Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-211-2018.pdf
PDF · 118.3 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/211/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Ul. E. B. Q. XXXX/X, J., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 489,63 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 16Er/414/2017-21 zo dňa 7. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 16Er/414/2017-21 zo dňa 7. septembra 2018 potvrdzuje.
II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 veta prvá a druhá, ods. 3, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) a ods. 7 veta prvá zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ako prvé skúmal, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore. Dňa 14.12.2011 uzavreli právny predchodca oprávneného (spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) a povinný zmluvu o poskytnutí služby Magio Sat, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému telekomunikačné služby, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v príslušnej Tarife ST. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa (spoločnosti Slovak Telekom, a. s.) odvodzuje svoj nárok voči povinnému z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dňa 15.10.2015 uzavrel s povinným. Táto dohoda má tiež vzhľadom na povahu jej strán spotrebiteľský charakter. Poukazujúc na uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul bol vydaný v spotrebiteľskom spore a preto pred vydaním poverenia bolo potrebné skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Jednou zo základných podmienok v zmysle
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku je, aby spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky ustanovené právnymi predpismi. Takýmto právnym predpisom je prioritne zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
4. Z ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spor z ktorej sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.10.2015 jednoznačne vyplýva, že touto spotrebiteľskou zmluvou má byť dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015. Súd prvej inštancie preto prioritne zameral svoj prieskum na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky obsahujúcu dva právne úkony, a to jednak jednostranné uznanie záväzku povinným a jednak dohodu oprávneného s povinným o postupnom splácaní pohľadávky. Z obsahu pripojených listinných dôkazov (a to najmä zo zmluvy o poskytnutí služby Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011 a z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3452299 zo dňa 15.10.2015) jednoznačne vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorého obsahom bol záväzok právneho predchodcu oprávneného poskytnúť povinnému telekomunikačné služby a záväzok povinného zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného v zmluve určenú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v stanovenej lehote, vznikol na základe zmluvy o poskytnutí služby Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa vstúpil po postúpení pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy do všetkých práv pôvodného veriteľa, stal sa teda veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Ako veriteľ pohľadávky následne dňa 15.10.2015 uzavrel s povinným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3452299. Touto dohodou však pôvodný záväzok nezanikol, nevznikol ani nový záväzok, vo vzťahu k pôvodnému záväzku došlo dohodou len k zmene splatnosti pôvodného záväzku. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený sa v konaní pred rozhodcovským súdom domáhal voči povinnému zaplatenia finančných prostriedkov, ktoré povinný v rozpore s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí služby Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011 nezaplatil v lehote splatnosti, ktorá bola dojednaná v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach. Ide teda o nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí služby Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011, a nie z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015, ktorou bola modifikovaná len lehota splatnosti. Preto akékoľvek spory, ktoré v súvislosti s týmto nárokom oprávneného vzniknú, sú spory z tejto zmluvy a nie spory z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Takúto dohodu nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej by vyplýval spor prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom. Keďže zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2015 jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na spory vyplývajúce výlučne z tejto dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, súd prvej inštancie mal za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nespĺňa podmienky stanovené v § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (absencia náležitosti uvedenej v § 3 ods. 3 písm. b/ cit. zákona), čo bolo v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom, pre ktorý súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
5. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia nad rámec hlavného dôvodu, pre ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedol aj ďalšie dôvody, pre ktoré je samotná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach absolútne neplatným právnym úkonom (keď konanie oprávneného nevykazovalo znaky čestnosti, keď predložil ním pripravenú dohodu povinnému, ktorej cieľom bolo predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov, pričom využil omyl a nevedomosť povinného ako spotrebiteľa, a preto je takéto konanie ako aj dohoda, v dôsledku tohto konania uzavretá, v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť). V dôsledku absolútnej neplatnosti dohody o uznaní záväzku je následne absolútne neplatná aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, uzavretá na jej základe. V dôsledku uvedeného by preto aj za predpokladu, ak by bolo možné dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nespĺňala by pre jej absolútnu neplatnosť podmienky ustanovené v § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
6. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním oprávnený.
7. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie služieb. Oprávnený ďalej poukázal na to, že súdu predložil aj dotazník vyplnený povinným, ktorý oprávnený zaviedol do praxe z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti. Rozhodcovská zmluva ako aj dohoda o uznaní záväzku bola povinnému zaslaná na adresu jeho bydliska, preto mal povinný dostatok času na jej preštudovanie. Oprávnený ako postupník v rámci mimosúdneho vymáhania pohľadávky uzatvoril s povinným dohodu, ktorej obsahom je jednak uznanie záväzku a jednak zmena v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že povinnému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Súd prvej inštancie použil prísne formalistický výklad ust. § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko zákonodarca nepočítal s možnosťou postúpenia pohľadávky na nového veriteľa a následného uznania záväzku dlžníkom. Oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú. Ďalej oprávnený zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté telekomunikačné služby, bola uzatvorená dňa 14.12.2011, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 15.10.2015, teda po takmer štyroch rokoch od poskytnutia telekomunikačných služieb. Poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoSr/6/2018 - 188 zo dňa 31.07.2018 a sp. zn. 2CoE/173/2017 zo dňa 21.12.2017. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. S poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne, čím sú splnené podmienky na jeho potvrdenie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.
9. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.01.2017, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 06.03.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č. k. SRSAspA 12176/16 zo dňa 19.08.2016. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
18. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
19. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.
21. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.
22. Z predloženej zmluvy o poskytovaní služieb Magio Sat uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovak Telekom a. s.) a povinným dňa 14.12.2011 totiž vyplýva, že právny predchodca oprávneného vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie telekomunikačných služieb, teda právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008.
23. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o poskytovaní služieb Magio Sat vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné spotrebiteľské právne normy (osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
24. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o poskytovaní služieb Magio Sat, uzavretou právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 14.12.2011, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu - teda v prejednávanej veci aj na právne úkony uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, uznania záväzku a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré posledné dva boli obsiahnuté v jednej listine nazvanej ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, ktorá bola po oprávnenom podpísaná povinným dňa 15.10.2015.
25. Na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace (ktorým právnym vzťahom je aj dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach, keďže ňou dochádza k zmene obsahu záväzku povinného uhradiť platby za poskytované služby v časti ich splatnosti či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá nadväzuje na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a ktorou sa zmluvné strany dohodli na riešení sporov vzniknutých z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach), vrátane vzťahov, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (pričom zabezpečovacím inštitútom je aj uznanie dlhu obsiahnuté v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach), je rovnako nutné aplikovať prednostne vždy normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva je teda nutné použiť na celý režim právneho vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, ak v priebehu právneho vzťahu dôjde napr. k postúpeniu pohľadávky, tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, nakoľko aj v prípade postúpenia pohľadávky v súvislosti s plnením spotrebiteľskej zmluvy je spotrebiteľ naďalej spotrebiteľom a postupník dodávateľom (keďže ten len vstúpi do právneho postavenia, práv a povinností postupcu, ktorý bol dodávateľom).
26. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje okrem iného súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a rovnako skúma, či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). V prípade, ak
by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
27. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
28. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený a súčasne povinný už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).
29. V predchádzajúcich odsekoch uvedené právne závery o povinnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať okrem iného, či v exekučnom konaní predkladaný rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom, čím exekučný súd preskúmava, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, sú v plnom rozsahu aplikovateľné nielen pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, ktoré je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ale aj na spotrebiteľské rozhodcovské konanie, upravené v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
30. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 12176/16 zo dňa 19.08.2016 založeného v súdnom spise za č. l. 3 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
31. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve zmluva o poskytovaní služieb Magio Sat uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 14.12.2011, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytoval povinnému telekomunikačné služby, pričom následne bola uzatvorená aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015. Súčasne je v súdnom
spise založená aj predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva na č. l. 17, z ktorej vyplýva, že je uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 15.10.2015.
32. K dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa 15.10.2015, kedy ju po oprávnenom podpísal povinný, odvolací súd uvádza, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, napriek tomu, že má spotrebiteľský charakter, nakoľko k jej uzatvoreniu došlo v súvislosti so spotrebiteľským záväzkovým vzťahom, založeným spotrebiteľskou zmluvou, ktorou bola v prejednávanej veci zmluva o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 14.12.2011 (ako to odvolací súd zdôvodnil už v bode 25. odôvodnenia), nie je aj spotrebiteľskou zmluvou, keďže ňou nevzniká žiadny ďalší, nový spotrebiteľský právny vzťah. V časti uznania záväzku je len jednostranným zabezpečovacím právnym úkonom povinného urobeným voči oprávnenému (pričom na tomto mieste sa odvolací súd nebude zaoberať platnosťou tohto právneho úkonu, nakoľko to v prejednávanej veci nie je právne významné) a v časti dohody o úhrade pohľadávky v splátkach je dvojstranným zabezpečovacím právnym úkonom, ktorým na základe dohody oprávneného a povinného dochádza k zmene obsahu záväzku povinného, založeného spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 14.12.2011, uhradiť platby za poskytnuté služby v časti splatnosti záväzku.
33. V ustanovení § 3 ods. 3 ZoSRK sú ustanovené esenciálne podmienky, pri absencii ktorých zákon postihuje rozhodcovskú zmluvu absolútnou neplatnosťou. Jednou z týchto podmienok je tá, že v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve musí byť označená spotrebiteľská zmluva alebo spotrebiteľské zmluvy, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (§ 3 ods. 3 písm. b/ ZoSRK). Ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva túto esenciálnu náležitosť neobsahuje, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK absolútne neplatnou.
34. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá je označená v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve ako spotrebiteľská zmluva, na spory z ktorej sa vzťahuje, nie je spotrebiteľskou zmluvou, z ktorej by vznikol spor prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom v prejednávanej veci. Nárok, ktorý si oprávnený uplatnil v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (nárok na zaplatenie úhrady za poskytnuté služby) nevznikol titulom uznania záväzku či dohody o úhrade pohľadávky v splátkach (týmto právnym úkonom bol záväzok povinného len modifikovaný v časti zmeny splatnosti), ale vznikol zo spotrebiteľského vzťahu, založeného zmluvou o poskytovaní služieb Magio Sat, obsahom ktorého bol okrem iného záväzok povinného zaplatiť úhrady za oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) poskytnuté služby. Z uvedeného dôvodu, keď v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je ako spotrebiteľská zmluva, na spory z ktorých sa vzťahuje, uvedená len dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá napriek tomu, že bola uzavretá v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu nie je sama o sebe spotrebiteľskou zmluvou (ktorá by zakladala nový spotrebiteľský vzťah, ale táto dohoda len mení obsah už existujúcej spotrebiteľskej zmluvy), je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva z dôvodu absencie náležitosti podľa § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nakoľko táto neoznačuje žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, na spory z ktorej vyplývajúce sa vzťahuje.
35. Oprávnený v odvolaní uviedol jediný relevantný odvolací argument (nakoľko len tento sa vzťahoval k dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), a to ten, že súd prvej inštancie ustanovenie § 3 ods. 3 ZoSRK interpretoval príliš formalisticky. Odvolací súd k tomuto uvádza, že bol to práve oprávnený, ktorý pripravil celé znenie návrhu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a preto mu nič, osobitne žiadna právna prekážka, nebránila v tom, aby do spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK ako spotrebiteľskú zmluvu, na spory z ktorej sa vzťahuje, uviedol práve spotrebiteľskú zmluvu, ktorá založila právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom (a do ktorého práv a povinností v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil) a povinným, teda zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat zo dňa 14.12.2011, zmenenú zmluvou o postúpení pohľadávky (v subjekte zmluvného vzťahu v postavení dodávateľa) a dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Účelom ZoSRK, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie práv spotrebiteľa. Aj s ohľadom na uvedený účel ZoSRK odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie vyložil obsah právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 3 písm.
b) ZoSRK a takto vyloženú normu aplikoval v prejednávanej veci v rozpore s jej účelom a normatívnym vyjadrením. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (teda okrem iného taká, v ktorej sú uvedené všetky náležitosti ustanovené v § 3 ods. 3 ZoSRK) pritom mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.
36. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel z už uvedených dôvodov k záveru o absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku ktorej nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, predložený v tejto exekučnej veci ako exekučný titul. Exekučný titul predložený v prejednávanej veci teda nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti, nakoľko ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie v dôsledku absolútne neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemal právomoc. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
37. Odvolací súd z uvedených dôvodov v odvolacom konaní nezistil, že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
40. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.