Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/277/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: G.. G. L., narodenej XX.X.XXXX, bytom E., F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, Michalovce, M. Gorkého 1, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 38C/48/2016-123 zo 14.6.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.5.2015 do zaplatenia, a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od doručenia uznesenia, ktorým rozhodne o výške tejto náhrady.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 100.000 € s príslušenstvom, čo odôvodnila tým, že uznesením zo dňa 10.6.2010 bolo voči nej vznesené obvinenie za pokračovací zločin prijímania úplatku, keď napokon rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 16.8.2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2013 bola spod obžaloby oslobodená, avšak v dôsledku nezákonného a nespravodlivého trestného stíhania jej bola spôsobená veľká psychická trauma, nervozita a celková nevoľnosť nepriaznivo vplývajúca na jej zdravie, pričom trestné stíhanie ju poškodilo v jej profesionálnom a spoločenskom živote a tieto následky odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy v žalovanej výške. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že trestné stíhanie proti žalobkyni bolo v mene štátu vedené orgánmi činnými v trestnom konaní legitímne, keďže existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby osoba, ktorá nepochybne bola účastníkom korupčného konania, bola ešte aj odškodnená. Vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii pod ČVS: PPZ-27/BPK-V-210 zo dňa 10.6.2010 bolo voči žalobkyni ako obvinenej za pokračovací zločin prijímania úplatku začaté trestné stíhanie, pričom Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom pod sp. zn. PK-2T/3/2011 zo dňa 16.8.2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/6/2012 zo dňa 26.2.2013 oslobodil žalobkyňu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná. O stíhaní žalobkyne boli uverejnené články v slovenskom regionálnom denníku Korzár, ako aj na internetovom portáli e-Trend. Za nesporné pokladal, že v čase začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia bola žalobkyňa zamestnaná v štátno-zamestnaneckom pomere, a to vo funkcii riaditeľky Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Spišskej Novej Vsi a rozhodnutím zamestnávateľa bola zaradená mimo činnej štátnej služby od 22.11.2010 a bol jej vyplácaný plat vo výške 40 % funkčného platu a následne rozhodnutím zo dňa 19.11.2012 bola z funkcie riaditeľky odvolaná a dohodou jej pracovný pomer i ukončený. Podrobne reprodukoval obsah výpovedí svedkov G.. D. T., G. O., G.. H. L., C. L., B.. K. R., G.. F. W., B.. G. L. a G. H. a vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci mal za to, že pasívne legitimovanou osobou v spore je štát, za ktorý je oprávnená konať Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Citoval ďalej článok 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 1 písm. a/, § 3 ods. 1,2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 až 3 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. a bol toho názoru, že v prípade, ak obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, má sa za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Zisťoval preto splnenie ďalších jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu koncipovanú ako objektívnu a základ nároku uplatnený žalobou považoval za daný. Na podporu svojho názoru citoval vybrané časti z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej, ako aj Českej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Charakterizoval ďalej podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a zo skutkových okolností veci mu jednoznačne vyplynula vecná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím z 10.6.2010 a výraznými negatívnymi následkami z toho vyplývajúcimi v pracovnej oblasti žalobkyne, ktorá najskôr bola postavená mimo službu a následne aj odvolaná z funkcie riaditeľky, čo vyústilo do ukončenia štátno - zamestnaneckého pomeru. Tieto negatívne dôsledky však boli u žalobkyne čiastočné zmiernené zabezpečením si nového zamestnania v Tatranskej mliekárni v Kežmarku, kde od konca roka 2012 žalobkyňa pôsobila na pozícii výrobnej riaditeľky. Nemal za preukázané, aby nezákonné rozhodnutie negatívne vplývalo na pedagogickú a lektorskú činnosť žalobkyne a aj negatívny dopad v oblasti jej spoločenského života sa prejavil iba čiastočne. Rovnako v zdravotnej oblasti negatívne rozhodnutie sa u žalobkyne prejavilo len v určitej miere a nie až v takom rozsahu, ako to tvrdila žalobkyňa, nakoľko sa nepodrobila medicínskej a medikamentóznej liečbe. Je však nanajvýš pravdepodobné a dôveryhodné, že v dôsledku trestného stíhania musela ako slušný, čestný a zodpovedný človek pociťovať určitý psychický diskomfort až do času právoplatného ukončenia trestného konania a tieto skutočnosti musia byť zohľadňované pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy. Dospel k záveru, že obvinenie žalobkyne z trestného činu úplatkárstva malo v určitej preukázanej miere negatívny dopad na jej život a to s ohľadom na jej pracovné postavenie, na jej spoločenský, kultúrny život a jej celkový zdravotný stav a tak jej prisúdil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 €, považujúc túto za dostatočnú a primeranú a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na porovnanie určenia výšky primeranej sumy náhrady nemajetkovej ujmy poukázal aj na špecifikované porovnateľné rozhodnutia súdov v Slovenskej republike. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak len z priznanej sumy, čo odôvodnil interpretáciou pojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

3. Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej ešte sumu 90.000 € s príslušenstvom, ako aj náhradu trov celého konania s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Mala za to, že vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ a jeho dopadom na jej osobnostnú sféru a tým aj na vznik nemajetkovej ujmy v rodinnom a pracovnom živote a tiež s vplyvom na zhoršení zdravotného stavu. Samotné trestné stíhanie s hroziacou vysokou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody jej spôsobili veľkú psychickú traumu, nervozitu a celkovú nevoľnosť prejavujúcu sa vážnymi zdravotnými problémami. Bola zmarená jej profesionálna kariéra, čo sa prejavilo odvolaním z funkcie riaditeľky Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Spišskej Novej Vsi. O nepriaznivých zásahoch do súkromného rodinného a profesionálneho života vypovedali aj svedkovia vypočutí v konaní. Vzhľadom na tieto následky požadovaná výška nemajetkovej ujmy v sume 100.000 € je primeraná. Pri vyčíslení výšky tejto nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzala aj z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, ktoré špecifikovala aj spisovými značkami. Za nesprávne pokladala aj rozhodnutie o trovách konania, vychádzajúce iba z priznanej sumy a v kontexte odvolania tieto žiadala priznať aj zo sumy 90.000 € s príslušenstvom.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, považujúc priznanú nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 € za primerané zadosťučinenie, a to obzvlášť s prihliadnutím na to, že žalobkyňa nepreukázala zdravotné komplikácie primeranou liečbou, resp. tým, aby pre zdravotné komplikácie navštívila odborné zdravotné vyšetrenie. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby trestné stíhanie malo negatívny vplyv na súkromie žalobkyne, keď členovia blízkej rodiny s ňou kontakt neprerušili a pracovný pomer žalobkyňa ukončila dobrovoľne a v následnom kariérnom postupe v súkromnej spoločnosti sa jej tiež významne darilo.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

7. Žalobkyňa podala odvolanie podľa jeho obsahu z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach strán konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

11. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

14. Súd prvej inštancie majúc za preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím z 10.6.2010, postihujúcim žalobkyňu a škodou na jej strane, s ohľadom na osobu žalobkyne, jej pracovné postavenie, na jej spoločenský a kultúrny život a na jej celkový zdravotný stav považoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 € za dostatočnú a primeranú. Tento záver možno pokladať za opodstatnený a výšku priznanej nemajetkovej ujmy za primeranú a zodpovedajúcu okolnostiam sporu a preskúmavaný rozsudok ako celok tiež možno považovať za argumentačne vyvážený a výstižný. Prvoinštančný súd správne posúdil uplatnený nárok, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, ktorý pre žalobkyňu bol nesporne priaznivý.

15. Výšku nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, pričom nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú a svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy musí byť prispôsobené okolnostiam konkrétneho prípadu a v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Zohľadňuje sa pritom intenzita, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov, vzniknutých žalobcovi v dôsledku nepriaznivého zásahu, a to vzhľadom na jeho postavenie v rodine, spoločnosti, práci a zdravie. Primeranosť priznanej náhrady nemajetkovej ujmy prvoinštančný súd v danej veci odôvodnil po zohľadnení relevantných kritérií a jeho úvahe nemožno nič vytknúť. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní poukazuje na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v obdobných prípadoch, ktoré boli (zrejme) právoplatne skončené, táto námietka nemá pre posúdenie daného prípadu rozhodujúci význam. Súd je totiž pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady povinný vychádzať z jednotlivých konkrétnych okolností a celkovej povahy individualizovaného prípadu, čo sa v prejednávanej veci aj stalo.

16. Vzhľadom na uvedené je priznaná náhrada vo výške 10.000 € zodpovedajúca okolnostiam veci a odvolací súd preskúmavaný rozsudok v napadnutej zamietavej časti potvrdil ako vecne správny.

17. Súhlasiť možno aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti trov konania, keď tento žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak iba z priznanej sumy. Bolo pritom nevyhnutné rozlišovať, čo bolo pre predmetnú vec základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje, že do práv žalobkyne bolo zasiahnuté, avšak výška nemajetkovej ujmy bola druhotná a nadväzujúca, závisiaca od úvahy súdu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spolu s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech a žalovanej preukázateľné trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).