Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/315/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanej R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 297,76 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 10Csp/23/2018-50 zo dňa 27. septembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako aj vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 171,76 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 171,76 eur počnúc 07.01.2016 do zaplatenie, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

2) Uviedol, že v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500104023 v bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu absentujú ďalšie náležitosti, ktoré pre platnosť zmluvy vyžaduje zák. č. 129/2010 Z.z., napr. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie atď. Tieto náležitosti sú uvedené len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. 8500104023. V predmetnom oznámení je tiež uvedený údaj o výške splátky 6,94 eur podľa dohody o poskytnutí služby, ktorá dohoda nebola medzi zmluvnými stranami preukázaná. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal, že došlo medzi zmluvnými stranami ku konsenzu pri uzatvorení zmluvy a že žalobca prijal návrh zmluvy tak ako ho predložil žalovaný. Okrem toho je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ pri podávaní žiadosti (návrhu na uzatvorenie zmluvy) nemohol mať žiadnu relevantnú vedomosť o výške splátky, ktorá mala byť splácaná spolu so splátkou úveru, označenú ako splátka dohody o poskytnutí služieb. V jeho žiadosti nie je uvedené aké služby od žalobcu bude požadovať a akú odplatu za tieto služby ponúka. V tejto časti je teda potrebné zmluvu č.8500104023 posúdiť tiež ako neplatnú. Taktiež Zmluvné dojednania v zmysle, že "dlžník súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti/Zmluvy, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia, než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode

5 Žiadosti/Zmluvy bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa" sú dojedaniami neplatnými, pretože uvedeným spôsobom naformulovaná zmluvná podmienka zo strany dodávateľa (žalobcu), ktorá umožňuje jednostranne znížiť poskytnutú čiastku úveru, resp. mu umožňuje upravovať iné parametre spotrebiteľského úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalobcu, sa odchyľuje v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú otázku návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia. Nakoľko žalobca nepreukázal, že došlo k dohode o obsahu zmluvy a k písomnému uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500104023 je takáto zmluva v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou, avšak nie preto, že v nej je nesprávne uvedený alebo neuvedený niektorý zákonom č. 129/2010 Z.z. požadovaný údaj (čo by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru), ale preto, že sa nestretli písomné prejavy vôle oboch účastníkov Zmluvy o revolvingovom úvere, keďže žalobcom a žalovanou neboli podpísané tie isté zmluvné podmienky. Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému plnenie (ako vyplýva z výpisu z účtu) vo výške 270,- eur, na ktorú sumu žalovaný vrátil plnenie vo výške 98,30 eur, preto ho súd zaviazal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 171,76 eur. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute uviedol, že v čase podania žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanou dňa 17.02.2015 nebolo známe, či žalobca akceptoval jej návrh zmluvy, takže žiadna platná dohoda o zmluvnej pokute nemohla byť uzatvorená, následkom čoho žalobca nemôže sa domáhať zmluvnej pokuty pre nesplnenie záväzku žalovanej, môže sa domáhať len zákonných úrokov z omeškania, ktoré uplatnil vo výške 5,05 % z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky z úveru vo výške 38,498 eur súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd nemal takéto náklady z predložených dôkazov za preukázané, žiadna listina označená ako pokus o zmier netvorila prílohu žaloby a v žalobe žalobca takýto dôkaz ani nežiadal vykonať (viď žaloba). Oprávnenosť tohto nároku nebolo preto možné zo strany súdu posúdiť.

3) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

4) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť aj v časti, ktorá bola zamietnutá a žalobcovi priznať právo na plnú náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet je takýto formalistický prístup súdu predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnutý údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Hodnota RPMN sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Z napádaného rozhodnutia nie je ani zrejmé to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje, aby boli v zmluve uvedené. Poukázal pri tom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. Má za to, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Nakoľko žalobca posúdenie a závery súdu napáda ako nesprávne, smerujú odvolacie námietky ja voči záverom o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

5) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, §380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie 171,76 s úrokom z omeškania, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) V prvom rade mal odvolací súd za to, že je potrebné prioritne poukázať na skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol, že RPMN nebola vôbec dohodnutá. Ako uviedol žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru obsahovala v bode 5 údaj o RPMN vo výške 25,69 % a v bode 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, je RPMN uvedená vo výške 25,46 %. Takúto výšku RPMN žalobca uviedol aj do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.02.2015. V súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Obč. zák. potom žalobcom vyznačený údaj o RPMN - 25,46 % sa považuje za nový návrh, pričom žalobca nepreukázal, že ním navrhnutá výška RPMN bola obsiahnutá v písomnej zmluve. Odvolací súd mal za to, že právny poriadok umožňuje akceptovať návrh na zmluvy aj konkludentným spôsobom, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V danom prípade by teda bola potrebná písomná akceptácia daného návrhu. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaný akceptoval jeho návrh písomne. V danom prípade, teda nebolo možné písomnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy nahradiť len konkludentným prejavom vôle. Vzhľadom na to, že dohoda o RPMN nemá písomnú formu je neplatná.

9) Námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o RPMN sa dohodnúť nedá a ani zákon neurčuje, že ie o dohodnutý údaj, považuje odvolací súd za účelovú. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o RPMN, a to práve z dôvodu, že v žiadosti/zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN. Odvolací súd je toho názoru, že nemožno mať za to, že by zmluva takýto údaj obsahovala, pričom zároveň je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie. Zároveň mal odvolací súd za to, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1), pričom podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený. Jej výška musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj nemôže byť menený jednostranným úkonom žalobcu.

10) Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, čo do nároku na zmluvnú pokutu žalobcu, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Navyše je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a ako taká je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .