Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/120/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne : S. X., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. B.. X, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: T. V., rodený V., dátum narodenia: XX.XX.XXXX , trvale bytom: U. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, o vylúčenie vecí z exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.12.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.12.2016 domáhala proti žalovanému vylúčenia nehnuteľných vecí: byt č. 26 - Cl na 4. poschodí a byt č. 26 - C2 na 5. poschodí, vchod č. 7 bytového domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XX, zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, Okres: X., katastrálne územie U., podiely na spoločných priestoroch a zariadeniach domu, výška spoluvlastníckeho podielu 423/10000 a 354/10000 zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, okres: X., obec: X. - mestská časť U., katastrálne územie U., a spoluvlastnícke podiely vo výške 423/10000 a 354/10000 na Parcely registra „C“, parcelné číslo 22 o výmere 1050, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, Okres: X. obec: X., katastrálne územie U., z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Y.. Y. U., G. XX. XXX XX X., na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 60Er/1047/2016.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.12.2016 jej bolo ako manželke povinného doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.11.2016 vydané súdnym exekútorom Y.. Y. U., G. XX, XXX XX X.. Dňa 18.10.2016 začalo exekučné konanie proti jej manželovi: Y. D., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. B.T.. X, XXX XX X., na základe vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 2358/2016, Nz 33683/2016, NCRIs 34590/2016 zo dňa 26.09.2016, ktorú vydal Notársky úrad Y.. L. W., L.. Na základe uvedenej notárskej zápisnice bol povinný - jej manžel Y. D. zaviazaný voči oprávnenému T. V. zaplatiť pohľadávku vo výške 995.817,57,- eur spolu s úrokom 1,5% ročne a to najneskôr do 11.10.2016. Spolu s upovedomením o začatí exekúcie jej bolo doručené aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, podľa ktorého exekúcia sa vykoná predajom nehnuteľnosti, a to bytov č. 26 - Cl na 4. poschodí a bytu č. 26 - C2 na 5. poschodí, vchod 7 bytového domu súpisné č. XXX,. postaveného na parcele č. XX, zapísaných na L V XXXX H. I. P. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, Okres: X., obec: X., katastrálne územie: U.. Žalobkyňa uviedla, že o tom, že jej manžel s oprávneným dňa 09.01.2002 uzavreli Zmluvu o pôžičke nevedela a dozvedela sa onej až keď jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený bol jeho dlhoročný priateľ, spolu s manželom ho každoročne navštevovali. Vždy bol k nim priateľský a nikdy za celé tie roky pred žalobkyňou nespomenul žiadnu pôžičku a ani nežiadal manžela o vrátenie požičaných peňazí. S manželom majú bezpodielové spoluvlastníctvo a je si vedomá, že sú z neho zaviazaní solidárne. V zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov: „Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení obaja manželia spoločne a nerozdielne.“ Má však za to, že finančné prostriedky, ktoré manžel vraj nadobudol zo zmluvy o pôžičke neboli použité na žiaden majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale výhradne iba na jeho súkromné účely alebo na investície do jeho firiem na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku alebo v zámorí. Žalobkyňa nezaznamenala s žiadne rozšírenie spoločného majetku v BSM o danú hodnotu. Dokonca aj na byty, ktoré sú v exekúcii majú 3 hypotéky. Vzhľadom na to, že o danej pôžičke nemala vedomosť a požičané finančné prostriedky neboli použité na majetok v BSM, nevidí dôvod, prečo by aj ona mala byť dotknutá manželovým nesplnením povinnosti zo zmluvného vzťahu. Tiež uviedla, že v zmysle ustanovenia § 145 ods. I zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, bežné veci tykajúce sa spoločných veci môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Mám za to, že uzavretie zmluvy o pôžičke na sumu 995.817,57,- eur rozhodne nie je bežnou vecou a ak by sa mal tento právny úkon týkať spoločných vecí, inak by bol potrebný aj jej súhlas.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 16.10.2017, doručeným súdu dňa 16.10.2017, v ktorom uviedol, že s predmetnou žalobou a argumentáciou žalobkyne nemôže v žiadnom prípade súhlasiť. V žalobe žalobkyňa uvádza nedôvodné, neopodstatnené skutočnosti, ako aj skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, ktoré však žiadnym spôsobom, zákonným či objektívnym, nevyvracajú dôvodnosť a zákonnosť exekúcie ani spôsob jej vykonania. Faktom je, že v exekúcii vedenej exekútorom Y.. Y. U. vymáhané finančné prostriedky ako pôžičku manželovi žalobkyne, pánovi Y. D., skutočne poskytol a podľa vedomostí žalovaného boli použité práve na výstavbu nehnuteľností - predmetných bytov č. 26 - Cl a č. 26 - C2, ktoré majú byť predmetom exekúcie. Z racionálneho hľadiska sa nemôže stotožniť s vyjadrením žalobkyne, ktorá popiera, že by peniaze z pôžičky neboli použité práve na výstavbu predmetných bytov. Keďže dotknuté byty aj lokalitu, v ktorej sa nachádzajú, pozná, považuje za zjavné, že nielen ich kúpa, ale aj ich výstavba a zariadenie vyžadovala použitie značne vysokých finančných nákladov, na ktorých pokrytie nepostačovala ani poskytnutá pôžička. Mal za to, že o tomto reálnom fakte musela mať vedomosť aj žalobkyňa, resp. musela si ho aspoň uvedomovať, keďže tieto byty užívala. To, či sa žalobkyňa o dané financovanie zaujímala alebo nie nemôže mať vplyv na uspokojenie oprávneného nároku žalovaného na vrátenie požičaných peňazí. V minulosti nemal dôvod riešiť vrátenie pôžičky so žalobkyňou, nakoľko veril, že jej manžel pôžičku vráti v dohodnutom čase. Tiež uviedol, že na otázku vymáhania pohľadávky, spôsobe vykonania exekúcie, ktorá sa m vykonať predajom predmetných nehnuteľností patriacich do BSM, nemajú žiadny vplyv súčasné osobné vzťahy, či problémy manželov D.. Bolo by nespravodlivé, aby bol osobne finančne ukrátený napriek tomu, že som peniaze manželom D. skutočne požičal, oni za ne vybudovali byty nemalej hodnoty a požičané peniaze žalovanému nevrátili. v danom prípade neexistuje žiadne právo k bytom č. 26-Cl a č. 26 - C2, ktoré by nepripúšťalo exekúciu, a preto žalobkyňa ako ich spoluvlastníčka musí strpieť jej výkon, ktorá postihuje spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.01.2018 doručenej súdu 19.01.2018 uviedla, že nie je pravda, čo tvrdí žalovaný, že vo svojej žalobe uvádza nedôvodné a neopodstatnené skutočnosti. Ako už v žalobe uviedla, je pravda, že o tom, že jej manžel Y. D. so žalovaným (oprávneným z exekúcie) dňa 09.01.2002 uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalovaný zaviazal požičať manželovi žalobkyne sumu 30. 000 000,- Sk (995.817,57 eur) sa žalobkyňa dozvedela, až keď jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Rovnako nemala vedomosť, že jej manžel si svoju povinnosť z údajnej zmluvy nesplnil riadne a včas, a že uznal svoj dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasil vykonateľnosťou v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. O nevedomosti žalobkyne svedčí aj fakt, že ani zmluva o pôžičke a ani uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice neobsahuje podpis žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že som sa o predmetnej zmluve o pôžičke žalobkyňa dozvedela iba v decembri 2016, bolo jej právo dovolať sa jej relatívnej neplatnosti z dôvodu porušenia ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Ako už uviedla vyššie, o tom, že bola nielen samotná zmluva o pôžičke uzatvorená bez jej vedomia a súhlasu, svedčí aj fakt, že nielen zmluva o pôžičke a notárska zápisnica č. N 2358/2016, Nz 33683/2016, NCRIs 34590/2016 neobsahujú podpis žalobkyne ani iný prejav jej súhlasu. Vybavovanie spoločných vecí jedným z manželov, ktoré nepredstavujú bežné veci. bez súhlasu druhého manžela má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v zmysle neskorších predpisov. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že uzatvorenie údajnej zmluvy o pôžičke predmetom ktorej je suma 30.000 000,- Sk a uznanie takéhoto vysokého dlhu rozhodne nepredstavuje bežnú vec. Z tohto titulu nebol manžel žalobkyne oprávnený bez jej vedomia uzavrieť takúto zmluvu . Avšak mala za to, že táto skutočnosť by mala mať za následok vylúčenie veci - nehnuteľností: bytu č. 26 - Cl na 4. poschodí a bytu č. 26 - C2 na 5. poschodí bytového domu na adrese K. B. X, X. z exekúcie.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 01.03.2018 doručenej súdu dňa 01.03.2018 uviedol, že žalobkyňa v replike neuviedla žiadne nové skutočnosti či argumentáciu. Má preto za to, že sa svojimi doposiaľ predloženými vyjadreniami relevantne vyjadril ku všetkým nedôvodným tvrdeniam žalobkyne, preukázal ich neopodstatnenosť, pričom opätovne ide len o argumentáciu žalobkyne, ktorá žiadnym spôsobom, zákonným či objektívnym, nevyvracia dôvodnosť a zákonnosť exekúcie ani spôsob jej vykonania. Tvrdenie žalobkyne, že ojej nevedomosti o mojich nárokoch svedčí, že zmluva o pôžičke a ani uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice neobsahuje jej podpis, považuje za alibistickú a ničím nepodloženú. Absenciu podpisu žalobkyne neznamená ani nedokazuje, že o týchto úkonoch a záväzkoch manžela nemala vedomosť. Skutočnosťou je, že žalobkyňa žalobou nenapadla platnosť zmluvy o pôžičke, resp. nežiada určenie jej neplatnosti , ale žiada o vylúčenie veci z exekúcie, čo je absolútne odlišné meritum veci, typ súdneho konania a právneho titulu/dôvodu, ktorý v ňom musí žalobca preukázať. Vo všeobecnosti, ako vyplýva aj z počernej judikatúry, zo záväzku, ktorý uzavrie aj len jeden z manželov, je zaviazaný len tento manžel. Avšak platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bolo by nespravodlivé, ak by nároky takýchto veriteľov nemohli byť uspokojené v exekúcii len z dôvodov, že majetok dlžníka patrí do BSM. Poukázal na ustanovenie §147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zohľadňuje pojmový znak BSM - bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej vecí, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby žalovaný ako veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník, manžel žalobkyne bezpodielovým spoluvlastníkom. Oba predpoklady na to, aby sa mohlo postupovať podľa tohto ustanovenia je: 1. existencia pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a 2. vedenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu , obsahom spisu exekútorského úradu súdneho exekútora Y.. Y. U. spisová značka EX XXX/XX, listinnými dôkazmi: upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.11.2016, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, obálka s vyznačeným dátumom prevzatia upovedomenia, LV číslo XXXXa XXXX, výpisy z obchodného registra manžela žalobkyne, dohoda o výživnom, výpis z Obchodného registra spoločnosti S., účtovná závierka spoločnosti S., s. r. o. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 18.10.2016 začalo na návrh oprávneného T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, X. exekučné konanie proti Jánovi Uškrtovi, nar. 05.03.1968, trvale bytom K. B.. X, XXX XX X., na základe vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 2358/2016, Nz 33683/2016, NCRIs 34590/2016 zo dňa 26.09.2016, ktorú vydal Notársky úrad Y.. L. W.W., L.. Na základe uvedenej notárskej zápisnice bol povinný Y. D. zaviazaný oprávnenému T. V. zaplatiť pohľadávku vo výške 995.817,57,- eur spolu s úrokom 1,5% ročne a to najneskôr do 11.10.2016. Exekúcia sa vykonáva predajom nehnuteľnosti, a to bytov č. 26 - Cl na 4. poschodí a bytu č. 26 - C2 na 5. poschodí, vchod 7 bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. XX, zapísaných na L V XXXX H. I. P. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, Okres: X. obec: X. U., katastrálne územie: U.. Žalobkyňa dňa 29.03.2017 podala námietky voči exekúcii, v ktorých uviedla, že nevedela o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi oprávneným a povinným zo dňa 09. 01. 2002 a dozvedela sa onej až v okamihu, keď jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Ďalej uviedla, že s povinným majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom si bola vedomá, že ona aj povinný sú z neho zaviazaní solidárne. Mala však za to, že finančné prostriedky, ktoré povinný nadobudol zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 01. 2002 neboli použité na žiaden majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale iba na súkromné účely povinného, prípadne ako investícia do viacerých firiem, patriacich povinnému. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 01.03.2017 č.k. 60 er/1047/2016-67 EX/710/2016 námietky žalobkyne proti exekúcii zamietol.

7. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení v znení účinnom do 31.1.2017, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

8. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na vylúčenie vecí z exekúcie, pričom sa jedná o nehnuteľné veci

- byt č. 26 - Cl na 4. poschodí a byt č. 26 - C2 na 5. poschodí, vchod č. 7 bytového domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XX, zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, Okres: X. obec: X., katastrálne územie U., podiely na spoločných priestoroch a zariadeniach domu, výška spoluvlastníckeho podielu 423/10000 a 354/10000 zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, okres: X., obec: X., katastrálne územie U., a spoluvlastnícke podiely vo výške 423/10000 a 354/10000 na Parcely registra „C“, parcelné číslo 22 o výmere 1050, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, Okres: X. , obec: X..

9. Nakoľko podľa citovaného ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie, súd skúmal, či v danom prípade majú byť výkonom exekúcie postihnuté veci, ktoré sú, podľa tvrdenia žalobkyne, v jej vlastníctve

10. Citované ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojený výlučne z majetku povinného. Pri vykonávaní exekúcie sa môže stať, že úkony exekútora postihujú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby. Ak je v exekúcii postihnutá vec, ktorá nepatrí povinnému, je osoba, ktorej vec je v exekúcii neoprávnene postihnutá, domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o vylúčenie predmetnej veci z exekúcie. Žalobkyňa uviedla, že o tom, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená bez jej vedomia a súhlasu, svedčí aj fakt, že nielen zmluva o pôžičke a notárska zápisnica č. N 2358/2016, Nz 33683/2016, NCRIs 34590/2016 neobsahujú podpis žalobkyne ani iný prejav jej súhlasu. Vybavovanie spoločných vecí jedným z manželov, ktoré nepredstavujú bežné veci. bez súhlasu druhého manžela má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v zmysle neskorších predpisov. Žalobkyňa uviedla, že s manželom majú bezpodielové spoluvlastníctvo a je si vedomá, že sú z neho zaviazaní solidárne, avšak má za to, že uzatvorenie údajnej zmluvy o pôžičke predmetom ktorej je suma 30.000 000,- Sk a uznanie takéhoto vysokého dlhu rozhodne nepredstavuje bežnú vec. Z tohto titulu nebol manžel žalobkyne oprávnený bez jej vedomia uzavrieť takúto zmluvu. Tiež mala za to, že táto skutočnosť by mala mať za následok vylúčenie veci - nehnuteľností: bytu č. 26 - Cl na 4. poschodí a bytu č. 26 - C2 na 5. poschodí bytového domu na adrese K. B.T. X, X. z exekúcie.

11. Žalovaný v duplike poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žalobou nenapadla platnosť zmluvy o pôžičke, resp. nežiada určenie jej neplatnosti , ale žiada o vylúčenie veci z exekúcie, čo je absolútne odlišné meritum veci, typ súdneho konania a právneho titulu/dôvodu, ktorý v ňom musí žalobca preukázať. Vo všeobecnosti, ako vyplýva aj z počernej judikatúry, zo záväzku, ktorý uzavrie aj len jeden z manželov, je zaviazaný len tento manžel. Avšak platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bolo by nespravodlivé, ak by nároky takýchto veriteľov nemohli byť uspokojené v exekúcii len z dôvodov, že majetok dlžníka patrí do BSM. Poukázal na ustanovenie §147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zohľadňuje pojmový znak BSM - bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej vecí, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby žalovaný ako veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník, manžel žalobkyne bezpodielovým spoluvlastníkom. Oba predpoklady na to, aby sa mohlo postupovať podľa tohto ustanovenia je: 1. existencia pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a 2. vedenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM.

14. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že so vznikom manželstva je spojený vznik majetkového spoločenstva manželov - manželia vstupujú do majetkových vzťahov nielen medzi sebou navzájom, ale aj do majetkových vzťahov voči tretím osobám. Majetkovým spoločenstvom manželov je podľa súčasnej právnej úpravy BSM. Vznikom manželstva vzniká BSM (ako zo zákona vyplývajúci inštitút a spôsob nadobúdania majetku) ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia (niektorý z nich), nadobudli za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a Občianskeho zákonníka. Pre toto spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci.

15. Právna úprava v ustanovení § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádza z princípu nedielnosti bezpodielového spoluvlastníctva, dôsledkom čoho je, že tretie osoby môžu svoj nárok uspokojiť aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Možnosť uspokojiť sa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve však neznamená, že manžel, ktorý nezodpovedá veriteľovi sa stane jeho dlžníkom. Je iba povinný strpieť uspokojenie pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva. Pre povinnosť strpieť uspokojenie z tohto majetku je rozhodujúce len splnenie dvoch podmienok: 1. majetok v čase výkonu rozhodnutia patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a 2. pohľadávka veriteľa vznikla za trvania manželstva. V prípade, keď nariadeným výkonom rozhodnutia (exekúciou) majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom konania.

16. Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie prichádza do úvahy v prípade, ak tretia osoba, t.j. osoba odlišná od subjektov exekučného konania tvrdí, že je nositeľom práva na vec, a toto právo nepripúšťa exekučné konanie na predmetnú vec. V odbornej literatúre bol vyslovený názor, že právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, bude spravidla určitým typom vecného práva, najmä právo vlastnícke, ale aj spoluvlastnícke, predkupné právo, ak je dohodnuté ako právo vecné. Pokiaľ ide o vec patriacu do BSM, je táto skutočnosť dôvodom na uplatnenie excindačnej žaloby iba v prípade, ak vec bola poňatá do súpisu, napriek skutočnosti, že nebola naplnená hypotéza ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka, čo znamená, ak pohľadávka nevznikla za trvania manželstva, prípadne ak exekúcia postihuje vec z dôvodu existencie dohody modifikujúcej zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143a Občianskeho zákonníka), prípadne ak bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov počas trvania manželstva zrušené (§ 148a Občianskeho zákonníka).

17. V danom prípade nebolo sporné, že označené nehnuteľnosti tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Žalobkyňa namietala, že zmluva o pôžičke a notárska zápisnica č. N 2358/2016, Nz 33683/2016, NCRIs 34590/2016 neobsahujú podpis žalobkyne ani iný prejav jej súhlasu. Vybavovanie spoločných vecí jedným z manželov, ktoré nepredstavujú bežné veci. bez súhlasu druhého manžela má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v zmysle neskorších predpisov. Skutočnosťou je, že žalobkyňa žalobou nenapadla platnosť zmluvy o pôžičke, resp. nežiada určenie jej neplatnosti , ale žiadala o vylúčenie veci z exekúcie. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného, že žalobkyňa v žalobe uvádza nedôvodné, neopodstatnené skutočnosti, ako aj skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, ktoré však žiadnym spôsobom, zákonným či objektívnym, nevyvracajú dôvodnosť a zákonnosť exekúcie ani spôsob jej vykonania. Samotná žalobkyňa nespochybnila, že nehnuteľné veci , ktoré sú predmetom exekúcie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a tiež uviedla, že žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu nepodala vzhľadom k tomu, že sa o predmetnej zmluve o pôžičke žalobkyňa dozvedela iba v decembri 2016, bolo jej právo dovolať sa jej relatívnej neplatnosti z dôvodu porušenia ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení, súd preto žalobu o vylúčenie vecí z exekúcie zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

22. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.