Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/8/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., ul. B. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom K., Z. K. č. XXX, proti žalovanému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. B. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom K., ul. Q. č. XXX/XX, o zaplatenie mzdy 7.100,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/176/2008-158 zo dňa 08. augusta 2012, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5C/176/2008-158 zo dňa 08.08.2012 návrh žalobcu na zaplatenie sumy 15 eur a právneho zástupcu na zaplatenie sumy 100 eur zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávaní vykonanom dňa 15.03.2012 a následne doplnenom písomným podaním dňa 28.03.2012 si žalobca a jeho právny zástupca uplatnili nárok na zaplatenie sumy, a to žalobca vo výške 15 eur s poukazom na ust. § 147a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ a jeho právny zástupca vo výške 100 eur s poukazom na ust. § 147a ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že žalovaný svojim nekonaním zmaril pojednávanie nariadené dňa 15.03.2012 o 08.15 hod. Súd návrh žalobcu a jeho právneho zástupcu zamietol s poukazom na ust. § 147a ods. 1, 2 O. s. p. z dôvodu, že pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 15 eur a jeho právnemu zástupcovi sumu 100 eur neboli splnené podmienky. Medzi ne patrí odročenie pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôvodu, ktorý zavinil alebo ktorý je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila. Uvedené predpokladá žiadosť účastníka o odročenie pojednávania z dôvodu predpokladanom v § 147a ods. 1 O. s. p. a dostavenie sa protistrany bez toho, aby došlo k prejednaniu veci samej. V danom prípade súdu nebola doručená v lehote kratšej ako 3 dni (§ 147a ods. 4 O. s. p.) žiadna žiadosť o odročenie pojednávania. Naopak žalobca a jeho právny zástupca a aj protistrana - žalovaný a jeho právny zástupca sa na pojednávanie dostavili, súd oboznámil s výsledkami doterajšieho dokazovania, teda došlo k prejednaniu veci samej, hoc pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia dokladov, ktoré žalobca vyžiada z Talianskej republiky. Súd preto návrh na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 15 eur a právnemu zástupcovi žalobcu sumu 100 eur zamietol. Pre úplnosť súd uviedol, že žalovaný určitým spôsobom sťažil postup konania, keďže až na dve písomné výzvy právneho zástupcu žalobcu uskutočnené prostredníctvom súdu oznámil žalobcovi telefónny kontakt na príslušné osoby v Talianskej republike, čo však môže spĺňať podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty ako aj pri vyhodnocovaní účelnosti vynaložených trov pri rozhodovaní o trovách konania, ale nie pre uloženie povinnosti podľa § 147a ods. 1 a 2 O. s. p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 03.09.2012 odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

V odvolaní uviedol, že výrok tohto uznesenia je neurčitý, pretože v ňom nie je uvedené, o akého „právneho zástupcu“ ide, t. j. či ide o právneho zástupcu žalobcu alebo právneho zástupcu žalovaného. To znamená, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o nároku jeho advokáta, JUDr. Jána Vajdu podľa § 147a ods. 2 O. s. p. Ďalej žalobca uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 15.03.2012 a následne písomným podaním zo dňa 27.03.2012, ktoré bolo súdu doručené 28.03.2012 si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 100 eur podľa § 147a ods. 2 O. s. p. pre svojho advokáta JUDr. Jána Vajdu a nárok na zaplatenie sumy 15 eur podľa § 147a ods. 1 O. s. p. pre jeho osobu. Súd o týchto jeho nárokoch nerozhodol bez zbytočného odkladu, hoci podľa § 147a ods. 6 O. s. p. bol súd povinný rozhodnúť „bez zbytočného odkladu“. Žalobca tiež namietal, že výrok uznesenia okresného súdu je nepreskúmateľný, pretože je nedostatočne odôvodnený podľa kritérií uvedených v § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalším namietaným odvolacím dôvodom a to podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. bolo tiež, že vec nesprávne právne posúdil. Dôvod zamietnutia jeho nárokov podľa § 147a O. s. p. vychádza z gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia. V prípade správnosti právneho názoru súdu by stačilo nepodať žiadosť o odročenie pojednávania a protistrana by si nikdy nemohla úspešne uplatniť nároky podľa § 147a O. s. p. Žalovaný síce nepodal žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na termín 15.03.2012 o 08.15 hod. a pojednávanie sa uskutočnilo, ale žalovaný svojim účelovým konaním, resp. nekonaním spôsobil, že toto pojednávanie muselo byť odročené podľa 20 minútach, hoci sudkyňa mala na toto pojednávanie vyčlenený čas v rozmedzí od 08.15 do 10.00 hod. To znamená, že žalovaný svojim účelovým konaním, resp. nekonaním spôsobil stav, aký predpokladá § 147a O. s. p., a preto mala nasledovať sankcia podľa § 147a O. s. p. Naviac podľa žalobcu súd v odôvodnení tohto uznesenia sám uviedol, že žalovaný „určitým spôsobom sťažil postup konania“, čo môže spĺňať podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty, ale do dnešného dňa súd žalovanému žiadnu poriadkovú pokutu neuložil.

3. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362 ods. 1, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 v spojení s § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

5. Podľa § 147a ods. 1 O. s. p., účinného v čase rozhodovania okresného súdu, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

6. Podľa § 147a ods. 2 O. s. p., účinného v čase rozhodovania okresného súdu, účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

7. Dovtedajšie ustanovenie § 147a O. s. p. nemá v aktuálne platnej právnej úprave svoj ekvivalent, avšak s poukazom na zásadu upravenú v čl. 1 a 2 a s poukazom na čl. 4 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd tak, z hľadiska zachovania a rešpektovania zásady legitímneho očakávania účastníkov konania/ strán sporu, právne posúdil nárok žalobcu pri zohľadnení zákonných kritérií platných a účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Z dikcie dovtedajšej zákonnej úpravy ustanovenia § 147a O. s. p. sú zrejmé zákonom vyžadované podmienky pre priznanie nároku podľa tohto zákonného ustanovenia. Takýto nárok si mohol účastník konania uplatňovať za procesnej situácie v prípade, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila a kedy mal účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo uplatniť si od protistrany sumu 15 eur (ods. 1), respektíve 100 eur (ods. 2).

8. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a preto sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na zaplatenie sumy 15 eur a právneho zástupcu na zaplatenie sumy 100 eur zamietol, keďže neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 147a ods. 1 O. s. p., účinného v čase rozhodovania okresného súdu a v podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o neurčitosti výroku uznesenia okresného súdu v odvolaní odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že návrh bol zamietnutý a preto bližšie označenie právneho zástupcu nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia. Okrem toho je len logickým, že pokiaľ bol zamietnutý návrh žalobcu, mohol byť zamietnutým len návrh jeho právneho zástupcu. O nároku právneho zástupcu žalobcu bolo preto rozhodnuté čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia.

11. K námietke žalobu, že okresný súd bol povinný rozhodnúť o podanom návrhu bez zbytočného odkladu a to s poukazom na ust. § 147a ods. 6 O. s. p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu, odvolací súd uvádza, že zákon bližšie nekonkretizuje pojem „bez zbytočného odkladu“ prostredníctvom časového rozhrania (hodín, dní, mesiacov). Vo všeobecnosti platí, že je to najkratšia možná lehota, ktorú bolo potrebné posudzovať objektívne vzhľadom na okolnosti prípadu. V danom prípade možno ustáliť, že okresný súd síce rozhodol s odstupom mesiacov, čím však stranám sporu nevznikla žiadna škoda, keďže išlo o procesné rozhodnutie okresného súdu, ktoré nasledovalo vzápätí po podanom návrhu žalobcu.

12. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne (§ 220 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p.). Rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na základe akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý. Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia vyžadované ust. § 220 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 147a ods. 1 a 2 O. s. p., účinného v čase rozhodovania, s uvedením vecných a zrozumiteľných dôvodov nepriznávajúcich žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi uplatňovaný nárok pre nesplnenie zákonných podmienok. Odvolaciu námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia, resp. nedostatočného odôvodnenia považoval odvolací súd preto za nedôvodnú.

13. Napokon čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd tiež poukazuje na to, že v danej veci nedošlo k odročeniu pojednávania na základe žiadosti účastníka ako podmienky uvedenej v ust. § 147a ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu ale došlo k prejednaniu veci na pojednávaní, hoci bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania - predloženia dokladov zo strany žalobcu. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne poukazuje aj na to, že na túto skutočnosť možno prihliadať pri prípadnom uložení poriadkovej pokuty, ktoré uloženie bolo následne len na uvážení súdu a nebolo preto rozhodujúce, že táto súdom nebola uložená. Okrem toho tiež bolo možné na uvedené prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovtedajšie ust. § 147 ods. 1 O. s. p. (podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila) preberá ust. § 256 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

14. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu inštancie za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).