Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, IČO: 44 518 684, so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovaným: 1/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. S. X, Y., o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať byt č. 2 nachádzajúci sa v Košiciach, na ulici Na Demetri 2, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.7.2018 domáhal, aby súd rozhodol o vyprataní bytu č. X., T. O. T. S. X D. Y. žalovanými v 1. a v 2. rade. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že vlastníkom bytu č. X T. O. T. S. X, ktorého vypratania sa žalobca domáha, je Mesto Košice. Na základe Rozhodnutia o pridelení bytu č. j. H. F. S. XX.X.XXXX sa nájomcami bytu stali rodičia žalovanej v 1. rade. Rodičia žalovanej v 1. rade zomreli. Predmetný byt pozostáva z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Na základe uvedeného žalovaní v 1. a 2. rade užívajú byt bez právneho titulu.

3. Žalobca sa domáha vypratania bytu podľa ust. § 126 ods. 2 OZ.

4. Zmluvou o výkone správy č. XXXX/XXXX F. S. X.XX.XXXX uzavretou medzi Mestom Košice a žalobcom, Mesto Košice zverilo žalobcovi do správy taktiež predmetný byt. Podľa článku II predmetnej zmluvy je správca povinný užívať spravovaný majetok, alebo ho prenechať do užívania v súlade s jeho účelovým určením tzn. nebytový fond a bytový fond podľa ich stavebného charakteru a ostatný spravovaný majetok na vlastnú činnosť resp. podnikanie a v súlade s podmienkami tejto zmluvy. Obsahom správy podľa predmetnej zmluvy je právo užívať spravovaný majetok. Správca je povinný vo vlastnom mene uplatňovať na súde nároky na vypratanie bytov patriacich Mestu Košice v zmysle článku VI bod B ods. (1) zmluvy o výkone správy v znení dodatku č. 3, na základe čoho sme oprávnení domáhať sa vypratania tohto bytu v súlade s ustanovením § 126 ods. 2 OZ.

5. Žaloba bola žalovaným v 1. a v 2. rade spolu s procesnými poučeniami doručená dňa 27.3.2018, čo žalovaní potvrdili vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke.

6. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2018 žalovaní v 1. a v 2. rade doručili vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli to, že žiadajú tunajší súd o nevypratanie bytu z dôvodu, že manžel

si nevie nájsť prácu a v novembri má nastúpiť do práce v Kosite, pričom žalovaná má sedem detí. Následne sa žalovaní vyjadrili v tom zmysle, že do 31.12.2018 vyplatia dlh žalobcovi.

7. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2018 žalobca doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných, v ktorom uviedol, že platby, resp. nedoplatky za užívanie bytu nie sú predmetom tohto konania a zároveň žalovaní nepopierajú skutočnosť, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu. Žalobca následne uviedol, že so žalovanými nikdy nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, pričom na základe Rozhodnutia o pridelení bytu č. j. H. F. S. XX.X.XXXX sa nájomcami bytu stali rodičia žalovanej v 1. rade. Dňa 24.10.2012 bola rodičom žalovanej v 1. rade ako nájomcom predmetného bytu doručená výpoveď z nájmu bytu, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.1.2013. Nájomcovia bytu zomreli v priebehu rokov 2015 a 2016, teda po uplynutí výpovednej lehoty z nájmu bytu a so žalovanými nikdy k uzatvoreniu nájomného vzťahu nedošlo.

8. Tunajší súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 1.2.2019. Na predmetné pojednávanie sa nedostavili žalovaní a teda súd v súlade s ust. § 180 pojednával v ich neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní predniesol, že zotrváva na podanej žalobe, nakoľko nedošlo k zmene pomerov, pričom žalovaní naďalej neplatia žiadne nájomné a preto ich dlh narastá. Žalobca na pojednávaní súdu predložil výpoveď z nájmu bytu, ktorá bola daná zo strany Mesta Košice právnym predchodcom žalovaných, výzvu na odovzdanie bytu, upomienku a úmrtné listy pôvodných užívateľov bytu.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Z rozhodnutia o pridelení bytu č. j. H. F. S. XX.X.XXXX predloženého žalobcom súd zistil, že Obvodný národný výbor Košice I, bytový odbor pridelil B. U. a manželke I. U. byt, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, v Košiciach na ulici T. S., Č.G. S. X/A V.. G.., T. C., Č. H. X.

11. Zo zápisu z obhliadky bytu - šetrenie zo dňa 3.5.2018 predloženého žalobcom súd zistil, že Z. U. zomrel a byt užíva jeho dcéra R. U..

12. Zo zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice zo dňa 1.12.2008 číslo XXXX/XXXX predloženého žalobcom súd zistil, že Mesto Košice, ktoré je vlastníkom bytu dalo do správy obecného majetku zmluvnému správcovi, ktorým je žalobca.

13. Podľa článku II predmetnej zmluvy je správca povinný užívať spravovaný majetok, alebo ho prenechať do užívania v súlade s jeho účelovým určením tzn. nebytový fond a bytový fond podľa ich stavebného charakteru a ostatný spravovaný majetok na vlastnú činnosť resp. podnikanie a v súlade s podmienkami tejto zmluvy.

14. Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 4.10.2012 predloženého žalobcom súd zistil, že Mesto Košice vypovedalo nájom bytu č. X nachádzajúceho sa na ulici T. S. D. Y. z dôvodu, že nájomníci hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, a to tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Výpovedná lehota bola 3-mesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

15. Z doručeniek výpovede nájmu predloženého žalobcom súd zistil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 4.10.2012 si Z. U. prevzal dňa 24.10.2012 a I. U. dňa 24.10.2012, čo potvrdili vlastnoručným podpisom na doručenke.

16. Z upomienky zo dňa 4.10.2012 predloženej žalobcom súd zistil, že žalobca vyčíslil nedoplatok a penále k predmetnému bytu v celkovej výške 950,27 EUR.

17. Z výzvy na odovzdanie bytu zo dňa 28.2.2013 predloženej žalobcom súd zistil, že žalobca vyzval Z. U. a I. U. na odovzdanie bytu v lehote najneskôr 1 mesiaca od prevzatia výzvy.

18. Z úmrtného listu predloženého žalobcom súd zistil, že Z. U. zomrel dňa 4.6.2015.

19. Z uznesenia súdnej komisárky Mgr. Sobinkovičovej č. k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.12.2016 predloženého žalobcom súd zistil, že I. U. zomrela dňa 28.6.2016.

20. Z upomienky zo dňa 31.1.2019 predloženej žalobcom súd zistil, že žalobca vyčíslil nedoplatok a penále k predmetnému bytu v celkovej výške 2.849,76 EUR.

21. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

22. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok uvedených v ústave alebo v ďalších zákonoch. Obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka sú rovnaké bez zreteľa na to, či je vlastníkom právnická alebo fyzická osoba, štát alebo obec. Z formulácie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však nemožno vyvodzovať zabezpečenie základného práva na ochranu vlastníctva bez splnenia zákonných podmienok jej poskytnutia, ktoré sú uvedené predovšetkým v Občianskom zákonníku.

25. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

27. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa ustanovenia § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

29. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa ustanovenia § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

31. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

32. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

33. Podľa ustanovenia § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách Bytového družstva.

34. Podľa ustanovenia § 688 Občianskeho zákonníka, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú po príprave užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

35. Podľa ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

36. Podľa ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

37. Podľa ustanovenia § 710 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

38. Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

39. Podľa ustanovenia § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

40. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca je správcom bytu č. X na prízemí na ulici T. S. X D. Y., ktorého žalovaní v 1. a v 2. rade užívali bez právneho titulu. Na základe Rozhodnutia o pridelení bytu č. j. H. zo dňa 11.9.1990 sa nájomcami bytu stali rodičia žalovanej v 1. rade.

41. Dňa 24.10.2012 bola rodičom žalovanej v 1. rade ako nájomcom predmetného bytu doručená výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, nakoľko si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.1.2013. Nájomcovia bytu zomreli v priebehu rokov 2015 a 2016, teda po uplynutí výpovednej lehoty z nájmu bytu a so žalovanými nikdy k uzatvoreniu nájomného vzťahu nedošlo.

42. Výpovedná lehota uplynula v zmysle doručenej výpovede 31.1.2013 a odvtedy predmetný byt žalovaní užívajú bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva Mesta Košice, pričom správu bytu vykonáva žalobca.

43. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe skutkových zistení súd mal za preukázané, že Mesto Košice je vlastníkom predmetného bytu a v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka a je oprávnený byt držať, užívať ho a nakladať s ním podľa svojej vôle. Zmluvou o výkone správy č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.2008 uzavretou medzi Mestom Košice a žalobcom, Mesto Košice zverilo žalobcovi do správy taktiež predmetný byt.

44. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo vyjadruje konkretizáciu základného ústavného práva uvedeného v čl. 20 ods. 1 ústavy.

45. Ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Vlastnícke právo je absolútnym právom pôsobiacim „erga omnes“, t.j. voči všetkým. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva voči tomu subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo porušuje. Pasívne legitimovaným v prípade vlastníckej žaloby na vydanie veci/vypratanie nehnuteľnosti je osoba, ktorá zasahuje do vlastníckych práv žalobcu tým, že vec neoprávnene zadržiava, resp. užíva a odmieta vec vlastníkovi vydať, resp. vypratať.

46. Žalovaní v spore nepreukázali žiaden právny dôvod, pre ktorí predmetný byt užívajú, pričom byt naďalej užívajú bez právneho dôvodu a teda Mestu Košice ako vlastníkovi v užívaní bytu bránia.

47. V súlade s vyššie uvedeným mal súd zato, že úmyselným konaním žalovaných, t. j. konaním, ktorým žalovaní napriek opakovaným výzvam neodovzdali predmetný byt Mestu Košice v zastúpení správcu, ktorým je žalobca a tým porušili a zasahovali do vlastníckeho práva Mesta Košice.

48. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že Mesto Košice v zastúpení správcu bytu (žalobca) má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným v 1. a v 2. rade predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady.

49. Súd pri rozhodovaní v merite sporu vychádzal z toho, že žalovaní žiaden právny dôvod na užívanie sporného bytu nemajú. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaní nemajú žiaden právny titul užívania k predmetnej nehnuteľnosti, naďalej ju užívajú a nehnuteľnosť do dnešného dňa nevypratali. Na základe uvedeného súd žalobe v vypratania bytu vyhovel a zaviazal žalovaných predmetnú nehnuteľnosť bližšie špecifikovanú vo výrokovej časti rozsudku vypratať.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. V danom prípade mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo výške 100 %.

52. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.