Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-157-2018.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/157/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: W. M., C.. XX.X.XXXX, D. S. A. I., Š. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 195,78 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 195,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
- zo sumy 15,10 EUR od 19.8.2015 až do zaplatenia,
- zo sumy 12,49 EUR od 20.10.2015 až do zaplatenia,
- zo sumy 18,19 EUR od 19.2.2016 až do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.8.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku. Istina pozostáva zo sumy 45,78 EUR, uplatnenej titulom ceny za poskytnuté komunikačné služby a zo sumy 150 EUR uplatnenej titulom zmluvnej pokuty.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným dňa 13.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, objednaných žalovaným. Slovak Telekom a.s. žalovanému poskytol plnenie podľa zmluvy riadne a včas. Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnil, pretože cenu za poskytnuté služby riadne a včas neuhradil. Vzhľadom k tomu, že porušil svoje zmluvné povinnosti, vznikla mu aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, dojednanú v zmluve. Žalobca sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou Slovak Telekom dňa 21.6.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk dňa 9.11.2018.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 13.11.2014 zmluvu podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať žalovanému objednané elektronické služby (Magio Televízia) v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy, na základe vystavených faktúr za každé jednomesačné zúčtovacie obdobie. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.
8. Z bodu 4 zmluvy (Záväzok viazanosti) súd zistil, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a využívať objednané služby po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku (tzv. doba viazanosti), riadne a včas plniť všetky záväzky zo zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb a nevykonať žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy. Za porušenie záväzku viazanosti sa považuje nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.
9. Z bodu 5 zmluvy (Zmluvná pokuta) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia záväzku viazanosti vznikne podniku právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku vzhľadom na poskytnuté benefity, ktorými sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny koncového zariadenia, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma špecifikovaná v tabuľke č.1, ktorá zohľadňuje poskytnuté benefity (v danom prípade suma 180 EUR). Zmluvná pokuta bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: t.j. zmluvná pokuta = základ pre výpočet mínus (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti krát základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote, uvedenej vo faktúre.
10. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 3.8.2015, splatnou dňa 18.8.2015 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 15,10 EUR, faktúrou zo dňa 3.10.2015, splatnou dňa 19.10.2015 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 17,48 EUR a faktúrou zo dňa 3.2.2016, splatnou dňa 18.2.2016 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 cenu za poskytnuté služby vo výške 18,19 EUR, spolu vo výške 50,77 EUR.
11. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 2.8.2016, splatnou dňa 18.8.2016, spoločnosť Slovak Telekom a.s. vyúčtovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 150 EUR (pokuta za Magio box).
12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa ust. § 44 ods.10 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli dňa 13.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, zvolených žalovaným. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
17. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr.
18. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v troch mesačných fakturačných obdobiach (júl 2015, september 2015 a január 2016) bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 50,77 EUR. Žalobca sa vo vzťahu k druhej faktúre (za mesiac september 2015) domáhal zaplatenia len časti vyúčtovanej ceny - vo výške 12,49 EUR. Spolu si teda titulom nezaplatenej ceny na poskytnutých službách uplatnil sumu 45,78 EUR.
19. Žalovaný nepoprel a ani nepreukázal, že by cenu, vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie celej žalobcom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 45,78 EUR.
20. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 150 EUR titulom zmluvnej pokuty.
21. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý má byť jednoznačný.
24. Vykonaným dokazovaním, z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa dojednali na zmluvnej, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť, ak poruší svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu v dojednanej dobe viazanosti 24 mesiacov, okrem iného aj tým, že riadne a včas nezaplatí cenu poskytnutých služieb, ktoré porušenie je napokon aj dôvodom pre to, aby podnik mohol od zmluvy o pripojení odstúpiť, tak ako to vyplýva z ust. § 44 ods.10 zákona elektronických komunikáciách. Dohodu o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako platnú, pretože bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti ( § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka ). V dohode je presne stanovený spôsob určenia výšku zmluvnej pokuty, ktorý zohľadňuje poskytnuté benefity, ako aj počet dní, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do prerušenia poskytovania služieb.
25. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z vyššie uvedených bodov odôvodnenia tohto rozsudku, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, bola ktorú bola viazaná jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti piatich faktúr. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške.
26. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nepovažoval súd nepovažoval za neprimerane vysokú a preto svoje moderačné právo nevyužil a výšku pokuty neznížil. Súd pritom prihliadol na hodnotu a význam povinnosti, zabezpečovanej zmluvnou pokutou a to jednak na poskytnuté benefity (t.j. súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby) a jednak na zľavu z ceny koncového zariadenia, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou.
27. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 150 EUR titulom zmluvnej pokuty.
28. Spolu (cena za služby + zmluvná pokuta) súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 195,78 EUR.
29. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy, vyúčtovanej jednotlivými faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. V konaní bolo nesporné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu titulom ceny poskytnutých služieb bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s žalobou.
33. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
35. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2017, z ktorej súd zistil, že od pôvodného veriteľa nadobudol aj pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní.
36. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).