Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-63-2017.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Subarea
4Co/63/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: T.. J. T., B.. XX.XX.XXXX, X. L. V. Č.. X, X., zastúpený: Aequitas s.r.o., IČO: 36 628 841, so sídlom Dolná č. 19, Banská Bystrica, proti žalovanému: L. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. B.. Č.. X, X., t.č. na neznámom mieste, pred súdom prvej inštancie zastúpený opatrovníkom: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova č. 17, Bratislava, o zaplatenie 6.659,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. mája 2016 č.k. 43C 367/2013-65 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia zmluvnej pokuty nad sumu 0,05% z dlžnej sumy denne do vyhlásenia rozsudku a v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.871,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 900 eur od 29.06.2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 6.659,69 eur titulom pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.05.2010, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému peniaze v sume 1.100 eur, pričom žalovaný do dohodnutej lehoty splatnosti, t.j. do 28.06.2010 pôžičku nevrátil a neskôr splatil len časť vo výške 200 eur dňa 22.03.2013. Vychádzajúc zo žaloby v čl. III písomne uzavretej zmluvy si zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti žalovaného vrátiť pôžičku žalobcovi včas a riadne dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania, pričom túto žalobca kapitalizoval na sumu 5.489,- eur a súčasne si uplatnil aj plynúcu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne zo sumy 900 eur od 23.03.2013 do zaplatenia. Príslušenstvo pohľadávky - zákonný úrok z omeškania, si žalobca uplatnil od 29.06.2010 do zaplatenia, pričom do 22.03.2013 tento vyčíslil na sumu 270,69 eur, ktorý zahrnul do žalovanej istiny. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.
2. Uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol uznesením súdu prvej inštancie podľa § 173 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému, ktorému bol v ďalšom konaní ustanovený opatrovník pre konanie. Na pojednávanie nariadené vo veci na 26.05.2016 sa strany sporu nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili, avšak nežiadali o jeho odročenie. Súd prvej inštancie tak v neprítomnosti procesných strán vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 28.05.2010, výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 22.09.2010, vrátane podacieho lístku a vrátenej zásielky a časťou výpisu z účtu žalobcu za mesiac marec 2013.
3. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 658 ods. 1 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ a § 545a OZ, keď na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že žalobca preukázal pravdivosť svojich tvrdení uvedených v žalobe a dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej istiny po úhrade časti dlžnej sumy vo výške 200 eur, t.j. v sume 900 eur.
4. Konštatoval, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, keď nesplní svoju zmluvnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty podľa súdu prvej inštancie je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, pričom zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku; v súdnom konaní musí veriteľ preukázať okolnosti podmieňujúce povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, nemusí teda preukazovať, že mu vznikla škoda. Zmluvnú pokutu označil za zabezpečovací inštitút, ktorý možno dojednať len za porušenie povinnosti, pričom primárnym cieľom zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu.
5. V danom prípade dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Pokuta 0,5 % zo sumy, s vrátením ktorej je dlžník v omeškaní, za každý deň omeškania, zodpovedá 182,50 % dlžnej sumy ročne. Vyhodnotil, že žalobca nepreukázal a napokon ani netvrdil, že mu v súvislosti s nevrátením požičaných peňazí vznikla, resp. vznikala škoda. Konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta vysoko prevyšuje i prípadné úroky, ktoré by za možnosti voľnej dispozície s peniazmi mal možnosť žalobca získať napr. pri vložení peňazí na termínovaný účet so zvýhodnenou úrokovou sadzbou. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by podľa súdu prvej inštancie viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu veriteľa a vo vzťahu k dlžníkovi ako povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorú nepovažoval za nevyhnutnú pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Preto za použitia ust. § 545a Občianskeho zákonníka dohodnutú zmluvnú pokutu znížil a to na výšku 0,05 % denne (t.j. 18,25 % ročne), keď mal za to, že takto priznaná zmluvná pokuta dostatočne zohľadňuje hodnotu i význam zabezpečenej povinnosti.
6. Zhrnul, že žalobca požadoval zmluvnú pokutu od dátumu 29.06.2010 až do zaplatenia celej nesplatenej časti pôžičky, keď v tomto smere žalobcovi vyhovel iba čiastočne a to do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej, teda do 26.05.2016. Právne posúdil, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky (ide o samostatný nárok) a ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím i do budúcna. Právo na zmluvnú pokutu je súdne nárokovateľné až vznikom právnej skutočnosti a to jeho zročnosti. Opierajúc sa o tento právny názor uzavrel, že žalobca je legitimovaný k nároku na zmluvnú pokutu dohodnutú denne iba do času jej zročnosti, ustáleného dňom vyhlásenia rozsudku.
7. Celkovo teda súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.871,55 eur (900 eur neuhradený zostatok pôžičky + 971,55 eur moderovaná zmluvná pokuta). Vo zvyšku uplatnených nárokov v časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol.
8. Mal tiež za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah v dôsledku platne uzavretej písomnej zmluvy o pôžičke, keď povinnosťou dlžníka, v danom prípade žalovaného, bolo vrátiť požičanú sumu veriteľovi v dohodnutej lehote, t.j. do 28.06.2010. V dôsledku márneho uplynutia lehoty na plnenie vyhodnotil, že žalovaný sa nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi počnúc dňom 26.06.2010 vznikol voči žalovanému podľa ust. § 517 ods. 2 OZ nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase a na základe uvedeného vyhovel žalobe i v tejto časti.
9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní. Vyhodnotil, že v konaní bol podstatne úspešnejší žalovaný, nakoľko mu však v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.
10. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa nároku na zmluvnú pokutu do vyhlásenia rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a priznať mu celkovo sumu 6.659,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 900,-eur od 29.06.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne od 23.03.2013 do vyhlásenia rozsudku, resp. zrušiť a v zrušenom rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že moderačné právo na zníženie výšky zmluvnej pokuty uplatnil bez návrhu žalovaného, výška moderovanej zmluvnej pokuty podľa neho nedosahuje výšku vzniknutej škody a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti označil za nedostatočne odôvodnené pokiaľ ide o konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, na ktorú ju súd prvej inštancie moderoval. Moderovaním výšky zmluvnej pokuty bez návrhu žalovaného došlo podľa neho k porušeniu princípu súperenia strán sporu a k porušeniu kontradiktórnosti súdneho konania. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pokiaľ protistrana skutkové tvrdenia strany nepoprela, považujú sa za nesporné. Uviedol, že priznaná zmluvná pokuta nepokryje výšku vzniknutej mu škody spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku za iniciovanie súdneho konania, v trovách právneho zastúpenia a nemožnosti disponovať požičanými finančnými prostriedkami. Argumentoval tým, že v prípade kratšieho meškania žalovaného s plnením peňažného dlhu by výška zmluvnej pokuty bola nižšia a jej vysoká suma je daná tým, že žalobu na plnenie zo zmluvy o pôžičke podal až tesne pred uplynutím premlčacej doby na uplatnenie tohto práva na súde. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, prečo dohodnutú zmluvnú moderoval práve na výšku 0,05% z dlžnej sumy denne a neponížil ju napr. na výšku 0,25% denne z dlžnej sumy. Dal do pozornosti, že zmluva o pôžičke bola dohodnutá na krátku dobu splatnosti 1mesiac, bola bezúčelová a bezúročná, zabezpečená len dohodou účastníkov daného zmluvného vzťahu o zmluvnej pokute, ktorá pravdepodobne nemotivovala dlžníka k včasnému splneniu dlhu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 4430/2007, podľa ktorého dlžník nemôže úspešne namietať rozpor dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, ak mohol zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty splnením hlavného záväzku. Ak by došlo k splneniu dlhu v čase jeho splatnosti, výška dohodnutej zmluvnej pokuty by podľa neho nebola neprimeraná.
11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Základným atribútom každého súdneho rozhodnutia je presvedčivosť jeho odôvodnenia, ktoré musí spĺňať zároveň podmienku vnútornej konzistentnosti. V právnych záveroch, ktoré súd prijme, teda nie je prípustná protirečivosť a vnútorný nesúlad, nakoľko v takom prípade dochádza k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces, konkrétne k nemožnosti účelne sa brániť proti vysloveným argumentom súdu prvej inštancie v rámci konania odvolacieho.
16. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu uvedenú zákonnú požiadavku nespĺňa, keď na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie právne argumentuje, že zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút civilného práva slúžiaci k motivácii dlžníka na splnenie dlhu a s jej nárokovateľnosťou nesúvisí nutnosť vzniku škody veriteľovi, ktorej vznik veriteľ preto ani nie je povinný preukazovať, na strane druhej žalobu žalobcu v napadnutom rozsahu zamietol okrem iného i z dôvodu, že žalobca ani netvrdil a teda ani nepreukázal, že mu nezaplatením dlhu žalovaným vznikla nejaká škoda. Súd prvej inštancie potom pri rozhodovaní veci v tejto časti neprihliadol na ust. § 544 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, hoci toto ustanovenie v odôvodnení rozsudku citoval. Taktiež je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené v tom, že v rámci neho súd prvej inštancie neuviedol, akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žalobcovi prináleží nárok na zmluvnú pokutu práve a konkrétne vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, keď moderácia výšky zmluvnej pokuty podľa ust. § 545a OZ ponecháva všeobecnému súdu možnosť moderácie v akomkoľvek rozsahu.
17. Odvolací súd v plnom rozsahu prisvedčil odvolacej námietke žalobcu o tom, že v danom prípade došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým procesným postupom súdu prvej inštancie, že výšku zmluvnej pokuty moderoval, t. j. znížil bez návrhu žalovaného ako dlžníka. Moderácia zmluvnej pokuty je prípustná podľa ust. § 545a OZ zavedeného do právneho poriadku novelou OZ v zmysle zákona č. 568/2007 Z. z. a dáva všeobecnému súdu možnosť (t. j. nie povinnosť) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Je však potrebné mať na zreteli okrem funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody aj jej funkciu pokuty (penále) za neplnenie dlhu, a teda v každom individuálnom prípade posúdiť, či tá-ktorá funkcia dohodnutej zmluvnej pokuty je naplnená. Je pravdou, že ust. § 545a OZ neustanovuje možnosť moderácie dohodnutej zmluvnej pokuty len na návrh strany sporu expresis verbis, nakoľko ide o normu hmotnoprávneho charakteru a nie procesnoprávnu, je potrebné mať však na zreteli, že podľa aktuálne platného procesného kódexu, s poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP aplikovateľného i nadanú vec, je nárok na moderáciu zmluvnej pokuty hmotnoprávnou námietkou oslabujúcou výšku nároku žalobcu a preto patrí k prostriedkom procesnej obrany žalovaného (ust. § 149 CSP), ktoré je možné v občianskom súdom konaní prebiehajúcom podľa CSP uplatniť výlučne na základe iniciatívy strany sporu, keď uvedené ustanovenie CSP zaviedlo explicitne do právnej normy logickú súdnu prax zaužívanú i pred jeho účinnosťou. Moderáciou výšky zmluvnej pokuty konajúcim súdom ex offo teda došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti súdneho konania a k porušeniu zásady rovnosti zbraní v ňom.
18. V danom prípade je potrebné prihliadnuť k tomu, že relevantná zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, z ktorých subjektov ani jeden nevystupoval v pozícii dodávateľa, právny vzťah z nej vzniknutý teda nemá charakter vzťahu spotrebiteľského a nebolo preto potrebné zaoberať sa tým, či práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce sú vyvážené pre oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Bolo potrebné prihliadnuť na zmluvnú voľnosť subjektov zmluvného vzťahu, keď v konaní nedošlo za strany žalovaného k tvrdeniu skutočnosti o eventuálnej neplatnosti predmetného právneho úkonu v časti týkajúcej sa výšky dojednanej zmluvnej pokuty z hľadiska náležitosti jeho vôle, keď v právnom poriadku SR jednoznačne platí princíp zachovávania platnosti právnych úkonov a právnych vzťahov z nich vyplývajúcich. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odvolacím argumentom žalobcu, že žalovaná výška zmluvnej pokuty je daná dĺžkou omeškania žalovaného so splnením svojho hlavného dlhu, keď pri jeho včasnejšom splnení by sa jej výška v pomere k hlavnému záväzku vyplývajúcemu so zmluvy o pôžičke nejavila tak neprimeraná. Žalovanú výšku zmluvnej pokuty spôsobil teda výlučne žalovaný svojím konaním spočívajúcom v neplnení zmluvných povinností, ktorý bol zároveň aj pasívny v rámci súdneho konania, ktorého predmetom je nárok žalobcu proti žalovanému na ich splnenie.
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu týkajúcom sa zamietnutia nároku na zmluvnú pokutu nad 0,05% denne do vyhlásenia rozsudku zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcom v protirečivom a nedostatočnom odôvodnení svojho rozhodnutia v napadnutom rozsahu porušil vo vzťahu k žalobcovi právo na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v záujme dvojinštančnosti súdneho konania nie je účelné nahrádzať súdom odvolacím, a taktiež v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v napadnutom rozsahu nevyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu ku kapitalizovanej sume zmluvnej pokuty v nemoderovanej výške, keď v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania opäť nie je účelné doplniť a vyhodnotiť dokazovanie v tomto smere súdom odvolacím.
20. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k sume zmluvnej pokuty v nemoderovanom rozsahu (§ 391 ods. 3 CSP).
21. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).