Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Herichovej a prísediacich: Magdalény Richtarčíkovej a Emila Kováča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.1.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: I. D., T.. X.X.XXXX D. Y., U. H. Y., G. XXXX/X, B. X.X.XXXX vo výkone väzby v ÚVV Košice

je v i n n ý

zo zločinu brania rukojemníka podľa § 185 ods.1, ods.2 písm.a/ Trestného zákona, za použitia § 138 písm. a/ Tr. zákona,

p r e t o ž e

- dňa 1.6.2018 v čase o 11,06 hod. pod vplyvom alkoholu vošiel do pobočky VÚB banky v Krompachoch na ul. Lorencovej č. 20, podišiel k zamestnankyni banky S. G., T.. XX.X.XXXX, prikázal jej, aby zatiahla všetky žalúzie, žiadal miestnosť bez okien, pričom v rukách držal kovový tĺčik na mäso, pri pokuse o vstup do technickej miestnosti v banke druhá zamestnankyňa využila nepozornosť obžalovaného a z banky ušla, následkom čoho obvinený I. D. chytil S. G., vyvliekol ju pred vchod banky tak, že jej držal kovový tĺčik ostrím pod krkom, kričal na policajtov, aby vypratali parkovisko v okolí banky, po vrátení sa späť do priestorov banky následne mobilným telefónom komunikoval s políciou, kde žiadal splnenie podmienok ako pristavenie helikoptéry, mestského policajta so zbraňou, počas kontaktu s vyjednávačom opätovne ohrozoval kovovým tĺčikom S. G. tak, že jej ho držal pod krkom a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví, pričom po 2 hodinách od vstupu do banky počas ďalšej komunikácie s vyjednávačom S. G. využila nepozornosť obžalovaného I. D., z banky vybehla, následne bol zadržaný príslušníkmi PPÚ KR PZ Košice, pričom k zraneniu osôb nedošlo, nedošlo k odcudzeniu finančných prostriedkov VÚB banky, ani k inej škode na majetku,

t e d a

zmocnil sa rukojemníka a hrozil , že mu spôsobí ujmu na zdraví s cieľom donútiť iného aby niečo konal a čin spáchal so zbraňou,

o d s u d z u j e s a

Podľa § 185 ods.2 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona per analogiam za použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona ukladá zhabanie veci - kovového tĺčika na jednej strane s ostrím a farebnou rukoväťou.

odôvodnenie:

Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, v nadväznosti nato na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal kladne a za súhlasu prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine, súd prijal toto vyhlásenie, pretože bolo aj v súlade s dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiály. Na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine, súd nevykonal dôkazy súvisiace s rozhodovaním o vine, ale vykonal len dôkazy, ktoré súviseli s rozhodovaním o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaný popísaným konaním v skutku naplnil pojmové znaky zločinu brania rukojemníka podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a to po subjektívnej i objektívnej stránke. Svojim konaním spočívajúcim v tom, že zamestnankyňu banky použil ako rukojemníka, túto vyvliekol z banky von, držiac jej pod krkom kovový tĺčik jeho ostrím, ktorou hrozbou ublížiť jej na zdraví chcel donútiť iné osoby, aby splnili jeho požiadavky. Vzhľadom nato, že skutok bol spáchaný za použitia kovového tĺčika na mäso na jednej strane s ostrím, tento predmet vzhľadom na jeho charakter, keďže ním možno urobiť útok proti telu dôraznejším, je potrebné vyhodnotiť ako zbraň a tak je nutné kvalifikovať spôsob tohto konania ako závažnejší spôsob, čím je daná právna kvalifikácia podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Po subjektívnej stránke konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona a po objektívnej stránke porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana života, zdravia a slobody osôb. Na základe uvedených skutočností súd ho uznal vinným zo zločinu brania rukojemníka podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. K osobe obžalovaného sú v spisovom materiály dané nasledujúce skutočnosti.

Podľa registra trestov bol obžalovaný jedenkrát odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5T 17/2004 zo dňa 23.5.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice bol uznaný vinným z trestných činov výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. zákonov a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 10.000 Sk, ktorý bol zaplatený 25.1.2008 a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Podľa správy o povesti Mestského úrad Krompachy je uvedený údaj len o trvalom pobyte obžalovaného s tým, že je slobodný a podľa dostupných údajov nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v k.ú. Krompachy a nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku pri mestskom zastupiteľstve.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice k hodnoteniu obžalovaného vyplýva, že počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v žiadúcom sociálnom smere. Disciplinárny trest, ani odmena mu doposiaľ neboli uložené. Pracovne nie je zaradený z organizačných dôvodov a kontakt s rodinou udržiava návštevami, telefonicky a korešpondenčne.

Pri rozhodovaní o treste obžalovanému súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 Trestného zákona, vychádzajúc z toho konštatuje, že u obžalovaného je daná existencia poľahčujúcich okolností a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho

oľutovanie a podľa písm. n/ napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, v tomto prípade pred súdom, keďže nebolo nutné vykonávať dôkazy súvisiace s rozhodovaním o vine. Súd nekonštatuje žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona a hoci obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, jednalo sa o odsúdenie z dávnej minulosti pre skutok spáchaný pred viac ako 12 rokmi za účinnosti trestného zákona č. 140/1961 Zb. zákonov, takže na túto okolnosť ak priťažujúcu neprihliadol. Pri konštatovaní poľahčujúcich okolností a žiadnej priťažujúcej, toto našlo vyjadrenie v zmysle § 38 ods.2, ods.3 Tr. zákona a keďže prevažujú poľahčujúce okolnosti, súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu tak, ako je to upravené v § 38 ods.3 Tr. zákona. O treste obžalovaného súd rozhodoval podľa trestnej sadzby uvedenej v § 185 ods.2 Tr. zákona, ktorá ustanovuje dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody 7 rokov a hornú hranicu odňatia slobody 12 rokov. Pri aplikovaní zásady uvedenej v § 38 ods.3 Tr. zákona, pri znížení hornej hranice o jednu tretinu súd vychádzal z trestnej sadzby odňatia slobody 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Pri splnení zákonných podmienok pre možnosť aplikácie ustanovení upravujúcich konanie dohody o vine a treste, nemôže byť na ujmu obžalovaného, že takéto konanie neprebehlo, hoci boli na to splnené podmienky už v prípravnom konaní súd má za to, že v konaní pred súdom je v tomto prípade možné analogicky aplikovať ustanovenie trestného zákona § 39 ods.2 písm. d/, ods.4 Tr. zákona. Toto ustanovenie upravuje možnosť v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súdu uložiť trest odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Možnosť takejto aplikácie vyplýva aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.6.2017 pod sp.zn. Tpj 55/2016. V prípade tejto právnej kvalifikácie, teda § 185 ods.2 Tr. zákona je dolná hranica trestnej sadzby 7 rokov, ktorá pri aplikácii jej zníženia o jednu tretinu predstavuje tak trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov. Vychádzajúc zo závažnosti predmetného konania obžalovaného, ktorý je vyjadrený aj výškou trestnej sadzby súd má za to, že v rámci generálnej prevencie a represívneho účinku trestu, s prihliadnutím na možnosť nápravy páchateľa je primeraným uložený nepodmienečný trest vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov. Tento trest súd považuje za dostatočný a vyjadrením takto uloženého trestu je aj tá skutočnosť, že hoci sa jednalo o vysoký stupeň nebezpečnosti tohto konania, avšak nebol ním spôsobený vážny a neodstrániteľný následok. Nemožno na druhej strane ospravedlniť a akceptovať dôvody, ktoré boli motívom konania obžalovaného, ako ich uvádzal a ktoré ho podľa neho viedli k spáchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ pociťoval neprávo zo strany úradov, resp. inštitúcií, nie je zákonné a prípustné upozorňovať takýmto spôsobom na svoje problémy, a tak naprávať neprávosť ktorú mal on pociťovať, inou neprávosťou. Takto uložený trest má postihnúť v rámci represie páchateľa, ale na druhej strane má byť aj v rámci generálnej prevencie hrozbou pre prípadne iných páchateľov.

Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zákona bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, čo zakladá zákonný dôvod v zmysle § 73 ods.2 písm. d/ Tr. zákona preto, aby mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie. V tejto nadväznosti súd poukazuje aj na výsledky vyplývajúce zo znaleckého dokazovania JUDr. I.. N. O., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorých vyplýva, že u obžalovaného sa jedná o závislosť na alkohole, a to psychickú aj telesnú formu závislosti a súčasne mu odporučil nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Túto formu liečenia považuje aj súd, vzhľadom na jej spôsob vykonávania za účelnejší pre obžalovaného ako len ambulantnou formou. Na základe uvedeného súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Skutok obžalovaný spáchal za použitia kovového tĺčika na mäso, pričom nebolo preukázané, že predmetná vec je vlastníctvom obžalovaného, keďže sa obžalovaný pri oboznamovaní s touto vecou na hlavnom pojednávaní k nej odmietol vyjadriť a v prípravnom konaní absentuje takéto zistenie, súd nemohol uložiť trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona. Súd preto rozhodol v zmysle § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona o zhabaní tejto veci, pretože si to vyžaduje bezpečnosť ľudí. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 /pätnásť/ dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.