Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/170/2017

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu G&B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO 47 254 831, správca konkurznej podstaty úpadcu MEDFIN-lízing, a.s. „v konkurze" so sídlom Komenského 36, 937 01 Želiezovce, IČO 35 826 584, zast. WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO 47 257 164 proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou Ilava, n.o. so sídlom Štúrova 3, 019 01 Ilava, IČO 36 119 385, zast. Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, 018 41 Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 47 694,16 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 47 694,16 € spolu so žalobou uplatnenými úrokmi z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € sa z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 47 694,16 € s prísl. a náhrady trov konania na základe leasingových zmlúv.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č.k. 4Up/63/2017 zo dňa 30.05.2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3. Písomným podaním zo dňa 16.07.2018, označeným ako Čiastočné späťvzatie žaloby, vzal žalobca žalobu späť v rozsahu uplatnenej istiny v celom rozsahu vo výške 47 694,16 €, uplatnených úrokov z omeškania v celom rozsahu a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celom rozsahu v sume 40,- €. Zároveň žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Trval na tom, že v časti náhrady trov právneho zastúpenia žalobu späť neberie. Uviedol, že po podaní žaloby bola dňa 26.06.2018 medzi žalobcom, žalovaným a pristupujúcim dlžníkom Ministerstvom zdravotníctva SR uzatvorená Dohoda o novácii záväzku a Dohoda o pristúpení záväzku, na základe ktorej došlo k zaplateniu žalobou uplatneného nároku.

4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22.10.2018 navrhol, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu, že na strane žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby založenou podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov na základe uznesenia Vlády SR č. 1351 zo dňa 11.12.2002, ktorým bolo podľa § 5 ods. 2 zákona č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) v znení zákona č. 457/2002 Z. z. schválené rozhodnutie Vlády SR o transformácii štátnej príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Ilava, ul. Štúrova č. 3, 019 01 Ilava k 01.01.2003, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je jedným

zo zakladateľov neziskovej organizácie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vložilo do neziskovej organizácie majetok štátu, pričom jeho časť je označená ako prioritný majetok, ktorý nie je predmetom likvidácie, tento majetok nemožno založiť ani ho inak použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu alebo do výpožičky. Nezisková organizácia - Nemocnica s poliklinikou Ilava, n. o. je registrovaná Okresným úradom v Trenčíne, odborom všeobecnej vnútornej správy pod č. OVVS/ NO-15/2002 na základe rozhodnutia č. A/2002/11613-2 zo dňa 31.12.2002, právoplatného dňa 01.01.2003 a je založená na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja bolo Nemocnici s poliklinikou Ilava, n. o. povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti - všeobecnej nemocnice, ktorého odborným zameraním je všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť, špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť: zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ústavná zdravotná starostlivosť a lôžkové oddelenia, ústavná pohotovostná služba. Nemocnica s poliklinikou Ilava, n. o. zo svojej činnosti nevykazuje zisk. Nemocnica s poliklinikou Ilava, n. o. je zaradená medzi subjekty verejnej správy. Úhrada trov právneho zastúpenia by znamenala pre uvedené zdravotnícke zariadenie zabránenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým ohrozenie zdravia občanov. Nepriaznivú finančnú situáciu žalovaný dokladoval účtovnými výkazmi spolu so súvahou. Pokiaľ by na úhradu trov právneho zastúpenia žalobcu použil finančné prostriedky poukázané zdravotnými poisťovňami za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, táto situácia by spôsobila, že by nemal dostatok finančných prostriedkov na plnenie zákonom ustanovených úloh - poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čím by došlo aj k ohrozeniu ústavného práva občanov na ochranu zdravia. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol, že v predmetnej veci bola dňa 26.06.2018 uzatvorená Dohoda o novácii záväzku a Dohoda o pristúpení k záväzku medzi žalobcom, žalovaným a pristupujúcim dlžníkom, Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, pričom na jej základe malo dôjsť k zaplateniu žalobou uplatneného nároku. Uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá celkom na pravde. Je pravdou, že došlo k uzatvoreniu vyššie uvedenej Dohody o novácii záväzku a Dohody o pristúpení k záväzku (ďalej len dohoda). V predmetnej dohode bolo v čl. II dohodnuté sporovými stranami, že dlžník, teda žalovaný je povinný uhradiť veriteľovi, teda žalobcovi nový záväzok, ktorý predstavuje 97,02 % celkovej istiny doterajšieho záväzku, a tiež bolo dohodnuté, že nadobudnutím účinnosti dohody doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že na základe dohody došlo k zaplateniu žalobou uplatneného nároku. Na základe uzatvorenej dohody došlo k novácii záväzku a úhrade 97,02 % celkovej istiny, pričom príslušenstvo nebolo uhradené vôbec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcom žalovaný nárok zanikol, teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania, z dôvodu čoho žalovaný navrhol, aby súd priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2018 uviedol, že na základe Čiastočného späťvzatia vzal späť žalobu v rozsahu istiny a uplatneného príslušenstva, pričom naďalej trval na žalobe v rozsahu náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len ako „CSP“) „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sú trovy konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Na základe uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ako súčasť trov konania v zmysle ust. § 251 a nasl. spĺňajú kumulatívne všetky predpoklady pre priznanie ich náhrady. Podľa názoru žalobcu, súčasná účtovná situácia žalovaného neodôvodňuje nepriznanie riadne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatňovaním práva žalobcovi obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný mal a mohol pred začatím súdneho konania vyrovnať všetky mu známe záväzky voči spoločnosti MEDFIZ-lízing, a.s., Žalobca ako správca v zmysle osobitného predpisu musí postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá zahŕňa aj povinnosť žalobcu vymáhať všetky pohľadávky úpadcu v konkurze. Z uvedeného dôvodu bol žalobca zákonom viazaný pohľadávku úpadcu uplatniť súdnou cestou v prípade, ak žalovaný svoje záväzky riadne a včas neplnil, na základe čoho mal žalobca za to, že nie sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 257 CSP. Žalobca mal za to, že nárok na náhradu trov konania je na výlučnom uvážení

súdu, pričom vzhľadom na špecifickosť situácie a v dôsledku vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby mu bola náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovanému priznaná vo výške podľa petitu tohto vyjadrenia. Žalobca súhlasil s tvrdením žalovaného, že v zmysle Dohody bola uhradená suma zodpovedajúca 97,02 % doterajšieho záväzku, jeho súčasťou však nie je výlučne žalovaný nárok. Žalovaný zároveň opomína skutočnosť, že žalobca žaloval istinu vo výške 47.694,16 €, a uhradená suma v zmysle Dohody bola vo výške 209.871,37 €. Nárok z Dohody teda niekoľkonásobne presahuje žalovaný nárok, pričom tento konzumuje v celom rozsahu, a nie výlučne v rozsahu 97,02 %. Z uvedeného dôvodu je pomer úspechu žalobcu vo veci 100,00 %, nakoľko žalovaný nárok (istina), bola uhradená v zmysle Dohody v celom rozsahu, pričom v ostatnej výške v zmysle Dohody boli uhrádzané iné nároky žalobcu, ktoré v zmysle Dohody nováciou zanikli. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že pre určenie pomeru úspechu v súdnom konaní nie je určujúce, či bola žaloba úspešná v rozsahu príslušenstva, a taktiež trovy konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia) sa vo všeobecnosti počítajú výlučne z istiny, resp. z istiny a prípadnej zmluvnej pokuty, ktorá v danom prípade nebola žalobcom uplatňovaná. Z uvedeného dôvodu je právne irelevantné, či bolo Dohodou uhradené i príslušenstvo a v akej výške. V zmysle ust. § 256 ods. 1 „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“ Žalobca poukazoval na skutočnosť, že záväzok žalovaného zanikol ex nunc až nadobudnutím účinnosti Dohody, v rámci ktorej bol žalovaný nárok uhradený, i keď de iure plnením nového záväzku v zmysle Dohody. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné dospieť k záveru, že záväzok žalovaného zanikol v prospech žalobcu, a to spôsobom plnenia záväzku prostredníctvom plnenia nového záväzku žalovaným, s ktorého plnením žalobca v rámci mimosúdnej dohody súhlasil ako s plnením žalovaného záväzku. Nemožno teda akceptovať žalovaným prezentovaný názor, z ktorého vyplýva, že trovy právneho zastúpenia nemožno priznať z dôvodu zániku záväzku, práve naopak, z uvedeného dôvodu zákon ako i ustálená judikatúra umožňuje tento nárok priznať žalobcovi. S ohľadom na uvedené žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.03.2018, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 569/2017 uvádza „Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.“ V prípade späťvzatia žaloby sa dôvodnosť žaloby neposudzuje z hmotnoprávneho hľadiska, ale výlučne z hľadiska, či uplatnenie práva na súde bolo jedinou možnosťou žalobcu. K uvedenému žalobca opätovne poukázal na postavenie žalobcu ako správcu v zmysle osobitného predpisu, a na jeho zákonnú povinnosť vymáhať pohľadávky úpadcu v rámci povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Na základe uvedeného možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žaloba podaná žalobcom bola dôvodná čo do procesnoprávnej roviny. Nad rámec uvedeného žalobca ad contrario poukazoval na skutočnosť, že žaloba je dôvodná aj do hmotnoprávnej roviny, nakoľko Dohodou hmotnoprávny nárok zo žaloby zanikol v plnom rozsahu plnením Dohody práve zo strany žalovaného, čím žalovaný akceptoval a uznal žalovaný nárok. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že Dohoda bola uzatvorená na spoločný návrh žalobcu a žalovaného práve medzi žalobcom a žalovaným. Uzatvorením Dohody a jej plnením žalovaný nárok žalovaný splnil v celom rozsahu, splnením žalovaného záväzku neostávala žalobcovi iná možnosť, ako vziať žalobu späť v zaplatenom rozsahu, pričom trovy právneho zastúpenia neboli predmetom Dohody. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno, podľa názoru žalobcu, akceptovať závery žalovaného o procesnom zavinení zastavenia konania zo strany žalobcu, nakoľko samotné podanie, ktorým dochádza k späťvzatiu žaloby sa nepovažuje za procesné zavinenie zastavenia konania. Tým (procesným zavinením) je skutočnosť, že žalovaný nárok zo žaloby zaplatil v plnom rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutočností konajúcemu súdu žalobca navrhol, aby vydal nasledovný rozsudok: I. Žalobcovi sa voči Žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania súdom v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

6.1. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6.2. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6.3. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6.4. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

6.5. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

7. Z obsahu písomného podania žalobcu zo dňa 16.07.2018, označeného ako Čiastočné späťvzatie žaloby, je zrejmé, že žalobca vzal žalobu späť v celej výške žalobou uplatnenej istiny, úrokov z omeškania i nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Trval na náhrade žalobou uplatnených trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Po posúdení uvedeného podania žalobcu na základe čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 podľa jeho obsahu mal teda súd zato, že písomným podaním zo dňa 16.07.2018 vzal žalobca v zmysle § 144 a § 145 ods. 1 žalobu späť celkom, v dôsledku čoho zastavil konanie v časti o zaplatenie žalovanej istiny 47 694,16 € spolu so žalobou uplatnenými úrokmi z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €.

8.1. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8.2. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu že po podaní žaloby bola dňa 26.06.2018 medzi žalobcom, žalovaným a pristupujúcim dlžníkom Ministerstvom zdravotníctva SR uzatvorená Dohoda o novácii záväzku a dohoda o pristúpení záväzku, na základe ktorej došlo k čiastočnému zaplateniu žalovanej pohľadávky. Vzhľadom k tomu súd, v zmysle § 256 ods. 1 a § 257 CSP, žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia nepriznal. V spore nebolo preukázané, že by konanie procesne zavinil žalovaný. Konanie bolo zastavené v dôsledku uzavretia Dohody o novácii záväzku a dohody o pristúpení záväzku, ktorých zmluvnou stranou bolo aj Ministerstvo zdravotníctva SR, bez ktorého účasti a poskytnutia finančných prostriedkov štátu by k predmetnej mimosúdnej dohode strán sporu nebolo došlo. Okrem toho, dohodou o novácii v zmysle § 516 ods. 1 Obč. zák. došlo k zmene obsahu žalovaného záväzku. Taktiež žalobcovi bolo zo žalovanej pohľadávky vyplatené iba 97,02% z istiny, pričom príslušenstvo nebolo uhradené vôbec. S prihliadnutím na to, že žalovaný je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, zaradenou medzi subjekty verejnej správy, súd v zmysle § 257 Dohodu o novácii záväzku a dohodu o pristúpení záväzku považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Rozhodnutie súdu o trovách konania nie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018, keďže v tomto spore nebolo preukázané, že by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, nakoľko zmluvnou stranou Dohody o novácii záväzku a dohody o pristúpení záväzku bola aj žalobca a tretí subjekt - Ministerstvo zdravotníctva SR. Podľa názoru súdu, za týchto skutkových okolností nemožno posúdiť úhradu žalovanej pohľadávky ako konanie žalovaného, ktoré malo zaviniť zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.