Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-194-2018.pdf
PDF · 64.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/194/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného S. O., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.6.2018 č.k. 9PP/59/2018-28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.1.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. O., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29.6.2018 č.k. 9PP/59/2018-28 súd rozhodol, že podľa § 66 ods. 1, § 67 ods. 1 Trestného zákona súd žiadosť odsúdeného S. O., nar. XX.XX.XXXX v C. H. C., nap. bytom: N. M., U. č. XX, t. č. v ÚVTOS Leopoldov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 31.01.2007 sp. zn. 6T/134/2006 podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 16 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, zamieta. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený sťažnosť priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, ktorú do dňa rozhodnutia krajského súdu bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného vo výroku napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tak, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nespĺňa druhú materiálnu podmienku tak, aby súd mohol rozhodnúť o vyhovení jeho žiadosti. Ďalej uviedol, že pozitívne hodnotí doterajšie správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho bol v roku 2014 preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a dňa 14.06.2018 bol preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pri svojom rozhodovaní mal však súd na zreteli aj závažnosť trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený - odsúdený sa dopustil trestného činu vraždy. Napriek tomu, že je prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno v čase rozhodovania súd predpokladať, že odsúdený bude v prípade podmienečné prepustenia viesť riadny život. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že žiadosť obžalovaného o podmienečné prepustenie možno hodnotiť ako predčasnú. Súd na vytvorenie si kladného záveru o jeho resocializácii považuje za nevyhnutné skúmať správanie odsúdeného aj v najmiernejšom režime, k čomu ku dňu rozhodovania súdu neprišlo. Súd považuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za rizikové podmienečne prepustiť páchateľa obzvlášť závažnej trestnej činnosti bez toho, aby posúdil jeho správanie aj v najmiernejšom režime po vykonaní 12 rokov z uloženého 16 ročného trestu. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Vysoká spoločenská nebezpečnosť trestnej činnosti odsúdeného vyžaduje pokračovanie výkonu trestu v podmienkach ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aby bolo možné s vyššou istotou vysloviť predpoklad, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život. Výkon trestu v ústavoch s vyšším stupňom stráženia kládol na odsúdeného menšie nároky v tom smere, že možnosti samostatného prejavu a rozhodovania (ktorými je možné lepšie zistiť predpoklady jeho správania sa na slobode) boli viac obmedzené prísnejšími pravidlami výkonu trestu. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.