Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/158/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, so sídlom J. W. XXXX/X, XXX XX L. A., proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX V., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 417,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/93/2017-84 zo dňa 29.09.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 252,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 252,17 eur od 28.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,86 % trov konania voči žalovanému. 2. Nárok žalobcu súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení § 297 písm. b), § 219 ods. 3 C. s. p., § 43 ods. 1, písm. a), § 43 ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1, 2, § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách § 52 ods. 1/ - 4/, § 53 ods. 1/ - 5/, § 53a ods. 1, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dôvodil tým, že z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov žalobca tieto uplatňoval ako nárok na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, ktoré žalovanému poskytol žalobca na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo- právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Právu žalobcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal tak za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade so zmluvami o poskytovaní verejných služieb, VP, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 252,17 eur. Z tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 252,17 eur, a to vzhľadom na to, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ žalobcovi túto sumu neuhradil. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 v znení účinnom od 01.01.2015 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca si však uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti najneskôr splatnej faktúry (č. 7610694558), t.j.

odo dňa 28.12.2016. Súd prvej inštancie viazaný žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 a 2 C. s. p. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 252,17 eur od 28.12.2016 do zaplatenia a žalobcovi nepriznal nárok na sumu 145,28 eur odôvodňujúcu zmluvnú pokutu, nakoľko túto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie o zmluvnej pokute podľa súdu prvej inštancie nebolo totiž individuálne dohodnuté, a teda žalovaný nebol schopný toto ustanovenie ovplyvniť. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, resp. dodatok k zmluve je typickou formulárovou zmluvou, ktorú spotrebiteľ uzatvoril bez toho, aby určitým spôsobom ovplyvnil jej obsah. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 145,28 eur s príslušenstvom, ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka poplatkov za upomienky spolu vo výške 19,96 eur (4 x 4,99 eur), súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pokiaľ by chcel žalobca dôvodne uplatniť tieto poplatky, muselo by ísť o poplatky, ktoré by boli so spotrebiteľom dohodnuté priamo v zmluve. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že zastáva názor, že žalobca je povinný všetky poplatky so žalovaným jednoznačne a dostatočne určito dohodnúť priamo v zmluve, a nie iba vo vedľajších dokumentoch. Okrem toho konštatoval, že suma 4,99 eur za každú zaslanú upomienku určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 19,96 eur s príslušenstvom, ako nedôvodnú zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie 145,28 eur s príslušenstvom zamietol, ako aj proti výroku o náhrade trov konania. Namietal, že po doručení žaloby súdu predtým, ako právnemu zástupcovi bol do jeho elektronickej schránky doručený rozsudok dňa 09.10.2017, nevykonal žiadny úkon, nezvolal pojednávanie a ani nič z toho, čo mu bolo evidentne nejasné a nežiadal ani písomné vysvetlenie, a hoci v tzv. drobných sporoch nie je potrebné zvolávať pojednávanie tým, že ho ani nevyzval na žiadne vyjadrenie sa ku skutočnostiam, rozhodoval len na základe domnienok. Vo výroku neprijateľnú zmluvnú podmienku nevymedzil žiadnym spôsobom. Namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení, pričom súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolateľ je toho názoru, že ak je vzťah založený zmluvou a najmä dodatkom č. 2, je možné ho považovať za spotrebiteľský a aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je možné len primerane. Nie je možné poskytnúť takú istú ochranu ako právnemu vzťahu uzatvorenému s poctivým spotrebiteľom, ktorý si riadne plní povinnosti a ak sa zhodou okolností dostane do zlej životnej situácie, tak túto rieši. Zmluvná pokuta nie je neprimeranou zmluvnou podmienkou, ale je primeraná a bola dohodnutá individuálne. Žalovaný sa uzavretím dodatku č. 2 zaviazal, že po dobu viazanosti bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Za neprijateľnú ju neurčil vo výroku rozsudku ani súd, avšak zmluvná pokuta má degresívny charakter, čo spôsobilo, že s ohľadom na čas, za ktorý boli žalobcovi služby fakturované, mu žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 145,28 eur. Ďalej uviedol, že uzavretie dodatku k zmluve je vždy výsledkom individuálneho dojednania, resp. individuálneho rozhodnutia zákazníka, ktorú z ponúk si žalobca vyberie. Podľa odvolateľa nenariadenie pojednávania bolo v rozpore so zákonom, súd vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čím mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni ex offo určiť v začatom konaní, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným. Inak by v prípade určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom. Má za to, že zámer zákonodarcu bol jednoznačný a vyplývalo z neho, že vždy je nutné umožniť účastníkovi sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná podmienka, aby sa k jej posudzovaniu súdom vyjadril. Úvahy a možné argumenty súdu zostali pred účastníkmi do vydania rozsudku skryté. Tým, že súd neumožnil aspoň sa vyjadriť k úvahám o zmluvnej podmienke, došlo aj k nerovnému postaveniu účastníkov konania v spore. Koncepcia C. s. p. zaviedla nový inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý má slúžiť aj na zabránenie vydávania prekvapivých - nepredvídateľných rozhodnutí, lebo jeho výsledkom má byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva, aj právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa, ak žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, prečo súd túto skutočnosť pri rozhodovaní do úvahy nevzal. Pokiaľ by žalovaný mal dojem, že mu zmluvná pokuta bola vyúčtovaná neprávom, tak by na výzvu súdu bol iste reagoval. Súdu z prezentovaných skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov neboli zrejmé viaceré skutočnosti, najmä týkajúce sa dojednávania zmluvnej pokuty, a preto mal zvolať pojednávanie, a k spôsobu uzatvárania zmlúv a dodatkov, či dohadovaniu zmluvnej pokuty vypočuť sporové strany.

5. K podanému odvolaniu sa písomne nevyjadril žalovaný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotkol, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

7. Odvolanie žalobcu, ktorým namietal aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces, je dôvodné. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 C. s. p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Právo na spravodlivý proces v sebe obsahuje umožnenie strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej zákon priznáva. O takéto nesplnenie procesných podmienok ide vždy, ak išlo o postup nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prvej inštancie prejavil v priebehu konania, ale najmä pri rozhodovaní. Obsah práva na spravodlivý proces tvorí predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia.

10. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, znemožnil mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a to i napriek tomu, že sa jedná o tzv. „bagateľný spor“ podľa ustanovenia § 297 písm. b) C. s. p., odvolací súd sa s touto námietkou stotožňuje. Podľa odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia, keď vo veci nenariadil pojednávanie, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) C. s. p. umožňuje nenariaďovať pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

12. Je nepochybné, že súdená vec, vzhľadom na predmet konania, ktorý nepresahuje sumu 1.000,- eur, je považovaná za tzv. „bagateľný spor“. Nie vždy ale rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy, výklad a aplikácia citovaného ustanovenia musí byť v súlade s ostatnými súvisiacimi ustanoveniami C. s. p. tak, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených, alebo porušených práv a právom chránených záujmov, spravodlivým a účinným spôsobom tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 1 C. s. p.). Citované ustanovenie bolo zaradené do C. s. p. v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok. Aj keď to priamo z textu zákona nevyplýva, účelom prijatia citovaného ustanovenia bolo zjednodušiť procesný postup súdu iba v jednoduchých veciach, v ktorých sa súd stotožní so žalobným návrhom a vyhovie mu. Bolo by v rozpore s účelom tejto normy zamietať tento návrh čo i len čiastočne bez nariadenia pojednávania. Preto ak súd dôjde k záveru, že po splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania by bolo potrebné žalobný návrh alebo jeho časť, alebo niektorý z uplatnených nárokov zamietnuť, vo veci je potrebné nariadiť pojednávanie.

13. Základom pre rozhodnutie súdu v prípade nenariadenia pojednávania sú nespochybnené listinné dôkazy predložené stranami sporu. V prípade akýchkoľvek pochybností, rozsudok bez pojednávania nie je možné vydať. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predlžených stranami sporu bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie. Súd sa oboznámi len s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej.

Ak súd vo veci rozhoduje bez ústneho pojednávania, nemožno hovoriť o vykonávaní dokazovania. V tomto prípade sa totiž súd iba mimo pojednávania, bez prítomnosti strán konania oboznamuje s obsahom predložených dôkazov.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou odvolateľa v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil časť zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, porušil právo na spravodlivé konanie tým, že úmyslom zákonodarcu bolo vždy umožniť strane sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná podmienka (i keď jej znenie nie je uvedené vo výroku rozhodnutia) z hľadiska jej prijateľnosti, resp. platnosti umožniť, aby sa k jej posudzovaniu súdom pred samotným rozhodnutím vyjadrila, k čomu v danom prípade nedošlo. Navyše aj z ustanovenia § 297 písm. b) C. s. p. je zrejmé z prvých dvoch znakov, a to jednoduchého právneho posúdenia veci a nespornosti skutkových tvrdení strán, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia veci.

15. Postup súdu prvej inštancie sa javí odvolaciemu súdu ako nepredvídateľný, prekvapivý, čo je v rozpore aj s právom strany na spravodlivý súdny proces. Z dôvodu potreby predvídateľnosti postupu súdu boli do C. s. p. včlenené viaceré ustanovenia. Medzi nimi aj ustanovenie § 181 ods. 2 C. s. p., keď sa upravil postup súdu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a sporným skutočnostiam, ako aj predbežného právneho posúdenia veci. Uvedené ustanovenie vnieslo do kontradiktórneho procesu relevantnú ochranu strán sporu tým, že sudca musí usmerniť strany sporu o rozsahu dokazovania, ktoré mieni vykonať s uvedením predbežného právneho posúdenia veci okrem prípadu, keď už tak postupoval pri novom zavedenom inštitúte predbežného prejednania sporu. Uvedená úprava smeruje jednoznačne k požiadavke na zabránenie vydávania prekvapivých, resp. nepredvídateľných rozhodnutí, nakoľko jej výsledkom by malo byť z hľadiska procesných práv účastníka vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci s patričným poučením procesných strán. Strana nemôže byť zbavená týchto práv ani postupom v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) C. s. p..

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti sa rozsudku, ktorý nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd nedotkol.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať v zrušenom rozsahu s tým, že vo veci nariadi pojednávanie, následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

18. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)