Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-188-2018.pdf
PDF · 128.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/188/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ W.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okres G., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okres G., 3/ W.. W. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX/XX, žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ zastúpení právne - JUDr. Tomáš Pukaj, advokát so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1661, IČO: 42 389 933, 4/ R. C., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. Q. XX, zastúpená právne - JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom Martin, A. Kmeťa 28, IČO: 42 216 541, o zaplatenie 217.039,63 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaných 1,2,3 a na základe odvolania žalovanej 4/ proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16C/69/2015-354 zo dňa 16.02.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1,2,3,4 povinným spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) uložil (vo výroku I.) žalovaným v rade 1/ - 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 217.039,63 eur spolu s príslušenstvom:
- zmluvným úrokom z úveru vo výške 102.203,45 eur ku dňu 28.10.2014,
- zákonným úrokom z omeškania vo výške 142.420,56 eur ku dňu 28.10.2014,
- zmluvným úrokom zo sumy 217.039,63 eur vo výške 5,21 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia,
- zákonným úrokom z omeškania zo sumy 217.039,63 eur vo výške 9 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia,
- zákonným úrokom z omeškania zo sumy 102.203,45 eur vo výške 9 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia,
- všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal súd žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ - 4/ povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo výroku III. súd vymedzil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V skutkovom vymedzení žaloby argumentoval žalobca tým, že na základe zmluvy spísanej do notárskej zápisnice N 572/07, Nz 32049/07 zo dňa 14.08.2007 v znení dodatku č. 1N 802/07, Nz 49163/07 zo dňa 26.11.2007 notárom JUDr. Ľubicou Floriánovou, sa podľa § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka stal právnym nástupcom Československej obchodnej banky, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike a prebrala jej práva a povinnosti vzniknuté do 31.12.2007. Žalovaní v rade
1/ - 4/ dňa 22.08.2006 uzavreli s Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom v Prahe, Česká republika, ako pôvodným veriteľom, zmluvu o poskytnutí úveru č. 8221/301398/2006/USUP85, na základe ktorej banka im poskytla hypotekárny úver vo výške 20.000.000,- Sk, po prepočte na eurá 663.878,37 eur, účelom úveru bola kúpa nehnuteľností. Žalovaní 1/ a 2/ dňa 22.8.2006 uzavreli s bankou aj dohody o poistení pre prípad smrti alebo invalidity následkom úrazu k hypotekárnym úverom a ďalším úverom pre fyzické osoby za mesačný poplatok na poistenie vo výške 2.760,- Sk spolu. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere bola 22.08.2006 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Reg.č.8221/301398/2006/USUP85 (ďalej len „záložná zmluva“), v ktorej predchodca žalobcu vystupoval ako záložný veriteľ a žalovaní v rade 1/ - 4/ ako záložcovia. Predmetom zabezpečenia bola nehnuteľnosť v kat. úz. P. P., evidovaná na LV č. XXXX, a to autosalón s príslušenstvom súp. č. XXX a tam uvedené pozemky. Žalovaní porušovali zmluvné a obchodné podmienky opakovane, preto dňa 16.04.2012 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a 12.04.2013 pristúpil k výkonu záložného práva podľa § 151 l Občianskeho zákonníka formou predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorú bola poverená vykonať dražobná spoločnosť Aukčný dom, s.r.o.. Nehnuteľnosť bola vydražená v dražbe konanej 30.09.2014, cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 372.000 eur, z toho suma 2.015,11 eur predstavovala náklady dražby, suma 3.720 eur odmenu dražobnej spoločnosti a suma vo výške 366.264,89 eur bola 28.10.2014 prevedená žalobcovi ako záložnému veriteľovi, ktorý započítal celý výťažok dražby na čiastočné pokrytie nesplatenej istiny úveru. Suma, ktorú žalovaní dlhovali ku 28.10.2014, teda ku dňu prijatia výťažku z dražby, predstavovala 462.511,32 eur a pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 217.039,63 eur, zo zmluvných úrokov úveru v celkovej sume 102.203,45 eur, zo zákonných úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 142.420,56 eur a z bankových poplatkov v sume 847,68 eur. Istina úveru je naďalej úročená zmluvným úrokom 5,21 % ročne v zmysle čl. III. bod 1 úverovej zmluvy a zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v prípade posudzovanom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ku 17.04.2012 (ide o deň nasledujúci po vyhlásení splatnosti úveru), bola výška základnej úrokovej sadzby stanovená Európskou centrálnou bankou 1% ročne.
3. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe. V podrobnostiach odkazoval na jej obsah s tým, že na základe predložených dôkazov dospel aj k presvedčeniu o dôvodnosti žaloby a jej v celom rozsahu vyhovel.
4. Okresný súd za nepochybnú konštatoval skutočnosť, že právny predchodca žalobcu Československá obchodní banka, a.s., so sídlom v Prahe, Česká republika, konajúca vo veci organizačnej zložky Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom v Bratislave, ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ - 4/ ako dlžníci uzatvorili úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. I keď v základnej časti zmluvy čl. V sa odkazuje na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., tento odkaz platí len v prípade, ak by účelom úveru bol aj iný účel ako investícia do nehnuteľností. Iný účel použitia úveru však preukázaný v súdenej veci nebol. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a všeobecné obchodné podmienky banky. Dlžníci podpisom úverovej zmluvy potvrdili, že sa s obchodnými podmienkami oboznámili. Úver bol použitý na kúpu nehnuteľností - autosalónu s príslušenstvom a autoservisu s príslušenstvom, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. P. P. a nákup podielu k pozemkom, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. P..
5. Ďalej pre súd bolo nepochybné, že úverovú zmluvu dňa 22.08.2006 za prítomnosti riaditeľa pobočky W.. C. V. a klientskeho pracovníka banky W.. C. C., podpísal žalovaný v rade 1/, žalovaná v rade 3/, manželka žalovaného v rade 1/ a žalovaný v rade 1/ ako splnomocnený zástupca žalovaných v rade 2/ a 4/. Následne však došlo k podpisu tejto úverovej zmluvy, a to ešte pred čerpaním úveru žalovaným v rade 2/ a žalovanou v rade 4/. Žalovaný v rade 1/ konal ako splnomocnený zástupca za žalovaného v rade 2/ a žalovanú v rade 4/ na základe plnomocenstva, ktoré banke predložil v origináli a z ktorého si banka vyhotovila fotokópiu, o čom svedčí overovacia doložka na fotokópiách splnomocnenia pripojených na č.l. 145, 146 spisu. Tieto plnomocenstvá udelili W.. C. C. žalovaný v rade 2/ a žalovaná v rade 4/. Ako žalovaná v rade 4/ vyhlásila na pojednávaní, nakoniec úverovú zmluvu aj sama podpísala, a to dodatočne. Uvedené vyhlásenie žalovanej v rade 4/ predtým, ako zmenila spôsob obrany v roku 2017 voči žalobe, korešponduje dobre aj vysvetleniu právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ - 3/, ktorý v podstate zhodne ako žalobca informoval na poslednom pojednávaní súd, akým spôsobom boli
podpisy žalovaných v rade 2/ a 4/ na úverovú zmluvu pripojené. Preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalovanej v rade 4/ o tom, že úverovú zmluvu nepodpísala a nenariadil ani dokazovanie výzvou na žalovaného v rade 1/, aby predložil originál plnomocenstva, ktorého fotokópia je pripojená na č.l. 145 spisu. Súd mal totiž preukázanú tú okolnosť, že žalovaná v rade 4/ zmluvu dodatočne podpísala, a preto je podľa presvedčenia súdu prejavom jej slobodnej a vážnej vôle a je irelevantné skúmanie platnosti plnomocenstva ( nachádzajúceho sa na č.l. 145 spisu ).
6. Nehnuteľnosti, za účelom kúpy ktorých bol úver poskytnutý, slúžili podnikateľskej činnosti žalovaných, tento typ úveru bol vylúčený z režimu spotrebiteľských úverov vzhľadom na znenie § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluvou o úvere nebol podľa názoru okresného súdu založený ani spotrebiteľský právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkmi. Okresný súd sa vyjadruje aj k hmotnoprávnej úprave ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka zakotvujúcej základnú definíciu spotrebiteľa, dodávateľa, spotrebiteľských zmlúv. Odkazuje v rovine právnej aj na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľov v nadväznosti na zadefinovanie pojmu spotrebiteľa.
7. Banka pri uzatváraní úverovej zmluvy nepochybne konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Aj keď žalovaní boli identifikovaní ako fyzické osoby z účelu úveru, ktorý slúžil na kúpu podnikateľského objektu, vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaní nemali postavenie „typických spotrebiteľov“ , totiž úver nebol poskytovaný za účelom nákupu nehnuteľnosti, ktorá by slúžila ich osobnej potrebe. Naviac je zrejmé, že úverová zmluva bola individuálne dojednaná. Navyše, žalovaní v rade 1/ a 2/ boli konateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti Autoalles s.r.o., so sídlom v Turanoch, IČO: 36 359 033 ( súd odkazuje na listinný dôkaz - výpis z obchodného registra na č.l. 114, 115 spisu ).
8. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý pripojila do spisu banka ( č.l. 120,121 spisu ) vyplynulo, že žalovaní v rade 1 - 4 spoločne nazývaní ako „ klienti C. „ žiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru na kúpu polyfunkčnej nehnuteľnosti ( v ktorej sa nachádza predajňa áut, autosalón, kancelárske priestory, autoservis a bytová jednotka ) so zámerom mať ich vo vlastníctve a tieto prenajímať. Žalovaní v rade 1/ - 4/ nekupovali predmetnú budovu na uspokojenie svojich osobných potrieb, ale za účelom jej prenájmu obchodnej spoločnosti Autoalles, s.r.o., v ktorej žalovaní v rade 1/ a /2 boli spoločníkmi a konateľmi a ktorá v predmete činnosti, okrem iného, mala aj údržbu a opravu motorových vozidiel, predaj dvojstopových motorových vozidiel, súčiastok a príslušenstva k motorovým vozidlám, prenájom motorových vozidiel, ale aj prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov s poskytovaním iných ako základných služieb spojených s prenájmom.
9. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaní v rade 1/ - 4/ nespĺňali definíciu spotrebiteľa tak, ako ju v tom čase poznalo § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Z.z.. aj keď manželky spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Autoalles, s.r.o., ktorej kúpené nehnuteľnosti v konečnom dôsledku ako prenajaté mali slúžiť, neboli spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti. Je ale nutné podľa názoru okresného súdu vychádzať z úvahy, že obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý žalovanými 1/ a 2/ je, pokiaľ ide jeho hodnotu, súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. De facto takto žalovaná v rade 3/ a 4/ manželky spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Autoalles, ktorej podnikateľskej činnosti mali kúpené nehnuteľnosti slúžiť, kupovali popri svojich manželoch nehnuteľnosť s úmyslom, aby poslúžila obchodnej spoločnosti Autoalles s.r.o.. v ktorej obchodný podiel ich manželov bol vlastne súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Obe manželky tak kupovali nehnuteľnosti a brali si úver na ich kúpu s tým, že budú vyhradené na podnikanie ich manželov, ktorí si ako právnu formu svojej podnikateľskej činnosti zvolili vytvorenie obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Z týchto dôvodov na riešený právny vzťah, ktorý vznikol medzi procesnými stranami ako účastníkmi úverovej zmluvy, nedopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
10. Bolo nesporné, že po uzavretí kúpnej zmluvy úver bol skutočne poskytnutý a čerpaný, a to na základe žiadosti o čerpanie hypotekárneho úveru, podpísanej jedným zo spoludlžníkov, a to W.. C. C.
- žalovaným v rade 1/ dňa 26.10.2006.
11. Žalovaní v rade 1/ - 3/ v závere konania zvolili obranu, podľa ktorej zmluva zanikla rozväzovacou podmienkou, ktorá bola upravená v čl. IV. bod 4 úverovej zmluvy. Podľa tohto zmluvného ustanovenia zmluvné strany sa dohodli, že neuplatnenie nároku na čerpanie úveru zo strany dlžníka predstavuje rozväzovaciu podmienku v zmysle ust. § 36 Občianskeho zákonníka v platnom znení a zmluva zaniká
dňom uvedeným v ods. 1 tohto článku (15.02.2007, čo bol posledný možný termín čerpania úveru). V takom prípade je dlžník povinný uhradiť banke všetky dlžné čiastky podľa zmluvy, a to do 10 pracovných dní od zániku zmluvy. V čl. IV. bod 1 zmluvy banka a dlžník sa dohodli, že posledný možný termín čerpania úveru bude 15.02.2007.
12. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej strany o tom, že žalobca nepreukázal, že by boli predložené zo strany žalovaných doklady, ktoré boli podmienkou čerpania úveru uvedené v čl. V. pod písm. b/, c/, d/, f/, g/, k/, l/, a preto čerpanie úveru bolo neplatné, v dôsledku čoho nastal zánik zmluvy ku dňu 15.02.2007 v zmysle čl. IV. bod 4 zmluvy. Súd bol názoru, že čerpanie úveru nie je právnym úkonom, ktorý môže byť vykonaný platne alebo neplatne, ale je právnou skutočnosťou, ktorá znamená poskytnutie plnenia ku ktorému sa banka zaviazala. Poskytnutie zmluvne dohodnutého plnenia nemôže byť vykonané platne alebo neplatne, preto je právne irelevantné, ak už raz banka úver na základe žiadosti dlžníkov poskytla, či tomu predchádzalo splnenie všetkých podmienok uvedených v čl. V. pod písm.b,c,d,f,g,k,l. Tieto zmluvné podmienky ukladali povinnosti dlžníkom a ich splnenie zakladalo právo dlžníka na čerpanie úveru, teda na poskytnutie zmluvného plnenia a na druhej strane povinnosť banky zmluvne dohodnuté plnenie poskytnúť. Nesplnenie týchto povinností dlžníkmi a nepredloženie požadovaných dokladov zakladalo právo, nie však povinnosť banky, úver neposkytnúť, resp. neumožniť dlžníkom jeho čerpanie. Naviac, v čl. IV. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že len neuplatnenie nároku na čerpanie úveru predstavuje rozväzovaciu podmienku podľa § 36 OZ a spôsobuje zánik zmluvy. Žalobca preukázal, že dlžníci prostredníctvom žiadosti spísanej žalovaným v rade 1/ nárok na čerpanie úveru podaním žiadosti o čerpanie úveru uplatnili ešte pred 15.02.2007.
13. V spojitosti s rozoberanou argumentáciou žalovaných okresný súd upriamil ich pozornosť na ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. V konkrétne súdenej veci hodnotí obranu žalovaných okresný súd aj za účelovú s prihliadnutím na skutočnosť, že objekt, ktorý žalovaní kúpili a ktorý bol predmetom zabezpečenia nárokov banky z úverovej zmluvy, bol vydražený 30.09.2014, pričom žalovaní neprodukovali dôkaz, že by v kontexte nimi spochybňovanými nárokmi banky z úverovej zmluvy boli namietali, či už neplatnosť dražby alebo výšku pohľadávky, pre ktorú bola dražba vedená a pod..
14. V súhrne všetkých riešených súvislostí a vyslovených úvah okresný súd uzavrel, že úverová zmluva bola uzavretá medzi bankou a všetkými štyrmi žalovanými platne a nezanikla spôsobom predpokladaným v čl. IV. bod 4 zmluvy. Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú Obchodným zákonníkom (zák. č. 513/1991 Zb.).
15. Žalovaní ako dlžníci úver riadne nesplácali. Ak aj namietali, že bankou im neboli oznamované nové výšky úrokovej sadzby úveru, tak ako to vyplývalo z čl. III. úverovej zmluvy, za nutné súd považoval konštatovať, že žalobkyňa do spisu pripojila oznámenia banky o novej výške úrokovej sadzby (okresný súd odkazuje na listinné dôkazy na č.l. 42, 160 - 165 v spise) a aj keď žalovaní spočiatku namietali, že tieto oznámenia o zmenách úrokovej sadzby im doručené neboli, neskôr od tejto argumentácie ustúpili a je tak zrejmé, že v závislosti od novej úrokovej sadzby, ktorú žalobca preukázal v takých výškach, ako uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2015, sa postupne menili v danom období rokov 2007 až do augusta 2011 aj výšky úhrad, ktoré žalovaní robili na celkové splátky úveru.
16. Z prehľadu o splácaní úveru a z rozpisu na dlžnú istinu, úroky a poplatky, ako aj úroky z omeškania, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, konštatoval okresný súd nepochybný nárok banky v žalovanej výške na dlžnú istinu, zmluvné úroky z úveru, zákonné úroky z omeškania ( tie požadované žalobcom v limitoch stanovených občianskoprávnymi predpismi).
17. Žalovaní v priebehu konania ustúpili voči výške nezaplatenej istiny v sume 217.039,63 eur. Preto tento dlh žalovaných sporný nakoniec nebol.
18. Otázku nároku na zmluvné úroky z úveru posudzoval súd z pohľadu ustanovenia § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. V súdenej veci zmluvné strany si úroky dohodli, pričom súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre hypotekárne úvery platné v čase uzavretia zmluvy, ktoré pre prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zakladali právo banky až do zaplatenia pohľadávky požadovať úroky v naposledy dohodnutej výške, v sadzbe 5,21 % ročne.
19. Pri hodnotení nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V žalobe uplatnil žalobca úroky z omeškania ako „úroky zákonné“ podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9 % ročne, čo vyhodnotil súd za v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu 17.04.2012 (ide o deň nasledujúci po splatnosti celého úveru) bola stanovená na 1 % a keďže úverový vzťah vznikol v roku 2006, výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
20. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi - v spore úspešnému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným 1/ - 4/ (spoloční dlžníci, voči žalobcovi povinní spoločne a nerozdielne), dodal, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Proti rozsudku podali odvolanie aj žalovaní 1/, 2/, 3/ a v odvolaní namietali absenciu titulu poskytnutia čerpania úveru. Boli toho názoru, že v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky dojednanej v bode 4 čl. IV. zmluvy o poskytnutí úveru, zmluva v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka zanikla. Ďalej poukazujú aj na bod 1 čl. V. zmluvy o poskytnutí úveru upravujúce podmienky čerpania úveru do výšky 20.000.000,- Sk pod písmenami a/ až l/. Uvedené podmienky predstavovali tiež rozväzovaciu podmienku v tom zmysle, že žalobca im nebol oprávnený poskytnúť čerpanie úveru, kým oni - žalovaní nepreukážu všetky požadované podmienky. Ak žalobca čerpanie úveru vo výške 663.878,37 eur im poskytol, konal v rozpore s uvedenými zmluvnými ustanoveniami. Zmluvne dojednané doklady nimi totiž neboli nikdy predložené. Z týchto skutočností vyplýva podľa odvolateľov, že im nikdy nevznikol nárok na čerpanie úveru, zmluva o úvere zanikla v dôsledku rozväzovacej podmienky ustanovenej v bode 4 čl. IV. Zmluvy o úvere, podľa ktorého neuplatnenie nároku na čerpanie úveru do 15.02.2007 sa považuje za rozväzovaciu podmienku. Žalobca im plnil bez právneho dôvodu. Plnením bez právneho dôvodu sú aj plnenia, ktorých dôvod dodatočne odpadol, ako napr. pri viazanosti zmluvy na rozväzovaciu podmienku, ktorá sa splnila. Žalobca im poskytol finančné prostriedky bez právneho titulu, nemôže preto požadovať vrátenie predmetnej sumy z titulu uzavretia zmluvy, ale právne iba z titulu bezdôvodného obohatenia a tento jeho nárok aktuálne je už premlčaný. Odvolatelia sú presvedčení o tom, že žalobca podal žalobu oneskorene, ním tvrdený právny titul neexistuje, totiž žalobcom tvrdený titul - zmluva o úvere bola zrušená na základe rozväzovacej podmienky. Okrem toho, žalobca uplatnil svoj nárok aj v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami. V súhrnne týchto skutočností žiadajú odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a žalobu zamietol.
22. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná v rade 4/. Prioritne vytýka okresnému súdu, že neakceptoval a zamietol jej procesný návrh na doplnenie dokazovania o uloženie povinnosti žalovanému v rade 1/ podľa § 189 CSP predložiť originál plnomocenstva zo dňa 15.08.2006, ktorým ho mala poveriť svojím zastupovaním pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 8221/301398/2006/USUP85 dňa 22.08.2006. Predmetný listinný dôkaz má podľa názoru odvolateľky rozhodujúci vplyv na skutkové a právne posúdenie veci. Na plnomocenstve, ktoré mala udeliť žalovanému v rade 1/, je ako splnomocniteľ uvedený G. C. a len rukou je dopísané „ová R.". Ona ale nemá vedomosť o tom, že by plnomocenstvo zo dňa 15.08.2006 žalovanému v rade 1/ W. C. udelila a tvrdí, že podpis na predmetnej listine nie je jej pravým podpisom. Na jej žiadosť o predloženie originálu úverovej zmluvy a súčasne originálu plnomocenstva, ktoré mala udeliť dňa 15.08.2006 žalovanému v rade 1/, žalobca do konania predložil "inú verziu" úverovej zmluvy, na ktorej sa nachádzajú len podpisy žalovaného v rade 1/ a žalovanej v rade 3/, t j. úverová zmluva nebola podpísaná zo strany žalovaného v rade 2/ a zo strany jej ako žalovanej 4/. Žalobca súčasne uviedol, že originálom plnomocenstiev zo dňa 15.08.2006 nedisponuje, mal si urobiť len fotokópie, pričom originálmi mal disponovať žalovaný v rade 1/ W. Odvolateľka uviedla, že podľa jej právneho názoru doposiaľ nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca vo vzťahu k nej uplatňuje 217.039,63 eur s príslušenstvom, pretože úverovú zmluvu dňa 22.08.2006 nepodpísala (preukázateľne sa nachádzala mimo územia SR v Turecku v období od 16.08.2006 do 26.08.2006) a originál plnomocenstva zo dňa 15.08.2006, ktoré mala udeliť žalovanému 1/ na zastupovanie jej osoby, neexistuje. Žalovaná tvrdí v odvolaní, že vo vzťahu k nej je žaloba neurčitá, nie je z nej zrejmé, na základe čoho voči nej žalobca odvodzuje nárok.
23. Žalovaná argumentuje ďalej tým, že žalobca ako finančná inštitúcia pri poskytovaní finančných prostriedkov vo výške 20.000.000,- Sk nepostupoval s odbornou starostlivosťou, vôbec neskúmal bonitu
ich, žalovaných v rade 1/ až 4/. Ona klientom ČSOB banky, a.s. nikdy nebola a ani nie je. V žiadosti o uzatvorenie zmluvy o úvere pri jej osobe sú uvedené nepravdivé údaje, že pracuje v Turanoch u C. C. - AUTOALLES ako vedúca pracovníčka, pričom bola na rodičovskej dovolenke s mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX a jej jediným príjmom boli rodinné prídavky na dve deti a rodičovský príspevok.
24. Žalovaná v rade 4/ cituje obsahové znenie bodu 2 , bod 4 čl. IV. úverovej zmluvy, ďalej bod 1 čl. V. úverovej zmluvy - upravujúci podmienku čerpania úveru, podrobne rozpísané v predmetnom ustanovení úverovej zmluvy a priamo súvisiace s čl. IV. zmluvy. Podľa jej názoru uvedené podmienky majú charakter rozväzovacej podmienky v tom zmysle, že žalobca nebol oprávnený poskytnúť čerpanie úveru, kým žalovaní nepreukážu predloženie potrebných dokladov a splnenie požadovaných podmienok. Pred splnením týchto podmienok nemalo byt' poskytnutie čerpania úveru zo strany žalobcu možné. Ak žalobca čerpanie úveru vo výške 663.878,37 eur poskytol žalovaným, konal v rozpore s uvedenými zmluvnými ustanoveniami. Žalovaní boli povinní poskytnúť 5 dní pred čerpaním úveru požadované dokumenty, a následne, až po riadnom splnení tejto povinnosti, boli oprávnení čerpať úver. Zmluvne dojednané dokumenty žalovanými žalobcovi neboli nikdy predložené. Podľa § 36 ods.2 Občianskeho zákonníka úverová zmluva zanikla v dôsledku rozväzovacej podmienky, ustanovenej v článku IV. bod 4 úverovej zmluvy, podľa ktorého neuplatnenie nároku na čerpanie úveru do 15.02.2007 sa považuje za rozväzovaciu podmienku. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky bez právneho titulu, preto nemôže požadovať vrátenie žalovanej istiny na základe zmluvy o úvere, ale z titulu bezdôvodného obohatenia, voči ktorému vzniesla námietku premlčania. Napokon, žalobcovi súd premlčaný nárok priznať nemôže.
25. Žalovaná v rade 4 v ďalšej časti odvolania poukazuje na dokazovanie, z ktorého podľa nej nevyplynulo, že by mala zámerne zmariť splnenie dojednaných podmienok strana žalovaná. Práve banka nekonala s odbornou starostlivosťou, teda tak ako bola povinná, čo nemôže ísť na ťarchu žalovanej strany sporu. Žalobca si v priebehu súdneho konania dal dobrý pozor na to, aby nepredložil originál listiny na ktorej sa mal nachádzať jej vlastnoručný podpis. Všeobecne známou skutočnosťou je, že nie je možné preskúmať podpis znalcom z odboru písmoznalectva len z fotokópií listín. Žalobca sa vyjadril, že originálmi listín nedisponuje, hoc je povinnosťou žalobcu uniesť v súdnom konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, čo sa vo vzťahu k nej v prejednávanej právnej veci nestalo.
26. V súhrne všetkých odvolacích argumentov sa žalovaná v rade 4 domáha zrušenia rozsudku a žiada vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Žalobca v písomnom vyjadrení žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú správnosť. Poukázal na to, že odvolanie žalovanej v rade 4 vychádza len z údajnej absencie titulu poskytnutia čerpania úveru, k uvedenému odvolaciemu tvrdeniu nepredložila žalovaná v rade 4/ žiadne relevantné skutkové tvrdenia a žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepreukázala. Žalovaná strana nebola schopná identifikovať, ktorá podmienka čerpania úveru nebola splnená a odôvodniť nimi tvrdené nesplnenie. Skutkové tvrdenia o splnení podmienok čerpania úveru boli preverené, na základe toho bolo aj povolené čerpanie úveru, dôkazy, ktoré splnenie podmienok preukazujú strana žalovaná účinne nepoprela. Žalobca označuje za účelové a vykonštruované odvolacie tvrdenie žalovanej 4 o jej nevedomosti o podpísaní plnomocenstva zo dňa 15.8.2006 a o tom, že jej podpis na uvádzanom plnomocenstve nie je jej pravým podpisom. V tejto súvislosti zdôrazňuje vyjadrenie žalovanej v rade 4 na pojednávaní pred okresným súdom dňa 17.06.2015, na ktorom žalovaná v 4/ rade uviedla, že „v podstate so všetkým súhlasím. Ja som nebola pri podpise zmluvy, zmluvu podpisovala dodatočne, túto zmluvu som podpisovala v tom domnení, že ide o firemnú záležitosť. Viac informácií som o tom nemala. Mala som za to, že je všetko kryté firmou alebo samotnou nehnuteľnosťou. Čo sa týka zmluvy, túto som vôbec neštudovala, za mňa ju podpisoval môj splnomocnený zástupca“. Z jej výpovede je tak zrejmé, že zmluva bola uzavretá aj s ňou splnomocnenou osobou a napokon zmluvu sama žalovaná v 4/ rade podpisovala dodatočne. Právna zástupkyňa žalovanej v 4/ rade zavádza súd ak tvrdí v odvolaní, že podpis na plnomocenstve nie je pravým podpisom žalovanej v rade 4. Takéto skutkové tvrdenia počas konania neuviedla. Zo strany žalobcu jej táto otázka bola položená na pojednávaní dňa 29.11.2017 a žalovaná v 4/ rade jednoznačne túto skutočnosť netvrdila, taktiež nezaznelo z jej úst jednoznačné tvrdenie, že by (dodatočne) úverovú zmluvu nepodpísala.
28. Žalovaní v 1/ - 3/ rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (k odvolaniu) argumentovali totožne, ako vo svojom odvolaní. Poukazovali opakovane na obsahové znenie bodu 2 čl. IV., bodu 4
čl. IV. zmluvy o poskytnutí úveru predstavujúcu podľa ich názoru rozväzovaciu podmienku v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka. Zotrvávali na tom, že žalobca im nebol oprávnený poskytnúť čerpanie úveru, kým nepreukážu všetky požadované podmienky a ak im úver vo výške 663.878,37 eur poskytol, konal v rozpore so zmluvnými ustanoveniami. Im nevznikol nárok na čerpanie úveru a zmluva o úvere zanikla v dôsledku rozväzovacej podmienky ustanovenej v bode 4 čl. IV. zmluvy o úvere, podľa ktorého neuplatnenie nároku na čerpanie úveru do 15.02.2007 sa považuje za podmienku rozväzovaciu. Vyjadrili aj svoju pochybnosť, či vôbec bola podaná žiadosť o čerpanie úveru.
29. Žalovaná v 4/ rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu opätovne uvádza, že v žiadosti o poskytnutie úveru ohľadne jej osoby sú uvádzané nepravdivé skutočnosti, pokiaľ ide o jej zamestnanosť, bola totiž na materskej dovolenke od 01.10.2004 do 31.10.2010 a v spoločnosti C. C. - AUTOALLES ako vedúca pracovníčka nepracovala. Podľa jej názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k jej osobe a nie je zrejmé, či vôbec vstúpila do záväzkového právneho vzťahu s ním, pričom dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje výlučne žalobcu. Právna zástupkyňa jej bola pridelená Centrom právnej pomoci ako osobe v hmotnej núdzi. Už Centrum právnej pomoci vyhodnocovalo kritérium zrejme bezúspešnosti sporu a pokiaľ klient uvedie svojmu advokátovi, že zmluvu o úvere o plnomocenstvo zo dňa 15.08.2006 nepodpísal, advokát nie je oprávnený presviedčať klienta o opaku, resp. overovať pravdivosť jeho tvrdení. Nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ona sa mala vyjadriť nejakým spôsobom dňa 17.06.2015, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlasovania rozhodnutia. Záležitosti v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom sp.zn. 16C/69/2015 riešil za ňu výlučne jej bývalý manžel - žalovaný v rade 2/, ktorému ona v tom čase bezvýhradne dôverovala. Zotrvávala na zrušení odvolaním napadnutého rozsudku, žiada, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
30. Žalovaná v 4/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ - 3/ rozoberá v rovine teoretickej a právnej právne následky dojednania rozväzovacej podmienky pre právny úkon. Zotrváva na tom, že žalobou uplatnený nárok nie je nárokom zmluvným, ale nárokom z bezdôvodného obohatenia, keďže zmluva o úvere v dôsledku rozväzovacej podmienky zanikla, odpadol tak právny dôvod plnenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súdenej veci žalobca uplatnil nárok z titulu bezdôvodného obohatenia už po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.
31. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie podali na to oprávnené strany sporu, proti rozsudku, ktorému odvolanie je prípustné, odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP.
32. Odvolací súd prioritne konštatuje, že v súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil riadne aj skutkový stav veci a spor účastníkov uzatvoril v súlade s právom. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyargumentoval všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky, ktoré ho viedli k záveru o opodstatnenosti žaloby a nárokov ňou uplatnených. Okresný súd podrobne rozoberá, ako vyriešil zásadnú obranu žalovaných (skutkového, i právneho charakteru), v rozsiahlej rovine poskytol relevantné argumenty aj s uvedením citácie súvisiacich hmotnoprávnych ustanovení z ktorých vychádzal. Písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu garantuje stranám sporu spravodlivé súdne konanie. Krajský súd sa preto v celom rozsahu podľa § 387 ods.2 Civilného sporového poriadku stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku.
33. Iba na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd sa vyjadruje k zásadným vecným argumentáciám, ktoré vzniesli žalovaní 1/ - 4/ v odvolaní.
34. V zhode s názorom okresného súdu aj krajský súd kvalifikuje žalobou uplatnený nárok ako nárok zmluvný, plynúci z platnej zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 22.8.2006, ktorú zmluvu uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanými 1/, 2/, 3/, 4/. Žalovaní účelovo argumentujú a kvalifikujú nárok žalobou uplatnený ako nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže vedia, že v rovine právnej v prípade tohto nároku môžu namietať premlčanie nároku, čo v prípade úspešnej námietky premlčania ( námietku aj uplatnili ) znamená pre nich zánik dlhu.
35. Vykonané dokazovanie jednoznačne aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázalo, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili v roku 2006 zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 20.000.000,- v tej dobe slovenských korún. Okresný súd skutkovo aj právne vyargumentoval okolnosti uzatvorenia tejto zmluvy. Hoc žalovaná v rade 4 zmluvu osobne 22. augusta 2006 nepodpísala ( napokon v konaní preukázaná ako nesporná skutočnosť ), vo svojom výsluchu pred okresným súdom dňa 17.6.2015 ( na č.l. 85 spisu ) ale potvrdila výslovne, že zmluvu za ňu podpisoval jej splnomocnený zástupca, že zmluvu podpisovala dodatočne, v domnení, že ide o firemnú záležitosť. Uviedla ďalej, že so všetkým súhlasí. Uvedené jej ( prvotné ) stanovisko pred súdom potvrdilo konštrukciu skutkových tvrdení žalobcu o tom za akých okolností došlo k podpisovaniu zmluvy. Pokiaľ žalovaná v rade 4 v období ešte pred poskytnutím úveru osobne zmluvu o úvere aj vlastnoručným podpisom potvrdila, týmto úkonom podpisu zmluvu odsúhlasila, ku zmluve pristúpila nielen prostredníctvom splnomocneného zástupcu ale aj osobne . Dodatočné podpísanie zmluvy žalovanou ešte v dobe pred poskytnutím úveru ( ňou potvrdená a nespochybňovaná skutočnosť napokon ani nenamietaná v odvolaní ) je vecnou otázkou podstatnou, bezpochyby preukazujúcou, že aj žalovaná v rade 4 sa stala účastníčkou zmluvy, preto za preukázanej skutočnosti vzniku záväzku zo zmluvy o úvere aj voči žalovanej v rade 4 skúmať ( dokazovať ), či originál ňou udeleného splnomocnenia splnomocnencovi obsahuje jej podpis alebo nie, je bez právneho významu.
36. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaných o zániku zmluvy o úvere v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Túto ich obranu okresný súd podrobne v dôvodoch rozhodnutia rozoberal nielen v rovine skutkovej ale aj v rovine právnej, dôsledne a vecne správne vyargumentoval a v súlade s právom aj uzavrel. Jedine neuplatnenie nároku na čerpanie úveru do 15.2.2007 podľa zmluvného dojednania založilo rozväzovaciu podmienku ( zároveň z tohto dôvodu zánik zmluvy ) podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Úver bol poskytnutý a reálne čerpaný v období ešte pred 15. 2. 2007. Žalobca voči žalovaným postupoval tak ako sa voči nim v zmluve o úvere zaviazal. V prípade ak by neboli žalovanými predložené listinné dokumenty, nevedno ktoré, lebo odvolatelia nešpecifikujú ani v odvolaní ktoré konkrétne listiny nepredkladali, - žalobca mal právo neumožniť dlžníkom čerpanie úveru. Úver však v zmluvne dohodnutej výške vyplatený bol na účel v zmluve určený. Nárok žalobou uplatnený je jednoznačne nárokom zo zmluvy o úvere a tvrdenie žalovaných, že sa má jednať o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia ( premlčaný ) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
37. Rozhodovanie okresného súdu, či už vo vzťahu k úrokom z úveru, úrokom z omeškania priznané popri istine žalobcovi, je v súlade s aplikovanou právnou úpravou. Obdobne bol správny postup okresného súdu aj pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania, vychádzajúci z princípu úspechu/neúspechu strán v spore.
38. V odvolacom konaní žalovaní úspešní neboli. Úspešnou stranou sporu je žalobca, ktorému odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %. Zároveň dodáva, že aj o výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, v samostatnom uznesení ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420, § 421 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.