Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/146/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Š. Z., nar.: XX. XX. XXXX, bytom Ď. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorsky úrad so sídlom Moyzesova 34, Košice, pod spis. zn. EX 300/2012, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie spis. zn. 12Er/510/2012-8 zo dňa 13. 11. 2017, t a k t o

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Exekútorsky úrad so sídlom Moyzesova 34, Košice, trovy exekúcie vo výške 47,51 eur, a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26. 01. 2012 a žiadosti súdneho exekútora, vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 17,62 eur s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), ako aj § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a konštatoval, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože tento nevlastní žiaden majetok a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil.

5. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 49,37 eur.

6. Následne súd citoval ustanovenie § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ako aj § 196, § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku, a po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie, predloženom povereným súdnym exekútorom mu priznal trovy nasledovne :

7. Odmena podľa ustanovenia § 14 ods. 1 (minimálna) ...................................33,19 eur Hotové výdavky podľa ustanovenia § 22 :

- poštovné .......................................................................................................5,50 eur,

- poplatok za elektronické zisťovanie účtov ...................................................0,70 eur,

- poplatok za elektronické zisťovanie motor. voz. ..........................................0,20 eur

Trovy exekúcie spolu bez DPH .........................................................................39,59 eur DPH (20% z trov exekúcie) ...............................................................................7,92 eur Trovy exekúcie spolu s DPH .............................................................................47,51 eur

8. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie, keďže v súčasnosti súd nemal preukázané, že súdnemu exekútorovi vyúčtované výdavky na poštovné v budúcnosti vzniknú v uplatnenej výške.

9. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 47,51 eur. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

10. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

11. Proti citovanému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 odvolanie oprávnený.

12. Nesúhlasil so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podľa jeho názoru súd prvej inštancie nedostatočne preveril jeho nemajetnosť. Mal za to, že samotný podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ako aj rozhodnutie súdu sú predčasné, a v súčasnosti nie je dôvod na zastavenie exekúcie, pretože zistil, že povinný je priebežne zamestnaný a má finančný príjem zo závislej činnosti. Ďalej uviedol že ide o osobu v produktívnom veku, ktorá je v súčasnosti zamestnaná u zamestnávateľa SEKY, s.r.o. S poukazom na uvedené oprávnený mal za to, že samotnú výšku vymáhanej istiny, môže povinný uhradiť z príjmu zo závislej činnosti.

13. Oprávnený ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého, rozhodnutie, ktorým bola predpísaná pohľadávka na poistnom, penále alebo pokutách možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Preto oprávnený trval na možnosti využiť túto lehotu na vykonanie rozhodnutia.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zrušil a aby súdny exekútor pokračoval aj naďalej vo výkone predmetnej exekúcie.

15. K podanému odvolaniu oprávneného podal dňa 18. 07. 2018 písomné vyjadrenie súdny exekútor.

16. Uviedol, že vykonanou lustráciou majetku povinného sa nezistil u neho žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Ďalej uviedol, že proti povinnému sa v súčasnosti vedie ešte jedna exekúcia na rovnakú istinu u iného súdneho exekútora, ktorú ani tento exekútor nevymohol pre nemajetnosť povinného. Poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Košice - okolie spis. zn. 2Er/1205/2002, z ktorého vyplýva, že prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. V závere poukázal na skutočnosť, že nemajetnosť povinného v danom exekučnom konaní jednoznačne zistil a preukázal listinnými dôkazmi, a preto súd správne zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.

18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

19. Krajský súd v Košiciach, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie oprávneného (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 20. 12. 2017 je d ô v o d n é.

20. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

21. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku konanie sa začína na návrh.

22. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

23. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

24. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať z presných zistení súdneho exekútora.

25. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané všetky zákonné dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

26. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie všetkých skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle."

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd má za to, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 31. 05. 2017, jednoznačne nevyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Tento len stroho konštatoval, že šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším jej výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov.

28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne nezaoberal posúdením otázky nemajetnosti povinného, a ani neuviedol žiadne konkrétne údaje o zisteniach majetkových pomerov povinného a uspokojil sa iba s konštatovaním súdneho exekútora bez toho, aby v odôvodnení napadnutého uznesenia aj vysvetlil, na základe akých konkrétnych skutočností súd exekúciu zastavil.

29. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie dostatočne neskúmal, či súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, aj reálne vykonal všetky právne úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, formalisticky sa iba stotožnil s tvrdeniami súdneho exekútora o tom, že povinný nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom a že povinný t. č. nevykonáva žiadnu činnosť a že je nezamestnaný.

30. Ďalej odvolací súd je toho názoru, že v rámci dispozičného oprávnenia je predovšetkým v kompetencii oprávneného rozhodnúť o tom, či bude svoju pohľadávku vymáhať v rámci exekúcie a že zastavením exekúcie bez súhlasu oprávneného, ktorý má dispozičné právo vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, by mohlo dôjsť k odopretiu práva na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutia.

31. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za nedostatočné, ktoré vychádza z nepresvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými nemôže stotožniť.

32. Na základe uvedených faktov je zrejmé, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia, a to z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o návrhu súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala na zastavenie exekúcie s tým, že po vyžiadaní exekučného spisu od súdneho exekútora, dôkladne verifikuje, ktoré dôkazy súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal pri zisťovaní majetku povinného skutočne aj vykonal a ktoré budú viesť jednoznačne k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť, ako aj ho konfrontovať so všetkými tvrdeniami oprávneného uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 20. 12. 2017.

34. Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) a v rozsahu tohto zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

35. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .