Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným v rade: I. F. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX, Z. S., Q. Č. T. Š. XXX, J., okres Revúca, II. E. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, okres Revúca, v konaní o zaplatenie 1.913,31 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v I. rade a žalovaná v II. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.333,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.333,72 eur od 20.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaným v I. a II. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2018 domáhal, aby súd uložil obidvom žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 1.913,31 eur, kapitalizovaný úrok z istiny vo výške 1.292,38 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,90 % ročne zo sumy 1.913,31 eur od 01.09.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanými, ako spoludlžníkmi dňa 05.08.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a Sadzobník poplatkov právneho predchodcu žalobcu (ďalej len "Zmluva o úvere"). Na základe zmluvy o úvere bol obidvom žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Žalované sa zaviazali vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalované neplnili úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa 28.12.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalované časť dlžnej sumy zaplatili. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalované vykonali dňa 26.07.2018.

3. Na výzvu súdu žalobca písomnosťou doručenou súdu dňa 02.11.2018 okrem iného uviedol, že dňa 05.08.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníčkami uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, pričom sa úver zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,- eur vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.09.2014. Žalované v období od poskytnutia úveru uhradili sumu v celkovej

výške 666,28 eur, z ktorej suma vo výške 49,65 eur bola započítaná na poplatky, suma vo výške 529,94 eur na vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma vo výške 86,69 eur na istinu. Žalovaná istina bola vypočítaná ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2.000,- eur a započítanými úhradami na istinu vo výške 86,69 eur, teda vo výške 1.913,31 eur. Sumu žalovaných kapitalizovaných úrokov žalobca vypočítal podľa nasledovného vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny, resp. omeškanej splátky x úroková sadzba /100 / 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní v príslušnom intervale. Ku 31.08.2018 predstavujú kapitalizované zmluvné úroky čiastku 1.561,62 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania čiastku 260,68 eur, spolu ide o čiastku 1.822,30 eur. Na úroky boli započítané úhrady žalovaných v sume 529,94 eur, preto neuhradené úroky uplatnené žalobou predstavujú sumu 1.292,35 eur.

4. Žalované sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrili ani nevyužili prostriedky procesnej obrany.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu riadne a včas ospravedlnil, a hoci žiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu postúpenia pohľadávky tvoriacej predmet sporu na ďalší subjekt, jeho žiadosti vyhovené nebolo s odôvodnením, že o podanej žiadosti žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu bude súdom rozhodnuté na nariadenom pojednávaní, o čom bol splnomocnený zástupca žalobcu riadne a včas telefonicky upovedomený. Ani jedna zo žalovaných svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani jedna zo žalovaných nežiadala o odročenie nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.

6. Uznesením, sp. zn. 4Csp/115/2018 vyhláseným na pojednávaní dňa 31.01.2019, súd na návrh žalobcu pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že žalobca preukázal, že počas konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa v spore koná predložením zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane identifikácie postúpenej pohľadávky. Z úradnej činnosti bolo súdu tiež známe, že obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., na ktorú bola pohľadávka postúpená, a ktorá súhlasila so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, podľa informácii zverejnených Národnou bankou Slovenska patrí medzi ostatných veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia, a predmetom postúpenia je pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže bol zároveň splnený ďalší zákonný predpoklad na zmenu strany spotrebiteľského sporu, nakoľko išlo prevod pohľadávky voči banke na osobu, ktorá nie je bankou v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, lebo napriek písomnej výzve banky boli dlžníci nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so zaplatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca, spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

7. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere dobrá pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, upozorneniami - výzvami na splatenie dlžnej časti úveru, výzvami na úhradu dlžnej sumy, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.08.2018, Sadzobníkom poplatkov, poštovými podacími hárkami, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľky nenavrhli, a to lustráciami v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovne a v Obchodnom vestníku na obidve žalované, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalované ako spoludlžníčky uzatvorili dňa 05.08.2014 Zmluvu o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 2.000,- eur, ktoré sa zaviazali poskytnutý úver splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach po 42,- eur. Celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 4.012,43 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19,90 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 21,82 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 17,94 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do 10.09.2014, termín každej ďalšej splátky bol dohodnutý vždy k 10. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 10.08.2022. Zmluvné strany si nedohodli poistenie úveru.

9. Žalobca výzvou zo dňa 28.12.2015 vyzval obidve žalované, každú samostatne, k predčasnému splateniu celkovej istiny vo výške 2.119,88 eur, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia upomienok, keďže žalované nesplácali úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Výzvy boli odovzdané na poštovú prepravu dňa 30.12.2015, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom. Úver bol žalobcom vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 28.12.2015. Ani jednou zo žalovaných nerozporovanými informáciami, uvádzanými žalobcom z predloženej listiny o aktuálnom stave úveru ku dňu 31.08.2018, ktorá listina je výpisom z "Bankovej knihy", ktorý výpis je podľa tvrdenia žalobcu považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to upozornením - výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 02.12.2015 vrátane poštového podacieho hárku, žalobca preukázal, že vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalobcom, predchádzalo upomínanie obidvoch žalovaných na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti.

10. Podľa prehľadu splátok a úhrad o aktuálnom stave úveru vyhotovenom ku dňu 31.08.2018 žalované žalobcovi uhradili celkom sumu 666,28 eur, čo ani jedna zo žalovaných žiadnym spôsobom nerozporovala. Žalované splátky neuhrádzali pravidelne, neuhradili splátku splatnú za 03/2015 a všetky ďalšie splátky počnúc mesiacom 09/2015. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalované časť dlžnej sumy uhradili, poslednú úhradu vykonali dňa 26.07.2018.

11. Lustrácie v Obchodnom vestníku na obidve žalované sú negatívne. Obidve žalované sú starobné dôchodkyne.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len “) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.

20. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.08.2014 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.333,72 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníčkami. Uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanými, ako spotrebiteľkami, ktoré pri jej uzavieraní a plnení nekonali v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedenej zmluvy bol obidvom žalovaným ako spoludlžníčkam poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalované zaviazali žalobcovi vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 42,- eur s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 10.08.2022. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené

nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala údaj o celkovej výške úveru, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s predmetným úverom, ktoré údaje by boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo pri výške mesačnej splátky 42,- eur a počte dohodnutých mesačných splátok 96, bez povinnosti hradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavujú náklady spotrebiteliek na úver čiastku 2.032,- eur (42 x 96 - 2.000) a celková výška úveru sumu 4.061,87 eur zahŕňajúca tiež poplatok za poskytnutie úveru v hotovosti vo výške 29,87 eur. V neposlednom rade je v zmluve nesprávne, a to v nižšej výške, uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, namiesto správnej RPMN vo výške 22,63 % bola nesprávne uvedená výška RPMN 21,82 %. Súd preto nemal preukázané platné dojednanie obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného dôvodu je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý obidvom žalovaným ako spoludlžníčkam, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2014. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovaným reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keď žalovaným poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktorú skutočnosť ani jedna zo žalovaných žiadnym spôsobom nerozporovala. Žalovaným preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Bolo preukázané, že žalované žalobcovi po častiach zaplatili sumu 666,28 eur. Zvyšok neuhradenej istiny predstavuje suma 1.333,72 eur, súd preto obidvom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom dôvodne uplatnenú sumu 1.333,72 eur titulom nevrátených peňažných prostriedkov a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 579,59 eur a zmluvných úrokov vo výške 1.292,38 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalované sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. vo výške 5,05 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 20.01.2016 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 19.01.2016, t.j. uplynutím 10 dňovej lehoty určenej žalobcom vo výzve adresovanej každej zo žalovaných na predčasné splatenie úveru, ktoré výzvy sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu považujú za doručené každej zo žalovaných dňom 09.01.2016, preto k omeškaniu s plnením dlhu došlo dňom nasledujúcim, t. j. od 20.01.2016. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal.

29. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 1.333,72 eur, čo je 41,60 %, neúspech v sume 1.871,97 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo je 58,40 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 41,60 % - 58,10 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaných vo výške 16,80 %, preto im ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,80 %. Ani jedna zo žalovaných si však žiadne trovy konania neuplatnila, ani im žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd im preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.