak procesná strana splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej v danom spore prináleží. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01.07.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 C.s.p., v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať za akých podmienok, z akých dôvodov a na ktorej časti parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného sa domáha uloženia vodovodnej prípojky. Nebol označený priebeh a uloženie verejného vodovodu, od ktorého vo vzdialenosti 10 m žiadal žalobca uložiť vodovodnú prípojku. Nebolo preukázané a ani neboli predložené návrhy na preukázanie dôvodnosti návrhu žalobcu na uloženie vodovodnej prípojky, a preto súd žalobný návrh v časti uloženia vodovodnej prípojky zamietol. Záverom chce súd poukázať na skutočnosť, že problémy ktoré vznikli medzi stranami sporu majú pôvod v tom, že právni predchodcovia nepredpokladali, že keď rozdelia a prevedú nehnuteľnosti na svojich dvoch potomkov, nastanú problémy v užívaní a v prístupe k nim. Strany sporu si musia uvedomiť, že predmetné nehnuteľnosti mali vybudovaný jeden spoločný vstup a tomu je nutné prispôsobiť svoje požiadavky a súčasne tolerovať v nevyhnutnej miere nutnosť žalobcu mať možnosť využívať od verejnej komunikácie vzdialenejšie nehnuteľnosti. Avšak mnohé požiadavky zo strany žalobcu je možné vyriešiť využitím moderných technických riešení, ktoré si samozrejme vyžadujú finančné náklady, pričom prostredníctvom inštitútu vecného bremena je možné zabezpečiť len nevyhnutný prístup k nehnuteľnostiam a nie uľahčovať žalobcovi užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 s prihliadnutím na § 257 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na porovnanie úspechu a neúspechu strán sporu (rozsah zriadeného vecného bremena) a charakteru sporu, ako aj dôvodov, pre ktoré bolo nutné na základe súdneho rozhodnutia upraviť pomery medzi stranami sporu, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Považoval za spravodlivé, aby každá zo strán znášala trovy konania, ktoré vznikli z dôvodu, že strany sporu nedokázali si upraviť vzájomné vzťahy dohodou.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.